Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-33-2019.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. B. Š., A. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: W. Š., A. XX.X.XXXX, W. S. Č. Q. XXX, Y. E.: O. Š., A. X.X.XXXX, S. W. H. XX, W., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, t a k t o
rozhodol:
I. Maloletá O. B. Š., A. X.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec sa zaväzuje s účinnosťou od 1.4.2019 platiť na výživu maloletej O. výživné v sume 170,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 1.4.2019 do 29.2.2020 vo výške 1.870,- eur sa povoľuje otcovi uhrádzať v splátkach vo výške 20,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas, sa stane zročným celý dlh.
IV. Styk otca s maloletou sa neupravuje.
V. Konanie o zákaze styku otca s maloletou sa zastavuje.
VI. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 1.4.2019 bol Okresnému súdu Bratislava III doručený návrh matky maloletej, postúpený tunajšiemu súdu dňa 6.6.2019, ktorým sa matka maloletej domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi vo výške 250,- eur mesačne od 1.4.2019, ako aj zákazu styku otca s maloletou.
2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti od roku 2011, dňa 4.4.2016 sa im narodila maloletá. Otec financoval chod domácnosti, občas jej pomáhala mama. V posledných rokoch sa hádky medzi rodičmi stupňovali a z jeho strany dochádzalo aj k fyzickému násiliu. V zlosti matku udieral päsťami do tváre aj ostatných častí tela. Hádky vyvrcholili 15.3.2019 keď bývali v prenajatom dome v P. F. W., Č. X.. Otec maloletej matku napadol päsťami vnútri domu, vyšla na ulicu, aj s dcérou, aby sa situácia upokojila, dobehol ju a opakovane napadol. Suseda privolala policajnú hliadku a otec bol rozhodnutím polície vykázaný zo spoločného obydlia. Následne matke pomohla jej matka presťahovať sa k nej do Q., kde jej matka býva so svojím manželom S. C. Y. G. X. X. v rodinnom dome. Od skutku
sa ku dňu podania návrhu s otcom maloletej nestretla. Dňa 20.3.2019 podala na OS Bratislava II návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu zákazu priblíženia zo strany otca maloletej. Matka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na maloletú. Otec je evidovaný ako nezamestnaný, príležitostne si privyrába u svojho otca. Z týchto peňazí financoval aj ich domácnosť a platil nájom za dom, kde žili.
3. Otec sa k návrhu nijako nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne dôkazy. Návrh vo veci s prílohami mu bol v konaní doručený dňa 23.11.2019 postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, potom, čo súd vykonal viacero pokusov o doručenie na viacero adries otca, aj cestou OO PZ a pokúsil sa ho kontaktovať aj telefonicky. Dňa 13.8.2019 sa otca podarilo kontaktovať a telefonicky prisľúbil, že zavolá a uvedie aj adresu pobytu, kam mu súd môže doručovať zásielky, ale tak neurobil (úradný záznam čl. 46). Dňa 24.1.2020 starý otec otca oznámil súdu, že otec sa zdržiava v odstavenej bielej dodávke bez EČ pred vchodom do objektu na adrese O. XXX Q. E. Q. W., na ktorú adresu však súd v konaní otcovi viackrát písomnosti neúspešne doručoval cestou OO PZ. Na pojednávanie dňa 4.3.2020 bol volaný aj otec otca z uvedenej adresy, avšak sa bez ospravedlnenia nedostavil. Z uvedených dôvodov nemožnosti doručenia písomností otcovi, súd ostatné písomnosti (po doručení návrhu) považoval za doručené v zmysle § 116 ods. 3 v spojení s § 111 ods. 3 CSP.
4. Procesný opatrovník maloletej v konaní navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu stará, výživné určiť v záujme maloletej. Súčasne navrhol styk neupravovať, keďže matka uvádza, že bude tento s otcom podporovať.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä lustráciami v Sociálnej poisťovni rodičov, v Registri obyvateľov rodičov, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 10.7.2019 o prešetrení pomerov u matky, lustráciou otca v katasterportáli (čl. 74), oznámením Štatistického úradu SR zo dňa 21.1.2020 (čl. 81), potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 22.1.2020 (čl. 94), oznámením MV SR, KRPZ v Bratislave zo dňa 7.2.2020 (čl. 89), oznámeniami zdravotných poisťovní (čl. 86-88), lustráciou otca v ZVJS (čl. 96), pracovnou zmluvou (čl. 100-113), ako aj výsluchom matky, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý o odročenie pojednávania nežiadal, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Maloletá O. X. A. T. X.X.XXXX (rodný list čl. 4). Otec maloletej bol dňa XX.X.XXXX vykázaný zo spoločného obydlia s matkou maloletej ako ohrozenou osobou (Potvrdenie OO PZ Senec čl.6). Od daného dátumu sa maloletá nachádza v starostlivosti matky. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre vývoj a vývin maloletej, je veľmi citovo naviazaná na matku. Žije v domácnosti jej matky v 4 - izbovom rodinnom dome patriacom do vlastníctva matkiných rodičov, a to s maloletou, jej matkou, otčimom a mladším bratom X., A. XX.X.XXXX (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 10.7.2019 o prešetrení pomerov u matky čl.35). Otec sa podľa tvrdení matky o maloletú veľmi nezaujíma, matka je s otcom v občasnom telefonickom kontakte. Na maloletú otec neplatí. Stretol sa s ňou dvakrát po hodine, inak je s ňou iba v telefonickom kontakte (výsluch matky - zápisnica o pojednávaní dňa 13.12.2019 a 4.3.2020).
7. Na pojednávaní dňa 4.3.2020 matka maloletej uviedla, že netrvá na úplnom zákaze styku otca s maloletou. Ak by mal otec reálny záujem, ona by podporovala jeho stretávanie s maloletou. Vzhľadom na uvedené súd konanie o zákaze styku otca s maloletou vo výroku V. rozsudku v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 CMP zastavil, keď návrh bol matkou v priebehu konania vzatý späť a súd nevidel dôvod sám v takomto konaní naďalej pokračovať a žiaden z účastníkov neprejavil so späťvzatím nesúhlas.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/2005-36> Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (4) Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5) Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3)
9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletej sa o ňu dlhodobo riadne stará, s otcom je maloletá v minimálnom kontakte, v súčasnosti skôr telefonickom. V starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, naopak maloletá je veľmi citovo naviazaná na svoju matku, ktorá žije v súčasnosti v domácnosti svojej matky, kde sú podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletú na požadovanej úrovni. Otec sa konania nezúčastnil, hoci bol telefonicky kontaktovaný, neoznámil prisľúbenú adresu na doručovanie písomností, ktorý nezáujem o účasť na konaní súdu taktiež súdu preukazuje i jeho záujem o maloletú. Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že v záujme maloletej bude, v súlade s odporúčaním procesného opatrovníka maloletej, jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, o čom súd rozhodol vo výroku I. rozsudku.
10. Pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku maloletej v bežných veciach, zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení § 35 ZR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Keďže v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZR), keď zároveň súd u otca nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť, rozhodol vo výroku I., že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (v bežných veciach). Určenie zastupovania maloletého dieťaťa len jedným z rodičov by mohlo rodičom a maloletému spôsobovať problémy v praktickom živote, napr. v škole alebo v zdravotníckom zariadení.
11. O výživnom rozhodol súd spôsobom uvedeným vo výroku II. a III. rozsudku vychádzajúc z nasledovných zistených skutočností.
12. Maloletá mala ku dňu podania návrhu (s účinnosťou od ktorého dátumu súd výživné určil) dovŕšené 3 roky veku, je zdravá, matka s ňou má bežné výdavky zodpovedajúce jej veku. Žije s matkou v spoločnej domácnosti v rodinnom dome starej matky, so starou matkou jej manželom a mladším bratom matky. S otcom sa stretáva minimálne. Otec na jej výživu dosiaľ nijako neprispieva. Maloletá nechodí ešte do škôlky, stará sa o ňu jej matka a v čase neprítomnosti stará matka. Stravuje sa plne doma. Súd ustálil za odôvodnené výdavky maloletej sumu 245,- eur mesačne, vychádzajúc z obvyklých výdavkov na dieťa vo veku 3 roky (strava 100,- eur, bývanie 150 eur/2, t.j. 75,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, hygiena 15,- eur, lieky a vitamíny 5,- eur, hračky a knihy 10,- eur mesačne, voľnočasové aktivity 10,- eur).
13. Matka maloletej bola ku dňu podania návrhu s maloletou na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvoril rodičovský príspevok 220,70 eur a prídavok na maloletú 24,34 eur (potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku čl. 12-15, potvrdenie o poberaní prídavku na maloletú čl. 16-19). Od 21.6.2019 je matka podľa vlastných tvrdení zamestnaná s mesačným príjmom v čistom cca 380,- eur (lustrácia v Sociálnej poisťovni čl. 98,99, výsluch matky dňa 13.12.2019 a 4.3.2020 - zápisnica čl. 67 a čl. 114, pracovná zmluva čl. 100-104). Starej matke prispieva sumou 150,- eur mesačne. Nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Jej matka má príjem asi 500,- eur v čistom mesačne. Matka je zdravá, okrem maloletej nemá iné vyživovacie povinnosti (lustrácia v registri obyvateľov čl. 37, výsluch matky dňa 13.12.2019 - zápisnica čl. 67).
14. Otec maloletej sa na konaní nezúčastnil. Súd tak vykonal dostupné dokazovanie za účelom zistenia jeho možností, schopností a majetkových pomerov s cieľom určenia primeraného výživného na maloletú. Čo do majetkových pomerov mal súd preukázané, že otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR (lustrácia v katasterportáli čl.74), nie je držiteľom a ani vlastníkom motorového vozidla (oznámenie MV SR, Krajského riaditeľstva PZ SR čl. 89). Aktuálne nie je zamestnaný (lustrácia v Sociálnej poisťovni čl. 97), nie je však ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kde bol naposledy od 18.12.2017 do 16.4.2018 (potvrdenie zo dňa 22.1.2020 čl. 94), neuplatnil si nárok na dávku v hmotnej núdzi (potvrdenie zo dňa 22.1.2020 čl. 93), ani inú štátnu sociálnu dávku či dávku sociálneho zabezpečenia (odpoveď ÚPSVaR čl. 92). Je poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pričom od 1.1.2018 do 3.2.2020 nebola naňho vykázaná žiadna zdravotná starostlivosť (oznámenie poisťovne zo dňa 3.2.2020 čl. 87). Okrem maloletej nemá iné vyživovacie povinnosti (lustrácia v Registri obyvateľov čl. 42). Otec sa nenachádza vo výkone trestu, či väzbe (lustrácia ZVJS čl. 96). Keďže otec bol v konaní pasívny, súd predvolal (ešte v stave neuskutočnených lustrácií na otca) ako svedka za účelom zisťovania jeho pomerov jeho otca, u ktorého mal podľa tvrdení matky pracovať. Tento sa ako svedok na pojednávanie dňa 4.3.2020 nedostavil, a to bez ospravedlnenia. Vzhľadom na uvedené súd pri určovaní pomerov a možností a schopností otca vychádzal z dostupných lustrácií a nespochybnených tvrdení matky, ktorým nemal dôvod nedôverovať, keďže sú v súlade s ostatným vykonaným dokazovaním ohľadne pomerov otca a z potenciálneho príjmu otca, keď otec aktuálne žiadny evidovaný príjem nevykazuje. Keďže súd nespochybnené tvrdenia matky a ostatné zistené skutočnosti z viacerých lustrácií považoval za dostačujúce na zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom na určenie výživného pre maloletú zo strany otca, netrval ďalej (aj z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti
konania) na výsluchu otca otca. Matka v konaní ohľadne otca uviedla (zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.12.2019 čl. 67), že otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Bol zamestnaný v spoločnosti Slovnaft, a.s. tri roky, napĺňal tam vagóny (čo potvrdzuje lustrácia v Sociálnej poisťovni čl. 40). Pred aj po zamestnaní v spoločnosti Slovnaft, a.s.., pracoval otec pre svojho otca pričom robil automechanika. Nemá majetok, má skôr viac dlhov. Aktuálne prespáva u kamarátov.
15. Súd tak zistil, že otec maloletej dlhodobo pracoval v pozícií automechanika. Keďže otec maloletej aktuálne nevykazuje príjem, ale ani nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nežiadal o štátne sociálne dávky, vychádzal súd pri určení výživného z jeho možností a schopností, a to konkrétne z priemernej mesačnej mzdy automechanika, v ktorom odbore má otec dlhodobú prax, a teda pri vynaložení potrebnej snahy je schopný takýto príjem, ako mladý a zdravý muž (keďže za posledné roky uňho nebola vykázaná žiadna zdravotná starostlivosť) pravidelne dosahovať. Priemerná čistá mesačná mzda automechanika v roku 2018 bola podľa potvrdenia Štatistického úradu SR v sume 827,- eur (oznámenie čl. 81). Vzhľadom na skutočnosť, že otec nemá žiaden majetok, prihliadajúc na nízky vek maloletej, ako aj skutočnosť, že s ňou matka nemá osobitné výdavky, maloletá je zdravá a zatiaľ nenavštevuje škôlku, stravuje sa doma, určil súd výživné otca na maloletú na spodnej hranici bežne judikatúrne stanovovaného výživného z uvedeného potenciálneho príjmu otca vo výške 170,- eur (20,5% zo sumy 827,- eur), keď výživné na maloleté dieťa sa bežne určuje v rozsahu 20% - 25% (v tomto prípade teda v rozsahu 165,40 eur až 206,75 eur) z čistého príjmu povinnej osoby na všetky jej vyživovacie povinnosti, pričom otec okrem maloletej nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť´. Uvedená suma 170,- eur, pritom rešpektuje pravidlo, že rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nemá uhrádzať viac ako 1/3 výdavkov na maloleté dieťa, keď dieťaťu poskytuje najmä svoj čas, potrebnú výchovu a praktické zabezpečovanie výživy, oproti rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne nestará a jeho povinnosť má byť o to viac finančnou (keď v tomto prípade sa otec na výchove a starostlivosti o maloletú v podstate nepodieľa).
16. Súd určil výživné na maloletú odo dňa podania návrhu, keď už v tomto čase bola fakticky vo výlučnej starostlivosti matky. V dôsledku určenia výživného od 1.4.2019, súd vyčíslil nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 1.4.2019 do 29.2.2020, ktorý predstavuje 1.870,- eur (otec nezaplatil za uvedené obdobie žiadnu sumu, mal zaplatiť sumu 1.870,- eur (t.j. 170,- eur x 11 mesiacov)). Súd z dôvodu vyššej sumy nedoplatku povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok III. rozsudku).
17. Keďže matka žiadala určiť výživné na maloletú vo výške 250,- eur mesačne a súd určil výživné vo výške 170,- eur mesačne, v zostávajúcom rozsahu návrh matky zamietol (výrok VI. rozsudku).
18. Styk otca s maloletou súd neupravoval (výrok IV. rozsudku), keď nemal v konaní preukázaný skutočný záujem otca o konkrétny rozsah stretávania sa s maloletou, pričom matka sama v styku otca s maloletou nebráni, ale tento je ochotná dobudúcna podporovať a v súčasnosti sa otec stretáva s maloletou občasne podľa dohody s matkou.
19. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VII. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1 CMP), avšak odvolanie podané zo strany matky by nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.