Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-8-2020.pdf
PDF · 93.48 KB
Case nature
Subarea
15C/8/2020
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G.I. XX, E. Y., proti žalovanému: A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. D. XX, E. Y., o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I.Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov nepribližoval k žalobkyni, okrem súdnych, trestných a správnych konaní.
II.Súd v zostávajúcej časti návrh nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III.Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať v právnej veci žalobcu: A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. D. XX, E. Y. proti žalovanému: A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G.I. XX, E. Y., návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Z. sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a bude vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať.
IV.Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1./Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.03.2020 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť jej bezodkladne vydať maloletého syna do starostlivosti, ktorým by mu zakázal nevstupovať do jej obydlia a na miesta kde sa zdržuje, ani do jej zamestnania a rovnako, aby mu uložil zákaz priblížiť sa k žalobkyni a jej maloletému synovi minimálne na vzdialenosť 30 metrov. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sa pravidelne stretávala od 16.10.2016, spolu žili na adrese Pod kalváriou 11, Nové Zámky a 25.05.2018 sa im narodil syn Antonio Gyulai. Správanie žalovaného sa rapídne zmenilo, začal holdovať alkoholu a omamným látkam, v dôsledku čoho začal byť nadmieru agresívny, nielen na ňu, ale aj na ich maloletého syna. Dňa 02.03.2020 žalobkyňu surovo napadol a zbil a tiež sa jej vyhrážal, že ak sa nevráti, neuvidí syna. Od 02.03.2020 spolu nežijú v spoločnej domácnosti a od toho času jej žalovaný zamedzuje prístup k ich maloletému synovi. Ďalej uviedla že dňa 03.03.2020 podala trestné oznámenie z dôvodu možného naplnenia skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 208 a § 306 Trestného zákona v platnom znení.
2./Súd si krátkou cestou zabezpečil prostredníctvom OO PZ Nové Zámky správu o tom, či žalobkyňa dňa 03.03.2020, prípadne po tomto dátume podala trestné oznámenie. Zo správy OO PZ Nové Zámky doručenej elektronicky tunajšiemu súdu dňa 06.03.2020 súd zistil, že dňa 03.03.2020 žalobkyňa na OO PZ Nové Zámky oznámila podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písmeno d) Zákona o priestupkoch. Uvedené potvrdenie bolo vydané pod spisovou značkou ORPZ-NZ-OPP3-P-143/2020. V ten istý deň bol pod tou istou spisovou značkou spísaný záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 250/1994 Z.z. podaný žalobkyňou. Súčasťou správy OO PZ Nové Zámky bol aj nález FNsP Nové Zámky, urgentný príjem prvého typu zo dňa 02.03.2020, podľa ktorého žalovaná ako pacientka prišla na chirurgickú ambulanciu urgentného príjmu v sprievode svojej krstnej matky a tvrdila,
že potrebuje vyšetrenie pretože ju už niekoľko mesiacov bije jej priateľ, zbil ju aj dnes, chce ísť na políciu podať trestné oznámenie. Rozsah lekárom zistených zranení je uvedený v samotnom náleze z vyšetrenia žalobkyne zo dňa 02.03.2020 (č.l. 14).
3./Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 4./Zvukový nebo obrazový záznam, který se týká člověka nebo jeho projevů osobní povahy a který byl pořízen soukromou osobou bez vědomí nahrávané osoby, lze použít jako důkaz v občanském soudním řízení pouze tam, kde má vést k prokázání skutečnosti, kterou není možné prokázat jinak (pomocí důkazů, které nezasahují do absolutních osobnostních práv dotčené osoby), a kde i další okolnosti případu vedou k závěru, že nelze upřednostnit právo na ochranu osobnosti dotčené osoby před právem na spravedlivý proces toho, komu je použití důkazu zvukovým či obrazovým záznamem týkajícím se této osoby nebo jejích projevů osobní povahy na prospěch (Rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 14. 8. 2018, sp. zn. 21 Cdo 1267/2018 ). 5./Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
6./Neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou. Z uvedeného dôvodu bolo sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku preto
postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
7./Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 <http://merit.slv.cz/5MCdo10/2012> zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
8./ Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
9./Za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby. CSP vyslovene pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§330 ods.2 CSP). Spravidla pôjde o tzv. zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana žalobcovi efektívne poskytnutá už samotnými
účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobca preto nemusí byť vždy motivovaný domáhať sa následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP je účelom eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia, alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť, že žalobcova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Môže ísť napr. o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby a podobne. Pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP ich zákon charakterizuje ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného a sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená; aj táto skutočnosť však musí byť osvedčená. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP nie je vylúčená.
10./V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti zákazu uloženému žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov približoval k žalobkyni a tento podľa názoru súdu prvej inštancie v sebe zahŕňa aj žalobkyňou požadovaný zákaz vstupu do jej okolia, miesta kde sa zdržuje a do jej zamestnania. V danom prípade bol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podaný z dôvodov uvedených v § 325 ods.2 písm. e, h) CSP a podľa svojho obsahu, ako je vyššie uvedené, sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§330 ods.2 CSP). Súdom nebola určená ani doba trvania neodkladného opatrenia, pretože koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§334 CSP ). Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným limitovaním jeho účinkov, ku ktorému pristúpi súd iba v odôvodnených prípadoch, čo nie je možné konštatovať pre posúdenú vec, pri ktorej nebola zistená existencia žiadnych výnimočných okolností, ktoré by mali za následok časové obmedzenie neodkladného opatrenia. Z ustanovenia § 324 ods. 3 CSP vyplýva ďalšia podmienka v tom, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto prípade však zabezpečovacím opatrením v žiadnom prípade nemožno dosiahnuť sledovaný účel, pretože zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 CSP slúži na zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd opakuje, že pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e ) CSP je postačujúce, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia a zároveň týmto typom neodkladného opatrenia je účelom poskytnúť oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Tieto závery v plnom rozsahu aplikuje na danú vec. Tvrdené okolnosti prípadu, nevyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov.
11./Súd prvej inštancie pre úplnosť dodáva, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, vo vzťahu k maloletému dieťaťu, bol pripojený k spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 7P/39/2020 predmetom ktorého konania je úprava práv a povinností k maloletému Antoniovi Gyulaiovi, nar. 25.05.2018.
12./Na záver súd udáva, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). V danom prípade podľa názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto neodkladného opatrenia, keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil žalovaného iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).
13./O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konečnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.