Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-212-2019.pdf
PDF · 106.73 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/212/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: F. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. J. Z. V. XXX, XXX XX J. Z. V., o zaplatenie 8.130,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05. 11. 2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.130,34 Eur (istina 6 740,39 Eur, kapitalizované úroky a úroky z omeškania 1 389,95 Eur) s príslušenstvom z titulu nesplatenej časti poskytnutého úveru a náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že nadobudol žalovanú pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 1418957885 spolu s jej príslušenstvom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 12. 2018, uzatvorenej medzi Poštová banka, a.s. ako postupom a žalobcom ako postupníkom. Uviedol, že dňa 06. 03. 2014 bola medzi jeho právnym predchodcom (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere XXXXXXXXXX (ďalej „zmluva“) v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému dňa 06. 03. 2014 prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 7 550,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v dohodnutej lehote vrátane úrokov podľa predpisu splátok k zmluve. Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru v časti zaplatené splátky. Vzhľadom na to, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 15. 02. 2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle čl. 6 Obchodných podmienok pre úver ku dňu 15. 02. 2017. Žalovaný ani napriek výzve zo strany žalobcu svoj záväzok nesplnil. Za dobu po splatnosti úveru, si žalobca uplatnil z nezaplatenej istiny zmluvný úrok 12,90 % ročne v zmysle čl. 6 obchodných podmienok a zákonný úrok z omeškania 5 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení spolu so žalobou predložil tieto dôkazy: zmluva o úvere pôžička na bývanie zo dňa 05. 03. 2014, obchodné podmienky pre úver pôžička na bývanie, všeobecné obchodné podmienky (VOP), predpis splátok, výpis z účtu žalovaného, aktuálny stav úveru, výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa XX. XX. XXXX adresovaná žalovanému s podacím hárkom, výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 09. 01. 2017 adresovaná L. B., výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa
15. 02. 2017 adresovaná žalovanému a L. B. s fotokópiami doručeniek, sadzobník poplatkov, zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20. 12. 2018, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 01. 2019 s podacím hárkom.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, pričom súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Súd pojednával dňa 05. 03. 2020 v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 180 CSP. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe, na tých skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré boli v konaní poskytnuté. Má za to, že tieto sú nesporné, keďže žalovaný ich nijakým spôsobom nerozporoval a nepoprel. Právny predchodca žalobcu zosplatnil pohľadávku dňa 15. 02. 2017 a teda žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej lehoty. Zároveň uviedol, že na odstránenie pochybností ohľadne aktívnej legitimácie predkladá upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19. 01. 2017, ktorú adresoval právny predchodca žalobcu žalovanému spolu s dokladom o jej doručovaní (pozn. súdu v skutočnosti predložil výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 09. 01. 2017 adresovanú L. B. - spoludlžníkovi a podací hárok k takejto výzve adresovanej žalovanému, ktoré listiny už pripojil k žalobe).
6. Súd vykonal v rámci dokazovania všetky navrhnuté dôkazy, oboznámil sa s obsahom predložených listín uvedených v bode 3, 5 odôvodnenia rozsudku, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, jeho odpoveďou na výzvu súdu, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli a zistil tento skutkový stav:
7. Zo žalobcom predloženého tlačiva označeného ako zmluva o úvere pôžička na bývanie súd zistil, že v časti 1 (Zmluvné strany - vyplní dlžník) sú osobné údaje o žalovanom ako dlžníkovi, o spoludlžníkovi L. B., ich zamestnávateľovi, výške príjmu, rodinnom stave, počte vyživovaných detí. V časti 3 (Žiadosť o poskytnutie úveru - pôžička na bývanie - vyplní dlžník) mala byť uvedená žiadaná maximálna výška úveru v rozmedzí od 3 500,- do 20 000,- Eur a doba splácania v rozmedzí od 3 do 10 rokov, pričom žalovaný tieto údaje nevyplnil. V časti 4 tlačiva (Zmluva o úvere, podmienky úveru, záverečné ustanovenia), vyplnenej iným písmom, sú uvedené tieto údaje: číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX, výška úveru 7550,- Eur, počet mesačných splátok 108, výška mesačnej splátky 128,27 Eur, dátum 1. splátky 25. 04. 2014, každej ďalšej k 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti 25. 03. 2023, výška úrokovej sadzby 12,90 % p. a., celková výška nákladov 5434,01 Eur. Tlačivo podpísali žalovaný a spoludlžník v Prešove dňa 27.02.2014, zástupca banky dňa 05. 03. 2014. Podľa bodu 4.6 právne vzťahy neupravené v zmluve sa riadia OP, VOP, sadzobníkom poplatkov, oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa čl. 5.4 OP banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti. Predložené OP ani VOP nie sú podpísané zmluvnými stranami.
8. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 09. 05. 2017 (č. l. 4 až 7 spisu) vyplýva výška čerpaného úveru 7550,- Eur dňa 06. 03. 2014 a tiež skutočnosť, že úver nebol splácaný v zmluvne dohodnutých mesačných splátkach cca od marca 2016. V časti „zaplatené splátky“ sú zaznamenané dátumy a výška splátok v období od uzatvorenia zmluvy do 22. 02. 2017 (dátum poslednej úhrady) a spôsob ich započítania na úroky, poplatky, istinu. Celkom bolo na úver uhradených 3.529,04 Eur z toho posledná platba v roku 2016 dňa 12. 09. 2016 vo výške 178,- Eur, potom v roku 2017 dňa 13. 01. 2017 suma 100,- Eur a dňa 22. 02. 2017 suma 440,- Eur. Následne žalovaný ani spoludlžník nič neuhradili, preto ich právny predchodca žalobcu výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19. 01. 2017 upozornil, že ku dňu 19.01.2017 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 447,47 Eur a pozostáva z omeškanej splátky vo výške 446,22 Eur a z poplatkov vo výške 1,25 Eur. Zároveň ich vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je banka oprávnená využiť ust. § 565 OZ a vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Podľa podacieho hárku (č.l. 9 a duplicitne č.l. 70 spisu) bola výzva odoslaná žalovanému poštou dňa 20. 01. 2017 ako list 2. triedy. Doklad o doručení resp. odoslaní výzvy spoludlžníkovi nebol predložený.
9. Listom zo dňa 15. 02. 2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 15.02. 2017. Predmetnú zásielku prevzali žalovaný a spoludlžník dňa 20. 02. 2017, čo vyplýva z fotokópie doručeniek (č. l. 10 rub,11 spisu).
10. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20. 12. 2018, uzatvorenou medzi Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, boli na žalobcu postúpené pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1, 2. Listom zo dňa 02. 01. 2019 postupca oznámil žalovanému a spoludlžníkovi, že postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX I. L. XX. XX. XXXX na žalobcu so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31. 05. 2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
28. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
29. Súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným vo forme úveru (§ 1 ods. 2 tohto zákona). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba, keď nekonal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Jedná sa teda o spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ a spor z neho vyplývajúci je spotrebiteľský (§ 290 CSP). Taktiež nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 7.550,- Eur, ktorý ho nesplácal riadne a včas v súlade so zmluvou.
30. Súd v rámci dokazovania zistil, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť tak, že najprv dňa 27. 02. 2014 podpísali tlačivo žalovaný ako dlžník a L. B. ako spoludlžník, pričom vyplnili body 1, 2, 3 tlačiva (1. Zmluvné strany, 2. Nehnuteľnosť, 3. Žiadosť o poskytnutie úveru), následne dňa 05. 03. 2014 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou vyplnením bodu 4 tlačiva. Najskôr teda vyplnil žalovaný a spoludlžník žiadosť o poskytnutie úveru (návrh na uzatvorenie zmluvy), ktorá obsahovala z údajov v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. iba označenie veriteľa, spotrebiteľa a frekvenciu splácania úveru k
25. dňu v mesiaci. Na tento návrh pôvodný veriteľ reagoval tým, že súhlasil s frekvenciou splácania úveru, určil výšku úveru na 7550,- Eur, dobu splácania úveru na 108 mesiacov, a doplnil ďalšie údaje zmluvy (výška mesačnej splátky, dátum prvej, každej ďalšej a poslednej splátky, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú RPMN, celkovú výšku nákladov), čo vyplýva z čl. 4 tlačiva. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany pôvodného veriteľa, ale o novom návrhu, ktorý by mali dlžník a spoludlžník písomne prijať alebo odmietnuť (§ 44 OZ). V konaní však nebolo preukázané, že by k tejto písomnej akceptácii nového návrhu pôvodného veriteľa zo strany dlžníka a spoludlžníka došlo. Žalobca ani netvrdil, že by bankou navrhnutý obsah zmluvy, vystavený následne po podpise žiadosti dlžníkom, bol totožný so žiadosťou dlžníka/spoludlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník/spoludlžník prijal (§ 44 ods. 1, § 46 ods. 2 OZ). Nečinnosť či mlčanie žalovaného pritom za akceptáciu nového návrhu banky nie je možné považovať (§ 44 ods. 1 OZ). Súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán, teda v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zákonom predpísanej písomnej forme, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zároveň zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to celkovú čiastku úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť aj v dôsledku čoho je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V čl. 4 zmluvy je len malým písmom uvedené, že celková čiastka úveru je súčet výšky úveru a celkových nákladov, pričom ani celkové náklady nie sú správne (108 splátok po 128,27 Eur = 13.853,16 Eur mínus čerpaných 7550,- Eur = 6.303,16 Eur namiesto v zmluve uvedených 5.434,01 Eur). Keďže je úver bezúročný a bez poplatkový, žalovaný ako dlžník by mal vrátiť veriteľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi len rozdiel čerpaných a zaplatených prostriedkov, za predpokladu preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.
31. Súd konštatuje, že nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010).Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
32. Predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20. 12. 2018. V tomto prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 53 ods. 9 OZ a v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
33. Zákon č. 129/2010 Z. z. upravuje podmienky postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v § 17 ods. 1, pričom jednou z nich je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. taká pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ. V danom prípade bol termín konečnej splatnosti určený v zmluve na 25.03.2023, preto splatnosť celej pohľadávky mohla v čase postúpenia nastať iba v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko zmluva nemá písomnú formu (viď bod 30 odôvodnenia), neexistuje ani platná dohoda (dvojstranný úkon) na možnosti predčasného zosplatnenia úveru v zmysle § 565 OZ, keďže táto je zakomponovaná len v OP nepodpísaných žalovaným (rovnako Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn. 6Co/36/2019 z 03.12.2019 bod 17 odôvodnenia - neplatný právny úkon banky obsiahnutý v súčasti zmluvy nemôže vyvolať ten účinok, že dlžník stratí výhodu splátok), preto predmetom postúpenia mohla byť iba splatná časť úveru. Zároveň súd nemal preukázané účinné zosplatnenie úveru k 15.02.2017 podľa § 53 ods. 9 OZ, nakoľko toto ustanovenie vyžaduje: 1/ existenciu omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný bol v čase zosplatnenia viac ako 3 mesiace v omeškaní so splácaním úveru. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pripadá na 1 splátku istiny 69,91 Eur (úver 7550,- Eur delené 108 splátok), teda do 15. 02. 2017 mal
žalovaný zaplatiť 34 splatných splátok istiny (9 v roku 2014, po 12 v r. 2015 a 2016, 1 v roku 2017), t.j. spolu 2 376,94 Eur (34 x 69,91), pričom uhradil po započítaní platieb na istinu v zmysle § 566 OZ podstatne viac a to 3.089,04 Eur (celých 44 a časť 45. splátky istiny splatnej 25.12. 2017). Keďže žalovaný nebol v omeškaní, nemal byť listom zo dňa 19. 01. 2017 upozornený na možnosť zosplatnenia, ani nemalo dôjsť k zosplatneniu úveru k 15. 02. 2017. Následkom nesplnenia podmienok určených v 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ je neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky (20.12.2018) nebol splatný celý úver (nedošlo k platnému zosplatneniu a konečná splatnosť úveru bola v zmluve určená na 25.03.2023), banka nemohla postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a pokiaľ sa tak stalo, je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom.
34. Žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorými sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškania dlhšie ako 90 dní (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018). Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 z 28. marca 2018, podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie tejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). V tomto prípade nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by bola žalovanému pred postúpením pohľadávky zaslaná výzva na splatenie splatného dlhu (takou výzvou nie je list zo dňa 19.01.2017 ani zo dňa 15.02.2017, pretože v tom čase nebol žalovaný v omeškaní so splácaním istiny) a žalovaný napriek tomu zostal v omeškaní s platením dlhu tak, ako to má na mysli § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca takúto výzvu nepreložil.
35. Z uvedených dôvodov súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica s tým, že lehota na odvolanie neplynie do 30.04.2020 (§ 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov (dvojmo) inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.