Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Csp-98-2019.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Subarea
27Csp/98/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: T-Mobile Czech Republic a.s., IČO: 64 949 681, Tomíčkova 2144/1, Praha - Chodov, Česká republika, zastúpený: Mgr. Lenka Heřmánková, usadená euroadvokátka, Košická 56, Bratislava, proti žalovanej: E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T.W. XXX, o zaplatenie 13.616,- CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať voči žalovanej a konanie voči žalovanej zastavuje.
II. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 27Csp/98/2019-28 zo dňa 10.12.2019 sa zrušuje.
III. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 13.616,- CZK s príslušenstvom a náhradou trov konania. Žalobca označil žalovanú miestom trvalého pobytu v J. S..
2. Súd vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu a dňa 10.12.2019 vydal platobný rozkaz č. k. 27Csp/98/2019-28. Z lustrácie v registri obyvateľov bolo zistené, že žalovaná má evidovanú adresu trvalého pobytu T. XXX.
3. Súd po vydaní platobného rozkazu v rámci šetrenia pobytu žalovanej, nakoľko jej nebolo možné žalobu s vydaným platobným rozkazom doručiť, z obsahu súdneho spisu v rámci skúmania podmienok konania zistil, že podľa šetrenia príslušníkov policajného zboru, sa žalovaná odsťahovala do Č. S. na neznáme miesto, čo bolo zistené od jej bývalého manžela. Súd ďalej preskúmaním súdneho spisu zistil, že všetky vyúčtované faktúry za služby boli žalovanej zasielané na adresu v Č. S., ktorú uviedla a taktiež aj Účastnícka zmluva zo dňa 28.7.2016 bola žalovanou podpísaná v Č. S.. Súdu je ďalej z jeho úradnej činnosti známe, že už v počas konania o rozvod, ktoré bolo vedené pred tunajším súdom v roku XXXX, bol pobyt žalovanej na neznámom mieste v Č. S.. Súd má teda preukázané, že pobyt žalovanej v čase podania žaloby (ako aj predtým) bol v Č. S..
4. Podľa článku 4 ods. 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
5. Podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I bis, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby.
6. Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
7. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
8. Podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Brusel I bis, tento článok nemá vplyv na právo uplatniť vzájomný nárok na súde, na ktorom sa koná podľa tohto oddielu o pôvodnom nároku.
9. Podľa článok 19 nariadenia Brusel I bis, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1.dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.
10. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
11. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“)
12. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Súd posúdil svoju právomoc podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012, o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vzhľadom na vecnú a časovú pôsobnosť uvedeného nariadenia. Predmetom sporu je zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní služieb elektronických komunikácií, teda ide o občianskoprávny vzťah (čl. 1 ods. 1 nariadenia Brusel I) - spotrebiteľský. Žalobca podal svoju žalobu dňa 28.10.2019 a preto sa na predmetnú vec použije nariadenie Brusel I v zmysle prechodného ustanovenia čl. 66 ods. 1 uvedeného nariadenia, keďže konanie sa začalo po 10.01.2015. Všeobecným kritériom podľa čl. 4 nariadenia Brusel I je, že osobu možno žalovať na území členského štátu, v ktorom má bydlisko, čo súd v tejto veci vyhodnotil na Č. S.. Zároveň je v čl. 7 ods. 1 psím. a) nariadenia Brusel I daná alternatíva žalovať osobu v štáte podľa miesta plnenia, v tomto prípade v Č. S., v ktorej mali byť poskytnuté žalovanej elektronické komunikačné služby. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v pozícii dodávateľa, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie verejne dostupných služieb elektronických komunikácií, a zároveň žalovaná v pozícii spotrebiteľa, keďže podľa zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, uplatnia sa na určenie medzinárodnej právomoci aj ustanovenia oddielu 4 nariadenia Brusel I. V zmysle čl. 18 môže druhý účastník zmluvy (dodávateľ) žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, teda v danej veci len na súdoch v Č. S., a teda nie je možné použiť alternatívne určenie právomoci podľa miesta plnenia uvedené vyššie. Ide o ochranné ustanovenie pre slabšiu stranu (spotrebiteľa), ktorého možno vždy žalovať len v jeho domovskom štáte, a preto je táto norma lex specialis k norme o alternatívnej právomoci obsiahnutej v čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I. Jediným miestom, kde možno žalovanú žalovať sú preto súdy Č. S.. Jedinú výnimku predstavuje dohoda medzi účastníkmi dojednaná po vzniku sporu, k čomu však v predmetnej veci nedošlo. Súd pri stanovení miesta bydliska vychádzal z rozhodnutia NS SR: 4 Cdo 40/2014, v ktorom sa konštatuje, že bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Súd súčasne vychádzal z toho, že pojmy
bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať. Súd súčasne vychádzal aj z ustálenej právnej praxe súdov Č. S., ktoré (napr. z uznesení Nejvyššího soudu zo dňa 2. 6. 2005, sp. zn. 30 Cdo 444/2004, ktoré konštatovalo, že bydliště není totožný s obsahem pojmu trvalý pobyt, - zpravidla se sice tyto pojmy budou překrývat, ne vždy však zápis v identifikačním dokladu (např. v občanském průkazu nebo jiném dokladu totožnosti) či v evidenci obyvatelstva o trvalém pobytu fyzické osoby bude totožný se skutečným bydlištěm této osoby. Bydlištěm fyzické osoby se rozumí obec, resp. městský obvod, v němž tato osoba bydlí s úmyslem se zde trvale zdržovat. Bydlištěm je zejména místo, kde má fyzická osoba svůj byt, rodinu, popř. kde pracuje, jestliže tam také bydlí. Okolnosti dočasného charakteru, jako např. pobyt v nemocnici, výkon trestu odnětí svobody, studium, vojenská služba, nic nemění na bydlišti fyzické osoby, nejsou-li současně doprovázeny takovými okolnostmi, z nichž lze s jistotou usuzovat, že fyzická osoba se v místě původně dočasného pobytu zdržuje s úmyslem zde trvale bydlet.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať voči žalovanej a s poukazom na § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanej zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky.
15. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
16. Pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej a zároveň súd zistil, že nemá vo veci právomoc konať, zrušil vydaný platobný rozkaz vo výroku II tohto rozhodnutia.
17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa Čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (ods. 1). Podľa Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (ods. 2). Podľa Čl. 17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
18. Súd konštatuje, že v konaní vznikla situácia, kedy žalobca zapríčinil zastavenie konania, nakoľko podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať. Súd konštatuje, že o náhrade trov konania by teda prináležalo rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak tejto v konaní žiadne trovy nevznikli, preto v záujme hospodárnosti rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo, na Okresnom súde Trnava. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ďalej je potrebné
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).