Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/119/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: Qwiklik s.r.o., so sídlom Družstevná 1177/8, 945 01 Komárno, IČO: 36 738 913, právne zastúpeného: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 6, 945 01 Komárno, IČO: 311 67 586, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102181729/2019 zo dňa 17.09.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 22.11.2019, podanou osobne na tunajšom správnom súde dňa 25.11.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 102181729/2019 zo dňa 17.09.2019, ktorým žalovaný postupom podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102202230/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorým tento, ako správca dane podľa , určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 235.603,57 Eur, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 263.969,08 Eur na sumu 28.365,51 Eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011.

2. Žalobca v žalobe okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V návrhu sa žalobca vyjadril, že v žalobe odôvodnil skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho návrh na priznanie odkladného účinku. Žalobca v návrhu argumentoval tým, že mu výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, spočívajúca v negatívnom ekonomickom dopade na jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť, nakoľko rozhodnutie o vyrubení dane v relatívne značnej výške možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma predpokladaná procesným predpisom. Žalobca ďalej namietal, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bude nútený prerušiť podnikateľskú činnosť.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.02.2020, doručenom tunajšiemu súdu elektronicky dňa 12.02.2020. Žalovaný sa vyjadril, že návrh žalobcu považuje za neopodstatnený.

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach až predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávalo žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ().

10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.

11. Správny súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje dostatočné odôvodnenie existencie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov predpokladaných v ustanovení . Žalobca na preukázanie jeho tvrdení o hrozbe nenapraviteľnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody nepredložil žiadne dôkazy, a teda ničím nepodložil dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe, nepreukázal aká konkrétna hrozba závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku mu hrozí, tiež nepreukázal hodnotu jeho majetku a nepodložil ani tvrdenia o nutnosti prerušenia jeho podnikateľskej činnosti. Žalobcove všeobecné tvrdenia a hypotetické predpoklady o vzniku závažnej ujmy bez bližšieho konkretizovania a preukázania okolností svedčiacich o reálne hroziacom okamžitom výkone napadnutých rozhodnutí orgánmi daňovej správy (napr. doručenie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania alebo daňovej exekučnej výzvy), nemožno považovať za skutočnosti odôvodňujúce priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Absencia akéhokoľvek vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy, nepreukázanie majetkových pomerov žalobcu, či nedostatočná konkretizácia následkov bezprostredne hroziacich žalobcovi v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia, súdu priznanie odkladného účinku správnej žalobe neumožňujú, preto správny súd tento procesný návrh žalobcu zamietol.

12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).