Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/88/2019

Potvrdené rozhodnutím 41Cob/56/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu COMIT, s.r.o. so sídlom Továrenská 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 046 299, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Hegerom, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 002 044, proti žalovanému SHP Harmanec, a.s., so sídlom Harmanec, 976 03 Harmanec, IČO: 00 153 052, zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Messingerom, so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 225 115, o zaplatenie 1.635,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/88/2019-151 zo dňa 5. marca 2020, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/88/2019-151 zo dňa 5. marca 2020 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu COMIT, s. r. o., so sídlom Továrenská 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 046 299, právne zast. JUDr. Ivan Heger, advokát, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 002 044, proti žalovanému SHP Harmanec, a. s., so sídlom Harmanec, 976 03 Harmanec, IČO: 00 153 052, právne zast. JUDr. Ľubomír Messinger, advokát, so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 225 115, o zaplatenie 1.635,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 22. 08. 2019 domáhal od žalovaného úhrady istiny 1.635,80 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca v postavení prenajímateľa a žalovaný v postavení nájomcu postupne uzatvorili viacero zmlúv, ktorých predmetom bol nájom nebytových priestorov v priemyselnom parku W., v kat. úz. W., vo vlastníctve žalobcu, ktoré boli presne určené jednotlivými zmluvami. Jednalo sa o Zmluvu o nájme nebytových priestorov a nájme pozemku zo dňa 30. 10. 2012 (Zmluva č. 1), Zmluvu o nájme nebytových priestorov a pozemku zo dňa 16. 12. 2013 (Zmluva č. 2) a Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 03. 2017 (Zmluva č. 3 alebo spolu Zmluva č. 1, 2, 3). Zmluva č. 3 upravila vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovaného ohľadne nájmu nebytových priestorov komplexne a je možné tvrdiť, že nahradila pôvodné zmluvy. V zmysle označených zmlúv bol žalovaný povinný mesačne uhrádzať aj platbu za spotrebu elektrickej energie, ktorá bola spočiatku zahrnutá v mesačnej platbe nájomného. Z dôvodu, že žalovaný v prenajatých priestoroch prestal používať vysokozdvižné vozíky na plynový pohon a začal používať viacero kusov na elektrický pohon, ktoré kladú na spotrebu elektrickej energie vyššie nároky, bol v prenajatých nebytových priestoroch na náklady žalobcu dňa 01. 11. 2015 nainštalovaný samostatný merač spotreby elektrickej energie. Žalobca tvrdil, že žalovaný bol oboznámený s inštaláciou tohto elektromeru, o čom svedčí aj Zápis zo stretnutia zástupcu žalobcu a žalovaného zo dňa 27. 11. 2015. V poslednom z bodov tohto zápisu zo stretnutia je poznamenaná informácia práve o inštalácií samostatného elektromera pre priestory žalovaného. Spotreba elektrickej energie bola žalovanému účtovaná samostatnými faktúrami, ktoré žalovaný spočiatku riadne a včas uhrádzal. Výnimku tvoria faktúry za spotrebu elektrickej energie v mesiacoch január a február 2017, a to faktúra č. 17311017 zo dňa 13. 02. 2017, splatná dňa 27. 02. 2017 v sume 981,25 Eur a faktúra č. 1731104 zo dňa 15. 03. 2017, splatná dňa 29. 03. 2017 v sume 654,55 Eur, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca ďalej tvrdil, že stav tohto samostatného elektromeru žalovaného odpisoval pán A., ktorý o tejto skutočnosti poskytol aj Čestné vyhlásenie, ktoré priložil žalobca, ako prílohu žaloby. Ide o osobu nezávislú od žalobcu a žalovaného. Vo vyhlásení pán A. osvedčil, že osobne stav elektromeru merajúceho spotrebu v nebytových priestoroch

využívaných žalovaným odpisoval aj v mesiacoch január a február 2017 a tiež potvrdil nameranú energiu predmetným elektromerom. Žalobca na úhradu faktúr žalovaného vyzýval, avšak bezvýsledne. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil okrem nároku na zaplatenie súm podľa faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu, aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžných istín podľa faktúr od ich splatnosti až do zaplatenia, ako aj nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v súlade s ust. . Súčasne požadoval i náhradu trov konania. K žalobe pripojil žalobca Zmluvy o nájme nebytových priestorov a nájmu pozemku č. 1, 2, 3, neuhradené faktúry, Čestné vyhlásenie Q. A. zo dňa 26. 01. 2018, upomienky, zápis zo stretnutia.

2. Súd dňa 23. 09. 2019 v danej veci vydal platobný rozkaz pod č. k. - 54. Proti vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V ňom potvrdil uzavretie predmetných zmlúv, pričom poukázal, že platbu za spotrebu elektrickej energie bol povinný uhrádzať až na základe Zmluvy o nájme zo dňa 27. 03. 2017, podľa čl. 10 bod 11, ktorá nadobudla účinnosť dňom 01. 03. 2017. V čl. 4 bod 4 Zmluvy o nájme zo dňa 16. 12. 2013, ktorá nadobudla rovnakým dňom aj účinnosť, nájomca zobral na vedomie, že v nájomnom podľa bodu 1 tohto článku sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jednalo sa aj o služby týkajúce sa dodávky elektrickej energie (čl. 4 bod 4a). Podľa čl. 8 bod 2 Zmluvy zo dňa 16. 12. 2013 si strany dohodli, že obsah zmluvy je možné meniť len formou písomných dodatkov k zmluve. Žalovaný súdu tvrdil, že so žalobcom neuzatvoril žiaden písomný dodatok k tejto zmluve a nepodpísal žiadnu inú dohodu, ktorou by bol uvedený článok 4 bod 4 tejto zmluvy zmenený. Ďalej uviedol, že v prenajatých priestoroch od žalobcu od roku 2012 do 30. 11. 2015 používal na svoju činnosť vysokozdvižné vozíky s plynovým pohonom. Žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Linde Material Handling Slovenská republika s. r. o., Trenčín, dňa 11. 05. 2015 Zmluvu o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách a začal s účinnosťou od 01. 11. 2015 v prenajatých nebytových priestoroch od žalobcu používať na svoju činnosť vysokozdvižné vozíky s elektrickým pohonom. O tejto skutočnosti bol žalobca zástupcom žalovaného informovaný. Zmenou pohonu na elektrický u vysokozdvižných vozíkov vznikol predpoklad zvýšenej spotreby elektrickej energie v prenajatých nebytových priestoroch oproti stavu, aký bol pri podpise zmluvy zo dňa 16. 12. 2013. Žalobca následne určil žalovanému miesto v prenajatých nebytových priestoroch, kde má žalovaný umiestniť nabíjače batérií do elektrických vysokozdvižných vozíkov. O namontovaní samostatného meraču elektrickej energie žalovaný nemal vedomosť, ani to, že by bola nim meraná spotreba elektrickej energie využitej na nabíjanie batérií elektrických vysokozdvižných vozíkov. Žalovaný mal vedomosť len o elektromere, z ktorého žalobca odpisoval spotrebu elektrickej energie v celom prenajatom nebytovom priestore a nielen spotrebu elektrickej energie využívanej na nabíjanie batérií. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca v priloženom Čestnom vyhlásení Q. A. zo dňa 26. 01. 2018. E-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným od 05. 11. 2015 do 16. 12. 2015 obsahuje len informáciu o tom, že v prenajatom nebytovom priestore bol namontovaný samostatný elektromer, a to v súvislosti s používaním vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon. Žalovaný však v tejto komunikácií vzniesol na žalobcu dotaz, ako sa bude merať spotreba elektrickej energie na nabíjanie vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon, keď elektromer bol len jeden. Na tento dotaz žalobca žalovanému nereagoval. Žalobca rovnako nikdy neprizval žalovaného k spoločnému odpisovaniu stavu elektromera a k odpočtu spotreby elektrickej energie a preto žalovaný ani nemal žiadnu možnosť kontrolovať vykázaný stav spotrebovanej elektrickej energie. Žalobca tvrdil, že vyúčtovanie spotreby elektrickej energie s cenami žalovanému posielal, ale k faktúram, ktoré mu doručoval, tieto neboli priložené. Žalovaný zotrval na tom, že nedošlo k žiadnej písomnej zmene uzatvorenej zmluvy zo dňa 16. 12. 2013, avšak z dôvodu, že mal záujem zotrvať v predmetných prenajatých priestoroch aj keď sa so žalobcom nedohodol na zmene zmluvy s prihliadnutím na používanie vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon, uhrádzal žalobcovi faktúry za spotrebu elektrickej energie tak, ako mu ich žalobca mesačne zasielal. Pán A. nie je osobou nezávislou od žalobcu, ak si ho na túto činnosť žalobca zabezpečil a následne mu uhrádzal za to odmenu. Žalovaný dňa 23. 05. 2016 vypovedal zmluvu o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách zo dňa 11. 05. 2015 so spoločnosťou Linde Material Handling Slovenská republika s. r. o., Trenčín a zmluva skončila platnosť dňom 30. 11. 2016. Dňa 01. 12. 2016 došlo k odovzdaniu vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon predmetnej spoločnosti a s účinnosťou od tohto dňa prestal žalovaný používať tieto vysokozdvižné vozíky a začal používať len tie na plynový pohon. Žalovaný aj keď zaplatil žalobcovi ešte za spotrebu elektrickej energie za mesiac december z dôvodu, že ešte v decembri došlo k nabíjaniu batérií, ďalšie faktúry vystavené žalobcom odmietal uhradiť. Túto skutočnosť o opätovnom používaní vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon oznámil žalobcovi prostredníctvom E.. X. W., zástupcovi žalobcu - E.. Š.. Tento má v sklade umiestnené i kancelárie vo výške cca 6 metrov, z ktorého dôvodu žalobca mohol mať denne prehľad o tom, čo sa v sklade deje, resp.

aké vysokozdvižné vozíky v sklade pracujú zo strany žalovaného. Z tohto dôvodu neuhradil vystavené faktúry žalobcom za mesiac január a február 2017, keďže už nemohlo dochádzať k zvýšenej spotrebe elektrickej energie a na jej fakturáciu odpadol dôvod, pričom spotreba elektrickej energie v prenajatých priestoroch bola v súlade s čl. 4 bod 4 zmluvy uzavretej dňa 16. 12. 2013 zahrnutá v nájomnom. Za ďalší mesiac žalovaný už uhradil elektrickú energiu v zmysle fakturácie žalobcu, a to z dôvodu uzatvorenia novej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá nadobudla účinnosť od 01. 03. 2017. Táto nová zmluva zrušila v čl. 10 bod 3 dňom jej účinnosti Zmluvu o nájme nebytových priestorov a nájme pozemku uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013. Už v novej zmluve podľa čl. 5 bod 1 zobral nájomca na vedomie, že v nájomnom už nie sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jednalo sa i o služby dodávky elektrickej energie podľa písm. a). Žalovaný preto vystavené faktúry žalobcom v marci 2017 a nasl. uhrádzal už v zmysle tejto zmluvy. Vzhľadom na podanú žalobu žalovaný tvrdil, že žalobca vystavoval faktúry žalovanému za spotrebovanú elektrickú energiu v prenajatých priestoroch v rozpore so Zmluvami o nájme č. 1 a 2, a to, že ich žalovaný uhradil, bolo len vecou obchodnej slušnosti a nie nejakej osobitnej dohody so žalobcom. V okamihu odpadnutia dôvodu na fakturáciu spotreby elektrickej energie v súvislosti s používaním vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon v prenajatých priestoroch, žalovaný už ďalej odmietal v zmysle platných zmlúv v tom období uhrádzať žalobcom vystavené faktúry. Z tohto dôvodu poprel i nárok žalobcu na úrok z omeškania, ktorý aj napriek dohode o jeho výške v zmluve si tento uplatnil v súlade s ust. , a rovnako namietal aj lehotu splatnosti faktúr, ktoré v zmysle zmlúv boli dohodnuté 60 dní odo dňa jej vystavenia. Tieto lehoty v zmysle fakturácií nedodržal. Žalobu žiadal z týchto dôvodov zamietnuť. Na svoje tvrdenia pripojil opätovne neuhradené faktúry, Zmluvy o nájme č. 1, 2, 3, neuhradené faktúry, Zmluvy o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách zo dňa 11. 05. 2015, Čestné vyhlásenie pána A. zo dňa 26. 01. 2018, e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným od 05. 11. 2015 do 16. 12. 2015, Výpoveď zo zmluvy o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách zo dňa 23. 05. 2016 , 3x Protokol o vrátení troch kusov elektrických VZV, Zmluvu o nájme zo dňa 27. 03. 2017.

3. Na základe odporu žalovaného bol platobný rozkaz uznesením tunajšieho súdu pod č. k. - 91 zo dňa 29. 10. 2019 zrušený v celom rozsahu.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21. 11. 2019, v ktorom poukázal na ust. a tvrdil, že ak žalovaný uhradil každú jednu faktúru až do vyfakturovania platby za spotrebu elektrickej energie za mesiac január - február 2017, došlo tým k uznaniu jeho záväzku uhrádzať platby za spotrebu elektrickej energie a tiež k uznaniu, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o takomto spôsobe úhrady elektrickej energie. Potom neexistuje dôvod, aby faktúry žalobcu aj za mesiac január a február 2017 žalovaný neuhradil. Pochyboval o tom, že by akýkoľvek subjekt dobrovoľne bez právneho základu pravidelne vykonával akékoľvek platby zo slušnosti. V tomto smere poukázal i na znenie ust. , v zmysle ktorého potom mal za to, že ak žalovaný uhradil každú faktúru za spotrebu elektrickej energie, prejavil tým svoju vôľu byť povinný uhrádzať platby za spotrebu elektrickej energie, resp. vôľu založiť medzi sporovými stranami takýto vzťah alebo zaviesť takúto prax potvrdenú následným jeho správaním. Potreba osobitnej fakturácie elektrickej energie vzišla práve z dôvodu zvýšených nárokov na jej odber zo strany žalovaného. Potom jeho obrana, že išlo o úhrady bez právneho titulu nemôže obstáť. Žalobca pritom nemá vedomosť o tom, že by existovala nejaká norma alebo predpis určujúci farbu vysokozdvižných vozíkov podľa typu ich pohonu a potom tvrdenia žalovaného, že na základe farby vozíkov mohol žalobca rozpoznať typ pohonu považuje za absurdné. Pokiaľ prestal žalovaný používať tieto vozíky na elektrický pohon, zmluvy, ktoré súdu predložil preukazujú len vzťah medzi nim a prenajímateľom danej techniky. Potom na základe denného vizuálneho pohľadu do skladu tak, ako to tvrdil žalovaný, žalobca nemal dôvod prestať sa riadiť zavedenou praxou, zvlášť keď žalovaný nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby medzi sporovými stranami bol dohodnutý odlišný režim fakturácie a teda žalobca nemal ani dôvod prestať žalovanému fakturovať reálne nameranú spotrebu elektrickej energie. Ak žalovaný tvrdil, že od 01. 12. 2016 nedochádzalo k zvýšenej spotrebe elektrickej energie, žalobca mu fakturoval len reálne spotrebovanú elektrickú energiu a tvrdenia žalovaného považuje za bezpredmetné. Žalobca pritom i v období za mesiac január - február 2017 uhradil dodávateľovi aj rezervovanú kapacitu v dôsledku rezervovania zvýšenej kapacity pre potreby žalovaného. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný mu neoznámil, že navýšenú kapacitu pripojenia nepotrebuje. Tvrdil, že nim fakturovaná energia v mesiacoch január a február 2017 zodpovedá výške uplatňovaného nároku v tomto konaní. V závere sa vyjadril aj k prípadnej dôvodnosti uplatňovania nároku na úrok z omeškania vo výške

uvedenej v žalobe, a to vzhľadom na jeho tvrdenia o osobitnej dohode medzi stranami sporu ohľadne fakturácie elektrickej energie za zvýšenú spotrebu žalovaným, z dôvodu používania vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon.

5. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril písomne dňa 08. 01. 2020, v ktorom popieral uzavretie akejkoľvek inej dohody okrem zmlúv č. 1, 2, 3 a rovnako mal za to, že ak žalovaný zaplatil vystavenú faktúru za spotrebu elektrickej energie za príslušný mesiac, nemôže to mať na povinnosť zaplatenia faktúr za mesiac január, február 2017 vplyv. Žalovaný zaplatil vždy celú sumu podľa faktúr za príslušné obdobie a preto nemôže sa jednať o čiastočné splnenie záväzku a teda ani účinky uznania zvyšku dlhu. Poukázal v tomto smere na to, že uhradením každej samostatnej faktúry nie je možné uznať zvyšok dlhu, keď ešte žiaden záväzok ani nevznikol a ešte ani nebola vystavená žiadna ďalšia faktúra za spotrebu elektrickej energie a ani v čase úhrady vystavenej faktúry ešte ani nebol známy záväzok žalovaného na úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu v ďalšom mesiaci. Každá vystavená faktúra predstavuje samostatný záväzok a jej uhradením nedochádza k uznaniu záväzku na zaplatenie každej ďalšej faktúry. Rovnako popieral tvrdenie žalobcu o tom, že nemal vedomosť o ukončení používania vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon. Tieto boli žalobcovi oznámené E.. X. W., zástupcovi žalobcu E.. Š.. K uplatňovaným úrokom poukazoval, že ako právny titul na vystavenie týchto faktúr uvádza zmluvy o nájme, avšak výšku úrokov už posudzuje podľa všeobecných právnych predpisov. Žalobca nepredložil pritom žiaden dôkaz o tom, že uzavrel osobitnú dohodu o úhrade za spotrebovanú elektrickú energiu. Keďže žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie faktúr, ktorých úhrada je predmetom tohto konania, žiadal žalobu zamietnuť.

6. Strany sporu na pojednávaní vo veci samej zotrvali na svojich písomných podaniach v celom rozsahu. Žalobca pritom súdu potvrdil, že uvedený priestor, v ktorom bola meraná spotreba elektrickej energie má v prenájme viac firiem, pričom zotrval na tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá osobitná dohoda o fakturácií spotreby takto zvýšenej potreby elektrickej energie z dôvodu používania vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon zo strany žalovaného. Strany sporu nenavrhli doplnenie dokazovania, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7. Podľa , prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

(2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3)

(3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4)

(4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

8. Podľa čl. 8 bod 2 Zmluvy č. 2 uzavretej dňa 16. 12. 2013, zmluvné strany sa dohodli, že obsah tejto zmluvy je možné meniť len formou písomných dodatkov k zmluve.

9. Podľa čl. 4 bod 4a Zmluvy č. 2 uzatvorenej dňa 16. 12. 2013, berie na vedomie, že v nájomnom podľa bodu I. tohto článku zmluvy sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jedná sa o nasledovné služby: a) dodávka elektrickej energie.

10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol v celom rozsahu. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

11. Medzi stranami sporu nebolo spornou skutočnosťou, že strany uzavreli 3 zmluvy, a to zmluvu č. 1, 2, 3 tak, ako ich špecifikoval žalobca v žalobnom návrhu v bode 1. Tieto boli uzatvorené v súlade s ust. V zmluvách uzavretých žalobcom a žalovaným zo dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013 súd zistil, že v oboch týchto zmluvách v čl. 4 bod 4 si strany dohodli, že vzal na vedomie, že v nájomnom podľa bodu 1 tohto článku zmluvy sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jedná sa o nasledovné služby: a) dodávka elektrickej

energie, b) dodávka vody a stočné, c) informačná, kontrolná a strážna služba atď. V čl. 8 oboch zmlúv sa v bode 2 dohodli, že obsah zmlúv je možné meniť len formou písomných dodatkov k zmluve. V konaní tiež nebolo sporné, že strany sporu neuzatvorili žiaden písomný dodatok k predmetným zmluvám.

12. Žalobca však následne v žalobe tvrdil, že žalovaný bol povinný mesačne uhrádzať aj platbu za spotrebu elektrickej energie, ktorá bola spočiatku zahrnutá v mesačnej platbe nájomného, a to z dôvodu, že žalovaný v prenajatých priestoroch prestal používať vysokozdvižné vozíky na plynový pohon a začal ich používať na elektrický pohon. Takéto vozíky kládli na spotrebu elektrickej energie vyššie nároky a z tohto dôvodu bol zo strany žalobcu na jeho náklady dňa 01. 11. 2015 nainštalovaný samostatný merač spotreby elektrickej energie. Rovnako žalobca tvrdil, že žalovaný bol s inštaláciou samostatného elektromeru oboznámený, o čom mal svedčiť Zápis zo stretnutia zástupcu žalobcu a žalovaného zo dňa 27. 11. 2015. V poslednom bode tohto zápisu je poznamenaná informácia práve o inštalácií samostatného elektromera pre priestory žalovaného. Žalovaný tieto skutočnosti namietal. Súdu síce potvrdil, že na základe Zmluvy o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách zo dňa 11. 05. 2015 začal používať v prenajatých priestoroch od žalobcu vysokozdvižné vozíky na plynový pohon, avšak tieto využíval len do novembra 2016, z dôvodu podania výpovede zo dňa 23. 05. 2016. Od 01. 12. 2016 opätovne používal vysokozdvižné vozíky na plynový pohon, čím odpadla i potreba zvýšenej spotreby elektrickej energie, ktorej spotreba bola dohodnutá v zmluvách z 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013 priamo v nájomnom. Preto i žalobcom vystavené faktúry po tomto dátume považoval za nedôvodne vystavené v rozpore s týmito zmluvami.

13. Zo Zápisu z jednania zo dňa 27. 11. 2015 predloženým žalobcom, ktorý doklad nebol nikým podpísaný vyplýva, že tohto jednania sa mali zúčastniť za žalobcu U. Z. a za žalovaného Q. Š. L. U. H.. Na druhej strane zápisu sa uvádza, že bolo nasadené samostatné podružné meranie elektrickej energie, za obdobie november 2015 už budú k dispozícií informácie o skutočnej spotrebe elektrickej energie. Tieto práce boli vykonané bez nároku na finančnú spoluúčasť SHP. Zároveň sa tu nachádza i fotodokumentácia elektromeru bez bližšej špecifikácie čísla a pod. Žalobca následne tvrdil, že pán Q. A. v čestnom vyhlásení pripojenom k žalobe vyhlásil, že odpisoval stav elektromera aj za mesiace január, február 2017 v priemyselnom parku W., a to konkrétne z elektromeru, ktorý meral spotrebu v nebytových priestoroch využívaných spoločnosťou žalovaného patriacich žalobcovi. Uvedeným čestným vyhlásením potvrdil stav spotrebovanej elektrickej energie v mesiaci január, február 2017, ktorý je zahrnutý v prílohe č. 1 tohto čestného prehlásenia. Z predloženej prílohy súd zistil, že uvedený výpočet neobsahuje počiatočný a konečný stav kilowatt hodín na príslušnom elektromeri bez jeho bližšej špecifikácie, z ktorého elektromera sú touto osobou evidované údaje. Je uvedená len celková spotreba s cenou za jeden kilowatt, s údajom o prípadnom rezervovaní kapacity v kilowatt hodinách a jej cene a nachádza sa tam pravdepodobne podpis pána A.. Súd konštatuje, že z uvedeného predloženého listinného dôkazu nemožno vyvodiť dôvodnosť fakturácie žalobcom žalovanému v množstvách tam uvedených i s prípadnou cenovou kalkuláciou. Súd postráda v uvedených dokladoch uvedenie číslo elektromera, číslo počiatočného a konečného stavu a napokon súdu absentuje i dohoda o takomto spôsobe fakturovania spotrebovanej elektrickej energie žalovaným zo strany žalobcu. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenia zmluvy, a to čl. 8 bod 2 a čl. 4 bod 4 zmlúv uzatvorených stranami sporu zo dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013, v ktorých sa konštatuje, že v nájomnom je zahrnutá i spotreba elektrickej energie a obsah zmluvy bolo možné meniť len formou písomných dodatkov k zmluve. Žalobca v konaní nepreukázal súdu uzavretie takéhoto dodatku k zmluva, na ktorej forme sa strany v prípade zmien ustanovení zmlúv dohodli. Rovnako súd nemá preukázanú ani ústnu dohodu medzi stranami sporu o zmene spôsobu fakturovania spotreby elektrickej energie samostatne, na základe údajov z podružného elektromera. Žalovaný pritom tvrdil, že nemal ani vedomosť o tom, kde je umiestnený tento podružný elektromer, z ktorého vraj pán A. vykonával odpisy stavu. Súdu poukázal, že uvedené priestory mali prenajaté aj iné spoločnosti, z ktorých dôvodov namietal nielen právny základ, ale i výšku žalobcom uplatňovaného nároku. Žalovaný v konečnom dôsledku poukázal i na tú skutočnosť, že nárok uplatňovaný žalobcom za spotrebovanú elektrickú energiu je za obdobie január, február 2017, v ktorom období užíval už len vysokozdvižné vozíky na plynový pohon a i z tohto dôvodu žalobca nepreukázal v prípade uzavretia osobitnej dohody časové obdobie, v ktorom mohol žalobca fakturovať zvýšenú spotrebu elektrickej energie samostatnou faktúrou. Rovnako mu nebol známy obsah tejto osobitnej dohody.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania v danej veci mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o uzavretí osobitnej dohody pre fakturáciu spotreby elektrickej energie v prenajatých priestoroch na základe už nim uzavretých písomných zmlúv o nájme zo dňa 30. 10. 2012

a 16. 12. 2013 za mesiace január a február 2017, v zmysle ktorých spotreba elektrickej energie bola zahrnutá priamo v nájomnom. Z tohto dôvodu súd nemal preukázaný právny základ uplatňovaného nároku a vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, ani výšku. Z dôvodu nepreukázania uzavretia písomného dodatku k predmetným zmluvám, súd potom vyhodnotil nárok žalobcu za nedôvodný a z tohto dôvodu ho zamietol. Keďže súd nemal preukázaný nárok na zaplatenie dlžnej istiny, súd v odôvodnení rozhodnutia mal za to, že nie je dôvodné rozoberať i námietky žalovaného ohľadne uplatňovaného nároku na úroky z omeškania, ktoré žalobca vyčíslil v rozpore so zmluvou.

15. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania, voči žalobcovi vo výške 100%. O ich výške súd rozhodne postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.