Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/56/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu COMIT, s.r.o. so sídlom Továrenská 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 046 299, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Hegerom, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 002 044, proti žalovanému SHP Harmanec, a.s., so sídlom Harmanec, 976 03 Harmanec, IČO: 00 153 052, zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Messingerom, so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 225 115, o zaplatenie 1.635,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -151 zo dňa 5. marca 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -151 zo dňa 5. marca 2020 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1.635,80 Eur s príslušenstvom. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že je v postavení prenajímateľa a žalovaný v postavení nájomcu, pričom postupne uzatvorili viacero zmlúv, ktorých predmetom bol nájom nebytových priestorov v priemyselnom parku Vlkanová, v katastrálnom území Vlkanová, vo vlastníctve žalobcu, ktoré boli presne určené jednotlivými zmluvami. Jednalo sa o Zmluvu o nájme nebytových priestorov a nájme pozemku zo dňa 30.10.2012 (Zmluva č. 1), Zmluvu o nájme nebytových priestorov a pozemku zo dňa 16.12.2013 (Zmluva č. 2) a Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.3.2017 (Zmluva č. 3 alebo spolu Zmluva č. 1, 2, 3). Zmluva č. 3 upravila vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovaného ohľadne nájmu nebytových priestorov komplexne a je možné tvrdiť, že nahradila pôvodné zmluvy. V zmysle uvedených zmlúv bol žalovaný povinný mesačne uhrádzať aj platbu za spotrebu elektrickej energie, ktorá bola spočiatku zahrnutá v mesačnej platbe nájomného. Z dôvodu, že žalovaný v prenajatých priestoroch prestal používať vysokozdvižné vozíky na plynový pohon a začal používať viacero kusov na elektrický pohon, ktoré kladú na spotrebu elektrickej energie vyššie nároky, bol v prenajatých nebytových priestoroch na náklady žalobcu dňa 1.11.2015 nainštalovaný samostatný merač spotreby elektrickej energie. Žalobca tvrdil, že žalovaný bol oboznámený s inštaláciou tohto elektromeru, o čom svedčí Zápis zo stretnutia zástupcu žalobcu a žalovaného zo dňa 27.11.2015. Spotreba elektrickej energie bola žalovanému účtovaná samostatnými faktúrami, ktoré žalovaný spočiatku riadne a včas uhrádzal. Výnimku tvoria faktúry za spotrebu elektrickej energie v mesiacoch január a február 2017, a to faktúra č. XX. zo dňa 13. 2. 2017, splatná dňa 27. 2. 2017 v sume 981,25 Eur a faktúra č. XXXXXXX zo dňa 15. 3. 2017, splatná dňa 29. 3. 2017 v

sume 654,55 Eur, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca ďalej tvrdil, že stav tohto samostatného elektromera žalovaného odpisoval pán A., ktorý o tejto skutočnosti poskytol aj Čestné vyhlásenie, ktoré žalobca priložil k žalobe. Ide o osobu nezávislú od žalobcu a žalovaného. Vo vyhlásení pán A. osvedčil, že osobne stav elektromera merajúceho spotrebu v nebytových priestoroch využívaných žalovaným odpisoval aj v mesiacoch január a február 2017 a tiež potvrdil nameranú energiu predmetným elektromerom. Žalobca žalovaného na úhradu faktúr vyzýval bezvýsledne a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil okrem zaplatenia vyfakturovaných súm za spotrebovanú elektrickú energiu, aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžných istín od lehoty splatnosti faktúr až do zaplatenia, ako aj nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur v súlade s ustanovením . Tiež žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. - 54 zo dňa 23.9.2019, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom poprel oprávnenosť uplatneného nároku. Tvrdil, že že platbu za spotrebu elektrickej energie bol povinný uhrádzať až na základe Zmluvy o nájme zo dňa 27. 3. 2017, podľa článku 10 bod 11, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 3. 2017. V článku 4 bod 4 Zmluvy o nájme zo dňa 16. 12. 2013, ktorá nadobudla týmto dňom aj účinnosť, nájomca zobral na vedomie, že v nájomnom podľa bodu 1 tohto článku sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jednalo sa aj o služby týkajúce sa dodávky elektrickej energie (článok 4 bod 4a). Podľa článku 8 bod 2 Zmluvy zo dňa 16. 12. 2013 si strany dohodli, že obsah zmluvy je možné meniť len formou písomných dodatkov k zmluve. Žalovaný tvrdil, že so žalobcom neuzatvoril žiaden písomný dodatok k tejto zmluve a ani nepodpísal žiadnu inú dohodu, ktorou by bol uvedený článok 4 bod 4 tejto zmluvy zmenený. Tiež uviedol, že v prenajatých priestoroch od roku 2012 do 30. 11. 2015 používal na svoju činnosť vysokozdvižné vozíky s plynovým pohonom. Dňa 1.5.2015 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Linde Material Handling Slovenská republika s. r. o., Trenčín Zmluvu o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách a začal s účinnosťou od 1. 11. 2015 v prenajatých nebytových priestoroch od žalobcu používať na svoju činnosť vysokozdvižné vozíky s elektrickým pohonom. O tejto skutočnosti bol žalobca zástupcom žalovaného informovaný a zmenou pohonu na elektrický u vysokozdvižných vozíkov vznikol predpoklad zvýšenej spotreby elektrickej energie v prenajatých nebytových priestoroch oproti stavu, aký bol pri podpise zmluvy zo dňa 16. 12. 2013. O namontovaní samostatného merača elektrickej energie žalovaný nemal vedomosť, ani to, že by bola ním meraná spotreba elektrickej energie využitej na nabíjanie batérií elektrických vysokozdvižných vozíkov. Žalovaný mal vedomosť len o elektromere, z ktorého žalobca odpisoval spotrebu elektrickej energie v celom prenajatom nebytovom priestore a nielen spotrebu elektrickej energie využívanej na nabíjanie batérií. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca v priloženom Čestnom vyhlásení Q. A. zo dňa 26. 1. 2018. E-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným od 5. 11. 2015 do 16. 12. 2015 obsahuje len informáciu o tom, že v prenajatom nebytovom priestore bol namontovaný samostatný elektromer, a to v súvislosti s používaním vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon. Žalovaný však v tejto komunikácií vzniesol na žalobcu dotaz, ako sa bude merať spotreba elektrickej energie na nabíjanie vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon, keď elektromer bol len jeden. Na tento dotaz žalobca žalovanému nereagoval. Ďalej žalovaný tvrdil, že nemal žiadnu možnosť kontrolovať vykázaný stav spotrebovanej elektrickej energie. Ďalej žalovaný tvrdil, že dňa 23. 5. 2016 vypovedal Zmluvu o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách zo dňa 11. 5. 2015 so spoločnosťou Linde Material Handling Slovenská republika s. r. o., Trenčín a zmluva skončila platnosť dňom 30. 11. 2016. Dňa 1. 12. 2016 došlo k odovzdaniu vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon predmetnej spoločnosti a s účinnosťou od tohto dňa prestal žalovaný používať tieto vysokozdvižné vozíky a začal používať len tie na plynový pohon. Žalovaný zaplatil žalobcovi ešte za spotrebu elektrickej energie za mesiac december z dôvodu, že ešte v decembri došlo k nabíjaniu batérií, ďalšie faktúry vystavené žalobcom však odmietal uhradiť. Túto skutočnosť o odovzdaní elektrických vysokozdvižných vozíkov oznámil žalobcovi prostredníctvom Ing. X. W. zástupcovi žalobcu E.. W... Z týchto dôvodov neuhradil vystavené faktúry žalobcom za mesiac január a február 2017, keďže už nemohlo dochádzať k zvýšenej spotrebe elektrickej energie a na jej fakturáciu odpadol dôvod, pričom spotreba elektrickej energie v prenajatých priestoroch bola v súlade s článkom 4 bod 4 zmluvy uzavretej dňa 16. 12. 2013 zahrnutá v nájomnom. Za ďalší mesiac žalovaný už uhradil elektrickú energiu v zmysle fakturácie žalobcu, a to z dôvodu uzatvorenia novej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 3. 2017. Táto nová zmluva zrušila v článku 10 bod 3 dňom jej účinnosti Zmluvu o nájme nebytových priestorov a nájme pozemku uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013. V novej zmluve podľa článku 5 bod 1 zobral nájomca na vedomie, že v nájomnom už nie sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Žalovaný preto

vystavené faktúry žalobcom v marci 2017 a nasledovné uhrádzal už v zmysle tejto zmluvy. Žalovaný tvrdil, že žalobca vystavoval faktúry žalovanému za spotrebovanú elektrickú energiu v prenajatých priestoroch v rozpore so Zmluvami o nájme č. 1 a 2, a to, že ich žalovaný uhradil, bolo len vecou obchodnej slušnosti a nie nejakej osobitnej dohody so žalobcom. Žalovaný tiež poprel nárok žalobcu na úrok z omeškania, ktorý aj napriek dohode o jeho výške v zmluve si tento uplatnil v súlade s , a rovnako namietal aj lehotu splatnosti faktúr, ktoré v zmysle zmlúv boli dohodnuté 60 dní odo dňa ich vystavenia. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Na základe odporu žalovaného proti platobnému rozkazu súd uznesením č.k. -91 zo dňa 29.10.2019 vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi mal za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

6. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že strany uzavreli tri zmluvy, a to Zmluvu č. 1, 2, 3 tak, ako ich špecifikoval žalobca v žalobnom návrhu. Zmluvy boli uzavreté v súlade s V zmluvách uzavretých žalobcom a žalovaným zo dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013 si strany v článku 4 bod 4 dohodli, že nájomca vzal na vedomie, že v nájomnom podľa bodu 1 tohto článku zmluvy sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jedná sa o nasledovné služby: a) dodávka elektrickej energie, b) dodávka vody a stočné, c) informačná, kontrolná a strážna služba atď. V článku 8 oboch zmlúv sa v bode 2 dohodli, že obsah zmlúv je možné meniť len formou písomných dodatkov k zmluve. V konaní tiež nebolo sporné, že strany sporu neuzatvorili žiaden písomný dodatok k predmetným zmluvám.

7. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný bol povinný mesačne uhrádzať aj platbu za spotrebu elektrickej energie, ktorá bola spočiatku zahrnutá v mesačnej platbe nájomného, a to z dôvodu, že žalovaný v prenajatých priestoroch prestal používať vysokozdvižné vozíky na plynový pohon a začal ich používať na elektrický pohon. Takéto vozíky kládli na spotrebu elektrickej energie vyššie nároky a z tohto dôvodu bol zo strany žalobcu na jeho náklady dňa 1. 11. 2015 nainštalovaný samostatný merač spotreby elektrickej energie. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný bol s inštaláciou elektromeru oboznámený, o čom mal svedčiť Zápis zo stretnutia zástupcu žalobcu a žalovaného zo dňa 27. 11. 2015. V poslednom bode tohto zápisu je poznamenaná informácia práve o inštalácií samostatného elektromera pre priestory žalovaného. Žalovaný tieto skutočnosti namietal. Súdu síce potvrdil, že na základe Zmluvy o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách zo dňa 11. 5. 2015 začal používať v prenajatých priestoroch od žalobcu vysokozdvižné vozíky na plynový pohon ( správne má byť elektrický pohon ), avšak tieto využíval len do novembra 2016, z dôvodu podania výpovede zo dňa 23. 5. 2016. Od 1. 12. 2016 opätovne používal vysokozdvižné vozíky na plynový pohon, čím odpadla i potreba zvýšenej spotreby elektrickej energie, ktorej spotreba bola dohodnutá v zmluvách z 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013 priamo v nájomnom. Z týchto dôvodov žalobcom vystavené faktúry po tomto dátume považoval za nedôvodne vystavené v rozpore s týmito zmluvami.

8. Súd ďalej uviedol, že zo Zápisu z jednania zo dňa 27. 11. 2015 predloženého žalobcom, ktorý doklad nebol nikým podpísaný vyplýva, že tohto jednania sa mali zúčastniť za žalobcuQ. a za žalovaného U.r aXXXX LiN.. Na druhej strane zápisu sa uvádza, že bolo nasadené samostatné podružné meranie elektrickej energie, za obdobie november 2015 už budú k dispozícií informácie o skutočnej spotrebe elektrickej energie. Tieto práce boli vykonané bez nároku na finančnú spoluúčasť SHP. Zároveň sa tu nachádza i fotodokumentácia elektromeru bez bližšej špecifikácie čísla a pod. Žalobca následne tvrdil, že pán Q. A. v čestnom vyhlásení pripojenom k žalobe vyhlásil, že odpisoval stav elektromera aj za mesiace január, február 2017 v priemyselnom parku Vlkanová, a to konkrétne z elektromera, ktorý meral spotrebu v nebytových priestoroch využívaných spoločnosťou žalovaného patriacich žalobcovi. Tvrdil, že uvedeným čestným vyhlásením potvrdil stav spotrebovanej elektrickej energie v mesiaci január, február 2017, ktorý je zahrnutý v prílohe č. 1 tohto čestného prehlásenia. Z predloženej prílohy súd zistil, že uvedený výpočet neobsahuje počiatočný a konečný stav kilowatt hodín na príslušnom elektromeri bez jeho bližšej špecifikácie, z ktorého elektromera sú touto osobou evidované údaje. Je uvedená len celková spotreba s cenou za jeden kilowatt, s údajom o prípadnom rezervovaní kapacity v kilowatt hodinách a jej cene a nachádza sa tam pravdepodobne podpis pána A.. Súd konštatoval, že z tohto listinného dôkazu nemožno vyvodiť dôvodnosť fakturácie žalobcom žalovanému v množstvách tam uvedených i s

prípadnou cenovou kalkuláciou. Súd postrádal v uvedených dokladoch uvedenie číslo elektromera, číslo počiatočného a konečného stavu a napokon súdu absentovala i dohoda o takomto spôsobe fakturovania spotrebovanej elektrickej energie žalovaným zo strany žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukázal na článok 8 bod 2 a článok 4 bod 4 zmlúv uzatvorených stranami sporu zo dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013, v ktorých sa konštatuje, že v nájomnom je zahrnutá i spotreba elektrickej energie a obsah zmluvy možno meniť len formou písomných dodatkov k zmluve. Žalobca nepreukázal podpísanie takéhoto dodatku k zmluve, na ktorej forme sa strany v prípade zmien ustanovení zmlúv dohodli. Súd tiež nemal preukázanú ústnu dohodu medzi stranami sporu o zmene spôsobu fakturovania spotreby elektrickej energie samostatne, na základe údajov z podružného elektromera. Žalovaný pritom tvrdil, že nemal ani vedomosť o tom, kde je umiestnený tento podružný elektromer, z ktorého vraj pán A. vykonával odpisy stavu. Súdu poukázal na to, že uvedené priestory mali prenajaté aj iné spoločnosti, z ktorých dôvodov namietal nielen právny základ, ale i výšku žalobcom uplatňovaného nároku.

9. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o uzavretí osobitnej dohody pre fakturáciu spotreby elektrickej energie v prenajatých priestoroch na základe už ním uzavretých písomných Zmlúv o nájme zo dňa 30. 10.2012 a 16. 12. 2013 za mesiace január a február 2017, v zmysle ktorých spotreba elektrickej energie bola zahrnutá priamo v nájomnom. Súd teda nemal preukázaný právny základ uplatňovaného nároku a ani výšku. Z dôvodu nepreukázania uzavretia písomného dodatku k predmetným zmluvám súd vyhodnotil nárok žalobcu za nedôvodný, a preto ho zamietol. Keďže nemal preukázaný nárok na zaplatenie dlžnej istiny, súd konštatoval, že v odôvodnení rozhodnutia nie je dôvodné rozoberať i námietky žalovaného ohľadne uplatňovaného nároku na úroky z omeškania, ktoré žalobca vyčíslil v rozpore so zmluvou.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. V odvolaní poukázal na dôvody uvádzané súdom a tvrdil, že žalobca nemal žiaden dôvod inštalovať nový osobitný merač a znášať náklady na jeho inštaláciu a zaznamenávať stav jeho počítadla, ak by sa sporové strany nikdy neboli dohodli na osobitnom meraní spotreby elektrickej energie, ako samostatnej položky, oddelenej od platieb, ktoré bol žalovaný žalobcovi povinný uhrádzať na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Tvrdil, že inštalácia samotného merača spotreby elektrickej energie je zachytená aj v Zápise z jednania zo dňa 27.11.2015, ktorý bol prílohou žaloby. Ak žalovaný namieta, že nevedel o inštalácii samotného merača, nie je táto námietka opodstatnená, pretože Zápis z jednania zo dňa 27.11.2015, ktorý o inštalácii merača hovorí, vyhotovil práve žalovaný, resp. jeho zamestnanec. Keďže zápis vyhotovil sám žalovaný, nie je pravdou, že by o inštalácii elektromera nevedel.

13. Odvolateľ tiež poukázal na Čestné vyhlásenie podpísané pánom Q. A., ktoré bolo priložené k žalobe a žalobca má za to, že súd tento dôkaz nehodnotil dostatočne pozorne. Samotné čestné vyhlásenie pozostáva z troch listov, ktoré všetky spolu sú neoddeliteľne zviazané stuhou s trikolórou. Na prvom liste sa nachádza text samotného čestného vyhlásenia, ktorý aj sám o sebe preukazuje existenciu predmetného elektromera merajúceho spotrebu elektrickej energie v priestoroch využívaným žalovaným, a to za akým účelom bola „ odpisovaná“. Na tomto liste sa nachádza aj osvedčený podpis pána A., už na prvý pohľad zhodný s podpismi na ďalších listoch čestného vyhlásenia. Nie je potom podľa názoru žalobcu na mieste naznačovať, že podpis na druhom a treťom liste čestného vyhlásenie je len „ pravdepodobne“ podpisom pána A.. Žalobca rovnako považuje za neodpodstatnenú námietku súdu smerom k tomu, že prepočty na druhom a treťom liste čestného vyhlásenia pána A. neobsahujú údaj o počiatočnom a konečnom stave elektromera. Q. A. čestne vyhlásil, aká bola v uvedených mesiacoch spotreba elektrickej energie v priestore užívanom žalovaným a k tejto mohol dospieť a čestne o nej vyhlásiť len na základe porovnania konečného a počiatočného stavu elektromera. Žalovaný nikdy v priebehu konania nepoprel, že by nebol spotreboval práve toto množstvo elektrickej energie, dokonca potvrdil, že si bol vedomý zvýšenej spotreby elektrickej energie.

14. Súd v rozsudku má za to, že medzi stranami neexistuje dohoda o spôsobe fakturovania. Žalobca má za to, že medzi stranami sporu vznikla osobitná dohoda o spôsobe fakturácie spotrebovanej elektrickej

energie, ktorá bola spočiatku zo strany žalovaného riadne akceptovaná ( výnimkou boli dve faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu, ktoré sú predmetom tohto konania ) a žalobca tvrdí, že dohoda existovala popri zmluve o nájme nebytových priestorov. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenia a . Tvrdí, že zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že pri výklade právnych úkonov sa má dbať na dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený.

15. Zároveň žalobca poukázal na to, že sám žalovaný v priebehu konania potvrdil, že uhradil „každú jednu“ faktúru za spotrebovanú elektrickú energiu, samozrejme s výnimkou faktúr za spotrebu v januári a februári 2017. K tejto skutočnosti žalovaný dodal, že tak robil z dôvodu, že si bol vedomý zvýšenej spotreby elektrickej energie, ale zároveň išlo podľa neho o úhrady z „obchodnej slušnosti“. Žalobca tvrdí, že nešlo o „obchodnú slušnosť“ žalovaného, ale osobitnú dohodu, ktorá medzi stranami vznikla.

16. Žalobca má tiež za to, že úhrady „každej jednej faktúry sú v zmysle citovaného ustanovenia vyjadrením súhlasu s návrhom osobitnej dohody ohľadne režimu fakturácie spotreby elektrickej energie, ktorý vyplynul z požiadavky žalovaného na zvýšenú dodávku elektrickej energie. Každá jedna úhrada faktúr až do času vystavenia faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania je potom len potvrdením toho, že medzi stranami vznikla osobitná dohoda. Vo svetle citovaných ustanovení až ods. 3 potom z jednotlivých úhrad faktúr bezpochyby možno abstrahovať úmysel a vôľu.

17. Pokiaľ žalovaný a následne aj nepriamo v rozsudku súd operuje s tvrdením, že dôvod na osobitnú fakturáciu elektrickej energie odpadol, pretože prestal používať vysokozdvižné vozíky na elektrický pohon, len tým potvrdzuje, že tu takýto dôvod bol, a teda tu musela byť aj dohoda sporových strán. Predmetné dve žalované faktúry vychádzajú z nameraných hodnôt, ktorých správnosť potvrdil pán Q. A.. Keďže medzi stranami vznikla opísaným spôsobom osobitná dohoda o spôsobe fakturácie, žalovanému bola elektrická energia dodaná a žalovaný túto energiu spotreboval. Žalobca za energiu zaplatil dodávateľovi elektrickej energie a žalovaný je potom povinný uhradiť ním spotrebovanú energiu.

18. Kým okamih vzniku neformálnej osobitnej dohody medzi stranami je jasne preukázaný a potvrdený následným správaním sporových strán, akýkoľvek krok zo strany žalovaného voči žalobcovi smerujúci k ukončeniu tejto dohody, tak ako tvrdí žalovaný, preukázaný, ani urobený nebol. Žalobca sa domnieva, že žalovaný mohol v prenajatých priestoroch používať aj iné elektrické vysokozdvižné vozíky alebo inú elektrickú techniku, ktorú užíval na inom základe, ako je ním predkladaná nepodpísaná zmluva. Nie je možné vylúčiť, že aj v predmetnom období január a február 2017 žalovaný naďalej používal elektrické vysokozdvižné vozíky a nie je vylúčené ani to, že žalovaný nikdy neprestal používať vozíky na elektrický pohon, a teda že nezmenil pohon vozíkov ako to tvrdí. Žalovaný totiž nepredložil žiadny dôkaz o tom, že začal používať vozíky na plynový pohon.

19. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 4. 6. 2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

20. Vo vyjadrení okrem skutočností uvádzaných v priebehu súdneho konania uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by medzi zmluvnými stranami medzi sebou v minulosti zaviedli takú prax alebo obchodnú zvyklosť, aby bolo možné na uvedený prípad aplikovať ustanovenie v spojení s ustanovením až ods. 3 a okrem súdeného prípadu takúto prax a ani obchodnú zvyklosť medzi sebou nemali. Poukázal na článok 4 bod 4 Zmluvy o nájme zo dňa 16.12.2013. Tiež tvrdil, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že so žalovaným uzatvoril písomnú dohodu o zmene vtedy platnej Zmluvy o nájme - Zmluva č. 2. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bol v prenajatých nebytových priestoroch namontovaný samostatný merač elektrickej energie, ktorým by bola meraná spotreba elektrickej energie výlučne na nabíjanie batérií elektrických vysokozdvižných vozíkov. Pokiaľ sa žalobca vo svojom odvolaní odvoláva na e- mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným od 5. 11.2015 do 16.12.2015, vrátane e-mailu zo dňa 27.11.2015, žalovaný konštatuje, že táto komunikácia obsahuje len informáciu o tom, že v prenajatom nebytovom priestore bol namontovaný samostatný elektromer. V Zápise zo dňa 27. 11. 2015 je konštatované, že „bolo nasadené samostatné podružné meranie EE, za obdobie 11/2015 už budú informácie o skutočnej spotrebe EE“. Podľa žalovaného nikde v Zápise nie je zmienka o tom, že takto získaná informácia bude podkladom a predmetom samostatnej fakturácie. Žalovaný v e-mailovej

komunikácii zo dňa 16. 12. 2015 vzniesol na žalobcu dotaz, ako sa bude merať spotreba elektrickej energie na nabíjanie vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon, keď elektromer je len jeden. Na tento dotaz žalobca už nereagoval.

21. Žalovaný okrem iného vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný mal záujem zotrvať v prenajatých nebytových priestoroch a aj keď sa so žalobcom nedohodol na zmene Zmluvy č. 2, s účinnosťou od 1. 11. 2015 s prihliadnutím na umiestnenie elektrických vysokozdvižných vozíkov v prenajatých priestoroch uhrádzal žalobcovi jednotlivé faktúry za spotrebu elektrickej energie tak, ako mu ju žalobca pravidelne mesačne fakturoval. Žalovaný ale opakovane zdôraznil, že so žalobcom nikdy neuzatvoril žiadnu písomnú dohodu, na základe ktorej by sa zaviazal uhrádzať spotrebovanú elektrickú energiu, nikdy nedošlo ani k dohodnutiu ďalších iných podmienok dodávok elektrickej energie, spôsobu jej fakturácie a splatnosti ceny.

22. Žalovaný okrem uvedeného uviedol, že žalobca má v prenajatom sklade umiestnené kancelárie, ktoré sú priamo v sklade, ktorý využíval žalovaný, a to vo výške cca 6 metrov nad skladom a žalobca mal denne prehľad o tom, čo sa v sklade deje, resp. aké vysokozdvižné vozíky a v akom počte v sklade pracujú. Ak by žalobca aj poprel skutočnosť, že o zmene využívania elektrických vysokozdvižných vozíkov za plynové vysokozdvižné vozíky od Ing. Vysokého nevedel, tak o tejto zmene musel vedieť minimálne na základe každodenného vizuálneho pohľadu do skladu. Vysokozdvižné vozíky na elektrický pohon majú červenú farbu a vysokozdvižné vozíky na plynový pohon majú žltú farbu a toto rozlíšenie podľa farieb v závislosti od typu ich pohonu je v praxi úplne bežné a nie je to absurdné, ako sa to snaží tvrdiť žalobca. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prestal od 30.11.2016 používať v prenajatých nebytových priestoroch elektrické vysokozdvižné vozíky, od 1.1.2017 odmietol uhradiť žalobcovi vystavené faktúry za mesiac január a február 2017, a to z dôvodu, že nedochádzalo k zvýšenej spotrebe elektrickej energie z dôvodu nabíjania vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon a na jej fakturáciu odpadol dôvod.

23. Žalovaný tiež tvrdí, že dôkazom toho, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu nejakej osobitnej dohody ohľadom fakturácie spotreby elektrickej energie, je aj skutočnosť, že žalobca a žalovaný dňa 27.3.2017 uzatvorili novú Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 3. 2017. Táto nová nájomná zmluva zároveň zrušila v článku 10 bod 3. dňom jej účinnosti Zmluvu o nájme nebytových priestorov a nájme pozemkov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.10.2012 a Zmluvu o nájme nebytových priestorov a nájme pozemku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.12.2013.

24. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že sa domnieva, že žalovaný mohol v prenajatých priestoroch používať aj iné elektrické vysokozdvižné vozíky alebo inú elektrickú techniku, žalovaný konštatuje, že toto tvrdenie žalobcu je len jeho ničím nepodloženým tvrdením, ktoré prvýkrát uviedol vo svojom odvolaní a k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz.

25. Žalovaný má za to, že žalobca vo svojej žalobe nepreukázal oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu v prenajatých priestoroch. Žalobca vystavoval faktúry bez akejkoľvek dohody so žalovaným a neosvedčil žiadny právny titul na základe ktorého by sa mohol domáhať úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu. Z uvedených dôvodov je podľa neho nárok žalobcu nedôvodný.

26. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 23. 7. 2020, v ktorom zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení okrem už uvedeného v priebehu konania a v podanom odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru je zo strany žalovaného nesprávne očakávať predloženie „ písomnej dohody“ o zmene vtedy platnej nájomnej zmluvy, keď podstata veci tkvie v postupe predpokladanom . Podľa názoru žalobcu je nespravodlivé, aby sa jeho bývalý obchodný partner dokázal úspešne a účelovo vyhýbať úhrade jeho záväzku v takejto obchodnej praxi, keď takáto bola založená v súlade s príslušnými ustanoveniami ( ). Žalobca teda tvrdí, že na obchodnú prax zavedenú medzi sporovými stranami treba nahliadať ako na osobitný vzťah, nie ako nejaký „ ústne uzatvorený“ dodatok k vtedy platnej nájomnej zmluve. Všetky okolnosti nasvedčujú k tomu, že k zavedeniu takejto praxe došlo. V tejto súvislosti je podľa žalobcu potrebné na vzniknutú situáciu nahliadať aj s ohľadom na určitú neformálnosť obchodnoprávnych vzťahov, a prax zavedenú medzi sporovými stranami nemožno „zavrhnúť“ hneď v počiatku, alebo dokonca sa dožadovať

toho, aby táto bola podporená v písomnej podobe ( čo odporuje podstate ).

27. Žalobca ďalej uviedol, že či už bude súd na zavedenú prax pozerať ako na „dodatok“ k vtedy platnej nájomnej zmluve, alebo ako na osobitnú dohodu stojacu mimo tejto zmluvy, mal by vziať na zreteľ aj závery, ku ktorým dospel Ústavný súd Českej republiky vo svojom Náleze z 12.7.2011, sp.zn. , z ktorého žalobca v podaní citoval právne vety.

28. Ďalej žalobca tvrdí, že vôbec nie je rozhodujúce, či predmetný merač meral len spotrebu elektriny použitej na nabíjanie batérii vysokozdvižných vozíkov, alebo spotrebu v celom žalovaným užívanom nebytovom priestore. Podľa neho rozhodujúce je, že meral množstvo elektrickej energie spotrebovanej žalovaným a žalovaný za túto energiu riadne platil s výnimkou faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu. V ďalšom uvádzal žalobca skutočnosti už v konaní uvedené.

29. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia , nenariadil pojednávanie pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil.

31. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

32. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

34. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

35. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným, ako nájomcom tri Zmluvy o nájme nebytových priestorov a nájme pozemku v zmysle o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a a nasl. a súčasne , a to zo dňa 30. 10. 2012 s účinnosťou 1. 11. 2012, zo dňa 16. 12. 2013 s účinnosťou 16. 12. 2013 a zo dňa 27. 3. 2017 s účinnosťou od 1. 3. 2017. Predmetnými zmluvami žalobca prenajal žalovanému nehnuteľnosti tak, ako sú špecifikované v článku 1. Predmet zmluvy v každej z týchto zmlúv. Vo všetkých troch zmluvách však boli predmetom nájmu tie isté nehnuteľnosti. V zmluvách zo dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013 si zmluvné strany dohodli v článku 4. Nájomné a spôsob jeho platenia bod 4. písm. a), že v nájomnom podľa bodu 1 tohto článku zmluvy sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jedná sa o nasledovné služby: dodávka elektrickej energie... V zmluve uzatvorenej s účinnosťou od 1. 3. 2017 si už zmluvné strany v článku 5. Poplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu a spôsob ich platenia bod 1. dohodli, že nájomca berie na vedomie, že v nájomnom nie sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jedná sa o nasledovné služby: a) dodávka elektrickej energie. V bode 3 tohto článku si zmluvné strany dohodli, že elektrickú energiu bude

nájomca platiť mesačne podľa spotreby nameranej na podružnom elektromeri na základe samostatnej faktúry vystavenej prenajímateľom, ktorú prenajímateľ vystaví nájomcovi po doručení mesačnej faktúry za elektrickú energiu od dodávateľa elektrickej energie prenajímateľovi. Vo všetkých troch zmluvách v článku Záverečné ustanovenia a iné dojednania v bode 2. si zmluvné strany dohodli, že obsah týchto zmlúv je možné meniť len formou písomných dodatkov k zmluve.

36. Ďalej odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa domáha v konaní zaplatenia faktúr za spotrebu elektrickej energie v mesiacoch január a február 2017, a to faktúr č. XXXX zo dňa 13. 2. 2017 v sume 981,25 Eur a č. XXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2017 v sume 654,55 Eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný v zmysle zmlúv bol mesačne povinný uhrádzať aj platbu za spotrebu elektrickej energie, ktorá bola spočiatku zahrnutá v mesačnej platbe nájomného, a to z dôvodu, že žalovaný v prenajatých priestoroch prestal používať vysokozdvižné vozíky na plynový pohon a začal používať viacero kusov vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon, ktoré kladú na spotrebu elektrickej energie vyššie nároky. Z týchto dôvodov v prenajatých nebytových priestorov na náklady žalobcu bol dňa 1. 11. 2015 nainštalovaný samostatný merač spotreby elektrickej energie. Žalobca tvrdil, že žalovaný bol oboznámený s inštaláciou samostatného elektromera, o čom svedčí zápis zo stretnutia zástupcov žalobcu a žalovaného zo dňa 27. 11. 2015. Žalobca si okrem zaplatenia ceny uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % z vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti faktúr až do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Žalovaný v konaní namietal oprávnenosť uplatnenej pohľadávky s odôvodnením, že v dobe, za ktoré žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie bola platná Zmluva č. 2, pričom dobrovoľne zaplatil žalobcovi predchádzajúce faktúry, avšak v dobe, za ktoré je zo strany žalobcu uplatňovaný nárok už vysokozdvižné vozíky na elektrický pohon nevyužíval a opäť používal vysokozdvižné vozíky na plyn. Tiež nesúhlasil s názorom žalobcu, že v konaní bola uzatvorená zmluva v súlade s . Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že k zmluve č. 2 nebol uzatvorený písomný dodatok o tom, že v nájomnom nie je zahrnutá aj cena za spotrebovanú elektrickú energiu, pričom žalobca nezvládol v konaní dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti uplatneného nároku.

37. Odvolací súd nad rámec uvedeného súdom prvej inštancie konštatuje, že zaraďuje nájom nebytových priestorov medzi osobitné prípady nájmu, pričom jeho vlastná úprava je obsiahnutá v osobitnom zákone, na čo odkazuje o nájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Medzi je vzťah lex specialis k lex generalis, čo znamená, že ustanovenia sú vo vzťahu k ustanoveniu a nasl. ustanovuje obligatórne písomnú formu nájomnej zmluvy, preto pokiaľ by nebola uzatvorená písomne, zakladalo by to v zmysle spolu s jej absolútnu neplatnosť. Podľa sú podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného, spôsob platenia nájomného a čas na ktorý sa zmluva uzatvára.

38. Z uvedeného vyplýva, že žalobca a žalovaný postupovali správne, pokiaľ uzavreli ako podnikateľské subjekty zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle Ako už bolo uvedené, obligatórne takáto zmluva musí mať písomnú formu, preto aj akékoľvek dodatky, resp. dohody medzi zmluvnými stranami musia byť uzatvorené písomne, čo si zmluvné strany v záverečných ustanoveniach zmlúv aj dohodli.

39. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva ohľadne platenia ceny spotrebovanej elektrickej energie v zmysle . Odvolací súd sa prikláňa k názoru, že zmluva spôsobom podľa nemôže byť uzavretá aj v prípadoch, ak pre platnosť zmluvy zákon vyžaduje písomnú formu. Keďže v danom prípade je nesporné, že žalobca si uplatňuje cenu za spotrebovanú elektrickú energiu za január a február 2017, kedy platila medzi stranami konania zmluva zo dňa 16. 12. 2013, v ktorej si strany dohodli, že v nájomnom je zahrnutý poplatok aj za službu - dodávku elektrickej energie, žalobcovi nevznikol zmluvný nárok na zaplatenie tejto ceny spotrebovanej elektrickej energie.

40. Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalovaný v dobe, keď využíval vysokozdvižné vozíky na elektrickú energie platil dobrovoľne žalobcovi elektrickú energiu vyfakturovanú žalobcom, išlo aj podľa názoru

odvolacieho súdu len „ o obchodnú slušnosť“, keďže žalobca nemal žiadny právny titul na úhradu ceny spotrebovanej elektrickej energie.

41. Odvolací súd tiež konštatuje, že súhlasí s názorom žalovaného, že namontovaný elektromer nezohľadňoval namerané množstvo spotrebovanej elektrickej energie na nabíjanie vysokozdvižných vozíkov, ale zaznamenával celkovú elektrickú energiu spotrebovanú žalovaným, teda žalobca nepreukázal, aká suma predstavuje cenu za spotrebovanú elektrickú energiu na toto nabíjanie, keďže samotná spotreba elektrickej energie za užívanie prenajatých priestorov žalovaným, bola dohodnutá v nájomnom.

42. Z vyššie uvedených dôvodov sú všetky ďalšie námietky žalobcu v podanom odvolaní právne irelevantné, nakoľko samotná inštalácia elektromera, Čestné vyhlásenie Q. A., ani ďalšie ním uvádzané skutočnosti nemôžu zmeniť právny stav, že za obdobie január a február 2017 nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie žalovaným, keďže táto cena spotrebovanej elektrickej energie bola podľa platne uzavretej zmluvy súčasťou nájomného.

43. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , ako vecne správny potvrdil.

44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia a a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

45. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )