Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/37/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: U.. Z. P., O.. XX.X.XXXX, Z. V. Na K. XX, XXX XX P., Č. E., zast. BEATOW PARTNERS s. r. o., Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 841, proti žalovanému 1/: Maryborough, s.r.o., Komárnická 38, 821 02 Bratislava, IČO: 35 698 586 (predtým DOLIS s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 35 698 586), zast. verita, s.r.o., advokátska kancelária, Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti žalovanému 2/: DOLIS GOEN, s.r.o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 35 732 431, o zaplatenie 15.740,75 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby zo dňa 18.1.2011 proti žalovanému 1/ pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -428 zo dňa 21. septembra 2018 v tejto časti zrušuje a konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. proti žalovanému 1/ zastavuje.

Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby zo dňa 18.1.2011 proti žalovanému 2/ nepripúšťa.

Žalobca má proti žalovanému 1/ právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. -428 zo dňa 21. septembra 2018 rozhodol o povinnosti žalovaného 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.740,75 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 15.740,75 eur od 30.11.2010 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením tejto povinnosti jedným zo žalovaných, zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovaným 1/ a 2/, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Plnením tejto povinnosti jedným zo žalovaných, zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia , upravujúceho zmluvu o dielo, keď v závere rozsudku konštatoval, že predmetnú žalobu považoval voči žalovanému 1/ za dôvodnú v celom rozsahu. Žalobca vykonal určené dielo, pričom žalovaný ho prevzal. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok na zaplatenie vopred dohodnutej ceny diela. Voči žalovanému 2/ súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa s odôvodnením, že v prípade žalovaných ide o samostatné spoločenstvo, keďže každý zo žalovaných koná sám za seba, vystupuje voči druhej strane samostatne a práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov a spoločenstvo je dané iba na procesnom základe. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže bol v plnom rozsahu v predmetnom konaní úspešný.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade v celom rozsahu, z dôvodu v zmysle ustanovenia , a - . Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vykonané dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a bez bližšieho skúmania sa priklonil k tvrdeniam žalobcu. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -428 zo dňa 21.9.2018 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania v plnej výške. Ak súd nevyhovie tomuto návrhu, žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Dňa 20.12.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, označené ako späťvzatie žaloby, kde žalobca uviedol, že žalobu berie späť ako celok, pričom žiada, aby súd v danej právnej veci konanie zastavil. Späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný 2/ splnil predmet žaloby dobrovoľne dňa 12.12.2018 tým, že zaplatil žalovanú pohľadávku a uhradil na bankový účet žalobcu sumu vo výške 27.112,92 eur bez trov právneho zastúpenia, čo žalobca preukázal priloženým potvrdením o uhradení dlžnej sumy. V dôsledku uvedeného predmet sporu odpadol. Dobrovoľným plnením povinnosti podľa predmetného rozsudku zo strany žalovaného 2/ zanikla povinnosť žalovaného 1/ v plnej miere. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -428 zo dňa 21. septembra 2018 nadobudol voči žalovanému 2/ právoplatnosť dňa 27.10.2018 a vykonateľnosť dňa 31.10.2018. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalobcu, neexistuje vážny dôvod na pokračovanie v konaní. Žalobca má za to, že v zmysle ustanovenia - žalovaný 2/ zavinil zastavenie konania, na základe čoho má byť priznaná žalobcovi náhrada trov konania v plnej výške, ktorú žalobca, v súlade s ustanovením a nasl. vyčíslil na č.l. 498, v podaní označenom ako späťvzatie žaloby. Žalobca navrhol, aby súd rozhodol o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby v plnom rozsahu podľa ust. .

4. K späťvzatiu žaloby sa písomne vyjadril žalovaný 1/ podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 7.2.2019. Uviedol v ňom, že s podaním žalobcu, ktorým vzal žalobu späť, nesúhlasí v celom rozsahu z dôvodu, že prvostupňový súd vydal nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že dňa 9.11.2018 podal odvolanie proti všetkým výrokom predmetného rozsudku s odôvodnením, že rozhodnutie súdu je vecne nesprávne a jeho odôvodnenie je nedostatočné a účelové. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že späťvzatie žaloby nepripúšťa a následne aby rozhodol o odvolaní žalovaného, v súlade s návrhmi uvedenými v podanom odvolaní.

5. Dňa 22.2.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k nesúhlasu žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby. Žalobca trval na tom, že neexistujú vážne dôvody na to, aby Krajský súd Bratislava prihliadal na nesúhlas žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby. Uviedol, že v zmysle , druhá veta , ak Krajský súd Bratislava pripustí späťvzatie žaloby, rozsudok v časti týkajúcej sa žalovaného 1/, ktorý ešte v tejto časti nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bude zrušený. Týmto spôsobom žalovaný 1/ dosiahne to, o čo sa snaží v odvolacom konaní. Rozsudok, ktorý žalovaný 1/ považuje za vecne správny, bude v časti, ktorá sa týka žalovaného 1/ zrušený, takže tvrdenie žalovaného 1/ vo vyjadrení, že existujú vážne dôvody pre pokračovanie v konaní, považuje žalobca za nepodložené. Pohľadávka, ktorá bola predmetom konania v plnom rozsahu zanikla na základe plnenia zo strany žalovaného 2/ na základe rozsudku, ktorý vo vzťahu k žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V dôsledku formulácie petitu žaloby žalobcu zo dňa 18.1.2011, ako aj znenia výroku rozsudku, že zaplatením žalovanej sumy jedným zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného je zrejmé, že plnením žalovaného 2/ v prospech žalobcu zaniká zároveň povinnosť žalovaného 1/. Z tohto dôvodu stratilo pokračovanie konania voči žalovanému 1/ zmysel, nakoľko v dôsledku úhrady žalovanej pohľadávky žalovaným 2/, by Krajský súd Bratislava musel žalobu v časti voči žalovanému 1/ nevyhnutne zamietnuť. Na základe uvedeného žalobca poukázal na to, že žiadna zo skutočností uvedených žalovaným 1/ vo vyjadrení, nepredstavuje vážny dôvod pre nesúhlas žalovaného 1/, a preto žalobca navrhol, aby krajský

súd na tento nesúhlas neprihliadol, späťvzatie žaloby pripustil a konanie v časti voči žalovanému 1/ v zmysle zastavil.

6. Podaním zo dňa 29.3.2019 sa žalobca vyjadril k odvolaniu podanému zo strany žalovaného 1/. Uviedol v ňom, že nakoľko odvolanie ako riadny opravný prostriedok je možné podať len proti rozsudku, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, odvolaním nie je možné v prejednávanej veci napádať rozsudok v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného 2/, keďže rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Zdôraznil tiež, že v odôvodnení rozsudku sa ani na jednom mieste nespomína, že by povinnosť žalovaného 1/ a žalovaného 2/ mala charakter solidárneho záväzku. Žalovaný 1/ svoju argumentáciu v odvolaní zakladá len na tvrdení, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno bez toho, aby v akomkoľvek smere spochybnil argumentáciu súdu, uvedenú v bode č. 71. odôvodnenia rozsudku. Námietky žalovaného 1/ sú špekulatívne a ničím nepodložené. Žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol nič nové, s čím by sa už súd prvej inštancie nezaoberal v rámci konania pred vynesením rozsudku. Argumenty žalovaného 1/ prezentované v odvolaní v ničom nespochybňujú skutkové závery súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca v súlade so svojím predchádzajúcim vyjadrením navrhol, aby Krajský súd v Bratislave neprihliadol na nesúhlas žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby zo dňa 4.2.2019 a späťvzatie žaloby zo dňa 20.12.2018 pripustil a konanie v časti voči žalovanému 1/ v zmysle zastavil. V prípade, ak Krajský súd Bratislava dospeje k záveru, že existujú vážne dôvody pre nesúhlas žalovaného 1/ v zmysle so späťvzatím žaloby, žalobca navrhol, aby súd v zmysle rozsudok v časti voči žalovanému 1/ v plnom rozsahu potvrdil.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( - - „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu dospel k nasledovnému záveru.

8. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

9. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť. Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací, v prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby alebo o nepripustení späťvzatia žaloby. Z obsahu spisu (č.l. 428) je nesporné, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -428 zo dňa 21. septembra 2018 nadobudol voči žalovanému 2/ právoplatnosť a vykonateľnosť. Vyššie uvedená podmienka prípustnosti späťvzatia žaloby voči žalovanému 2/ v prejednávanej veci nebola splnená, nakoľko rozsudok voči nemu nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd preto rozhodol, že späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/ nepripúšťa.

10. K späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ odvolací súd uvádza nasledovné: Návrh na začatie konania možno zobrať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak účastník vezme späť návrh v celom rozsahu bez podania opravného prostriedku, avšak v lehote na jeho podanie alebo v priebehu odvolacieho konania (ako v prejednávanej veci) koná odvolací súd podľa vyššie citovaného ustanovenia . Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia návrhu závisí od súhlasu druhého účastníka konania. Dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konanie sporové. Vychádzajúc platne zo zásady „autor dominus litis“, t.j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude

spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých účastníkov konania, niektoré môžu realizovať iba účastníci v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania v postavení tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný (R NS SR z 22.9.2010 sp. zn. ). V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca svojím späťvzatím žaloby uplatnil právo disponovať konaním, ktoré mu vyplýva práve z dispozičného princípu. Po prejavení či uplatnení tohto práva je povinný súd skúmať súhlas, resp. vážne dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu späťvzatia návrhu je výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Dikcia „zo závažných dôvodov nesúhlasí“ indikuje, že nemusí ísť nevyhnutne o právne záujmy a dôvody. Žalovaný môže mať i iné ako len právne dôvody na to, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Môže ísť o závažné etické a morálne, ekonomické alebo aj iné motívy, ktorých dôvodnosť posudzuje súd napríklad v konaniach o ochranu osobnosti, kde žalovaný môže mať záujem na tom, aby sa vec meritórne prejednala a rozhodla v tom zmysle, že on do osobnostných práv žalobcu nezasiahol, podobne v sporoch nekalej súťaže môže mať žalovaný ekonomický či etický záujem na tom, aby sa konanie meritórne skončilo a aby súd prípadne rozhodol, že do práva oprávnených záujmov žalobcu žalovaný nezasiahol. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck 2016, 1252 s). Po oboznámení sa s obsahom spisu a argumentáciou žalovaného 1/ako aj žalobcu, prezentovanou vo vzťahu k späťvzatiu žaloby, odvolací súd dospel k záveru nepreukázania dôvodnosti nesúhlasu žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

11. Nad rámec rozhodnutia o späťvzatí žaloby zo strany žalobcu, ktoré bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu zásadné, odvolací súd poukazuje na ustanovenie (vo vzťahu k podanému odvolaniu zo strany žalovaného 1/), podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. Predmetný rozsudok bol žalovanému 1/ doručený dňa 10.10.2018. Odvolanie zo strany žalovaného 1/ bolo podané dňa 9.11.2018, t.j. po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty v zmysle ust. .

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s ustanovením podľa zásady úspechu strán v konaní. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca proti žalovanému 1/. Preto bolo rozhodnuté tak, že žalobca má proti nemu právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (, posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).