Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/23/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti odsúdenému K. C., nar. XX.XX.XXXX v J., naposledy trvale bytom L. O., G. XXX, okres G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 138 písm. f) Tr. zákona, 122 odsek 6, 139 odsek 1 písm. a), 127 odsek 1 Tr. zákona, vo veci návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 09. marca 2020, prejednal sťažnosť odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. januára 2020 pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného K. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 09. januára 2020 pod sp. zn. zamietol podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona ako nedôvodný návrh odsúdeného K. C., nar. XX.XX.XXXX na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júna 2017 pod sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03. októbra 2017 pod sp. zn. pre trestný čin zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 138 písm. f) Tr. zákona, 122 odsek 6, 139 odsek 1 písm. a), 127 odsek 1 Tr. zákona vo výmere 5 (päť) rokov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd citované rozhodnutie odôvodnil tým, že hoci u odsúdeného boli splnené prvé dve zákonné podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nebola však v zmysle § 66 odsek 1 Tr. zákona splnená kumulatívne aj posledná tretia zákonná podmienka. Pokiaľ ide o prvú zákonnú formálnu podmienku, okresný súd skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť - (2/3) výkonu jemu uloženého a nariadeného súhrnného trestu odňatia slobody dňom 19. februára 2019, keď počiatok výkonu trestu má odsúdený vyznačený dňom 08. decembra 2016 a ukončiť by ho mal predpokladane dňom 19. októbra 2020 (po započítaní väzby od 08.12.2016 do 03.10.2017 a od 02.08.2015 do 21.09.2016). Aj pokiaľ ide o druhú - materiálnu zákonnú podmienku, okresný súd skonštatoval, že táto u odsúdeného naplnená bola, keď ako vyplýva z obsahu podaného hodnotenia na odsúdeného z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, odsúdený preukazuje doposiaľ adekvátny stupeň polepšenia plnením svojich povinností a stanoveného programu zaobchádzania i napriek tomu, že počas výkonu trestu odňatia slobody nedodržal ústavný poriadok, čo však okresný súd nepokladal za tak závažnú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na konštatovanie o naplnení druhej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného. Pri hodnotení naplnenia tretej zákonnej - materiálnej podmienky, t. j. predpokladu vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení okresný súd však dospel k záveru, že u odsúdeného K. C., vzhľadom na povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti, menej priaznivá resocializačná

prognóza (stredný stupeň rizika sociálneho zlyhania) a nedostatočného sociálneho zázemia, vzhľadom na existenciu narušeného vzťahu so svojim starým otcom, ako jediným príbuzným, s kým má odsúdený reálny kontakt, nie je dostatočná záruka, že odsúdený bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený K. C. sťažnosť, ktorú však do konania neverejného zasadnutia krajského súdu nijako neodôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 04. marca 2020, na neverejnom zasadnutí dňa 09. marca 2020 preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného K. C., hoci bola podaná včas a oprávnenou osobou, nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne a zákonne, keď návrh odsúdeného K. C. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa kumulatívne (súčasne) všetky tri zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 66 Tr. zákona, okrem jednej (formálnej) zákonnej podmienky, ktorou je lehota pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený. Odsúdený K. C. však podľa názoru krajského súdu dôsledne nespĺňa už i relevantné vedenie riadneho života v podmienkach výkonu trestu a ostatnú, tretiu zákonnú podmienku

- predpoklad vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení, keďže vzhľadom na okolnosti, správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä závažnosť povahy a charakteru ním spáchanej trestnej činnosti, takmer žiadne sociálne zázemie, ako predpoklad relevantnej eliminácie recidívy podmienečne prepusteného odsúdeného a tiež aj zistené stredné riziko sociálneho zlyhania, čo relevantne nasvedčuje nepriaznivej resocializačnej prognóze) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti po podmienečnom prepustení povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona. Napadnuté uznesenie je však aj napriek nesprávnemu záveru okresného súdu o splnení druhej (materiálnej) zákonnej podmienky vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému konečnému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody poukazuje. V tejto súvislosti navyše krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému súdu možnosť len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje vecne správne a zákonné rozhodnutie. Vzhľadom ale na odlišný záver krajského súdu oproti záveru okresného súdu o splnení druhej zákonnej (materiálnej) podmienky krajský súd uvádza, že pre takéto konštatovanie musia existovať kumulatívne všetky relevantné skutočnosti, pričom okresný súd nesprávne dospel k záveru o preukázaní adekvátneho stupňa polepšenia odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody. Je síce pravdou, že odsúdenému nemožno uprieť snahu o svoju nápravu, ale krajský súd, vzhľadom na konštatované porušenie ústavného poriadku v hodnotení odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, čo ústav na výkon trestu odňatia slobody hodnotil ako rezervu v stanovenom programe zaobchádzania v časti „edukácia“ a skutočnosť, že za pomerne dlhú dobu získal iba jednu disciplinárnu odmenu, považuje túto jeho snahu za nie celkom dostatočnú pre nespochybniteľné konštatovanie o naplnení druhej zákonnej podmienky, a to aj s prihliadnutím na ním spáchanú trestnú činnosť.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov preto nepovažoval sťažnosť odsúdeného K. C. za dôvodnú, neakceptoval ju a podľa ju preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.