Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/19/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: H. L., nar. X.XX.XXXX, bytom S., N. XXXX/XX, proti žalovanému: esp dk, s. r. o., so sídlom Trstená, Západ 1843/51, IČO: 47 420 022, o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalobcu, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -8 zo dňa 2.1.2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej aj ako súd prvej inštancie) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami na účte žalovaného č. X.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. 2. Súd prvej inštancie za osvedčené vyhodnotil, že žalobca ako jeden z veriteľov so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril bližšie neuvedeného dňa Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 a nasl. Obč. zák. za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľov (okrem žalobcu aj v prospech ďalšieho veriteľa JUDr. S. F.), vzniknutej titulom pôžičky vo výške podľa jej evidencie v účtovníctve dlžníka, ktorú sa zaviazal dlžník vrátiť v lehote do 15.02.2016. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľov bol poskytnutý „záloh“, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca stal (dočasným) spoluvlastníkom špecifikovaných nehnuteľností v podiele 1-ica. Žalobca tiež osvedčil, že z účtu žalovaného vedeného v F. W. X. sa uskutočnili dňa 12.12.2019 transakcie vo výške 4 102 eur, 960 eur, 650 eur, 879 eur a 950 eur v prospech osôb označených v návrhu - z výpisu z obchodného registra súd zistil, že konateľmi spoločnosti PROXYS, s.r.o., so sídlom Kliňanská cesta 1156, 029 01 Námestovo, sú jeden z veriteľov JUDr. S. F. a Ing. Y. F., pričom obaja majú bydlisko na rovnakej adrese, a ďalej zistil, že spoločníkom tejto spoločnosti je manželka konateľa P. F., rod. H.. Z uvedeného vyplýva, že transakcie uskutočnené dňa 12.12.2019 z účtu žalovaného, boli vykonané v prospech spriaznených osôb jedného z veriteľov dlžníka.

3. Následne však podľa okresného súdu žalobca nepreukázal, aká je aktuálna výška jeho pohľadávky voči žalovanému evidovaná v účtovníctve, ani to, či mu je známa skutočnosť o tom, či žalovaný je alebo nie je vlastníkom iného nehnuteľného majetku alebo majetku väčšej finančnej hodnoty, ktorý by prípadne slúžil na úhradu jeho zabezpečenej pohľadávky. Neosvedčil ani, či žalovaný má alebo nemá vedený účet v inej banke, na ktorom sa môžu nachádzať finančné prostriedky na úhradu žalobcovej pohľadávky. Z predloženej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je pritom zrejmé, že žalobca má zabezpečenú svoju pohľadávku majetkom dostatočnej finančnej hodnoty a v prípade, ak žalovaný ako dlžník jeho splatnú pohľadávku neuhradil, môže sa domáhať jej uspokojenia speňažením predmetu zábezpeky. 4. Existencia dlhu žalovaného voči žalobcovi totiž sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ak inak možno z iného majetku dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa.

Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca síce osvedčil, že žalovaný znižuje svoj majetok, ale jeho exekúcia nemôže byť ohrozená, pretože má zabezpečenú svoju pohľadávku, ktorú možno uspokojiť výkonom zabezpečovacieho prevodu práva (speňažením predmetu zábezpeky).

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, keďže mu, ako inak úspešnej sporovej strane ( ), žiadne nevznikli.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Vyjadril nesúhlas s názorom okresného súdu, že ak je jeho pohľadávka zabezpečená, nemôže sa domáhať nariadenia neodkladného opatrenia. Existencia zabezpečovacieho inštitútu (zabezpečovací prevod práva) ešte neznamená, že celá pohľadávka žalobcu bude aj v prípade exekúcie uspokojená. Ďalej uviedol, že nedisponuje informáciou, či žalovaný má alebo nemá iné bankové účty, či je alebo nie je vlastníkom iných nehnuteľností; nemá ako zistiť tieto informácie. Ak dlžník vedome uprednostňuje iných veriteľov pred blízkymi osobami (zrejme myslené opačne - pozn. krajského súdu), keď je zároveň otázne, či ich pohľadávky existujú, má to za následok ohrozenie exekúcie. Pritom hovorí o obave z ohrozenia exekúcie, nie, že musí byť ohrozená. Uzavrel, že okresný súd poskytol ochranu špekulatívnemu dlžníkovi, nie právu veriteľa.

8. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaná strana ( ) v zákonom stanovenej lehote vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa .

10. Odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Pokiaľ odvolateľ namieta, že existencia zabezpečovacieho inštitútu (tu zabezpečovací prevod práva) neznamená, že celá pohľadávka aj bude uspokojená, platí, že je v bytostnom záujme veriteľa, aby mal svoju pohľadávku zabezpečenú dostatočne, resp. v celom rozsahu. Pokiaľ zabezpečenie nepokrýva celú výšku pohľadávky, je to problém veriteľa.

11. Na druhej strane, správne žalobca tvrdí, že opísané nevylučuje poskytnutie ochrany právam veriteľa aj formou neodkladného opatrenia. Avšak pokiaľ je zabezpečenie nedostatočné (z ktorého predpokladu vychádza žalobca, keďže požaduje ďalšie formy ochrany/zabezpečenia svojej pohľadávky), je nevyhnutné (pre splnenie podmienok aplikovateľnosti inštitútu neodkladného opatrenia) to dostatočne konkrétnym spôsobom tvrdiť a zároveň preukázať (osvedčiť). To ale žalobca neučinil, keďže neuviedol aktuálnu výšku svojej pohľadávky v konfrontácii s tvrdením o hodnote spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým bol uskutočnený zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Nadväzne (logicky) nič také ani neosvedčil.

12. Rovnako žalobca ani len netvrdil, nieto osvedčil, že z majetku žalovaného (po realizácií predmetných 5 úhrad z bankového účtu žalovaného) nezostalo toľko, aby bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku (samozrejme po zohľadnení hodnoty spoluvlastníckeho podielu 1-ica na zabezpečujúcich nehnuteľnostiach), t.j. kvalifikovane neosvedčil, že žalovaný robí kroky reálne smerujúce k jeho ukráteniu ako veriteľa. Existencia dlhu žalovaného voči žalobcovi aj za okolnosti, že žalovaný realizoval 5 úhrad zo svojho bankového účtu v prospech tretích osôb, bez ďalšieho (ako správne uviedol okresný súd) nemôže odôvodňovať uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami na jeho účte. 13. Z hľadiska proporcionality možného zásahu do postavenia žalovaného možno poukázať na skutočnosť, že žalovaný je existujúcou obchodnou spoločnosťou a prípadný zákaz nakladania s finančnými prostriedkami na jeho účte by mohlo napríklad ohroziť jeho ekonomickú činnosť.

14. S argumentáciou žalobcu, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť exekúcia (už) ohrozená, ale stačí, ak je tu obava z jej ohrozenia, sa krajský súd stotožňuje. Zároveň však platí, že obava z ohrozenia exekúcie musí vyplývať z určitých objektívnych okolností. Nestačí len subjektívny

pocit veriteľa. Inými slovami, obava z ohrozenia exekúcie musí byť objektivizovaná, teda podložená náležitými tvrdeniami a dôkazmi (osvedčenie). 15. V súdenom prípade žalobca vyvodzoval obavu z ohrozenia uspokojenia svojej pohľadávky len z tej skutočnosti, že žalovaný realizoval 5 platieb v relatívne (v porovnaní s pohľadávkou žalobcu) malej výške v prospech tretích osôb. Sám v odvolaní pritom uviedol, že nedisponuje informáciami o iných účtoch alebo nehnuteľnostiach žalovaného, teda o majetku žalovaného. Takéto odôvodnenie obavy z ohrozenia exekúcie je nedostatočné, odhliadnuc od skutočnosti, že aktuálne ani nie je zrejmé, o ohrozenie akej exekúcie by mohlo ísť. Žalobca totiž nielenže neoznačil žiadny exekučný titul, ale, čo je podstatné, neoznačil ani súdne uplatňovaný nárok, z ktorého by taký titul eventuálne mohol vzniknúť. 16. Súvisiace tvrdenie žalobcu, že nemá ako zistiť účty a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, pokiaľ aj zodpovedá skutočnosti, je z hľadiska nevyhnutnosti náležite odôvodniť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčiť rozhodujúce okolnosti, právne irelevantné. V nadväznosti na uvedené tvrdenie žalobcu je legitímnou otázka, prečo žalobca (ako tvrdí) poskytol žalovanému, o ktorého pomeroch nemá dostatočné informácie, tak vysokú pôžičku.

17. V neposlednom rade je nevyhnutné poukázať aj na nedostatočnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nevymedzil čas, po ktorý by sa neodkladné opatrenie malo uplatňovať, ani neuviedol, či a akých nárokov vo veci samej sa mieni voči žalovanému domáhať, čo z hľadiska vyššie spomenutého princípu proporcionality v súvislosti s ostatnými vyššie uvedenými okolnosťami predstavuje ďalšiu prekážku pre eventuálne vyhovenie jeho návrhu.

18. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne vo výroku „vo veci samej“.

19. Potvrdil ho aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania ako od „meritórneho“ rozhodnutia závislom. Okresný súd náležite uplatnil zásadu úspechu v spore za zohľadnenia skutočnosti, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s súhrnným výrokom. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, čo predstavuje plný úspech žalovaného; tomu však žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom žalobcu nevznikli.

21. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.