Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_35P-23-2022.pdf
PDF · 102.3 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. I. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, S. N., teraz bytom ako navrhovatelia, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: N. S., nar. XX.X.XXXX, G. XX, S. N. a otca: G. S., nar. X.X.XXXX, F. XX, N., teraz Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu navrhovateľov: 1/ R. T., nar. XX.X.XXXX, 2/ H. T., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom S. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa sa zveruje do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia a majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Matka a otec sú povinní platiť od právoplatnosti tohto rozsudku mesačne výživné na maloleté dieťa, každý z rodičov vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona o životnom minime v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Styk rodičov s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 31P/33/2019-116 zo dňa 4.3.2020 v časti zverenia maloletého dieťaťa a výživného.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.4.2022 sa navrhovatelia 1/ a 2/ ako manželia a starí rodičia maloletej G. I. domáhali jej zverenia do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že od marca tohto roku im nie je známy pobyt matky maloletej, ktorá je dcérou navrhovateľky 1/. Otec dieťaťa je vo výkone trestu. V návrhu uviedli, že v januári tohto roku si mala ísť matka do Bratislavy hľadať prácu, aby sa mohla aj s dcérou osamostatniť a odsťahovať sa od navrhovateľov z S., kde bývali asi od jari 2019, lebo medzi rodičmi dieťaťa, ktorí žili spoločne aj s dieťaťom v jednej domácnosti do veku jej X rokov, dochádzalo k nezhodám, k fyzickému násiliu otca voči matke, svedkom ktorého bola aj maloletá. Matka sa o dieťa skoro tri roky počas pobytu u navrhovateľov starala, otec sa s maloletou nestretával; situácia sa zmenila na začiatku tohto roka, keď ostalo dieťa vo výlučnej starostlivosti navrhovateľov. Hoci matka počas svojho pobytu v Bratislave občas navštevovala maloletú vo S., aj si ju párkrát zobrala na víkendy, no vrátila sa veľmi špinavá a napáchnutá od cigariet. Vo februári 2022 matka maloletej prerušila osobný kontakt s celou rodinou a momentálne nevedia, kde sa nachádza. Navrhovatelia sa domnievajú, že má psychické problémy. Na výživu dieťaťa neprispieva navrhovateľom ani jeden z rodičov.
2. Tunajší súd uznesením č.k. 35P/23/2022-23 zo 4.5.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatnosti tohto konania zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/, pričom zároveň zaviazal každého z rodičov maloletej prispievať na jej výživu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
3. Súd vo veci pojednával dňa 6.10.2022 a rozhodol bez prítomnosti rodičov maloletého dieťaťa, keď matka sa k návrhu nevyjadrila, ani neospravedlnila svoju neúčasť a otec sa podaním zo dňa 19.9.2022 z ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyjadril, že s návrhom navrhovateľov súhlasí a takisto ako matka nepožiadal o jeho odročenie; v rámci dokazovania súd vypočul navrhovateľov, opatrovníka, maloleté dieťa, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 31P/33/2019, rodným listom maloletej, sobášnym listom navrhovateľov, potvrdením o výške príjmu navrhovateľky 1/, potvrdením navrhovateľa 2/ o poberaní výsluhového dôchodku, potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľov a maloletej, lekárskymi správami navrhovateľov i maloletého dieťaťa, výpisom z registra trestov navrhovateľov, správou Základnej školy s materskou školou S. z 3.5.2022, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 3.5.2022 a z 26.9.2022, lustráciou otca v evidencii ZVJS, lustráciou rodičov v registri obyvateľov, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok o poberaní prídavku na dieťa matkou, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o nepoberaní prídavku ani štátnych sociálnych dávok otcom, správou obce S. z 9.9.2022, čestným vyhlásením navrhovateľov o ich spôsobilosti na právne úkony, potvrdením navrhovateľov o trvalom pobyte, rozpisom mesačných nákladov na starostlivosť o dieťa a zistil nižšie opísaný stav veci.
4. Navrhovatelia sú od 5.4.2017 manželia. Navrhovateľka 1/ je matkou matky maloletej G. I., pričom navrhovatelia majú aj spoločná dieťa Z., nar. XX.X.XXXX, ktorý je piatak na ZŠ v G.. G. I. je prváčka na ZŠ vo S.. Navrhovateľka 1/ pracuje ako pomocná kuchárka v Základnej škole s materskou školou vo S. s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 500 eur, navrhovateľ 2/ je výsluhový dôchodca s priemerným mesačným dôchodkom okolo 1.200 eur, pričom od septembra tohto roku je aj zamestnancom Národnej diaľničnej spoločnosti. Manželia žijú spolu so Z. aj G. v štvorizbovom rodinnom dome vo S. s dvorom aj záhradou. Navrhovatelia aj deti, ktoré s nimi momentálne bývajú v domácnosti, sú zdraví. Navrhovatelia sú spôsobilí na právne úkony v plnom rozsahu, nemajú záznam v Registri trestov GP SR. Matka poberá od 1.4.2016 doposiaľ prídavok na dieťa, otec sociálne dávky nepoberá. Rodičia maloletej nie sú zamestnaní, otec je vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Navrhovateľ 2/ je veliteľom a navrhovateľka 1/ je členom Dobrovoľného hasičského zboru S., obaja sa zapájajú do akcií v obci. Navrhovatelia majú v súvislosti so starostlivosťou o maloletú G. I. približné mesačné výdavky 270 eur, ktoré sa menia v závislosti od aktuálnych potrieb dieťaťa.
5. Navrhovateľka 1/ vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 6.10.2022 uviedla, že spolu s navrhovateľom 2/ žiadajú zveriť vnučku do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletú vníma ako svoje vlastné dieťa a chce sa o ňu čo najlepšie postarať, lebo vie, že jej chýba mama, pričom niekedy tak osloví aj navrhovateľku, keď toto počuje od ich syna Z.. Navrhovatelia sa snažia nahradiť malej rodičovskú starostlivosť a lásku čo najlepšie, učia sa s ňou a pripravujú ju do školy. G. si myslí, že jej mama zarába peniažky, potom sa vráti a pôjdu spolu bývať do domu, zatiaľ na ňu čaká u navrhovateľov. Navrhovateľka 1/ v lete telefonovala s dcérou, ktorá plakala, ale za G. neprišla. Navrhovateľ 2/ sa vyjadril počas svojho výsluchu tak, že momentálne sú s manželkou jediní, ktorí sa dokážu o dievča postarať. Syn Z. si najprv zvykal na prítomnosť G.; obidve deti sa majú v ich domácnosti dobre, navrhovatelia nerobia medzi nimi rozdiely pri výchove a starostlivosti, čím ďalej si lepšie navzájom rozumejú, hrajú sa spolu a občas sa aj pohádajú. Navrhovateľ 2/ sa telefonicky skontaktoval s matkou maloletej a oznámil jej, že bude pojednávanie ohľadom zverenia jej dcéry do ich starostlivosti, avšak ona sa k tomu nevyjadrila.
6. Maloletá G. bola tiež vypočutá pred súdom dňa 6.10.2022, kedy uviedla, že sa jej býva u babky a dedka vo S. dobre, aj so Z., s ktorým sa hráva a niekedy sa aj bijú. V izbičke u starých rodičov má svoje hračky, aj opakovacieho robota, rada má červenú a modrú farbu, na počítači sa hráva motorky. G. bola počas výsluchu spokojná a usmievavá. Opatrovník maloletého dieťaťa odporučil zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, lebo v ich starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a rodičom určiť primerané výživné, ktoré budú platiť na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
7. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa
9. Podľa odseku 2 až 5 citovaného zákonného ustanovenia, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie (2). V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (3). Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd (4). Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 (5).
10. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
11. Podľa odseku 7 a 8 citovaného ustanovenia, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká (7). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu (8).
12. Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
13. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje jeho záujem, ktorý je prvoradým hľadiskom. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (porovnaj R 64/1968). Právo vychovávať dieťa a starať sa oň totiž patrí hlavne jeho rodičom a štát to rešpektuje. Ak dieťa rodičov stratí alebo ho rodičia opustia, ak sa o dieťa nestarajú, vzdajú sa ho, nevedia sa o dieťa postarať, až vtedy zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa preberie štát. Záujmom štátu je, aby deti, o ktoré sa najužšia rodina nevie, nechce, nemôže riadne postarať alebo ktoré takúto rodinu nemajú, mali zabezpečenú náhradnú starostlivosť.
14. Náhradnú osobnú starostlivosť charakterizuje prostredie blízke dieťaťu. Prednostne by malo ísť o príbuzného dieťaťa, ale nie je vylúčené, že bude dieťa zverené aj inej osobe, s ktorou udržiava blízky kontakt. Táto osoba nemá cielený záujem prevziať starostlivosť o akékoľvek cudzie dieťa, preto sa vopred neuchádza o zapísanie do zoznamu záujemcov o náhradnú starostlivosť. Nemá ani záujem starať sa o hocijaké dieťa, jej snaha smeruje k poskytnutiu osobnej starostlivosti niekomu, koho pozná, má k nemu pozitívny citový vzťah a kto sa ocitol bez starostlivosti v nepriaznivej rodinnej situácii.
15. Podľa § 46 Zákona o rodine, maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5). Podľa § 75 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že obaja rodičia alebo jeden z nich sa správa neprimerane a nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí aj do starostlivosti inej osoby, čoho cieľom je ušetriť dieťa negatívneho vplyvu stresujúceho prostredia. V danom prípade je v záujme maloletého dieťaťa zachovať faktický existujúci stav, kedy sa nachádza v domácnosti a starostlivosti starých rodičov, teda navrhovateľov 1/ a 2/.
18. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti prihliadal súd nielen na obsah listín v spise, pripojenom spise, vyjadrenia navrhovateľov, otca maloletej a opatrovníka, ale tiež na názor dieťaťa zisťovaný výsluchom podľa § 38 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku iba za prítomnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v domácnosti u navrhovateľov, ktorí sú starými rodičmi dieťaťa a ktorí v minulosti prichýlili dieťa spolu s matkou (dcérou navrhovateľky 1/) a aj v súčasnej dobe bez podpory rodičov dieťaťa zabezpečujú oň potrebnú starostlivosť, sú vytvorené všetky podmienky zaručujúce riadnu výchovu detí, pričom navrhovatelia rovnako spĺňajú aj morálne, osobnostné i zdravotné predpoklady, aby im mohla byť maloletá G. I. zverená, keď majú fungujúce manželstvo, z ktorého pochádza aj ich spoločné dieťa Z. a vytvárajú pre obe deti priaznivé podmienky pre rast a vývin, preto návrhu na zverenie dieťaťa do ich spoločnej osobnej starostlivosti vyhovel. Takéto rozhodnutie je v záujme maloletej, lebo ide o malú slečnu, začínajúcu školáčku, ktorá potrebuje láskavé, stabilné, hravé a pokojné prostredie, ktoré jej momentálne poskytujú starí rodičia a jej o štyri roky starší ujo Z..
19. Súd zároveň zaviazal oboch rodičov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, lebo neodkladným opatrením už rozhodoval o vyživovacej povinnosti matky a otca, prispievať na výživu maloletej na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny minimálnym výživným, keď lustráciou matky v Sociálnej poisťovni mal za preukázané, že momentálne nikde nepracuje a otec je vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade, že sa majetkové pomery rodičov v budúcnosti zlepšia, bude žiaduce, aby prispievali na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou ako cca 64 eur mesačne (obaja okolo 32 eur), zodpovedajúcou odôvodneným potrebám malej G., ktorá chodí do školy, trávi voľný čas rôznymi hrami, pekne sa oblieka, stravuje sa a býva u navrhovateľov, ktorí majú výdavky na jej starostlivosť okolo 270 eur mesačne.
20. Nakoľko matka sa aktuálne nachádza na súdu i navrhovateľom neznámom mieste, odkiaľ rodinu kontaktuje po telefóne len sporadicky, ani nemá v súčasnosti záujem o stretávanie s dcérou, lebo k návrhu na jej zverenie do starostlivosti navrhovateľov sa nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila a styk dcéry s otcom, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je vhodné ani účelné upravovať, s prihliadnutím aj na fakt, že dieťa sa s otcom už dlhší čas predtým nestretávalo. Styk dieťaťa s rodičmi teda ostal neupravený.
21. Opatrovník dieťaťa odporučil návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ vyhovieť, lebo v ich starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá G. sa tiež vyjadrila, že s babkou, dedkom a Z. sa jej býva dobre. Nikto z účastníkov teda neprezentoval iný názor v konaní ako súladný s petitom návrhu a súd sa takisto stotožnil s úpravou rodinných pomerov maloletej G. I. ako najlepších možných v danej situácii, pokiaľ si rodičia riadne neusporiadajú svoje životy, preto z dôvodov vyššie uvedených návrhu v celom rozsahu vyhovel.
22. Vo výroku bolo tiež potrebné reagovať na aktuálnu zmenu pomerov u maloletého dieťaťa a v zmysle § 26 Zákona o rodine zmeniť rozhodnutie, ktorým boli naposledy upravené práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej, a to rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 31P/33/2019-116 zo dňa 4.3.2020, ktorým bola G. I. zverená matke a otcovi bolo určené výživné 170 eur mesačne.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie matky a otca v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), j) čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ostatní účastníci nie sú oprávnení podať odvolanie, lebo sa tohto práva po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdali (§ 368 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku, ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.