Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-30-2019.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, R., zast.: S.. O. Bryja, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 16, Námestovo, proti žalovanému: A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 1 B, D., zast.: JUDr. Igor Klamár, advokát, so sídlom Družstevná 5, Bratislava, o zaplatenie 26.753,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 26.753,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.01.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.03.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 26.753,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.04.2017 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si objednal u žalobcu tovar a služby. Žalobca objednávku prijal a následne so žalovaným po prijatí objednávky uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal tovar a poskytol služby pre žalovaného na ním určenú stavbu. Žalovaný prevzal tovar na určenom mieste s potvrdením o dodacom liste, ktorý podpísal osobne dňa 31.03.2017. Za dodaný tovar a služby vystavil žalobca žalovanému faktúru splatnú daň 07.04.2017 na sumu 26.753,09 eur. Keďže k úhrade faktúry nedošlo, dňa 27.11.2018 sa so žalobcom dohodli na splatení dlhu do 30.01.2019. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. 2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Spochybňoval, že by si u žalobcu reálne objednával a prebral nejaký tovar alebo služby. K podpísaniu dohody o splatení dlhu zo dňa 27.11.2018 došlo tak, že žalobca ako známy žalovaného, tohto navštívil v práci, kde ho informoval, že z dôvodu kontroly čerpania kontokorentného úveru v banke potrebuje zdokladovať, že má peňažné pohľadávky voči svojim odberateľom. Z tohto dôvodu ho požiadal, aby mu podpísal listiny - Dohodu o splatení dlhu zo dňa 27.11.2018 a dodací list zo dňa 30.06.2017. Žalobca ho opakovane ubezpečoval, že sa jedná len o formality požadované bankou. Žalovaný mu v dobrej viere tieto dokumenty podpísal. Dôkazom toho, že sa nejednalo o reálne dodanie tovaru a prác je skutočnosť, že práce mali byť v zmysle žaloby dodané 31.03.2017 a fakturované faktúrou zo dňa 31.03.2017. Na dodacom liste je však uvedený dátum 20.06.2017, teda takmer 3 mesiace po žalobcom uvádzanom dodaní a fakturácii prác. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný predmetné dokumenty za neplatné. Dôvodom neplatnosti Dohody o splatení dlhu zo dňa 27.11.2018 je aj jej zmätočnosť z viacerých dôvodov, a to, že v dohode je uvedené, že bol tovar dodaný na stavbu spoludlžníkov (pričom ako dlžník je v záhlaví zmluvy označený iba žalovaný), záväzok mal vyplývať z vystavenej faktúry splatnej dňa 07.04.2017 (čl. III dohody) a dodací list predložený žalobcom je datovaný 20.06.2017, teda cca 3 mesiace po termíne prevzatia uvádzanom
v žalobe. Ďalej sa v dohode uvádza, že dlh bude uhradený v splátkach, pričom v tabuľke nie sú uvedené žiadne sumy jednotlivých splátok. V tabuľke splátok je uvedená splatnosť dňa 30.01.2019 a v odseku pod tabuľkou splátok sa uvádza, že splatnosť celej pohľadávky veriteľ stanovuje na deň 31.12.2018. Ustanovenie čl. V ods. 2 ohľadne 15 % sankčného úroku je zjavne neprimerané, a preto je zjavné, že by žalovaný s takýmto záväzkom dobrovoľne nesúhlasil. Znášanie nákladov za spísanie dohody vo výške 445,17 eur je pre žalovaného taktiež neakceptovateľné. 3. Žalobca v replike uviedol, že žiada žalobe vyhovieť, nakoľko je preukázané, že si žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu nesplnil. Tvrdenie žalovaného o dátume 20.06.2017 na poslednej strane dodacieho listu č. 170636 považuje za irelevantné, pretože je evidentné, že ide o dátum, kedy žalobca vykonal vlastnú účtovnú kontrolu. Aj tvrdenia žalovaného o Dohode o splatení dlhu zo dňa 27.11.2018 sú taktiež irelevantné, pretože žalobca sa domáha plnenia z faktúry splatnej dňa 07.04.2017 na sumu 26.753,09 eur. V dohode o splatení dlhu je podstatné jedine uznanie dlhu, a to v znení čl. III dohody, ktorým uznal svoj dlh a zaviazal sa ho splatiť do 30.01.2019, čo doposiaľ nesplnil. 4. Žalovaný v duplike naďalej trval na tom, že k žiadnemu reálnemu dodaniu tovaru alebo služieb zo strany žalobcu nedošlo, a že predložené doklady sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Vo vzťahu k dátumu 20.06.2017 na dodacom liste uviedol, že nerozumie, aký súvis má dodanie služieb s vykonaním účtovnej kontroly žalobcom. Argument žalobcu o uznaní dlhu považuje za absurdný a naďalej trval na tom, že Dohoda o splatení dlhu zo dňa 27.11.2018 je neplatná. Z tvrdenia žalobcu ohľadom obsahu dohody podľa žalovaného vyplýva, že žalobca uznáva neplatnosť dohody, avšak argumentuje, že plnenie žiada na základe žalobcom vystavenej faktúry. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že faktúru žalovaný nepodpísal, a ani nebolo preukázané, že by mu faktúra bola niekedy doručená. 5. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom strán sporu zistil nasledovný skutkový stav: 5.1. Žalobca vystavil na meno žalovaného faktúru č. 20170634 zo dňa 31.03.2017, splatnú dňa 07.04.2017 na sumu 26.753,09 eur za dodané tovary a poskytnuté služby. Žalobca ako dodávateľ vyhotovil v rovnaký deň aj dodací list pre žalovaného ako odberateľa, v ktorom bol uvedený deň aj splatnosť faktúry za dodaný tovar zhodne s faktúrou č. 2017634. Dodací list žalovaný podpísal. Žalovaný ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzavreli dňa 27.11.2018 Dohodu o splatení dlhu, v ktorej žalobca ako veriteľ vyhlásil, že má pohľadávku vo výške 26.753,09 eur voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorá vyplýva z faktúry č. 20170634 splatnej dňa 07.04.2017 a žalovaný potvrdil, že eviduje a uznáva tento dlh voči veriteľovi za dodaný tovar na stavbu v Bratislave T.. Dátum splatnosti celej pohľadávky veriteľ stanovil na deň 30.01.2019 (resp. na deň 31.12.2018). Výzvou zo dňa 14.02.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu za riadne a včas neuhradenú faktúru za dodaný tovar a služby na sumu 26.753,09 eur splatnú dňa 07.04.2017. Vo výzve bolo uvedené, že strany uzatvorili Dohodu o splatení dlhu, v ktorej žalovaný uznal dlh a zaviazal sa ho splatiť do 30.01.2019 v plnej výške.
5.2. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovaný ho požiadal, aby posúdil stav strechy na chate v T. osade, že mu do nej preteká. Keďže ho pozná, prišiel sa do D. pozrieť na stav strechy a povedal, že tá strecha preteká z dôvodov nesprávne použitého materiálu na streche. Boli tam položené plechy 1 x 0,5 m vo veľmi nízkom sklone, a z toho dôvodu dochádzalo k zatekaniu strechy. Bolo to asi v 12/2016. Povedal, že toto zatekanie sa môže odstrániť jedine položením novej krytiny a tá krytina sa môže položiť niekedy v jarných mesiacoch 2017, kedy bude vhodné počasie. Dňa 02.03.2017 prišli pracovníci žalobcu, doviezli na miesto materiál, dodávateľ doniesol plech, plech vyložili a pracovníci od 07. - 15.03.2017 vymenili krytinu. Potom, keď to bolo urobené, tak ho žalovaný požiadal, či by ešte vedeli sprostredkovať položenie dlažby a opravu múrika na predmetnej stavbe, na čo žalobca uviedol, že to vedia zaistiť. Na stavbu poslal žalobca pracovníkov do 30.03.2017, kedy tam bola položená dlažba, opravený múrik, položený betónový oporný múr. Žalobca má aj fotodokumentáciu predmetných prác. Keď žalobca vyfakturoval práce, potreboval mať podpísaný dodací list, tak navštívil žalovaného v D., dal žalovanému podpísať príslušnú faktúru s dodacím listom. Toto mu žalovaný podpísal, a keďže nedošlo k splateniu dlhu, tak kontaktoval PZ, aby vypracoval splátkový kalendár, kde by sa dohodli ako sa to zaplatí, nakoľko je to vyššia suma. Keď bol splátkový kalendár vypracovaný, dal ho žalobca žalovanému podpísať. Žalobca zaplatil sumu 4.558,- eur - DPH z faktúry za tretí mesiac 2017, žalobca má faktúru vedenú v účtovníctve (DPH je riadne zaplatená). Žalobca uviedol, že so žalovaným sa zoznámil u svojho brata niekedy koncom roka 2016. Od žalovaného zálohu nezobral. Uviedol, že žalovaný podpísal len jeden čiastkový dodací list na prinesené zábradlie. Na stavbe pracovali žalobcovi ľudia. Opravovaná strecha mala asi dva tri roky, ktorú pôvodne robil brat žalobcu. Dodací list bol podpisovaný stranami medzi 3. - 6. mesiacom roku 2017. Žalobca odosielal faktúru žalovanému doporučene. Túto faktúru doručil žalovanému aj osobne v čase doručenia dodacieho listu.
5.3. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že toto celé sa odohralo na pozemku niekoho cudzieho. Brat žalobcu W. Z. našiel pozemok s chatou v T. osade. Vedel, že priateľka žalovaného takéto niečo hľadá, nakoľko predala byt, kúpila túto chatu a brat žalobcu ju išiel opravovať. Potom ho poprosila, či by mohol osloviť brata žalobcu, aby sa to opravilo. Brat žalobcu uvedenú rekonštrukciu urobil zle, napr. okná, žumpa, strecha. Všetky práce, ktoré boli spravené, boli bratovi žalobcu zaplatené. Keď si nevedel rady, tak zavolal žalobcu, aby napravil škody jeho brata. Žalobca sa na to pozrel a uviedol, že do 20.000,- eur by to vedel urobiť. Priateľka žalovaného nemala už peniaze, avšak začali opravovať strechu. Dodacie listy boli písané na meno priateľky žalovaného. Priateľka to brala tak, že žalobca naprával chyby svojho brata. Podpísal dodací list na zábradlie, potom bol s bratom žalobcu osobne kúpiť to zábradlie s tým, že dostal peniaze od priateľky. Čo sa týka splátkového kalendára, tak to podpísal dobrovoľne z dôvodu, že žalobca to potreboval pre banku vykázať, žalovaný to ani nečítal. Žalovaný nemal dohodu so žalobcom o oprave tej chaty. Žalovaný uviedol, že bežne takéto dokumenty nepodpisuje, ale chcel žalobcovi pomôcť na oplátku za to, že žalobca prišiel na stavbu jeho kamarátky pomôcť jej s rekonštrukciou chaty. Žalovaný mal za to, že tú cenu, ktorú mu povedal žalobca, že za 20.000,- eur to opraví, nebude treba uhradiť. Žalovaný mal za to, že žalobca a jeho brat spolupracovali, lebo brat žalobcu bral nejaké materiály od žalobcu. Celú túto sumu by mal zaplatiť brat žalobcu, nakoľko on bol zodpovedný za škodu, ktorá vznikla na nehnuteľnosti jeho vinou. Žalovaný uviedol, že prevzal predžalobnú výzvu, ale nijak na ňu nereagoval. Uviedol, že boli robené aj úpravy dvora, boli to práce a materiály, ktoré boli už raz zaplatené bratovi žalobcu a nevidel dôvod platiť ich duplicitne. Žalovaný k predloženej fotodokumentácii žalobcu uviedol, že to súhlasí so skutočným stavom, robila sa oprava strechy, robili aj dlažbu a izoláciu terasy.
6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: 6.1. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
6.2. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
6.3. Podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6.4. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. V konaní nebolo sporné, že žalobca vykonal na stavbe v T. osade v D. práce a dodal služby v rozsahu ním uvedenom, čo potvrdil aj žalovaný (aj na základe fotodokumentácie predloženej žalobcom na pojednávaní). Nebolo tiež sporné, že žalovaný podpísal dodací list k faktúre č. 20170634 v súvislosti s dodanými tovarmi a poskytnutými službami. Na základe tovarov a služieb uvedených v dodacom liste žalobca vystavil dňa 31.03.2017 faktúru č. 20170634 na sumu 26.753,09 eur so splatnosťou dňa 07.04.2017. Žalovaný ako dlžník uzavrel so žalobcom ako veriteľom dňa 27.11.2018 Dohodu o splatení dlhu, v ktorej žalovaný vyhlásil, že eviduje a uznáva dlh voči žalobcovi v celkovej výške 26.753,09 eur k 20.09.2018, ktorý vyplýva z neuhradenej faktúry č. 20170634, splatnej dňa 07.04.2017 na sumu 26.753,09 eur za dodaný tovar na stavbu v D. T.. 8. Súd neuveril nepreukázaným tvrdeniam žalovaného, že žiadny tovar a služby od žalobcu neprijal, keďže sám potvrdil, že tovary a služby žalobca v tvrdenom rozsahu na stavbu v T. osade v D. dodal. Prevzatie týchto tovarov a služieb žalovaný na dodacom liste aj podpísal, nijakým spôsobom ich množstvo alebo akosť nenamietal, a to ani v konaní pred súdom. Žalovaný v priebehu konania svoje tvrdenia menil, pričom týmto tvrdeniam chýbajú logické súvislosti s predchádzajúcim konaním strán sporu. Žalovaný najskôr tvrdil, že išlo o fiktívnu pohľadávku, pričom ani nevedel o aký tovar a služby sa má jednať, neskôr tvrdil, že to boli tovary a služby, ktoré žalobca nedodal jemu, ale jeho kamarátke na stavbu. Tvrdil tiež, že to mal žalobca urobiť zadarmo ako náhradu za vadnú strechu zhotovenú
žalobcovým bratom (žalobca podniká samostatne), a to napriek tomu, že žalovaný sám zároveň uviedol, že mu žalobca sľúbil, že to urobí za 20.000,- eur. V rozpore s týmito tvrdeniami žalovaného (fiktívna pohľadávka, pro bono práca) je aj skutočnosť, že žalobca zaplatil DPH zo sumy fakturovanej žalovanému (za rok 2017) a pohľadávku evidoval riadne v účtovníctve od 03/2017. Zároveň žalobca aj žalovaný zhodne uviedli, že na stavbe boli vykonané aj iné práce ako oprava strechy, a to izolácia terasy, oporný múr, a pod., čo bolo mimo dohodnutého rozpočtu 20.000,- eur. Na základe uvedeného, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca dodal tovary a služby pre žalovaného (na čo bez ďalšieho nemá vplyv ani skutočnosť, že nehnuteľnosť nevlastnil žalovaný), pričom žalovaný za nenamietané tovary a služby uvedené v dodacom liste nezaplatil, a to ani po predĺžení lehoty splatnosti stranami v dohode o splnení dlhu, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 26.735,09 eur vyplývajúcej z faktúry aj dohody o uznaní dlhu. 9. Nebolo sporné, že žalovaný dobrovoľne podpísal aj dohodu o splatení dlhu, žalovaný však rozporoval jej platnosť z dôvodu zmätočnosti pre viacero nezrovnalostí. Súd túto dohodu považuje za platnú, nakoľko z nej je zrejmá vôľa zmluvných strán uznať záväzok žalovaného vyplývajúci z faktúry č. 20170634 vo výške 26.753,09 eur a zmeniť splatnosť tohto záväzku, čím došlo k zmene v obsahu záväzku žalovaného v súlade so zmluvou (§ 516 Občianskeho zákonníka). Chyby v písaní, ako napr. stavba spoludlžníkov a pod. nemajú vplyv na platnosť dohody, keďže je dostatočne zrejmé, čo bolo jej obsahom. Aj podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 „úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Je pravdou, že z dohody o splatení dlhu nie je úplne zrejmé, kedy mala nastať splatnosť záväzku na základe uvedenej dohody, a teda do kedy je žalovaný povinný splniť svoj dlh, čo však nespôsobuje neplatnosť dohody ako celku. V dohode v čl. IV je ako deň splatnosti celej pohľadávky určený deň 31.12.2018, pričom z tabuľky v rovnakom článku dohody vyplýva, že dátum splatnosti celej sumy 26.753,09 eur je 30.01.2019. Na základe uvedeného súd ustálil, že dohodnutý deň plnenia dlžnej sumy 26.753,09 eur po zmene splatnosti uvedenej v dohode bol zmluvnými stranami stanovený na 30.01.2019, nakoľko v pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre žalovaného ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navyše aj žalobca vykladá splatnosť dlhu dňa 30.01.2019, čo vyplýva z jeho výzvy žalovanému zo dňa 14.02.2019 na zaplatenie dlžnej sumy. Súd preto zaviazal žalovaného spolu s dlžnou sumou 26.735,09 eur aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne odo dňa 31.01.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy dohodnutej v dohode o splnení dlhu až do jej zaplatenia. 10. V prevyšujúcej časti (o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26.753,09 eur od 08.04.2017 do 30.01.2019) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže spolu s uznaním dlhu sa zmluvné strany dohodli aj na zmene splatnosti dlžnej sumy, a teda sa žalovaný nemohol dostať do omeškania už po splatnosti faktúry, ale dostal sa do omeškania až po splatnosti záväzku určenej v dohode o splnení dlhu. 11. Deň splatnosti pohľadávky bol určený zmluvnými stranami v dohode o splnení dlhu, preto sa súd nezaoberal žalovaným namietanou skutočnosťou, či a kedy mu bola faktúra doručená, keďže to nemalo na rozhodnutie vplyv (vrátane omeškania). Aj námietku žalovaného ohľadom datovaniu faktúry a dodacieho listu považoval súd vo vzťahu k rozhodnutiu za irelevantnú, keďže žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej faktúry v spojení s dodacím listom uznal v dohode o splatení dlhu, ktorú súd považuje z vyššie uvádzaných dôvodov za platnú. Súd sa nezaoberal námietkou žalovaného ohľadne neprimeranosti dohodnutého 15 % sankčného úroku, ani nákladmi za spísanie dohody vo výške 445,17 eur, keďže žalovaný si tieto nároky v konaní neuplatňoval. 12. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Jany Szabovej navrhovanej žalovaným, keďže sa žalovanému opakovane nepodarilo svedkyňu na pojednávanie zabezpečiť, následne od návrhu na jej výsluch upustil a nežiadal aby vykonanie tohto dôkazu zabezpečil súd. 13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi (neúspešný bol len v časti príslušenstva) priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.