Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-283-2018.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/283/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: H. A., nar. XX. G. XXXX, trvalo bytom G. M. XXX, M., o zaplatenie 586,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 29. mája 2018 č. k. 17Csp/133/2017-29, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 240,39 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami sporu (ďalej len „ZoSÚ“), § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami sporu (ďalej aj „O. z.“), § 261 ods. 3 písm. d/, § 369, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami sporu (ďalej len „Obch. z.“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia 586,39 eur a náhrady trov konania s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere medzi stranami dňa 3.3.2009, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 350 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 346 eur, t. j. spolu vo výške 696 eur a s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.5.2010 sp. zn. 3T/89/2010, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon) a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok) bola žalobkyňa ako poškodená odkázaná so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade žalobkyňa a žalovaný platne uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Hoci v zmluve bolo zaškrtnuté „zamestnanie“ ako účel poskytnutia úveru, žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bola preverila objektívne skutočnosti rozhodujúce pre určenie, že úver skutočne mal byť (resp. mohol byť) poskytnutý na výkon zamestnania. Žalobkyňa sa domáhala svojich nárokov z titulu zmluvy o úvere. Úver pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. g/, i/, j/, k/ ZoSÚ) považoval súd prvej inštancie za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ). Žalobkyni preto vznikol nárok len na vrátenie istiny bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom na uvedené žalobe vyhovel len čiastočne a to vo výške rozdielu finančných
prostriedkov žalovanému poskytnutých a ním vrátených (350 eur ako žalobkyňou poskytnutá suma žalovanému - 109,61 eur ako suma žalovaným uhradená žalobkyni), v zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie dodal, že nebol v súlade s § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“, alebo aj „Civilný sporový poriadok“) viazaný výškou škody, ktorá je obsiahnutá v skutkovej vete trestného rozsudku a bol oprávnený sám sa vysporiadať s týmto nárokom v predmetnom konaní, pretože súd je viazaný len tým, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, vecne čiastočným úspechom žalovaného v tomto konaní, ktorému však žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto mu náhrada trov priznaná nebola.
2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, nakoľko je názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 3.3.2009, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému úver v sume 350 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom v celkovej výške 696 eur v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný nehradil splátky v zmysle zmluvy (nezaplatil žiadnu splátku), v dôsledku čoho sa dlh stal platným. Žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu úverového podvodu, za ktorý bol žalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.52010 sp. zn. 3T/89/2010. Žalobkyňa v postavení poškodenej bola odkázaná so svojím nárokom na občianske súdne konanie. Žaloba bola súdom prvej inštancie vo zvyšnej časti zamietnutá s odôvodnením, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa zdôraznila, že svoj nárok uplatnila z titulu náhrady škody, nie z titulu nezaplatených splátok úveru. Jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody. V prípade, ak by uvedený znak nebol naplnený, žalovaný by nebol uznaný za vinného. Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, nielen suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru (teda aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky). Prečo súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobkyne ako nezaplatené splátky úveru nie je zrejmé. Nepostupoval správne, keď žalobu s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zamietol (vo zvyšnej časti). Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.11.2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého je potrebné považovať úver, poskytnutý žalobkyňou žalovanému na základe zmluvy o úvere, za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere; bez vysporiadania sa s nárokom žalobkyne z pohľadu náhrady škody (ktorým titulom žalobkyňa žalobu odôvodnila s odkazom na právoplatné odsudzujúce rozhodnutie v trestnom konaní) konštatujúc, že súd nie je viazaný výškou škody, ktorá je obsiahnutá v skutkovej vete trestného rozsudku, je viazaný len tým, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.52010 sp. zn. 3T/89/2010 bol obvinený H. A., nar. XX.X.XXXX (v tomto konaní žalovaný) uznaným vinným, že dňa
3.3.2009 v M., okres Dunajská Streda, po predložení osobných dokladov a uvedením falošných údajov o zamestnávateľovi, uzatvoril prostredníctvom mandatára spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava zmluvu o úvere č. 2430312, na základe ktorej prevzal finančnú hotovosť vo výške 350 eur, pričom sa zaviazal zaplatiť aj zvýšený príslušný poplatok vo výške 346 eur formou 12 mesačných splátok po 58 eur, z ktorých nesplatil ani jednu splátku, čím spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava spôsobil škodu vo výške 719,47 eur podľa vyčíslenia škody, teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a za to bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie
7. Podľa § 193 posledná veta CSP ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
8. Súd v civilnom konaní je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal; viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu (priestupku, správneho deliktu) konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu (priestupku, správneho deliktu) zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 735).
9. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.11.2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011 rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. Gramatický výklad ustanovenia § 135 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“, teraz § 193 CSP), ktorý má za následok nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia súdu a narušenie princípu právnej istoty, preto nemožno považovať za ústavne konformné aplikovanie tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (teraz Civilného sporového poriadku) na zistený skutkový stav.
10. Ústavne súladný výklad ustanovenia § 193 CSP vyžaduje, aby súd bol viazaný odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.5.2010 sp. zn. 3T/89/2010, vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia žalovaného.
11. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal so skutočnosťou, že zákonným znakom skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona (za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený) je spôsobenie malej škody. Z právnej kvalifikácie skutku, ako aj zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.5.2010 sp. zn. 3T/89/2010 vyplýva, že v dôsledku spáchania prečinu úverového podvodu žalovaným, došlo u žalobkyni k vzniku škody.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené, z hľadiska požiadaviek riadneho a presvedčivého odôvodnenia, vrátane povinnosti vyrovnať sa s námietkami strán, ktoré majú vzťah k prerokúvanej veci, nemožno rozsudok súdu prvej inštancie akceptovať.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
15. V danej veci nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie neposudzoval nárok žalobkyne v zmysle ustanovení o náhrade škody. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia by mal nielen vysvetliť, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyložiť a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol stranami pochopený. Súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal.
16. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Jedná sa o závažné procesné pochybenie. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľke bolo znemožnené postupom súdu prvej inštancie, aby realizovala jej patriace procesné oprávnenia (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.
17. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil (vrátane závislého výroku o trovách konania) a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobkyne (vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania titulom náhrady škody, rešpektujúc princíp právnej istoty). Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
19. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
20. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka (strany) na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
21. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.
22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.