Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-104-2015.pdf
PDF · 107.63 KB
No categories available
33Cb/104/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jankou Pravotiakovou v právnej veci žalobcu: PV Solarsys, s.r.o., so sídlom SNP 6, 044 42 Rozhanovce, IČO: 44 294 972, právne zast.: JUDr. Františkom Kočkom, Timonova č. 13, 040 01 Košice, IČO: 30 665 981, proti žalovanému: Východoslovenská energetika, a.s., so sídlom: Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, za účasti intervenienta: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom: Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, právne zast.: JUDr. Miloš Kvasňovský, konateľ a advokát, KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.5127,92 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému a intervenientovi trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.6.2015 domáhal zaplatenia sumy 1.527,92 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 113,77 EUR vo výške 9,05 % ročne od 25.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 235,46 EUR vo výške 9,05 % ročne od 19.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 488,83 EUR vo výške 9,05 % ročne od 22.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 689,86 EUR vo výške 9,05 % ročne od 21.5.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a zároveň požadoval náhradu trov konania. 2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZED - elektrárne s fotovoltickým zdrojom) nachádzajúcej sa v k. ú. Rozhanovce s celkovým inštalovaným výkonom 0,0999 MW (t.j. 99,9 kW) s EIC kódom 24ZVS00006710639 (Fotovoltická elektráreň), ktorú prevádzkuje v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, o čom svedčí potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti č. 0289/2011/E-PT vydané dňa 27.6.2011 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal žalobcovi v súlade s §7 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov č. 1170/2012/PoP-OZE z 28.03.2012 , a to na roky 2012 až 2026. 3. Žalobca ako výrobca elektriny z OZE s právom na podporu v zmysle Zákona o podpore, žalovaný ako odberateľ' elektrickej energie a Východoslovenská distribučná, a.s. - intervenient ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy dňa 09.12.2014 uzatvorili zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za škodu a doplatku č. VSE OZE_292_2011_15_VSE. Predmetom Zmluvy o dodávke elektriny je v zmysle jej článku 1 bod 1 okrem iného aj podľa písm. c) záväzok žalovaného žalobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu. V zmysle bodu 18 článok VII Zmluvy o dodávke elektriny zmluva nadobúda účinnosť dňa 1.1.2015. V zmysle článku V bod 1 písm. b) Zmluvy o dodávke elektriny, cena za dodávku je stanovená na základe rozhodnutia ÚRSO, ktorým sa určuje cena elektriny na straty. Rozhodnutím
č. 0008/2015/E z 27.11.2014 ÚRSO stanovil cenu za dodávku elektriny na straty na rok 2015 pre žalovaného vo výške 44,0150 eura/MWh.
4. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty Faktúrou č. VF/20150026 zo dňa 10.2.2015, splatnou 24.2.2015 cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty za mesiac január 2015 výške 113,77 EUR (2,154 MWh za jednotkovú cenu 44,015 EUR a DPH), Faktúrou č. VF/20150033 zo dňa 4.3.2015, splatnou 18.3.2015 cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty za mesiac február 2015 vo výške 235,46 EUR (4,458 MWh za jednotkovú cenu 44,015 EUR a DPH), Faktúrou č. VF/20150081 zo dňa 7.4.2015, splatnou 21.4.2015 cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty za mesiac marec 2015 výške 488,83 EUR (9,255 MWh za jednotkovú cenu 44,015 EUR a DPH), Faktúrou č.. VF/20150108 zo dňa 6.5.2015, splatnou 20.5.2015 cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty za mesiac apríl 2015 vo výške 689,86 EUR (13,061 MWh za jednotkovú cenu 44,015 EUR a DPH). Tieto faktúry žalovaný žalobcovi neuhradil a vrátil s vyjadrením, že podľa názoru žalovaného žalobca v roku 2015 nemá nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty. Neuhradenie cien za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty žalovaný odôvodňuje tvrdením, že žalobca je uvedený v zozname výrobcov, ktorí si údajne nesplnili svoju povinnosť podľa § 4 zákona o podpore a v listoch, ktorými žalobcovi vrátil predmetné faktúry uvádza, že žalobca nepodpísal návrh dodatku k zmluve o dodávke elektriny.
5. Žalobca v žalobe uviedol, že splnil všetky právne relevantné podmienky, ktoré sa na neho vzťahujú podľa Zákona o podpore, a preto mu vznikol nárok na podporu vrátane práva na zaplatenie ceny za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty aj za mesiace január, február, marec a apríl 20115 vyúčtované vyššie označenými faktúrami vrátane DPH spolu vo výške 1.527,92 EUR.
6. Žalovaný v odpore uviedol, že nie je subjektom, ktorým majú byť adresované v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov elektriny. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovenú povinnosť proti úradu pre regulácii sieťových odvetví a proti prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené - spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s - intervenientovi. Žalovanému bola prevádzkovateľom distribučnej sústavy poskytnutá informácia, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu všetkých povinnosti v zmysle Zákona, ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona. Nesplnenie povinnosti žalobcu potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetvi, ktorý na svojom webovom sídle www.urso.gov.sk zverejnil úplný zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť o uplatnení podpory na rok 2015 vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok k 15.08.2014 podľa § 4 zákona č. 309/2007 Z. z. o podpore t.j. na rok 2015 voči Úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, pričom je pod poradovým číslom 94 uvedený žalobca.
7. Z uvedeného považoval žalovaný za preukázané, že ÚRSO ako ústredný orgán štátnej správy konštatoval u žalobcu porušenie povinnosti podľa § 4 Zákona o podpore s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3 Zákona o podpore. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že k splneniu jeho povinnosti v zmysle cit. Zákona o podpore došlo riadne a včas. Ak žalobca nesplnil podmienky potrebné pre to, aby si mohol uplatniť právo na podporu za ním vyrobenú elektrinu nemá požadovať cenu elektriny určenú úradom pre reguláciu sieťových odvetvi ako cenu elektriny na straty, teda cenu vyplácaním ktorej sa uskutočňuje podpora výrobcov, ktorí podmienky pre uplatnenie podpory splnili.
8. V zmysle zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku t. OZE_292_2011_15_VSE, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným sa žalovaný zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu podpore vyplatí žalobcovi cenu vo výške určenej úradom pre reguláciu sieťových odvetvi. V zmysle zákona č. 309/2009 Z. z., by v prípade splnenia predpokladov pre uplatnenie podpory mal žalobca v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 EUR/MWh. Žalobcovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory za zmluvne stanovenú cenu prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca si povinnosť oznámiť uplatnenie podpory na rok 2015 a predpokladané množstvo dodanej elektriny na rok 2015 vo vzťahu k fotovoltickej elektrárni splnil, keď zásielku obsahujúcu tieto údaje adresovanú Východoslovenskej distribučnej a.s. podal na
poštovú prepravu 15.8.2014 o čom doložil dôkaz - Predpokladané charakteristiky dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015, Poštový podací hárok z 15.8.2014.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, prednesom právnych zástupcov strán, intervenienta a zistil nasledovný skutkový stav.
11. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe, bol toho názoru, že žalobca má právo voči žalovanému na zaplatenie ceny v cene za straty v zmysle teda vystavených faktúr, ktoré boli prílohou návrhu. Pokiaľ ide o splnenie povinnosti vyplývajúcich pre neho z ust. § 4 zákona o podpore bol toho názoru, že tieto si splnil riadne a včas čo preukazoval oznámením o predpokladanej ročnej charakteristike dodávky vyrobenej elektriny v r. 2015 zo dňa 12.8.2014. Podľa žalobcu bolo postačujúce v tejto lehote podať na poštu. Tá skutočnosť, že ju podal v tejto lehote na poštu, t.j. dňa 15.8.2014 vyplýva z podacieho lístku zásielky č. koncové 433, ktorá bola adresovaná Východoslovenskej distribučnej spoločnosti a.s. Košice a ktorej bol obsahom bolo predmetné predpokladané množstvo dodanej elektriny na uplatnenie nároku práva na podporu. Žalobca predložil podací lístok č. 865750433SK adresovaný intervenientovi, z ktorého vyplýva, že zásielka bola podaná na poštu dňa 15. 8. 2014, zásielka č. koncové 433, bola uložená na pošte dňa 16.8.2014 a dňa 18.8.2014 si ju vyzdvihol adresát na pošte.
12. Žalovaný aj intervenient žiadali žalobu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach okrem iného uviedli, že považujú nárok žalobcu za nedôvodný, ktorý nemá oporu v platných právnych predpisoch z dôvodu, že si žalobca riadne nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, t.j. povinnosť oznámiť intervenientovi ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014, čím svojou nedbanlivosťou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona o OZE.
13. Žalovaný a intervenient následne na pojednávaní a písomných podaniach uviedli, že lehota uvedená v zákone o OZE je lehotou hmotnoprávnou. Poukázali na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Obdo/18/2018 zo dňa 27.8.2019 a Uznesenie zo dňa 20. 11. 2019 č. 3Obdo72/2019, v ktorých sa uvedená skutočnosť potvrdzuje. Do uplynutia zákonom stanovenej lehoty 15.8.2014 pritom nebol žalovanému do jeho dispozičnej sféry zo strany žalobcu doručený žiaden jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky žalobcu ani oznámenie o uplatnení podpory žalobcom v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE. Uvedená skutočnosť je nesporná, nakoľko sám žalobca tvrdí a predložil dôkazy o tom, že oznámenie o uplatnení podpory a jej rozsahu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE podal dňa 15.8.2014 len do pošty , čiže odoslal avšak žalovanému bolo oznámenie doručené až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15.8.2014 a to 18. 8. 2014. Intervenient ďalej uviedol, že splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE v zákonom stanovenej lehote neeviduje a toto nebolo zo strany žalobcu ani preukázané.
14. Podľa čl. I bod 1 písm. a), b) a c) Zmluvy (čl. 9 až 12 spisu) uzatvorenej medzi žalobcom - ako výrobcom, spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s. - ako odberateľom a žalovaným - ako PDS (prevádzkovateľom distribučnej sústavy), je ako predmet v každej z nich jednotlivo uvedené: a) záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, b) záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, c) záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu. Podľa čl. III bod 1 zmluvy, v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi odberateľ uhrádza cenu za dodávku podľa tejto zmluvy na základe faktúry vystavenej výrobcom a to za podmienok a spôsobom v tejto zmluve uvedeným. Podľa čl. III bod 2 zmluvy, časový úsek pre vyhodnotenie a zúčtovanie dodávky elektriny je jeden kalendárny mesiac. Po jeho uplynutí je výrobca povinný zaslať odberateľovi faktúru do 15. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Podľa čl. IV bod 1 zmluvy v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi uhrádza PDS doplatok podľa tejto zmluvy na základe faktúry vystavenej Výrobcom a to za podmienok a spôsobom v zmluve uvedeným. Podľa čl. V bod 1 písm. b) zmluvy, cena na príslušný kalendárny rok je stanovená na základe rozhodnutia ÚRSO, ktorým sa určuje cena elektriny na straty.
Podľa čl. VII bod 18 zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňa 1.1.2015.
15. Z jednotlivých faktúr vystavených žalobcom pre žalovaného s prílohami uvedených v bode 5 rozsudku vyplýva špecifikácia jednotlivých súm za dodávku elektrickej energie na základe hore uvedenej Zmluvy.
16. Z listu žalovaného zo dňa 8.3.2015, 19.5.2015, 10.3.2015, 12.6.2015 vyplýva vrátenie faktúry č. VF/20150026 na sumu 94,91 EUR bez DPH, faktúry č. VF/20150081 na sumu 407,36 EUR bez DPH, faktúry č. VF/20150033 na sumu 196,22 EUR bez DPH, faktúry č. VF/20150108 na sumu 574,88 EUR bez DPH. ÚRSO zverejnil na svojom webovom sídle www.urso.gov.sk zoznam výrobcov ktorí si neplnili svoju povinnosť podľa § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. Nakoľko žalobca je uvedený v tomto zozname žalovaný mal za to, že v roku 2015 nemá nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty. Súčasne žalobcu upozornil, že nepodpísal návrh dodatku k zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, ktorý mu bol zaslaný intervenientom, a ktorý by ho oprávňoval vystaviť faktúru za dodanú elektrinu vo výške priemernej ceny elektriny zverejňovanej operátorom trhu s elektrinou - spoločnosťou OKTE, a. s. 17. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.
18. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom do 1.1.2014, právo podľa odseku 1 písm. b) (právo na odber elektriny) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b) (predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa).
19. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom po 1.1.2014, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2 (predložiť prevádzkovateľovi potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, oznámiť prevádzkovateľovi predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa, oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona), si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) (odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy) na nasledujúci kalendárny rok.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
21. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.527,92 EUR s príslušenstvom, z titulu poskytnutia podpory obnoviteľných zdrojov elektriny podľa zák. č. 309/2009 Z.z. V konaní bolo nesporné, že žalobca je výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, uzavretie dňa 9.12.2014 Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku medzi žalobcom, žalovaným a intervenientom, potvrdenia ÚRSO nachádzajúce sa v spise, to, že žalobca vyrobil a dodal elektrickú energiu, a že vystavil žalovanému faktúry, ktoré doručil žalovanému, ktoré mu žalovaný vrátil, a to, že zásielka obsahujúca oznámenie o uplatnení si podpory na rok 2015 a zároveň aj predpokladané množstvo elektriny bola žalobcom podaná na poštovú prepravu 15.8.2014, a že uvedená zásielka bola doručená do dispozičnej sféry žalovaného až dňa 18.8.2014. Sporným bolo, či žalobca si odovzdaním zásielky na poštovú prepravu 15.5.2014 splnil voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy včas povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o podpore v znení účinnom do 31.12.2018, podľa
ktorého výrobca elektriny z OZE je povinný oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust § 3 ods. 1 písm. b a c vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.
22. Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.augusta 2019, 2Obdo/18/2018 okrem iného vyplývajú tieto závery. „Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na doslovné znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o podpore OZE, podľa ktorého výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Logickým a gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia je zrejmé, že výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony. A to oznámiť uplatnenie podpory, a súčasne uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byt splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti, inými slovami, ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory avšak neuvedie predpokladané množstvo dodanej elektriny k určenému dátumu (alebo naopak), nesplní svoju oznamovaciu povinnosť riadne. Je preto možné dospieť k záveru, že ak zákonodarca uložil výrobcovi elektriny v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE dve samostatné povinnosti. avšak na seba nadväzujúce, a to s výslovne uvedenou lehotou, ktorá je vyjadrená číselne a určená na presne stanovený dátum dňa 15. augusta. je takúto lehotu potrebné považovať za hmotnoprávnu a nie procesnú, ako nesprávne právne posúdili konajúce súdy nižšej inštancie. Záver o hmotnoprávnom charaktere uvedenej lehoty je opretý aj o vyššie uvedený Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 50/2015, ktorý nespochybniteľne dospel k záveru, že sankčný mechanizmus vyjadrený v ustanovení § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE má súkromnoprávny charakter. Takto spôsobuje právne následky v oblasti hmotného práva a predmetná právna norma musí mať povahu normy hmotnoprávnej a rovnako aj lehota v nej obsiahnutá musí mat' povahu lehoty hmotnoprávnej. Preto je možno uzavrieť, že s poukazom na § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o podpore OZE je povinnosť výrobcu elektriny zachovaná vtedy, ak právna skutočnosť nastane najneskôr v posledný deň hmotnoprávnej lehoty, t. j. v danom prípade 15. augusta. Za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE, je preto potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nakoľko až od toho momentu sa takýto jednostranný právny úkon výrobcu stáva perfektným a nadobúda spôsobilosť spôsobovať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája. V tejto súvislosti dovolací súd dodáva, že stanovisko ÚRSO charakterizujúce dotknutú lehotu za procesnoprávnu, nie je záväzné a v zmysle vyššie uvedeného ani správne, z ktorého dôvodu sa na takéto stanovisko nemožno úspešne dovolávať“.
23. Súd pri rozhodovaní sporu je povinný rešpektovať názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom uznesení sp.zn.: 3Obdo/72/2019 v bode 15.1 uviedol viazanosť tunajšieho súdu ako aj ostatných súdov nižšieho stupňa ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít tak, že: „...súdy nižšej inštancie sú s poukazom na znenie čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP povinné rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (t.j. ústavného súdu a najvyššieho súdu), na ktorú poukázal dovolací súd v tomto uznesení (PL. ÚS 50/2015, IV. ÚS 491/2018 a 2Obdo/18/2018).“
24. Pri posudzovaní charakteru tejto lehoty súd preto vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v odôvodnení Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Obdo/18/2018 zo dňa 27. 8. 2019 a č. 3Obdo/72/2019 zo dňa 20. 11. 2019, s ktorým sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje a teda vyslovuje, že daná lehota na podanie Oznámenia o uplatnení podpory je lehota hmotnoprávna. Žalobca bol preto povinný doručiť žalovanému predmetné oznámenie do 15.8.2014 vrátane. Keďže žalobca v konaní nepreukázal a ani to netvrdil, že toto Oznámenie o uplatnení podpory doručil žalovanému do 15.8.2014 vrátane, nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore, jeho právo na danú podporu v zmysle zák. o OZE na nasledujúci kalendárny rok mu zaniklo, preto nemá ani nárok za zaplatenie súm špecifikovaných v daných faktúrach, ktorými vyúčtoval výšku doplatkov na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku .
25. Žalobca na pojednávaní dňa 4.11.2019, aj v následnom písomnom podaní zo dňa 5.12.2019 navrhol, aby súd toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR o ústavnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo72/2019 z 20.11.2019. Žalovaný a intervenient s návrhom na prerušenie konania nesúhlasili.
26. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
27. Súd návrhu žalobcu na prerušenie konania uznesením zo dňa 27.1.2020 nevyhovel, nakoľko má za to, že otázka charakteru danej lehoty bola zodpovedaná práve v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bez ohľadu na to, že jedna strana sporu s daným právnym názorom nesúhlasí. Za daných okolností by bolo prerušenie tohto konania neefektívne a neúčelné.
28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Keďže bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1, 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.