Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: Q.. H. Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, 010 01 G., občan SR, právne zastúpený: X.. Roman Hriadel, advokát, IČO: 35 655 089, so sídlom Národná 806/16, 010 01 G., proti žalovaným: 1/ H.. Q. Z., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX 01 G., občan SR, 2/ G. E., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/ XX, XXX 01 G., občan SR, obaja žalovaní právne zastúpený: X.. Andrea Vladárová, advokátka, IČO: 51 407 442, so sídlom Veľká okružná 17, XXX 01 G., o neplatnosť darovacej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.6.2019 domáhal určenia, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 30.11.2017, odvkladovaná pod č. V 10289/2017 uzavretá medzi žalovaným 1/ Ing. Q. Z. ako obdarovaným a darkyňou žalovanou 2/ G. E. rod. W. ohľadne darovania nehnuteľností v podiele 1/2- ina zapísaných na Okresnom úrade Žilina katastrálny odbor na LV č. 1077, kat. územie Žilina a to dom č. s. 2211 postaveného na pozemku K-NC parc. č.572 zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, pozemku K-NC parc. č.573 záhrady o výmere 351 m2 je neplatná. 2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor na LV č. XXXX, kat. územie Žilina a to domu č. s. 2211 postaveného na pozemku KN-C parc. č.572 zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, pozemku KN-C parc. č.XXX záhrady o výmere 351 m2 v podiele 1/4-ina, ktorý nadobudol po svojej matke Q. Z. rod. W., ktorá zomrela 28.01.2017, na základe Uznesenia č.k. , zo dňa 19.06.2018, ktoré Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2018. 3. Žalovaný 1/ je podielový spoluvlastník vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 3/4-iny. Podiel 1/4- inu nadobudol taktiež po matke Q. Z. rod. W.. Žalobca a žalovaný 1/ sú bratia. Podiel 2/4-iny nadobudol žalovaný 1/ na základe darovacej zmluvy, ktorú uzatvorila žalovaná 2/ so žalovaným 1/ dňa 30.11.2017. Predmetná zmluva bola odvkladovaná pod č. V 10289/17. V čase uzatvárania zmluvy bol žalobca 1/ už spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/4-ina, ktorý podiel nadobudol po smrti svojej matky. 4. Zdôraznil, že v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákona, dedičstvo sa nadobúda dňom smrti poručiteľa, a preto sa stal podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4 k 28.01.2017. Darovacia zmluva, ktorou žalovaná 2/ darovala podiel 1/2-inu predmetných nehnuteľností žalovanému 1/ bola uzatvorená dňa 30.11.2017, teda po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Tiež vyslovil názor, že hoci žalovaná 2/ je teta žalovaného 1/ na to, aby sa považovala žalovaná 2/ za osobu príbuznú podľa (ďalej ) musia byť splnené dve podmienky a to, že sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalobca má za to, že v danom prípade nie je splnená podmienka ohľadne ujmy, ktorú

utrpela jedna z nich, druhá pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri posudzovaní tejto podmienky sa nemôže vychádzať z pocitov a stavov určitej osoby, ale predovšetkým treba vychádzať z hľadiska objektívneho a spoločenského a túto skutočnosť bude musieť preukázať žalovaný 1/, či je táto podmienka splnená. 5. Podľa jeho názoru táto podmienka nie je splnená a obaja účastníci zmluvy sa snažili navodiť dojem v tomto smere, pretože aj do samotnej zmluvy citovali ustanovenie a doslova účelovo je tu uvedená fráza akoby vyjadrenie žalovanej 2/ o poskytovaní pomoci zo strany žalovaného 1/. Ide o účelové konanie zo strany žalovaných 1/ a 2/. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má za to, že nebola splnená zákonná podmienka predkupného práva podľa . Nakoľko nebola dodržaná predkupná podmienka podľa a ide o relatívnu neplatnosť podľa , ktorej sa žalobca touto žalobou dovoláva. 6. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že sa dostal do situácie, keď žalovaný 1/ podal žalobu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva na Okresnom súde Žilina, kde žiada, aby mu bol celý dom prisúdený do výlučného vlastníctva, doložil si svoj znalecký posudok na ohodnotenie domu, ktorý je absolútne nesprávny, pretože dom bol ohodnotený na sumu 160 000,00 eur, hoci ide o dom v centre mesta so záhradou a týmito krokmi prakticky zneužíva svoje postavenie spoluvlastníka a snaží sa účelovo poškodiť majetkové pomery žalobcu. 7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že súčasná právna úprava je založená na úplne novej koncepcii tak, ako je zakotvená v písmenách c) a d) ust. . Jej záujmom bolo totiž vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré by mohli vyvolávať ďalšie spory a míňali by sa účelu žaloby určovacej. Potom je namieste skúmať, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy je v zásade žaloba o neplatnosť právnych úkonov neprípustná. V tejto súvislosti poukázala na ust. , ktorým došlo k zmene dovtedy platného právneho predpisu v tom smere, že výslovne stanovuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti iba v tom prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Toto platí aj v prípade, ak by teoreticky existoval naliehavý právny záujem na takomto určení. Podľa platného v prejednávanej veci celkom jednoznačne nie je možné, aby súd vyhovel žalobe o určenie právnej skutočnosti, keďže zo žiadneho predpisu možnosť podania takejto žaloby nevyplýva. Súdna prax už dospela v niektorých prípadoch k záveru, že žalobu v rozpore s ust. , t.j. žalobu o určenie právnej skutočnosti - keď možnosť podania takejto žaloby nevyplýva z osobitného predpisu - je potrebné považovať za žalobu neprípustnú, za žalobu o ktorej súd nemôže konať a o nej rozhodovať, a tak je potrebné postupom podľa konanie o takejto žalobe zastaviť. Požadovaným určením sa postavenie žalobcu nezmení, žalobca naďalej ostane spoluvlastníkom len 1/4-tiny, pričom žalovaná bude podielovou spoluvlastníčkou 1/2-vice. 8. Ďalej k veci samej uviedol, že je rozhodujúce posúdiť kategóriu osôb blízkych, vyplývajúcu z ust. Obč. zákonníka, ktorú tvoria príbuzní v priamom rade (pred bodkočiarkou), alebo osoby blízke ako iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorých vzájomné vzťahy sú na takej úrovni, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá dôvodne pociťovala za vlastnú. V takýchto prípadoch je teda podmienkou, aby kvalita a intenzita skutočných vzájomných vzťahov osôb bola taká, aby stav ujmy bol vzájomný, nestačí, aby tomu tak bolo len u jednej z nich. Žalovaný 1/ robí nesporným, že je podielovým spoluvlastníkom v nehnuteľnostiach so spoluvlastníckym podielom 3-tín, ku ktorým sa viaže uplatňovaný nárok ohľadne neplatnosti darovacej zmluvy k spoluvlastníckemu podielu 1-vice. Spoluvlastníkom 1/4- tiny sa stal titulom dedenia po svojej matke Q. Z., rod. W. na základe dedičského rozhodnutia tak, ako uvádza žalobca. Podiel 1/2-vice nadobudol titulom Darovacej zmluvy zo dňa 30.11.2017, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Žilina, Katastrálny odbor, pod č. V 10289/17, od žalovanej 2/. Žalovaný 1/ tiež súhlasí, že dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, t.j. v danom prípade ku dňu 28.1.2017, ku ktorému dňu žalobca nadobudol zákonný dedičský podiel 1/4-tiny v predmetných nehnuteľnostiach po ich matke p. Q. Z., rod. W.. Rovnaký dedičský podiel v rozsahu 1/4-tiny po svojej matke nadobudol aj žalovaný 1/. Zdôraznil, že spoluvlastníčka 1/2-vice, darkyňa, previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného 1/ ako obdarovaného Darovacou zmluvou zo dňa 30.11.2017, ktorého považovala za osobu blízku, čo vyjadrila priamo v darovacej zmluve v druhom odseku článku III. Žalovaný 1/ dar v rozsahu popísanom článku III. darovacej zmluvy s vďakou prijal a zaviazal sa darkyňu - žalovanú 2/ v starobe a chorobe doopatrovať a po smrti slušným a primeraným spôsobom pochovať. Zároveň článok VIII. darovacej zmluvy obsahuje vyhlásenie oboch účastníkov zmluvy, že zmluva bola spísaná na základe slobodnej a vážne prejavenej vôle zmluvných strán, účastníci tak učinili na základe vlastného rozhodnutia, bez tiesne a nátlaku, tak žalovaný 1/, ako i žalovaná 2/ si zmluvu prečítali, porozumeli jej a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali. Žalovaný 1/ nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by pre naplnenie zákonných predpokladov o blízkej osobe musela byť žalovaná 2/ príbuznou a zároveň splnené žalobcom uvedené podmienky. Príbuzní v priamom rade sú zo zákona blízke osoby

bez obmedzenia, bez akýchkoľvek ďalších podmienok, stačí, ak sa preukáže vzťah potomka a predka, súrodenecký pomer, alebo manželstvo. V konkrétnom prípade je možné prijať záver, že darkyňa a obdarovaný sú blízkymi osobami, dokonca je možné uvažovať o tom, že sú blízke osoby podľa kategórie prvej časti blízkych osôb pred bodkočiarkou. Darkyňa totiž nahradila po smrti p. Q. Z. z náboženského hľadiska darcovi matku. Darkyňa nemá vlastné deti a žalovaného 1/ považuje za vlastného syna. To je zmyslom inštitútu krstnej mamy. Žalovaná 2/ je krstnou matkou žalovaného 1/. Je sestrou zosnulej matky žalobcu a žalovaného 1/ p. Q. Z.. Hoc do zhoršenia zdravotného stavu p. Q. Z. mala vrúcny vzťah tak so žalobcom, ako aj so žalovaným 1/ a ich rodinami, v období zhoršenia zdravotného stavu p. Q. Z. nastala výrazná zmena. Bolo tak v dôsledku výhrad žalovanej 2/ vo vzťahu k žalobcovi smerujúcich k jeho neprimeranému správaniu. Žalobcu prestala považovať za osobu blízku. 9. Zdôraznil, že aj keby neboli naplnené zákonné podmienky pre posúdenie vzťahov medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ z hľadiska blízkych osôb podľa § 116 Obč. zákonníka pred bodkočiarkou, s určitosťou sú žalovaný 1/ a žalovaná 2/) vzájomne blízkymi osobami podľa kategórie blízkych osôb za bodkočiarkou, keďže medzi nimi jestvuje rodinný alebo obdobný pomer a je splnená aj ďalšia podmienka, že táto osoba ujmu, ktorú utrpí jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Darkyňa priamo v zmluve vyjadrila, že obdarovaného považuje za osobu blízku, že jej poskytuje dlhodobo pomoc, že ju navštevuje a po smrti sestry je jej najbližšou osobou, ako jediný javí o ňu záujem. Žalovaný 1/ uviedol, že po strate matky a otca (k úmrtiu došlo v priebehu ani nie dvoch mesiacov) sa jeho vzťahy so žalovanou 2/ ešte viac umocnili. Tým boli dané zákonné podmienky k prevodu 1/2-vice spoluvlastníckeho podielu z darkyne - žalovanej 2/ na obdarovaného - žalovaného 1/ a bola naplnená výnimka zo zákonnej povinnosti ohľadne predkupného práva patriaceho podielovému spoluvlastníkovi. Argumentáciu žalobcu o neexistencii blízkych osôb a nim tvrdeným porušením predkupného práva považuje za nedôvodnú, nesprávne prezentuje údajnú snahu o navodenie akéhosi ničím špecifikovaného dojmu účelovej frázy žalovanej 2/ o poskytovaní pomoci a účelovom konaní. Žalovaná 2/ netrpí žiadnou duševnou poruchou, nie je zbavená svojprávnosti, sama naďalej obýva domácnosť, pohybuje sa bez doprovodu po meste. Nemala dôvod uvádzať nepravdu a starostlivosť a vzťahy so žalovaným 1/ popierať. Postoj žalobcu k žalovanej 2/ vyplýva aj z jeho podania z 8.10.2018, ktoré prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal na adresu právnej zástupkyne žalovaného 1/ ako reakciu na snahu o mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná 2/ býva v dome bez jeho súhlasu, bez právneho dôvodu, nepravdivo uvádzal, že obýva celý dom, požadoval od nej úhradu nájomného od 1.2.2017 v alikvotnej časti 1-tiny, t.j. bezprostredne po smrti p. Q. Z., ktorá zomrela 28.1.2017. Svoju požiadavku vzniesol ešte za obdobia, keď mala žalovaná 2/ spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach v 1-vici a výlučne užívala len a len tú časť, ktorú užívala od doby nadobudnutia nehnuteľností darom od svojich rodičov v rozsahu 1-vice. O nepravdivosti tvrdenia o užívaní celej domovej nehnuteľnosti od 1.2.2017, t.j. nad rámec spoluvlastníckeho podielu, svedčí Zápisnica z prejednania dedičstva zo dňa 19.6.2018, keď bol práve žalobca vyzvaný na sprístupnenie uzatvorenej časti po zosnulej Q. Z., k čomu prehlásil, že uzamknuté dvere v deň 19.6.2018 odomkne a sľub aj v ten deň splnil. 10. Ďalej uviedol, že žalovaná 2/ pôvodne vlastnila výlučne 1/2-vicu v nehnuteľnostiach, ktorých prevod je predmetom sporu a užívala 1/2-vicu domu spolu s jej manželom až do jeho smrti a po jeho smrti pokračovala sama. Druhú polovicu mala vo vlastníctve výlučne jej sestra p. Q. Z. a táto druhú polovicu užívala so svojou rodinou - mužom a dvoma synmi. Po prevode darovacou zmluvou sa žalovaný 1/ tento stal vlastníkom 3/4-tín. Žalovaná 2/ s jeho súhlasom pokračovala a pokračuje v rovnakom rozsahu užívania ako pred prevodom. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ požívajú vzájomnú dôveru a je na žalovanom 1/, kto s ním bude predmet jeho vlastníctva užívať. Vzhľadom na vymedzenie užívania tej ktorej časti v predchádzajúcom období, žalovaný 1/ umožnil svojej krstnej mame - tete naďalej užívať tú časť nehnuteľnosti, ktorú mala vymedzenú pred dňom prevodu jej spoluvlastníckeho podielu 1/2-vice, rešpektuje jej súkromie, žiadnym neprimeraným spôsobom nezasahuje tento stav do vlastníctva 1/4-tiny žalobcu a dokonca ani do časti, ktorú v predchádzajúcom období užívali rodičia žalobcu a žalovaného 1/. Postoj žalovaného 1/ a umožnenie užívania žalovanej 2/ - svojej tete, ktorá je zároveň jeho krstná mama, je plne v súlade s jeho charakterovými vlastnosťami a dobrými mravmi. Uvedené obaja akceptovali a akceptujú, bez nutnosti zabezpečiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré by fakticky mohol žalovaný 1/ zriadiť v prospech krstnej mamy k svojmu spoluvlastníckemu podielu 3/4-tín. Žalobca sa správal a správa k žalovanej 2/, ktorá je jeho krstnou mamou neúctivo, urážlivo, nevšímal si ju, ignoroval ju, čo bol jeden z dôvodov na zmenu postoja žalovanej 2/ k žalobcovi. Všetky tieto okolnosti mali, podľa názoru žalovaného 1/, vplyv na zásadnú zmenu vzťahov medzi žalobcom a žalovanou 2/, hoci pôvodne totiž mala žalovaná 2/ rovnaký vzťah k obom krstným synom. Tiež vyslovil názor, že aj keby sa žalobca správal vo vzťahu k svojej krstnej mame ako ku blízkej osobe a vzájomne by sa považovali za blízke

osoby, bolo by slobodné rozhodnutie vlastníka - žalovanej 2/, ktorej blízkej osobe daruje tú ktorú vec zo svojho vlastníctva. 11. Žalovaná 2/ sa vyjadrila v zhode so žalovaným 1/, žalobca sa k vyjadreniam žalovaných replikou nevyjadril. 12. Žalobca po predbežnom právnom posúdení veci uviedol, že čo sa týka skutočnosti či predkupné právo sa vzťahuje len na kúpnu zmluvu, teda platný prevod alebo aj darovanie, otázku považuje za vyriešenú v judikatúre, pričom takéto názory majú byť prezentované aj v dôvodovej správe k . S odkazom na zdôraznil, že príbuzenský pomer medzi žalovanými nejestvuje, a teda pocit vzájomnej ujmy je potrebné preukazovať objektívnymi skutočnosťami, nie iba subjektívnym pojmom daných osôb a nepovažoval za ne listy o absencii starostlivosti o rodičov, ktorých doručenie poprel aj s tým, že žalovaná 2/ stále disponovala originálom. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobca poukázal na to, že nie je pravda, že by sa jeho postavenie nezmenilo, zmenili by sa vlastnícke pomery tak, ako boli pred prevodom. Tvrdenie blízkosti sa snaží navodiť darovacia zmluva v deklarovaných skutočnostiach. Vo vzťahu k otázke súdu o možnosti v čase darovania vykonať ponukovú povinnosť uviedol, že je potrebné prihliadať na fakt, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, teda žalovaná 2/ vedela, že zákonnými dedičmi je žalobca a žalovaný 1/ a nič jej nebránilo v takejto ponukovej povinnosti. 13. Žalovaní poukazovali na ust. , kedy v konaní žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovaných uvedených v jeho vyjadrení a koncentráciu konania. 14. Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že s krstnou mamou žalovanou 2/ vyrastali v jednom dome od malička. Boli s ňou dennodenne. Keďže krstná mama nemala žiadne deti, brala ich ako vlastné deti. Situácia sa zmenila po tom, ako sa zmenila zdravotná situácia ich rodičov. Žalovaná 2/ sa denne musela starať o jeho matku, ktorá bola imobilná. Každý deň sa snažil byť s ňou na niekoľko hodín, určite viac ako pri rodičoch strávil žalobca. Z dôvodu zhoršovania zdravotného stavu matky musel pre ňu zabezpečiť 24 hodinovú starostlivosť. Túto zabezpečil v zariadení opatrovateľskej služby Nestor v Zázrivej. Aj tam sa ju snažil navštevovať a navodiť rodinnú atmosféru, vzhľadom na zdravotné problémy však v januári zomrela. Preňho bola krstná mama vždy osoba blízka a vzťah sa upevnil pri riešení ťažkej situácie okolo rodičov. Postupom sledu udalosti, najmä po tom, že pár týždňov po matke mu zomrel otec. Krstná nemá nikoho, navzájom sa navštevujú, volajú si a prijali ju do rodiny ako jeho matku. Vylúčil akýkoľvek majetnícky úmysel vo vzťahu k domu alebo nejaké navádzanie. S krstnou má dobrý vzťah nie len on, ale aj jeho rodina. Vo vzťahu k nehnuteľnosti celá starostlivosť o dom, ale aj o krstnú je na ňom a jeho manželke. Minimálne posledné dva roky je zo strany brata o dom absolútny nezáujem. Zdôraznil, že krstnú považuje na blízku osobu, ak by sa jej niečo stalo, niečo sa jej dotklo, tak by to považoval za také, že sa to dotklo jeho, alebo ako keby sa to stalo jeho mame. 15. K obvineniu, že on alebo krstná mali zobrať nejaké peniaze uviedol, že nakoľko po smrti jeho otca žalobca zamkol tieto priestory, nemohol nič odcudziť. Priestory otvoril len počas dedičského konania. Vtedy aj zistil, že všetky veci sú odtiaľ vysťahované ako obrazy, televízor a pod.. 16. Žalovaná 2/ uviedla, že žalovaný 1/ je jej jediná blízka osoba. Predtým mala vzťah s oboma bratmi, avšak vzťah s Q. prerástol, vzťah s H. po tom, ako bola vážne chorá ich matka, nakoľko H. sa prestal zaujímať o matku a staral sa len o otca, sa zhoršil. Po zhoršení zdravotného stavu napísala H. a jeho manželke dopis, kde opísala zdravotný stav ich rodičov a poprosila ich, aby zabezpečili starostlivosť, pretože ona už všetko nezvládala. Ďalej sa vzťah zhoršil po smrti jej sestry, keď dostávala výhražné SMS a obvinenia zo strany žalobcu, ktoré sa jej viac dotkli, dokonca viac ako smrť vlastnej sestry. Po smrti žalobca uzamkol halu a ona vlastne nemala prístup ani do horného bytu, navyše sa jej vyhrážal, že vraj ak nevráti peniaze, ktoré s Q. mala zobrať, tak ich udá a obvinil ju z krádeže. Ona stále žije v dome, v ktorom darovala podiel a žila tam jej sestra s manželom. Žalovaný 1/ sa o ňu doposiaľ stará, nikdy neboli v takom blízkom vzťahu ako sú teraz, keď napr. sa má Q. vzdialiť zo Žiliny, tak je vždy zabezpečené, aby jej niekto mohol pomôcť alebo sa o ňu postaral, napr. jeho svokra a pod. Videla v tom záchranu, aby sa o ňu postaral. Trávi sním s jeho deťmi a svokrovcami Vianoce. Žalobca proti nej poštval svoje dcéry. Tiež uviedla, že sa spolu nestretávajú. Na prevod nehnuteľnosti ju žalovaný 1/ nikdy nenútil. Sľúbil jej, že ju doopatruje a pokiaľ bude schopná, môže tam bývať. 17. Žalobca uviedol, že vyjadrenia žalovaných považuje za klamstvá a fabulácie. Zdôraznil, že dom je secesná vila na ul. S. v G., kde býva od 60 rokov. Vo vzťahu k ochoreniu rodičov uviedol, že v roku 2002 bola jeho matke diagnostikovaná Parkinsonová choroba, navštevoval s ňou lekára v Martine, musel všetko vybaviť a manažovať. Ako lekár vedel posúdiť v akom rozsahu je vážny zdravotný stav. Popri matke zabezpečoval aj starostlivosť o otca. Pomáhala mu pri tom manželka, ktorá je tiež lekárka. Pre matku zariadil operáciu očí, gynekologickú operáciu .... Jeho otec mal ťažšiu diagnózu. Jeho rodičia žili spolu až do odchodu matky do opatrovateľského zariadenia. So žalovaným 1/ prestali komunikovať v

2007, kedy na oslave narodením jeho dcéry ho vážne urazil. Hoci sa snažil stretnúť a dohodnúť čo s domom, nepodarilo sa to. Žalovaný 1/ dal dňa 30.11.2016 umiestniť matku do zdravotného zariadenia v Zázrivej, nie len bez jeho vedomia, ale aj vedomia jeho otca, ktorého nechal samého v byte s 200 eurami. Kľúče boli vždy pred bytom, kde žil otec. 10.1.2017 musel byť hospitalizovaný na internom odd., hospitalizácia bola štvornásobná, po prepustení ho vzal k sebe domov, vybavil mu denný stacionár v Tepličke nad Váhom, kde ho vozil. Tiež nie je pravda, že by matku nenavštevoval, bol ju navštíviť 3 x v Nestore Zázrivá a sú o tom aj záznamy. Celý stav tak doľahol na otca, že žalovanému 1/ a žalovanej 2/ oznámil, že si neželá ich prítomnosť na pohrebe. Tiež nie je pravda, že by akúkoľvek SMS posielal žalovanej 2/. Posielal ich len žalovanému 1/, čiže pravdepodobne to zneužil a ukazoval ich žalovanej 2/. On musel zabezpečiť aj starostlivosť o otca, hoci sa snažil aj pre jeho zdravotné problémy o dohodu a pomôcť pri zabezpečovaní starostlivosti, kde poprosil brata, aby sa staral o matku, že on sa bude starať o otca. Odmietol, že by mu boli doručené akékoľvek listy. 18. Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchov strán aj oboznámením listinných dôkazov. 19. Súd návrh na výsluch manželky žalobcu, vedúcej Domu pokoja Žofie Bosniakovej a vedúcej zdravotníckeho zariadenia Nestor Zázrivá zamietol a to z dôvodu, že nesmerovali k preukázaniu skutočností rozhodných pre rozhodnutie nároku, ale sa sústreďovali na preukázanie starostlivosti žalovaných o ich rodičov, ich názory a pod., súd preto tieto dôkazy považoval za nepodstatné. 20. Podľa LV č. XXXX, kat. územie Žilina sú podielovými spoluvlastníkmi domu č. s. XXXX postaveného na pozemku KN-C parc. č.XXX, pozemkov KN-C parc. č.XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, pozemku KN-C parc. č.XXX záhrady o výmere 351 m2 podľa časti B-LV žalobca v podiele 1/4- ina, žalovaný 1/ v podiele 3/4 a to 1/4 titulom dedenia č.k. , a 1/2 titulom darovacej zmluvy V 10289/17. 21. Uznesením č.k. , zo dňa 19.06.2018, ktoré Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2018 rozhodol súdny komisár o dedičstve po Q. Z. rod. W., ktorá zomrela 28.01.2017 tak, že každý z dedičov, žalobca a žalovaný 1/ nadobudli podiel poručiteľky 1 na nehnuteľnostiach dom č. s. XXXX postavený na pozemku KN-C parc. č. XXX, pozemkoch KN-C parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, pozemku KN-C parc. č.XXX záhrady o výmere 351 m2 na LV č. XXXX kat. úz. Žilina v podiele 1/2 podielu poručiteľky. 22. Darovacou zmluvou zo dňa 30.11.2017 darovala žalovaná 2/ ako darkyňa žalovanému 1/ ako obdarovanému spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach kat. úz. Žilina na LV č. XXXX, dom č. s. XXXX postavený na pozemku KN-C parc. č. XXX, pozemkoch KN-C parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, pozemku KN-C parc. č. XXX záhrady o výmere 351 m2 o veľkosti 1/2. Súčasťou darovacej zmluvy bolo vyhlásenie darkyne, že obdarovaného synovca považuje za osobu blízku, tak ako má na mysli ust. , nakoľko je s ním v rodinnom pomere, je synom jej sestry a ujmu, ktorý by každý z nich utrpel, by obaja pociťovali ako ujmu vlastnú. K daru pristúpila po zrelom uvážení, nakoľko jej obdarovaný dlhodobo poskytuje pomoc, navštevuje ju a po smrti sestry je jej najbližšou osobou, ktorá ako jediná javí o ňu záujem. 23. Súd tiež zistil, že bola podaná zo strany žalovaného 1/ voči žalobcovi žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. 24. Ostatné listinné dôkazy súd považoval z hľadiska skutkových zistení za bezvýznamné pre rozhodnutie vo veci. 25. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa tento takýmto úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. 26. Podľa prvá veta, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. 27. Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá pociťovala dôvodne ako vlastnú ujmu. 28. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Pokiaľ ide o určovacie žaloby, rozlišuje medzi žalobami o určenie, že tu právo je alebo nie je; a žalobami o určenie právnej skutočnosti ( a ). Cieľom

zákonodarcu pri zavedení tohto rozlišovania (na rozdiel od , ktorý takéto delenie výslovne nepoznal) je „vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/ platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej(dôvodová správa k )“. 30. Na to, aby bolo možné prijať záver, či žaloba oprávneného spoluvlastníka o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol prevedený spoluvlastnícky podiel bez toho, aby bol ponúknutý ostatným spoluvlastníkom, je prípustná v zmysle , je potrebná interpretácia , a teda, či je priamo tou normou, ktorá umožňuje žalovať o neplatnosť. 31. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa tento takýmto úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Rozborom uvedenej právnej normy možno dospieť k záveru, že ustanovenie Obč. zák. ani relatívna neplatnosť ako celok nevyžaduje podanie žaloby. Je viazané na úkon oprávnenej osoby, ktorých sa dovolá voči pasívne legitimovanej osobe neplatnosti relatívne neplatného úkonu. 32. V súdnej praxi možno nájsť rozhodnutia, ktoré v prípade porušenia pripúšťajú v prípade porušenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ale aj také, ktoré takúto žalobu zamietali (po platnosti ). Nejedná sa totiž o určenie práva, tým je napríklad určenie vlastníckeho práva, určenie kto je a akom rozsahu podielovým spoluvlastníkom a nejedná sa ani o určenie právnej skutočnosti na základe osobitného predpisu (napríklad konanie o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú). 33. Keď porovnáme znenie s inými osobitnými normami, ktoré priamo samé o sebe pripúšťajú podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti (napr. prvá veta , prvá veta , prvá veta o dobrovoľných dražbách v platnom znení, ust. ), tieto normy priamo ustanovujú, že osoba má právo žiadať súd, aby určil právnu skutočnosť. Naopak, v ust. nie je výslovne uvedené, že osoba sa môže na súde domáhať relatívnej neplatnosti v určených prípadoch; ustanovuje, v ktorých prípadoch sa považuje právny úkon za relatívne neplatný, pričom zároveň (vo všeobecnosti) uvádza, že tejto neplatnosti sa treba dovolávať. 34. V neprospech toho, že je osobitnou normou, ktorá priamo umožňuje podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti, možno uviesť aj ďalší argument. V je medzi prípadmi relatívnej neplatnosti zaradený aj prípad neplatnosti právneho úkonu pre omyl. Vedie k výkladu ad absurdum, aby v prípadoch omylu boli prípustné žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, no napríklad v prípade neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok slobody vôle (absolútna neplatnosť) by takáto žaloba nebola prípustná a bolo by nevyhnutné žalovať na finálny stav. (Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva spoluvlastníka? JUDr. Marek Maslák, PhD. Buletín slovenskej advokácie 10/2018). 35. Takisto možno v tomto smere podporne poukázať na , ktorý na rozdiel od už nehovorí o výroku právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, ale uvádza len výrok o určení vecného práva k nehnuteľnosti. Ak by zákonodarca predpokladal, že je takou normou, z ktorej priamo vyplýva možnosť žalovať o určenie právnej skutočnosti, pravdepodobne by v pre prípady porušenia predkupného práva a jeho dôsledku v podobe relatívnej neplatnosti ponechal aj zmienku o rozsudkoch o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou. 36. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že nie je tou osobitnou normou, ktorú má na mysli . Jedinou normou ktorá počíta s určením neplatnosti tak je len ust. . 37. S poukazom aj na právne závery JUDr. Mareka Masláka PhD. ako aj podľa názoru súdu, oprávnený spoluvlastník (opomenutý) by sa nemal dovolávať neplatnosti v žalobe ( ods. podľa ktorého hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli), ale samostatným úkonom. Žalobou by sa nemal domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo, ale žalovať o určenie, že pôvodný spoluvlastník je vlastníkom podielu (prípadne, že vec patrí do dedičstva po pôvodnom spoluvlastníkovi), ale o určenie jednotlivých podielov spoluvlastníkov na veci. 38. Vo všeobecnosti platí, že pri žalobách o určenie vlastníckeho práva (resp. o určenie, že vec patrí do dedičstva) z osobitného predpisu nevyplýva, že by pri nich nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Na základe vyššie uvedeného výkladu takisto nemožno tvrdiť, že by z tohto ustanovenia vyplývalo, že naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať. Keďže rozhodovacia činnosť súdov SR vo všeobecnosti v prípadoch porušenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka pripúšťa možnosť žalovať o nahradenie prejavu vôle, o to viac je pochybná možnosť žalovať neplatnosť právneho úkonu a naliehavý právny záujem zo strany žalobcu na takomto rozhodnutí. 39. Keďže v prípade porušenia zákonného predkupného je daná možnosť žalovať o nahradenie prejavu vôle, spravidla nebude daný naliehavý právny záujem, ak ide o prípady porušenia zákonného predkupného práva, v rámci ktorých prichádza do úvahy len jeden oprávnený spoluvlastník (t. j. ide o spoluvlastníctvo dvoch osôb alebo dvoch oprávnených osôb po prevode podielu tretím spoluvlastníkom jednému z nich). V prípade prevodu tretieho spoluvlastníka v prospech jedného z dvoch spoluvlastníkov je otázny naliehavý právny záujem aj z dôvodu, že nedochádza k zmene spoluvlastníkov (zostáva rovnaký, len jednému z nich sa zväčší podiel), pričom vyslovenie neplatnosti nemôže mať ani vplyv na práva opomenutého spoluvlastníka pri hlasovaní o hospodárení s vecou. 40. Uvedené závery o nemožnosti žalovať neplatnosť právneho úkonu nemusia platiť absolútne, pretože určitá špecifická situácia môže tento naliehavý právny záujem založiť, a to práve pri darovaní, kde môže byť sporná hodnota odplaty, za ktorú by mal opomenutému spoluvlastníkovi ponúknuť nadobúdateľ vec na predaj. Súd nezistil, že by takáto otázka bola vo vzťahu k darovacej zmluve riešená rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. 41. Súd pripúšťa, že určenie neplatnosti právneho úkonu môže byť dôvodné, ak jestvuje viacero oprávnených podielových spoluvlastníkov, ktorí majú právo podiel vykúpiť podľa pomerov, avšak nepripojili sa všetci k žalobe, neuplynula doba pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti, teda nie je možné určiť, v akom rozsahu na môže žalobca domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj. 42. Do úvahy súd musel zobrať aj skutočnosť, že v zmysle právneho stavu de lege lata predpokladá najmä neplatnosť právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (nie domáhanie sa prevodu podielu od nadobúdateľa, táto možnosť je výsledkom rozhodovacej činnosti súdnej moci, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2009, sp. zn. podľa odôvodnenia ktorého, sa môže oprávnený spoluvlastník domáhať len pomernej časti prevádzaného podielu). 43. Súd z uvedeného dôvodu vo veci ďalej konal tak, aby dal žalobcovi možnosť preukázať naliehavý právny záujem na podanej žalobe. V tomto prípade však súd nepovažuje za naliehavý právny záujem navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu, pretože mimo obnovenia vlastníckych práv sa na postavení žalobcu nič nezmení. Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že sa fakticky jednalo o nakladanie s majetkom pre prípad smrti a zabezpečenia, teda žalovaná 2/ môže svojim podielom disponovať testamentárne, avšak žalovaný nie je neopomenuteľný dedič a nebude mať na veci ani väčší rozsah rozhodovacích práv. Možnosť nadobudnúť podiel by bol len v prípade zákonného dedenia. Totiž pokiaľ niekto nakladá s podielom bezodplatným prevodom, rozdelením majetku pred smrťou a zabezpečením opatrovania, je nevyhnutná osobná dôvera či náklonnosť, ktorú si nemožno vynútiť. 44. Súd ďalej považoval žalobu za nedôvodnú aj preto, že podľa jeho názoru nejestvovala ponuková povinnosť žalovanej 2/ pri prevode podielu žalovanému 1/. 45. Predkupné právo spoluvlastníkov bolo opäť zavedené tzv. veľkou novelou

- - účinnou od 1. januára 1992, ktorou došlo k zmene znenia , pričom takéto znenie platí dodnes. Podľa tohto znenia : „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“. Táto novela takisto do zaviedla zmluvné predkupné právo, pri ktorom je daná možnosť oprávneného od nadobúdateľa domáhať sa, aby mu vec ponúkol na predaj. Zároveň však porušenie predkupného práva spoluvlastníka zostalo ako jeden z prípadov relatívnej neplatnosti v zmysle . Tu je pôvod vzájomnej interakcie medzi žalobou o nahradenie prejavu vôle a dovolávania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. 46. Účelom predkupného práva spoluvlastníkov je ochrana oprávneného spoluvlastníka pre prípad, že by sa mal zmeniť okruh spoluvlastníkov, keďže pre spoluvlastníka môže byť dôležité, aby ostal rovnaký okruh spoluvlastníkov k veci. Môže dôjsť k situáciám, že ak by sa okruh spoluvlastníkov zmenil, prinieslo by to nezhody medzi spoluvlastníkmi. Predkupné právo slúži oprávnenému spoluvlastníkovi, aby mal možnosť zabrániť prípadnej zmene osoby iného spoluvlastníka, resp. vylúčiť tretiu osobu zo spoluvlastníctva. Ďalší z cieľov zákonného predkupného práva spoluvlastníkov je zmenšovanie počtu spoluvlastníkov. 47. Ponuková povinnosť predkupného práva je podľa ust. vtedy, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe

( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 48. V prípade, že sa jedná o darovanie je veľký rozdiel medzi judikatúrou českej a slovenskej republiky pri rovnakej právnej úprave. 49. Otázka, či pojem prevodu možno vztiahnuť len na prípady prevodov úplatných alebo aj bezúplatných, prechádza dlhodobým vývojom. Kým v skoršom období skôr prevažoval názor o použiteľnosti § 140 na prípady prevodov úplatných i bezúplatných, novší vývoj (najmä doktrinálny) sa prikláňa k záveru, o použití tohto ustanovenia len na prevody úplatné. Záver o podraditeľnosti bezúplatných prevodov pod § 140 Obč. zák. býva odôvodňovaný: - striktným výkladom zákonného pojmu „prevod“ - možnosťou simulácie bezúplatných právnych prechodov - účelom § 140 zabezpečujúcim právo spoluvlastníkov na prednostné nadobudnutie podielu. Opačný názor je odôvodňovaný: - také chápanie zodpovedá zahraničným úpravám - obtiažne riešiteľnými problémami pri realizácii predkupného práva v prípade bezúplatného prevodu. 50. V tomto rozsahu súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia vysloveného uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -11, ktorý poukázal na rozdiely vo výklade ust. a ich hlavné odlišnosti. 51. Slovenská judikatúra v rozhodnutí (R 58/2005) vyslovila názor, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Argumentácia bola založená na gramatickom výklade, t.j. na obsahu pojmu „prevod“ (všetky formy scudzenia - predaj, darovanie, zámena), a na účele ustanovenia, ktorým má byť uprednostnenie doterajších spoluvlastníkov pred tretími osobami (nereagovala však na argumenty dovolateľa o faktickej nemožnosti výkonu predkupného práva v prípade darovania podielu i na moderné vývojové trendy uprednostňujúce záver o úplatných prevodoch.). 52. Česká judikatúra naposledy zaujala názor (, ), podľa ktorého sa predkupné právo podielového spoluvlastníka pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy neuplatní. Argumentácia bola založená na obsahu pojmu „predkupné právo“, na povahe veci (ak by Obč. zák. dopadal aj na darovanie, nešlo by podiel fakticky darovať, lebo o podiel by mali ostatní spoluvlastníci takmer vždy záujem, čo nepochybne nebolo zmyslom tohto ustanovenia), nevyhnutnosťou reštriktívneho výkladu, ak dochádza k obmedzeniu práv vlastníka, teda aj spoluvlastníka. Ústavný súd Českej republiky vo svojom uznesení sp. zn. z 27. januára 2011 sa stotožnil s argumentáciou Najvyššieho súdu Českej republiky. 53. Slovenská judikatúra sa opiera o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. októbra 2005, podľa ktorého predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, a to podľa argumentácie, ktorá vyplýva z rozsudku krajského súdu. Naproti tomu judikatúra českých súdov dáva ustanovenie do súvislosti s ustanovením , podľa ktorého kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Dospieva k názoru, že hoci sa v ustanovení zakotvuje zákonné predkupné právo v súvislosti s prevodom (nie teda predajom, resp. zámenou) spoluvlastníckeho podielu, napriek tomu treba vzhľadom na ustanovenie vychádzať z toho, že i ustanovenie sa pri správnom výklade vzťahuje len na prípady predaja, resp. zámeny spoluvlastníckeho podielu, nie teda aj na prípady darovania. 54. Podľa názoru ústavného súdu oba prezentované výklady sa javia ako legitímne a ústavne konformné. Zároveň možno konštatovať aj to, že oba výklady vzbudzujú aj určité pochybnosti. Českými súdmi zastávaný výklad, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním vyníma zo skutkovej podstaty , dáva veľmi široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného práva podľa pomocou simulovaných darovacích zmlúv. Ďalšou argumentačnou slabinou tejto judikatúry sa javí ustanovenie , podľa ktorého také právo (predkupné právo) možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci, než predajom. To znamená, že českými súdmi akcentované ustanovenie umožňuje zriadenie zmluvného predkupného práva aj pre prípad darovania. 55. Slovenská judikatúra môže vyvolať výkladové problémy v súvislosti s realizáciou zákonného predkupného práva podľa v prípade, keď spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť bezodplatne. 56. Podľa názoru tunajšieho súdu je však nevyhnutné pri bezodplatnom prevode prihliadať aj na okolnosti prevodu, teda či hlavným cieľom (prípadné obchádzanie zákona) bol samotný prevod alebo či prevod slúžil len k dosiahnutiu iného cieľa (snaha rozdeliť majetok pre prípad smrti, doopatrovanie ....),

teda či môže byť podstatou hodnota podielu alebo prevádzaná hodnota je pre darcu bezvýznamná. Ak by si darca za prípadnú odplatu (napr. vo výške všeobecnej hodnoty podielu) dokázal obstarať prevodom sledovaný cieľ, je potrebné vztiahnuť účinky ust. § 140 aj na darovanie, ak je odplata pre darcu bezvýznamná alebo ani prostredníctvom prípadnej odplaty nemožno dosiahnuť sledovaný cieľ, prípadne pre cieľ je práve dôležitá osoba obdarovaného, nie je namieste pripustiť použitie predkupného práva. 57. Tak ako súd vyššie uviedol považuje za podstatné, či darca daruje podiel aj inej osobe, teda dôjde k zmene niektorého spoluvlastníka, alebo daruje podiel jednému z jestvujúcich spoluvlastníkov, teda dôjde k zníženiu počtu spoluvlastníkov a nedôjde ani k personálnej zmene a nedôjde ani k zníženiu alebo rozšíreniu rozhodovacích práv opomenutého spoluvlastníka. V tomto prípade predkupné právo pri darovacej zmluve je bez reálneho významu čisto obštrukčné, keď bezdôvodne obmedzuje darcu a jeho nakladanie s majetkom. 58. Vo vzťahu k ponukovej povinnosti je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že túto k prevodu spoluvlastníckeho podielu nemajú blízke osoby, ktoré sú definované ust. . 59. vytvára svojou definíciou blízkej osoby dve kategórie blízkych osôb. V prvom rade ide o taxatívne vymenované osoby, ktorými sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Druhou kategóriou sú osoby vymedzené nie na základe príbuzenského či manželského pomeru k osobe, ale na základe ich subjektívneho vzťahu k osobe. Pôjde teda o osoby, ktoré by ujmu dotknutej osoby dôvodne pociťovali ako vlastnú. Kým pri prvej kategórii blízkej osoby nie je potrebné preukázať nič okrem existencie objektívneho vzťahu - príbuzenského v priamom rade, súrodeneckého, či manželského, pri druhej kategórii je nutné preukázať istú kvalitatívnu objektívnu úroveň vzťahu medzi dotknutými osobami. 60. Žalovaní 1/ a 2/ nie sú osobami prvej kategórie, aj keď medzi nimi je založený príbuzenský pomer, nakoľko sa nejedná o príbuzenstvo v priamom alebo bočnom rade. Počítaním podľa stupňa príbuzenstva sa jedná o druhý stupeň príbuzenstva, teda skutočne blízku príbuznú osobu (v prípade dedičského konania by bol žalovaný 1/ (aj žalobca) zaradený do tretej skupiny) aj keď nie v takom stupni, ako vyžaduje prvá kategória ust . 61. Druhú kategóriu blízkych osôb podľa <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq> tvoria osoby, u ktorých je potrebné podmienky „blízkosti“ skúmať ? nie sú teda blízkymi osobami automaticky. Prvá podmienka pre určenie blízkosti tejto kategórie osôb je, že medzi nimi musí jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a kumulatívne platí, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 62. Vzťah teta (sestra matky posudzovanej osoby), synovec (syn dcéry sestry) je bez akejkoľvek pochybnosti rodinný pomer (príbuzenstvo v pobočnom rade). 63. Prvá podmienka je v prípade žalovaný 1/ a 2/ splnená. Druhá podmienka predstavuje intenzitu vzťahu pri ktorom ujmu, ktorú utrpí iná osoba, by dôvodne pociťovala druhá osoba ako ujmu vlastnú. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, to znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí to platiť aj opačne. Pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju vlastnú. Práve „dôvodnosť“ takéhoto „pocitu“, ktorá je explicitne vyjadrená v ustanovení vnáša do posudzovania vzájomného vzťahu prvok objektívnosti (rozhodne sa však nejedná len o objektívnu kategóriu ako tvrdil žalobca). Posudzovať by sa malo, či si osoby vzájomne prejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú v spoločnej domácnosti, skúmajú sa pomery, v akých spoločne žijú a pod. Napriek objektivizujúcemu prvku „dôvodnosti“ pociťovanej ujmy ako vlastnej je splnenie tejto podmienky veľmi individuálne a je potrebné ho skúmať v každom jednotlivom prípade individuálne. Vzájomná „blízkosť“ je čisto subjektívna kategória ktorá sa musí prejavovať aj navonok voči iných osobám (objektívna kategória). Vzájomné vzťahy blízkosti sa musia prejavovať navonok komplexne

- z hľadiska objektívneho a z hľadiska spoločenskej morálky. Napríklad Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. dospel, že blízky vzťah je aj medzi štatutárom, členom právnickej osoby a touto osobou: Je nepochybné, že mezi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikají vztahy, a to nejen vztahy právní, a že újmu, kterou utrpěla právnická osoba, mohou určité (některé) fyzické osoby důvodně pociťovat jako újmu vlastní. Utváří-li právnická osoba svoji vůli a projevuje-li svoji vůli navenek - jak uvedeno výše - jen prostřednictvím fyzických osob, vznikají vztahy rovněž mezi právnickou osobou a těmito fyzickými osobami; fyzické osoby, které jsou povolány vytvářet vůli právnické osoby a které projevují její vůli navenek, mají zřejmě vždy blízké zájmové vazby a vztahy k této (své) právnické osobě. U fyzických osob, které činí (mohou činit) za právnickou osobu právní úkony, je třeba - zejména s přihlédnutím k tomu, že jejich prostřednictvím se utváří vůle právnické osoby

- uvažovat s tím, že mají z titulu svého postavení (a z něj vyplývající odpovědnosti) k této (své) právnické osobě takový vztah, že by důvodně pociťovaly újmu, kterou utrpěla právnická osoba, jako újmu vlastní. Z analogického užití ustanovení § 116 obč. zák. <https://www.beck-online.sk/bo/document-

view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq> proto podle názoru dovolacího soudu vyplývá, že tyto fyzické osoby jsou z hlediska ustanovení § 42a odst. 2 obč. zák. <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq> osobami blízkými této právnické osobě.

64. V tomto prípade vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ je jednak príbuzenský, vzťah tety a synovca, pričom od malička žili v jednom dome zloženom z dvoch bytových jednotiek. Žalovaná 2/ je bezdetná, od malička pomáhala svojej sestre s výchovou a starostlivosťou o deti, vzájomne sa navštevovali. Bez ohľadu na prehĺbenie vzťahu medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/ v poslednom období (ktorý žalobca nepoprel), ktorý spočíval v starostlivosti žalovaného 1/ o svoju tetu (žalovanú 2/), je možné povedať, že objektívne blízkymi osobami dosahujúci intenzitu vzájomne prepojených príbuzenských vzťahov s vzájomnými obavami o druhého z nich je možné konštatovať u všetkých strán v konaní. Druhý vzťah je duchovný. Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 1255 hovorí: ,,Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Ich úloha je skutočnou ekleziálnou službou.” Okrem duchovnej úlohy bolo úlohou krstných rodičov hlavne to, aby v prípade straty biologických rodičov, zastúpili ich miesto a vychovávali svoje krstné dieťa ako svoje vlastné so všetkým, čo s tým súvisí. Opomenúť nemožno preto ani tento pomer.

65. Podľa názoru súdu pri posudzovaní objektivity vzájomnej blízkosti vzťahov medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/ nemožno opomenúť ani skutočnosť, že vzájomnú dôveru prejavila žalovaná 2/ bezodplatným prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalovaného 1/ bez akejkoľvek protihodnoty len s dôverou v osobu obdarovaného.

66. Súd vzhľadom na prednesy žalobcu poukazuje na skutočnosť, že stupeň blízkosti je nevyhnutný len vzhľadom na uplatnenie predkupného práva, avšak nemôže obmedzovať vlastnícke práva spoluvlastníka, teda obmedzovať ho v prevode. Právo vec previesť (nakladať) je jednou z najpodstatnejších častí triády vlastníckeho práva ius disponendi (právo vec držať (ius possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi)). Teda je len a len na vôli darcu, na ktorú osobu vec či podiel na veci prevedie (mimo prípadnej ponukovej povinnosti) pokiaľ sa nejedná o vec, ktorej vlastníkom môže byť iba štát alebo určitá skupina osôb, a vôbec nezáleží na tom, či niektorá iná osoba má k darcovi bližší vzťah, plní si voči darcovi ďaleko viac spoločenských či morálnych alebo aj zákonných povinností, či má alebo nemá vyššiu spoločenskú autoritu alebo morálny kredit. V prípade porušenia predkupného práva a prevodu podielu v prospech blízkej osoby sa nejedná o ekvivalent vrátenia daru a nepreukazujú sa podmienky záujmu o darcu. Súd aj vzhľadom na uvedené považoval žalobcom navrhnuté dokazovanie za nepodstatné pre jeho rozhodnutie v tomto spore a návrh na dokazovanie výsluchom vedúcej Domu pokoja Žofie Bosniakovej a vedúcej zdravotníckeho zariadenia Nestor Zázrivá zamietol.

67. Súd nakoniec musí poukázať aj na nemožnosť vykonať ponuku v čase prevodu. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 30.11.2017. Matka žalobcu a žalovaného 1/ Q. Z. rod. W. zomrela 28.01.2017. Dedičstvo však bolo prejednané v dedičskom konaní č.k. , uznesením č.k. , zo dňa 19.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2018 tak, že spoluvlastnícky podiel 1 domu č. s. XXXX postaveného na pozemku KN-C parc. č.XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, pozemku KN-C parc. č.XXX záhrady o výmere 351 m2 nadobudli žalobca a žalovaný 1/ v 1 ku dňu smrti poručiteľky, v čase darovania a čase pred darovaním nebolo možné, aby žalovaná 2/ vedela, kto z prípadných dedičov nadobudne dedičstvo a v akom rozsahu. O tom, ktorý z dedičov nadobudlo podiel na dedičstve sa rozhoduje až ukončením dedičstva, rozhodnutím podľa . Teda v čase prevodu nemala žalovaná 2/ ani skutočnú možnosť vykonať ponukovú povinnosť predkupného práva nemala, a teda na podmienku predkupného práva nemožno prihliadať (analogicky Obč. zák.).

68. Vzhľadom na uvedené, súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.

69. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71. Nakoľko úspech žalovaných 1/ a 2/ bol voči žalobcovi v plnom rozsahu, súd priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu ( ). O výške trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).