Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/89/2019

Potvrdené rozhodnutím 6Co/88/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie sumy 912,00 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46C/89/2019-70 zo dňa 04.03.2020, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 46C/89/2019-70 zo dňa 04. 03. 2020 potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 912,- Eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 912,- Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 5.12.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 912,- Eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Na základe uvedeného bol poškodený nútený užívať vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vyúčtoval poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalovanému oznámil.

3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp.zn. zo dňa 7.10.2019), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 34). V podanom odpore žalovaný namietal celý žalovaný nárok a zdôraznil, že žaloba nespĺňa kritéria podľa . Ďalej namietal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a neeviduje ju vo svojom účtovníctve. Rovnako namietal, že žalobca nemá v predmete svojej podnikateľskej činnosti činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok a následne namietal aj jeho aktívnu legitimáciu v spore z dôvodu, že v zmysle nemohol platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky s jeho právnym nástupcom. Tento právny úkon žalovaný považoval za absolútne neplatný. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Pritom rozsah poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla skutočne upravuje ust. zákona o PZP. V tomto smere tvrdil, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP, ani z . Namietal tiež, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenia nijako nekonkretizoval ani nezdokladoval. Súčasne poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 31.01.2019, v zmysle ktorého boli priznané náklady za nájom vozidla v rozsahu 18 dní, a to vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy (stanovenej výrobcom), nakoľko zo strany servisu, ktorý vykonával opravu, nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Zároveň bola neprimerane účtovaná denná sadzba za náhradné vozidlo vzhľadom na jeho typ upravená na sumu 40 Eur / deň. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 49), v ktorom špecifikoval, že žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia o PZP a . Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uviedol, že dňa 18.12.2018 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle FIAT Scudo, ev. č. ZA 517 GG, spôsobenej poškodenému doc. Ing. Benediktovi Badánikovi, PhD. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. PB 082 BY, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 9528270413. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Dacia Lodgy, ev. č. BL 027MR u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 684/30 zo dňa 20.12.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190026 zo dňa 21.01.2019, s dátumom splatnosti 05.02.2019 na sumu 1.632,- €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 31.01.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 720,- €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Zdôraznil, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne VÝBER medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. ). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Považujeme preto za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Za týmto účelom súdu predkladáme cenník žalobcu. Okrem toho v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.09.2018, ak žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 48,- € s DPH (40,- € bez DPH) bola v danom mieste a čase neprimeraná. Žalovaný navyše nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Zo strany žalovaného totiž doposiaľ nebol predložený jediný dôkaz preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení. Napokon žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 40,- € s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou tak predstavuje iba sumu 8,- €, čo je necelých 17 % z uplatnenej

sadzby, a to nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Žalovaný totiž v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal náhradu vo výške viac ako 83 % z fakturovanej dennej sadzby. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok považoval za neopodstatnenú. Uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 22.01.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 18.12.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. V závere zdôraznil, že aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Dátum dodania tovaru/služby uvedený na faktúre tak nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Pokiaľ už bolo vozidlo v daný deň opravené, poškodený je oprávnený si prevziať toto vozidlo nasledujúci deň a do tejto doby má nárok užívať náhradné motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdov SR. Okamih vystavenia faktúry za opravu totiž sám o sebe ešte nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Tvrdenie žalovaného uvedené v oznámení o poistnom plnení zo dňa 31.01.2019, že vzhľadom na rozsah poškodenia a prácnosť opravy (stanovené výrobcom) je účelné zapožičanie náhradného vozidla max. na 18 dní tak považoval za nepreukázané a nepostačujúce. Záverom poznamenal, že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody.

5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 4.3.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, jeho právneho zástupcu a žalobcu, iba za účasti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 3.3.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa článku 8 (ďalej len „“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

8. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

10. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

11. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

12. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

13. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

14. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

15. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatné rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.

16. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na /.

17. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18. Podľa (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Po posúdení žaloby a vyjadrení strán sporu súd dospel k záveru, že medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 18.12.2018 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle FIAT Scudo, ev. č. ZA 517 GG, spôsobenej poškodenému doc. Ing. Benediktovi Badánikovi, PhD. Existenciu škodovej udalosti žalobca preukázal na základe Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 18.12.2018 (č.l. 7). V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o prenájme vozidla č. 684130 zo dňa 20.12.2018 (č.l.11). Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa , pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou veta prvá .

20. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. PB 082 BY, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 9528270413,

čo rovnako vyplýva z oznámenia žalovanéh o poistnom plnení (č.l. 16) V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Dacia Lodgy, ev. č. BL 027MR u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 684/30 zo dňa 20.12.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190026 zo dňa 21.01.2019, s dátumom splatnosti 05.02.2019 na sumu 1.632,- Eur (č.l. 13).

21. Žalovaný v priebehu sporu spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V súvislosti s uvedeným tiež spochybňoval samotný nárok na náhradu škody. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.1.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného (č.l. 15 rub). Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 22.1.2019 (č.l. 14) nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 1.632,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.632,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 190026. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. ). Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore.

22. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko žalovaný plnil sumu 720,- Eur priamo žalobcovi, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení (č.l. 16). Rovnako je z uvedeného zrejmé, že predmetná faktúra č. 190026 (č.l. 13) v sume 1.632,- Eur bola žalobcovi doručená, pretože na základe nej oznámil a vyplatil priamo žalobcovi poistné plnenie v sume 720,- Eur.

23. Zároveň mal súd v konaní za nesporné, že žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytol poškodenému poistné plnenie či vysvetlenie dôvodov neposkytnutia poistného plnenia. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.1.2019 vyplýva, že žalovaný považoval za neprimeranú účtovanú dennú sadzbu za náhradné vozidlo a za primeranú považoval sadzbu denného nájomného v sume 40,- Eur a v trvaní 18 dní pre nepreukázania potreby dlhšej doby opravy vozidla.

24. Na základe uvedeného tak súd za sporné medzi stranami považoval, či krátenie poistného plnenia bolo dôvodné a preukázané, a to čo do výšky denného nájomného ako aj do dĺžky doby nájmu vozidla. Sporná bola aj dôvodnosť a potreba nájmu náhradného vozidla.

25. Po konštatovaní, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe vyššie uvedenej škodovej udalosti (medzi stranami bola nesporná), si poškodený prenajal u žalobcu náhradné vozidlo. Na tento účel so žalobcom uzavrel Zmluvu o nájme č. 684130 zo dňa 20.12.2018, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 20.12.2018 do času nevyhnutnej opravy vlastného vozidla, t.j. do 22.1.2019. Predmetom prenájmu bolo motorové vozidlo značky DACIA LODGY za nájomné v sume 51,60 Eur za deň, pričom pri ukončení nájmu bola upravená denná sadzba nájmu na 48,- Eur podľa počtu dní prenájmu vozidla. Z faktúry č. 190026 (č.l. 13) zo dňa 22.1.2019 vyplýva, že vozidlo DACIA LODGY bolo prenajaté po dobu 34 dní za denné nájomné vo výške 40,- Eur bez DPH, t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla a jeho vydania. V zmysle uvedenej faktúry za prenájom vozidla predstavovala celková suma spolu 1.632,- Eur s DPH (40 x 34 dní x 20 % DPH). Doba prenájmu bola od 20.12.2018 do 22.1.2019. Iné poplatky spojené s prenájmom náhradného vozidla si žalobca neúčtoval. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.1.2019 (uzavretá v deň vystavenia faktúry žalobcom poškodenému) došlo k postúpeniu budúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu v celkovej výške 1.632,- Eur, t.j. v celkovej sume vyúčtovanej žalobcom. Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému (č.l. 15).

26. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 20.12.2018 dal poškodený opraviť svoje poškodené vozidlo u spoločnosti Auto Becchi, s.r.o. (č.l. 7), pričom za opravu vozidla mu bola vyúčtovaná suma 5.540,20 Eur, faktúrou č. 21900054 zo dňa 21.1.2019 (č.l. 9). Nasledujúci deň poškodený prenajaté vozidlo vrátil. Súd má preto za dôvodnú a preukázanú aj dĺžku doby prenájmu náhradného vozidla, t.j. od 20.12.2018 do 22.1.2019, t.j. v trvaní 34 dní. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že dokonca v čase ukončenia nájmu náhradného vozidla poškodený nemal k dispozícii vlastného vozidlo, pretože ho mal v servise do konca mesiaca január. Táto skutočnosť je však pre predmet sporu irelevantná, pretože žalobný nárok na náhradu nákladov prenájmu náhradného vozidla je uplatnený iba do 22.1.2019. Navyše, z listinných dôkazov ani nevyplýva, že by bolo odovzdané vlastného vozidlo poškodenému neskorším dňom.

27. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súdov, na základe ktorých sa prihliada na účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd jednak nie je viazaný rozhodnutiami iných okresných, či krajských súdov v obdobných veciach a jednak nie je možné poukazovať na konštatovania iných súdov vytrhnutých z kontextu, ale je nutné prihliadať na všetky okolnosti prípadu, veci. Žalovaný v oznámení zo dňa 31.1.2019 oznámil, že krátil poistné plnenie z dôvodu doby trvania nájmu o 6 dní, čo odôvodnil tým, že oprava vozidla trvala neprimerane dlhú dobu oproti dobe opravy, ktorú uvádza výrobca vozidla. Súd v prvom rade poukazuje na to, že z oznámenia o poskytnutí náhrady škody jednoznačne vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa 31.1.2019. Avšak z uvedeného listu nie je zrejmé, z akého dôvodu svojvoľne krátil poistné plnenie o dobu nájmu 16 dní a znížil denné nájomné na sumu 40,- Eur oproti vyúčtovanej sume 48,- Eur. Svoje vlastné výpočty krátenia poistného plnenia ničím nepreukázal ani neodôvodnil.

28. Je nepochybné, že žalobca vystavil poškodenému faktúru za 34 dní, t.j. od 20.12.2018 do 22.1.2019. Žalovaný v priebehu sporu nespochybňoval, že doba prenájmu v trvaní 34 dní bola dôvodná a tvrdil, že iba 18 dní je nevyhnutných na opravu takéhoto typu vozidla. Toto tvrdenie v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Naopak, žalobca preukázal, že za opravu vozidla bola vystavená faktúra dňa 21.1.2019 a nasledujúceho dňa poškodený vrátil náhradné vozidlo, čím došlo k ukončeniu nájmu. Tvrdenia žalobcu o dobe potreby nájmu má tak súd za preukázané. Žalovaný v konaní iba tvrdil, že doba nájmu bola neprimerane dlhá a prevyšuje skutočný čas opravy poškodeného vozidla patriaceho poškodenému, predpísaný výrobcom pre daný typ a značku vozidla. Uvedené tvrdenie o predpísanej dobe opravy vozidla výrobcom však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. V ďalšom odkázal pri výpočte primeranej doby opravy vozidla na vlastný počítačový softvér a koeficienty žalovaného, na základe ktorých primeranú dĺžku opravy vozidla určuje. K uvedenému súd poznamenáva, že ak by aj samotný výrobca určil primeranú dobu opravy vozidla (čo žalovaný súdu nepreukázal), nie je možné určiť dobu opravy paušálne počtom dní, keď jednotlivá škodová udalosť má za následok rôzny rozsah škody. V tomto smere reálnu dĺžku opravy vozidla je možné určiť iba posúdením okolností konkrétneho prípadu, odborníkom z príslušného odboru, a nie na základe koeficientov a počítačového softvéru nakonfigurovaného samotným žalovaným, resp. vytvoreným pre jeho potreby. Na druhej strane súd konštatuje, že žalobca ohľadom svojho nároku na uplatnenie nájomného za celú vyčíslenú dobu nájmu v rozsahu 34 dní preukázal svoje tvrdenia, a to Zmluvou o nájme náhradného vozidla ako aj faktúrou z autoservisu, ktorý vykonával opravu vozidla poškodeného. Podľa názoru súdu tak žalovaný v rámci popretí skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na skutočnom stave. Na základe uvedeného má súd za to, že poškodený užíval náhradné vozidlo od 20.12.2018 (dva dni po škodovej udalosti ) do opravy jeho vlastného vozidla dňa 22.1.2019, a tak nárok na náhradu škodu vzniknutú titulom nájomného za 34 dní prenájmu náhradného vozidla považoval za dôvodný.

29. Okrem toho žalovaný spochybnil aj výšku denného nájomného, pričom za dôvodnú považoval výšku denného nájmu v sume 40,- Eur s DPH. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na denné nájomné v sume 48,- Eur (40,- Eur bez DPH) s DPH. Nakoľko však nezdôvodnil krátenie výšky denného nájmu, iba konštatoval, že s ohľadom na typ vozidla, je primerané nájomné vo výške 40,- Eur denne, súd uvedené považoval za nepreukázané. V závere súd konštatuje, že nie je povinnosťou poškodeného po škodovej udalosti hľadať najlacnejšiu alternatívu, ktorá by bola z pohľadu poisťovne, akceptovateľná, ale v snahe zabezpečiť si realizáciu vlastných potrieb je poškodený nútený si zapožičať náhradné motorové vozidlo za primeranú trhovú cenu. Uvedené žalobca preukázal cenníkmi iných požičovní v regióne, a tak mal súd za to, že denné nájomné náhradného vozidla je primerané. Súd preto aj nárok na denné nájomné považoval za preukázaný.

30. Žalovaný opakovane tvrdil, že jeho povinnosťou je uhradiť iba nutné a účelne vynaložené prostriedky v súvislosti so vzniknutou škodou. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. , rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. ,...) Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia.

31. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

32. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla.

33. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 720,- Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 912,- Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 1.632,- Eur - priznaná suma 720,- Eur = žalovaná istina 912,- Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s , a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy , na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa .

34. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky ani dohliadať na opravu vozidla, aby doba trvania opravy poškodeného vozidla bola v súlade s koeficientami a výpočtami žalovaného. Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil sumu 912,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a tak bol žalobca úspešnou stranou sporu, preto mu súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.