Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoCsp-16-2020.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/16/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr.. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej T. T., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 4.603,65 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25. novembra 2019, č. k. 38Csp/75/2019-75
rozhodol:
M e n í výrok uznesenia o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej v rozsahu 52%.
Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.511,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 18.06.2019 do zaplatenia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe na zaplatenie sumy 4.603,65 s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 14.07.2016 titulom nesplneného záväzku žalovanej zo zmluvy o pôžičke č. 5024386 uzavretej dňa 14.04.2015 medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding a.s.. Žalobca sa stal novým veriteľom žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvu uzavretú so žalovanou a zakladajúcou nárok žalobcu súd prvej inštancie právne posudzoval podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (zák. č. 129/2010 Z.z.) dospejúc k záveru, že zmluva je podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. bezúročná a bez poplatkov, pretože v nej absentujú povinné náležitosti vyžadované ustanovením § 9 citovaného zákona. Po zistení, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4.719,95 Eur, a veriteľovi vrátila sumu 1.208,63 Eur, zaviazal ju na zaplatenie neuhradeného dlhu v rozsahu 3.511,32 Eur, žalobcovi priznal úroky z omeškania 5% z dlžnej sumy ročne až od 18. 6. 2019 v nadväznosti na doručenie žaloby žalovanej a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
3. Nárok na náhradu trov konania posudzoval súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu sporových strán v konaní v zhode s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). Konštatoval, že vzhľadom na pomer sumy žiadanej (4.603,65 Eur) a priznanej (3.511,32 Eur), žalobca bol úspešný v spore v rozsahu 76% a jeho neúspech predstavuje 24%. Následne dospel k záveru, že žalobca mal úspech v spore vo výške 52% a žalovaná teda mala v spore úspech 48%, čo hodnotil ako v zásade zhodný pomer úspechu sporových strán, preto nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane sporu.
4. Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie uplatňujúc odvolací dôvod podľa §365 ods. 2 písm. h) CSP, teda že súd nesprávne právne vec posúdil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 52% .
5. Žalobca označil konštatovanie súdu prvej inštancie o úspechu žalovanej v pomer 48% za nesprávne, pretože z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že žalobca bol úspešný v pomere voči žalovanej v rozsahu 76%, čo súčasne znamená, že úspešnosť žalovanej činí len 24%. Po zohľadnení pomeru procesného úspechu žalovanej a žalobcu, predstavuje úspech žalobcu 52% (76% - 24% = 52%). Žalobca tiež poukázal na úpravu obsiahnutú v § 255 CSP z ktorej podľa neho vyplýva, že zákonodarca v prípade čiastočného úspechu v spore uprednostňuje pomerné rozdelenie náhrady trov konania pred úplným nepriznaním. Podporne poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžo/215/2010 zo dňa 22.06.2011.
6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu voči výroku o trovách konania ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako vyplývali z obsahu podaného odvolania (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenia ani zrušenie rozhodnutia, odvolací súd ho v napadnutom rozsahu zmenil v súlade s § 388 CSP.
8. Žalobcom tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený, ak na správne zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
9. Odvolací dôvod bol v danom prípade daný, pretože súd prvej inštancie správne zvolenú právnu normu § 255 ods. 2 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne interpretoval a aplikoval.
a. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
b. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania strán sporu sa vychádza z procesnej zodpovednosti strán za výsledok konania, v zmysle ktorej zásady neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane vzniknuté trovy konania. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí v súlade s § 255 ods. 2 CSP.
11. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane.
12. Prvoinštančný súd správne ustálil, že žalobca bol čiastočne úspešný v rozsahu 76% žalovanej pohľadávky (priznaná suma 3.511,32 Eur v pomere k sume 4.603,65 Eur uplatnenej žalobou). To súčasne znamená, že v zamietavej časti žaloby, ktorá zodpovedá 24%-tám žalovaného nároku bola procesne úspešná žalovaná. Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania pri čiastočnom úspechu strán sporu je teda významné stanoviť, ktorá zo sporových strán je procesne úspešnejšia, a od jej procesného úspechu odčítať procesnú úspešnosť protistrany. Tým sa dosiahne na účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zákonom predpokladaný pomer, v ktorom procesne úspešnejšej sporovej strane patrí nárok na náhradu trov voči protistrane. Ak bol žalobca úspešný v rozsahu 76% a neúspešný v rozsahu 24%, to súčasne znamená, že žalovaná bola úspešná v rozsahu 24%. Potom pomerný procesný úspech žalobcu v konaní odôvodňuje nárok na náhradu trov v rozsahu 52% (76% - 24% = 52%). Úspech žalobcu prevyšuje úspech žalovanej o 52%, nejedná sa preto ,,o zhruba rovnakú úspešnosť“ ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Pretože v rozsahu svojho pomerného procesného úspechu 52% má žalobca nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, v súlade s uvedeným záverom bol zmenený napadnutý výrok uznesenia podľa § 388 CSP.
13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Napriek skutočnosti, že odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako dôvodné, odvolací súd mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc povahu prejednávanej veci a osobné pomery žalovanej. Spor sa týka konania s ochranou slabšej strany sporu, podanie odvolania nebolo vyvolané porušením povinnosti žalovanej na plnenie záväzku, ani jej nesúhlasným stanoviskom s nárokom, či riešením zásadnej právnej otázky, ale spočívalo v nesprávnom výpočtovom postupe súdu prvej inštancie pri určovaní pomeru úspechu strán v základnom konaní. Žalobca je veriteľskou organizáciu disponujúcou dostatočnou materiálnou základňou umožňujúcou mu odkupovanie pohľadávok dlžníkov veľkého rozsahu, zatiaľ čo príjem žalovanej podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne dosahuje úroveň priemerne 600 Eur mesačne. Priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanej, ktorá je zaťažená už plnením dlhu z pôžičky i trovami základného konania, by sa v okolnostiach prípadu javilo ako výrazne nespravodlivé, čo odôvodňuje aplikáciu § 257 CSP.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).