Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: KM real estate s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 48 249 181, zast. JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 846, o zaplatenie 1.018,55 Eur s prísl.,

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.018,55 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 14.06.2019, domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy vo výške 1.018,55 Eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta dňa 07.06.2018 bolo zistené, že elektromer má neoriginálne ciachové plomby, čo potvrdzuje certifikát o kalibrácii. Teda ide o neoprávnený odber. Žalovanému vystavil faktúru, ktorá však nebola uhradená.

2. V zmysle žalobného návrhu a predložených listinných dôkazov súd platobným rozkazom zo dňa 15.07.2019 v celom rozsahu vyhovel žalobe. Voči platobnému rozkazu bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu. Zároveň namietol aktívnu legitimáciu, keďže žalobca nepreukázal zmluvný vzťah so žalovaným a či žalovaný má postavenie odberateľa na odbernom mieste, pričom v žalobe je odberné miesto iné než pridelené číslo. Žalobca poukazuje na Protokol, ktorý však bol spísaný v neprítomnosti žalovaného a nepovažuje ho za spoľahlivý a objektívny podklad, žalobca neprizval ani políciu. Žalovaný rozporuje hodnovernosť daného Protokolu, bol vyhotovený bez prítomnosti a bez vedomosti žalovaného. Žalovaný nemal možnosť zasiahnuť do procesu tvorby protokolu, nemal možnosť sa k tomu vyjadriť. Protokol neobsahuje náležitosti znaleckého posudku a navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie. Zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy o skutočných plombách. Nie je zrejmé, prečo žalobca si uplatňuje škodu za neoprávnený odber za obdobie od 09.05.2018 do 07.06.2018, teda prečo začiatok spája od 09.05.2018, keďže odpis bol vykonaný 31.12.2017. Žalobca musí preukázať, že išlo o neoprávnený zásah a že žalovaný neoprávnene zasiahol do meradla a že je to dôsledkom jeho zavineného konania žalobca nepreukázal ani výšku skutočnej škody. Žalovaný namietol výpočet s poukazom na spotrebu, počiatočný stav, konečný stav a fakturáciu. Žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, nie je daná príčinná súvislosť a nedošlo k vzniku zodpovednosti.

3. Žalobca sa podaním zo dňa 26.09.2019 vyjadril k podanému odporu tak, že bolo zistené, že elektromer má neoriginálne ciachové plomby, čo potvrdil aj certifikát o kalibrácii č. XXXX/XXXX vyhotovený autorizovaným metrologickým pracoviskom. Zároveň elektromer nevyhovel skúške počítadla, nakoľko mal poškodený magnet. Poškodenie magnetu elektromeru má za následok nesprávne meranie spotrebovanej elektriny, spravidla sa to deje poškodením magnetu v elektromere silnejším magnetickým poľom, čím sa už magnet umiestnený v elektromere s cievkami nespráva tak, ako bol nastavený od výrobcu. Z uvedeného vyplýva, že do meradla bolo zasahované, pričom v dôsledku poškodenia magnetu meradlo nesprávne zaznamenávalo spotrebu, resp. nemeralo všetku spotrebovanú elektrinu. Ak nemožno vyčísliť skutočnú škodu, použije sa spôsob výpočtu škody ustanovený právnym predpisom. Je daná absolútna objektívna zodpovednosť. Žiadny predpis neukladá žalobcovi prizvať tretiu osobu ku kontrole. Protokol o zistení neoprávneného odberu nie je znalecký posudok, preto nie je dôvod, aby obsahoval také náležitosti. Čo sa týka aktívnej legitimácie, žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy pripojeným k prenosovej sústave. Pokiaľ žalovaný namieta rozdielne čísla odberného miesta, tak rozdiel spočíva v tom, že číslo na faktúre je len kvôli fakturácii vygenerované, avšak v evidencii je naďalej číslo tak, ako je uvedené aj na protokole.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril, hoci mu bolo riadne doručené dňa 25.11.2019 spolu s uznesením, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie sa k danému vyjadreniu žalobcu.

5. Žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom distribučnej sústavy pripojeným k prenosnej sústave spoločnosť SEPS, a.s., ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území / územie SR/, pričom celkový objem elektrickej energie dodaný z prenosovej sústavy spol. SEPS, a.s. do distribučnej sústavy žalobcu je meraný zo strany spol. SEPS, a.s. a objem takto dodanej elektriny je zo strany spol. SEPS, a.s. na „vstupe“ odmeraný elektromerom. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je v zmysle § 40 a § 31 ods.2 písm. f) zák. o energetike povinný zabezpečiť meranie elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy (ďalej len DS) odberateľom a tiež je povinný registrovať a viesť evidenciu odberateľov, merať elektrinu a viesť predmetnú evidenciu je žalobca povinný preto, aby bolo možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do DS od spol. SEPS, a.s. priradiť ku konkrétnym odberným miestam pripojeným k DS, kde bola elektrina spotrebovaná. V prípade, že niekto odoberie elektrinu z DS, jedná sa o elektrinu, ktorá bola dodaná do DS žalobcu bez toho, aby táto bola odmeraná a priradená k nejakému registrovanému a evidovanému odbernému miestu. Z uvedeného dôvodu potom žalobca nemôže, resp. nevie takto spotrebovaný objem elektriny priradiť k žiadnemu odbernému miestu. Elektrina, ktorá bola neoprávnene odobratá z DS, ide na úkor žalobcu, ako elektrina, ktorú mal spotrebovať prevádzkovateľ DS na vlastnú spotrebu, resp. na vlastné straty. Tento objem nezmeranej elektriny potom musí žalobca zaplatiť prenosovej sústave SEPS, a.s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Z uvedeného vyplýva, že poškodeným subjektom je žalobca ako prevádzkovateľ DS, ktorému neoprávneným odberom vznikla škoda. Je nepochybné, že zálohové platby za odber elektrickej energie hradí odberateľ - žalovaný spoločnosti SSE, a.s., a to na základe zmluvy o dodávke a distribúcii el.energie, avšak škoda spôsobená neoprávneným odberom vznikla žalobcovi, teda ide o dva rozdielne subjekty a teda pri vyčíslovaní škody spôsobenej neoprávneným odberom nie je dôvod zohľadňovať zálohové platby za spotrebu el.energie.

6. Podľa meranie elektriny v prenosovej sústave je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ prenosovej sústavy a meranie elektriny v distribučnej sústave prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Meranie elektriny podľa prvej vety môže na základe zmluvy s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy vykonávať aj iná odborne spôsobilá osoba. Merať odber elektriny je možné len určeným meradlom.

7. Podľa prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť meranie elektriny v sústave a poskytovať namerané údaje jednotlivým účastníkom trhu s elektrinou v rozsahu a kvalite podľa pravidiel trhu.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že je daná vecná legitimácia strán konania.

9. Po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie. Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa žalobcu a právneho zástupcu žalovaného a prečítaním listín tvoriacich spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca uviedol, že odberné miesto žalovaného je fyzicky pripojené do DS žalobcu od roku 1995. V tom čase sa zmluvy o pripojení v písomnej forme neuzatvárali. V zmysle ust. , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2012, platí, že pre užívateľov DS, ktorí sú fyzicky pripojení do DS a nemajú ku dňu účinnosti tohto zákona (t.j. k 01.09.2012) uzatvorenú zmluvu o pripojení, platí, že sú pripojení na základe zmluvy o pripojení a vzťahujú sa na nich primerane práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má uzavretú zmluvu so žalobcom. uvedené medzi strany nebolo sporné, žalovaný to nerozporoval.

11. Podľa Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. Súd mal nepochybne zistené, že žalobca dňa 07.06.2019 vykonal dňa 07.06.2019 kontrolu odberného miesta M. XXX, O., ktoré je v systéme žalobcu evidované na žalovaného, čo žalovaný nerozporoval. Pri tejto kontrole bolo zistené, že elektromer má neoriginálne ciachové plomby, čo potvrdil aj certifikát o kalibrácii č. XXXX/XXXX vyhotovený autorizovaným metrologickým pracoviskom. Zároveň elektromer nevyhovel skúške počítadla, nakoľko mal poškodený magnet. Poškodenie magnetu elektromeru má za následok nesprávne meranie spotrebovanej elektriny, spravidla sa to deje poškodením magnetu v elektromere silnejším magnetickým poľom, čím sa už magnet umiestnený v elektromere s cievkami nespráva tak, ako bol nastavený od výrobcu. Z uvedeného vyplýva, že do meradla bolo zasahované, pričom v dôsledku poškodenia magnetu meradlo nesprávne zaznamenávalo spotrebu, resp. nemeralo všetku spotrebovanú elektrinu.

13. Súdu bol predložený Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXXXX, v ktorom je zápis, že elektromer má neoriginálne ciachové plomby a certifikát o kalibrácii č. XXXX/XXXX, overovacie značky na elektromere sa nezhodujú s originálom overovacej značky laboratória. Elektromer na skúšku počítadla nevyhovel. Protokol je zo dňa 15.06.2018. (l.č. 2 obsahu spisu)

14. Z Certifikátu o kalibrácii č. XXXX/XXXX vyplýva posledná overovacia značka M52, pričom výsledkom merania bolo konštatované, že overovacie značky na elektromere sa nezhodujú s originálom overovacej značky laboratória. Elektromer má poškodený magnet. Certifikát je vyhotovený metrologickým laboratóriom. (l.č. 5-6)

15. Podľa akýkoľvek zásah do určeného meradla a obvodov určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

16. Podľa zák. odberateľ elektriny je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám.

17. Podľa neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.

18. Podľa pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

19. Z uvedeného vyplýva, že pri neoprávnenom odbere vzniknutú škodu uhradí ten, kto elektrinu odoberal. Ide o objektívnu zodpovednosť a nemožno sa z nej vyviniť.

20. Súd skonštatoval, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o energetike, keďže akýkoľvek zásah dourčeného meradla je zakázaný a odberateľ elektriny je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám. Vzhľadom k tomu, že ide o objektívnu zodpovednosť, je irelevantné, kto konkrétne porušil dané zariadenie. Podstatné je, že ide o odberné miesto žalovaného, čo je nesporné a zároveň to, že elektromer má neoriginálne ciachové

plomby, čo potvrdil aj certifikát o kalibrácii č. XXXX/XXXX vyhotovený autorizovaným metrologickým pracoviskom a zároveň elektromer nevyhovel skúške počítadla, nakoľko mal poškodený magnet.

21. V prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie, teda je irelevantné, či odberateľ neoprávnený odber zavinil. V zmysle súdnej praxe bolo viackrát konštatované, že zodpovednosť je koncipovaná ako objektívne. (rozh. NS SR , ,...)

22. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal všetky predpoklady pre posúdenie zodpovednosti žalovaného, ako je zavinenie,..., súd zdôrazňuje, že ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na to, kto porušil zariadenie.

23. V zmysle ustálenej súdnej praxe a v zmysle citovaných zákonných ustanovení, v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je teda irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, že pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy dodávateľ preukázal existenciu zmluvného vzťahu, ako aj neoprávnený odber. Dôsledky neoprávneného odberu nesie odberateľ bez toho, aby bolo nutné skúmať nielen jeho zavinenie, ale i zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil. (rozh. NS SR sp.zn.

24. Súd posúdil, že v danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu, ktorý spočíva v neoprávnenom odbere. To, že žalovaný odoberal neoprávnene el.energiu, bolo preukázané tým, že meradlo bolo poškodené a nemeralo spotrebu správne, čo vyplýva z vykonaného dokazovania. Samotný neoprávnený odber predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. Škoda vznikla tým, že sa odoberala el.energia poškodeným meradlom, teda je nutné konštatovať, že došlo k neoprávnenému odberu. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. Žalobca správne poukázal na to, že existuje aj príčinná súvislosť, nakoľko meradlo, prostredníctvom ktorého sa realizoval neoprávnený odber, bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o pripojení. Súd posúdil, že došlo k neoprávnenému odberu podľa § 46 ods.2 písm.c) cit.zák., v zmysle ktorého je daná objektívna zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zásah odberateľa.

25. Žalovaný namietal aj to, že žalobca vykonal kontrolu bez jeho prítomnosti, ako aj bez prítomnosti inej tretej osoby, neprizval ani políciu, v dôsledku čoho nebolo objektívne zistenie. Súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko žiadny právny predpis žalobcovi neukladá prizvať tretie osoby ku kontrole. Dokonca žalobca nie je povinný ani oznamovať kontrolu odberateľovi. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ nie je určené, že pri kontrole meracích zariadení na odber elektriny majú byť prítomné tretie osoby, eventuálne odberateľ, nie je povinnosťou tieto osoby ku kontrole pribrať. Uvedené obdobne konštatoval aj KS v Žiline vo veci ,...

- Z uvedeného teda vyplýva, že na vykonanie kontroly nie je potrebná prítomnosť tretích osôb, ani samotného odberateľa.

26. Žalobca listom zo dňa 22.06.2018 oznámil žalovanému zistenie neoprávneného odberu s vyčíslením škody v zmysle v priloženej faktúre. V zmysle výpočtu bol vypočítaný príkon: 25,00 A x 3 fázy = 75, 75 A x 230 V = 17.250 W= 17,25 kW. Výpočet dennej spotreby: 17,25 kW x 12 hod = 207 kWh/deň, spotreba elektriny 6210, teda za 30 dní od 09.05.2018 do 07.06.2018 = 1.018,55 Eur.

27. Súd mal preukázané vyúčtovanie škody za neoprávnený odber vo výške 1.018,50 Eur žalovanému so splatnosťou 09.07.2018 za obdobie 09.05.2018 - 07.06.2018 na odbernom mieste žalovaného. (l.č. 3 obsahu spisu)

28. Pokiaľ žalovaný namietal číslo odberného miesta v evidencii žalobcu a na faktúre za neoprávnený odber, žalobca odstránil daný rozpor tým, že číslo odberného miesta XXXXXXX je vygenerované len kvôli fakturácii neoprávneného odberu v systéme žalobcu, čo je aj uvedené na faktúre, avšak v evidencii

dodávateľa je číslo odberného miesta uvedené tak, ako aj na protokole o zistení neoprávneného odberu elektriny. Uvedené vyplýva aj z predložených listín.

29. Žalovaný namietal výšku škody, nakoľko ho považuje za výpočet podľa vyhlášky, avšak v zmysle § 46 ods.2 cit.zák. žalobca musí najprv preukázať, že nedokáže iným spôsobom zistiť a vypočítať túto výšku a až následne môže ísť podľa metodiky.

30. Podľa pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

31. Vzhľadom k tomu, že elektromer bol poškodený, ako aj počítadlo bolo poškodené, nebolo možné presne zistiť odobraté množstvo spotrebovanej elektriny. Teda v zmysle § 46 ods.2 cit.zák. by bolo možné postupovať len vtedy, ak by elektromer správne zaznamenával spotrebu. Keďže však bol poškodený, nie je možné zistiť, či zaznamenával spotrebu správne alebo nie. Aj v zmysle predloženého certifikátu o kalibrácii počítadlo bolo poškodené a teda nemeralo meradlo všetku spotrebovanú energiu a preto nemožno postupovať podľa cit.zák. pri výpočte. Žalobca správne postupoval, keď výšku vypočítal v zmysle vyhl. MH SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

32. Podľa a vyhl. MH SR č. (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. (7) K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

33. Žalobca riadne vysvetlil výpočet škody tak, že denná spotreba bola vypočítaná podľa § 1 ods.6 písm.a) cit.vyhl. tak, že podľa menovitej hodnoty hlavného ističa 3 x 25A, výpočet príkonu: 3 x 230 V x 25 A = 17,25 kW, denná spotreba 17,25 kW x 12 hod = 207 kWh/deň. Doba trvania bola stanovená od 09.05.2018 do 07.06.2018, celkom 30 dní, teda spotreba za 100 dní: NN = 521,64 kWh x 30 dní = 6210 kWh. Pri výpočte žalobca použil jednotkové ceny z Rozhodnutia URSO č. XXXX/XXXX/E, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia pre objekt žalobcu od 01.01.2018 do 31.12.2018. Celková škoda sa rovná súčtu jednotlivých položiek účtovaných podľa cenníkov a vyhl. MH SR č. za obdobie 09.05.2018-07.06.2018 pri celkovej spotrebe 6210 kWh, t.j. 822,55 Eur a k tomu náklady spojené so zisťovaním 196,- Eur, teda celková výška škody je 1.018,55 Eur.

34. Súd poznamenáva, že súčasťou výpočtu škody sú v zmysle § 1 ods.7 cit.vyhl. aj náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny. Žalobca riadne špecifikoval aj tieto náklady

- administratívne zákazky 4 eura, riešenie OM -MOP 187,- Eur, autodoprava osobná 5 Eur, teda celkom zisťovací poplatok 196 Eur. Predmetné náklady vyplývajú zo schváleného Cenníka nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny pre rok 2018 vydaný žalobcom dňa 14.12.2017 pod č. Z-D-XXXXXXXX-XXXX, ktorý bol žalobcom v tomto konaní predložený.

35. Súd posúdil, že škodu nebolo možné vypočítať na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nakoľko meradlo bolo poškodené, teda údaje ním zaznamenané neboli pre výpočet škody relevantné. Zákon o energetike v takom prípade jednoznačne určuje, že škoda bola spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta podľa vyhl. č.

36. Pokiaľ žalovaný namietal, že predsa hradil zálohové platby, je nutné zdôrazniť, že zálohové platby za odber elektrickej energie hradí žalovaný spoločnosti SSE, a.s., avšak škoda spôsobená neoprávneným odberom vznikla žalobcovi. Uvedené subjekty nemožno stotožňovať. Zálohové platby žalovaného za spotrebu elektriny, ktoré má žalovaný povinnosť uhrádzať na základe zmluvy o dodávke a distribúcii el.energie a škoda spôsobená neoprávneným odberom, sú dva samostatné právne vzťahy, z ktorých týmto subjektom vyplývajú rozdielne práva a povinnosti teda nie je dôvodné, aby pri vyčíslovaní škody spôsobenej neoprávneným odberom sa zohľadňovali zálohové platby za spotrebu el.energie.

37. K námietkam výpočtu zo strany žalovaného s poukazom na spotrebu za predchádzajúce obdobia, žalobca správne poukázal na to, že čo sa týka spotreby za jednotlivé roky, tak pokles spotreby, resp. pokles na číselníku elektromera potvrdzuje, že do toho elektromeru bolo zasahované, plomby boli poškodené, boli neoriginálne, teda je zrejmé, že tam bol nejaký zásah a na počítadle niekto manipuloval s číselným vyjadrením. Čo sa týka zálohových platieb, tak išlo o vzťah žalovaného s iným subjektom, ktorý vystavoval tie zálohové faktúry a vo vzťahu k žalobcovi je to irelevantné.

38. Žalovaný okrem iného namietal aj to, že nie je zrejmé, prečo žalobca si uplatnil škodu od 09.05.2018. Žalobca uviedol, že doba trvania neoprávneného odberu vychádza z vyhl. MH SR č. , pričom v zmysle cit.vyhl. je možné uplatniť náhradu škody spätne za 183 dní od zistenia neoprávneného odberu. Žalobca si uplatnil len za 30 dní. Žiadny právny predpis neurčuje, za koľko presne dní, je to od úvahy, či posúdenia poškodeného, pričom v danom prípade si žalobca mohol uplatniť za dlhší čas, keďže posledný odpočet bol vykonaný k 31.12.2017. Žalobca sa rozhodol uplatniť škodu iba za 30 dní, preto určil obdobie od 09.05.2018, hoci mu prináleží nárok na náhradu škody až 183 dní spätne. Preto námietka zo strany žalovaného je nelogická, keďže žalobca si uplatnil náhradu škody za kratší čas, než za aký mal nárok.

39. V priebehu konania žalobca navrhoval výsluch svedka p.T., pričom zároveň však uviedol, že nepovažuje daný výsluch za potrebný. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v priebehu konania navrhoval znalecké dokazovanie, avšak následne pred súdom vyslovil, že netrvá na žiadnom dokazovaní, ani nenavrhuje žiadne ďalšie dokazovanie.

40. Súd navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko strany konania zhodne uviedli, že nenavrhujú žiadne dokazovanie, ani na žiadnom netrvajú. Zároveň však súd uvádza, že žalobca hoci navrhoval výsluch svedka T., zároveň uviedol, že ho nepovažuje za potrebný, dokonca ani jeho účasť nezabezpečil. Súd posúdil, že vykonanie takého dôkazu, ktorý ani sám žalobca, ktorý ho najprv navrhol, nepovažuje za potrebný, by bolo nehospodárne a v rozpore so zásadami civilného procesu. Čo sa týka návrhu žalovaného na znalecké dokazovanie, jednak nešpecifikoval, aké konkrétne znalecké dokazovanie navrhuje /nepostačuje iba uvedenie, že ak súd má dospieť k objasneniu relevantnej skutočnosti na základe protokolu/, a jednak s poukazom na nič nebránilo žalovanému taký dôkaz (napríklad v podobe súkromného znaleckého posudku) zabezpečiť. Žalovaný neuviedol žiadnu prekážku nezabezpečenia. Súd posúdil, že právny zástupca žalovaného nespochybnil predložený Protokol, či iné listiny predložené žalobcom, relevantným spôsobom. Pokiaľ žalovaný namietal Protokol, že neobsahuje náležitosti znaleckého posudku, súd uvádza, že daný protokol predsa nie je znaleckým posudkom, preto nie je dôvod, aby obsahoval náležitosti znaleckého posudku. Právny zástupca žalovaného počas pojednávania zvažoval ďalšie dokazovanie, následne však právny zástupca žalovaného vyslovil pred súdom, že nenavrhuje žiadne dokazovanie, ani na žiadnom netrvá. Preto nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie.

41. Vykonaným dokazovaním súd posúdil, že došlo k neoprávnenému odberu, nakoľko elektromer má neoriginálne ciachové plomby, čo potvrdil aj certifikát o kalibrácii č. XXXX/XXXX vyhotovený autorizovaným metrologickým pracoviskom. Zároveň elektromer nevyhovel skúške počítadla, nakoľko mal poškodený magnet. Poškodenie magnetu elektromeru má za následok nesprávne meranie spotrebovanej elektriny, spravidla sa to deje poškodením magnetu v elektromere silnejším magnetickým poľom, čím sa už magnet umiestnený v elektromere s cievkami nespráva tak, ako bol nastavený od výrobcu. Z uvedeného vyplýva, že do meradla bolo zasahované, pričom v dôsledku poškodenia magnetu meradlo nesprávne zaznamenávalo spotrebu, resp. nemeralo všetku spotrebovanú elektrinu. Súd skonštatoval, že došlo k neoprávnenému odberu, pričom ide o objektívnu zodpovednosť. Žalobca riadne v zmysle platných právnych predpisov postupoval pri výpočte výšky škody a to za kratší čas, než ako mu prináleží, preto súd sa nezaoberal dôvodom uplatnenia náhrady za kratší čas.

42. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd nevykonal ďalšie dôkazy s poukazom na zásadu hospodárnosti, efektívnosti, pričom súd posúdil, že všetky relevantné dôkazy boli vykonané a boli postačujúce pre rozhodnutie vo veci a strany konania na ďalšom dokazovaní netrvali. Z uvedených dôvodov súd posúdil opodstatnenosť žaloby a žalobe vyhovel v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.

43. V zmysle súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

44. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa a (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal trovy konania v rozsahu 100% žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu. O výške bude rozhodnuté v zmysle až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).