Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-29-2019.pdf
PDF · 112.52 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: M.. U. X., S.. XX.X.XXXX, N. M. H. XXX, M., Š. J. V., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., IČO: 37 904 779, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, proti žalovanej: M. D., S.. XX.X.XXXX, N. M. J. XX, Ž., Š. J. V., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o., IČO: 47 232 072, so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.340,- Eur, takto
.
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7.340,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.4.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7.340,- Eur a náhrady trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná za trvania manželstva uzatvorili v zmluvnom postavení objednávateľ dňa 15.2.2017 so spoločnosťou T-frame, s.r.o., E.: XX XXX XXX, W. Q. C. C. J. U. Č.. XX/XXXX W. C. F. U. Č.. X C. U.L. X.XX.XXXX. Q. C. J. U. M. U. V. Q. „. R. U., Q., Z. - G. Q..Č.. XXX/XX“. S.ásledne žalobca a žalovaná v dôsledku rozvodového konania jednostranne odstúpili od zmluvy o dielo. Za dovtedy vykonané práce a dodávky vystaviť zhotoviteľ faktúry v sume 8.000,- Eur, v sume 8.430, 55 Eur a v sume 8.243,74 Eur, faktúru v vo výške 0,- Eur, t.j. spolu v celkovej výške 24.674,29 Eur. Z tejto sumy žalobca so žalovanou uhradili sumu 9.994,29 Eur. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 14C/19/2017 zo dňa 15.3.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 6.4.2018. Následne žalobca po rozvode manželstva uhradil zvyšnú sumu 14.680,- Eur v dvoch častiach, a to v sume 7.340,- Eur dňa 31.8.2018 a v sume 7.340,- Eur dňa 12.12.2018. Žalobca tvrdil, že počas manželstva so žalovanou vznikol solidárny záväzok oboch manželov uhradiť vystavené faktúry za stavebné práce a dodávky. Z titulu bezdôvodného obohatenia má tak žalobca nárok na zaplatenie sumy 7.340,- Eur voči žalovanej.
3. Súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 13.6.2019 (č.l. 47), voči ktorému podala žalovaná dňa 1.7.2019 odpor (č.l. 58). V podanom odpore namietala nárok žalobcu a žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že sa stotožňuje so žalobou v časti, kde žalobca tvrdil, že uhradil sumu 14.680,- Eur. K širším okolnostiam po rozvode manželstva uviedla, že za účelom výstavby rodinného domu bol stranám sporu za manželstva poskytnutý hypotekárny úver v sume 50.000,- Eur a investičný úver v sume 70.000,- Eur. Po rozvode manželstva sa s ohľadom na vzniknuté pasíva rozhodli
predať rodinný dom v Podhorí a z kúpnej ceny uhradiť záväzky. Dňa 6.12.2018 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou Q. L. L. C. Š. Q.Ý. R. U. C. V. XXX.XXX,- Eur. Q. Č. E.. Q. Z. C. M. V. X.XXX,- Eur L. V. XX.XXX,XX Eur, V. XX.XXX,XX Eur Q. S. Ú. Ž., S. Ú. Ž. M. Q. V. X.XXX,- Eur. C. Č. Z. G. W. V. XX.XXX,XX Eur L. V. XX.XXX,XX,- Eur M. Q. S. A. Ú. M. Y. M., Č. M. Ú. W.. Z nadobudnutej sumy 28.168,93 Eur uhradil žalobca sumu 14.680,- Eur titulom zmluvy o dielo a zostala mu suma 13.488,93 Eur. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že na vyrovnanie jej má žalobca doplatiť sumu 4.244,- Eur.
4. Dňa 16.8.2019 doručil žalobca súdu vyjadrenie k odporu žalovanej (č.l. 103), v ktorom sa stotožnil s tvrdením žalovanej o predaji rodinného domu a úhradou kúpnej ceny zaň. Žalobca však zdôraznil, že predmetom predaja bol nielen rodinný dom v hodnote 74.137.50,- Eur, ale aj pozemky v hodnote 30.862,50 Eur, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve a nadobudol ich ešte pred manželstvom, t.j. 13.6.2016 a manželstvo bolo uzavreté 16.9.2016. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
5. Dňa 26.8.2019 doručila žalovaná vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 135). Žalovaná namietala tvrdenie žalobcu o tom, že pozemky patrili do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko z obsahu zmluvy je zrejmé, že išlo o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Samotný nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ považovala za nedôvodný.
6. Dňa 12.9.2019 žalobca doručil vyjadrenie (č.l. 145), v ktorom zotrval na tom, že pozemky nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože išlo o výlučné vlastníctvo žalobcu. Na podanej žalobe zotrval.
7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 9.3.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu a právnych zástupcov strán sporu, v neprítomnosti žalovanej. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a zdôraznila, že v rámci predaja rodinného domu v Podhorí došlo aj k prevodu pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a tak úhrady, ktoré vykonal žalobca titulom zmluvy o dielo ako solidárneho záväzku žalobcu a žalovanej vzniknutého za trvania manželstva, boli realizované z jeho výlučných prostriedkov. Právny zástupca žalovanej navrhol žalobu zamietnuť a tvrdil, že v tomto konaní nemožno nahradiť konanie o vyporiadanie BSM, ku ktorému doposiaľ nedošlo, na tieto účely žiadal predložiť výpis z účtu žalobcu ku dňu rozvodu manželstva, t.j. k 6.4.2018. Namietal neurčitosť zmluvných dojednaní v kúpnej zmluvy vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny a tvrdil, že kúpnou zmluvou došlo k snahe nahradiť konanie o vyporiadanie BSM, čo je neprípustné. Spochybnil aj úhradu druhej čiastky titulom zmluvy o dielo, nakoľko k nej došlo až po uzavretí kúpnej zmluvy. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaná nijakým spôsobom nerozporovala samotný záväzok, jeho vznik ako aj úhrady vykonané žalobcom. Zdôraznila, že pozemky nikdy nepatrili do BSM strán sporu. Na to právny zástupca žalovanej uviedol, že nespochybňuje výlučné vlastníctvo pozemkov žalobcu, no spochybnil samotnú kúpnu zmluvu, ktorá riešila zaniknuté majetkové vzťahy manželov vyplývajúce z BSM. Samotný žalobca vo svojom prednesy uviedol, že po rozvode manželstva sa strany sporu rozhodli vzniknuté pasíva vyriešiť predajom rodinného domu a úhradou hypotekárneho úveru, pričom kúpna zmluva bola vypracovaná právnym zástupcom žalovanej a on bol postavený pred jej hotové znenie s tým, že iba v takej forme kúpnu zmluvu podpíše žalovaná. Tvrdil, že už v tom čase zdôrazňoval, že BSM kúpna zmluva nemá riešiť, má riešiť iba predaj domu.
8. Súd na pojednávaní po predbežnom právnom posúdení zamietol návrh žalovanej na predloženie výpisov z účtu žalobcu ku dňu rozvodu manželstva, nakoľko ich považoval za neúčelné pre potreby tohto konania. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
9. Podľa § 451 ods. 1 a 2: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
11. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ: (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
13. Podľa § 511 ods. 1 až 3 OZ: (1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. (2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. (3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
14. Súd mal v konaní za nesporné, že žalobca a žalovaný za trvania manželstva (t.j. v čase existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov) uzavreli dňa 15.2.2017 Zmluvu o dielo č. 01/2017, predmetom ktorej bola dodávka stavebných prác na novostavbu rodinného domu v Podhorí na par.c.č. 438/31 (č.l. 5). Dodatkom č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 4.10.2017 došlo k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy zo strany objednávateľov (č.l. 7). Ďalej mal súd za nesporné, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté 16.09.2016 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 14Pc/19/2017 zo dňa 5.3.2018, právoplatným dňa 6.4.2018 (č.l. 22). K uvedenému dňu došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd mal tiež za nesporné a preukázané, že za vykonané práce boli vyúčtované práce na stavbe rodinného domu v Podhorí v celkovej sume 24.674,29 Eur, z ktorej strany sporu spoločne uhradili sumu 9.994,29 Eur a zostatok, sumu 14.680,- Eur uhradil výlučne žalobca. Faktúry za práce boli vystavené a splatné za trvania manželstva, a to faktúra č. 2017063001 na sumu 11.539,60 Eur splatná dňa 7.7.2017, faktúra č. 2017091501 zo dňa 15.9.2017 splatná dňa 22.9.2017 na sumu 8.430,55 Eur a faktúra č. 2017100401 zo dňa 4.10.2017, splatná 18.10.2017 na sumu 8.243,74 Eur. Žalobca vykonal úhrady zostávajúcej časti v dvoch platbách časti po 7.340,- Eur, a to dňa 31.8.2018 a dňa 12.12.2018 (č.l. 20-21). Túto skutočnosť žalovaná nerozporovala a žalobca ju preukázal potvrdeniami o prevzatí finančných prostriedkov (č.l. 20 - 21).
15. Žalobca si voči žalovanej v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie polovice uhradených nákladov za stavbu rodinného domu, t.j. sumu 7.340,- Eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Sporný medzi stranami bol samotný nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia ako aj skutočnosť, či pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorou strany sporu previedli rodinný dom v Podhorí na kupujúcich, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 6.12.2018 (č.l. 79) previedli strany sporu ako kupujúci na predávajúcich rozostavaný rodinný dom evidovaný na LV č. 712 pre k.ú. Podhorie postavený na parc.č. 438/96 ako aj priľahlé pozemky, parc.č. 438/31, parc.č. 521/23 a parc.č. 438/96. Z článku I. kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, pričom pri rozostavanom rodinnom dome mala byť na liste vlastníctva uvedená aj žalovaná, nakoľko v čase nadobudnutia nehnuteľnosti boli predávajúci manželia. Medzi stranami bolo tak nesporné, že rozostavaný rodinný dom nadobudli manželia v čase trvania manželstva. Sporné bolo, či aj pozemky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva.
17. Na účely vyhodnotenia spornej otázky súd vychádzal z kúpnej zmluvy (č.l. 113) zo dňa 27.5.2016, podľa ktorej nadobudol žalobca ako kupujúci nehnuteľnosti zapísané na LV č. 712 pre k.ú. Podhorie, a to parc.č. 438/31 - ostatné plochy o výmere 600 m2, parc.č. 521/23 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, t.j. celková výmere 823 m2. Z aktuálneho výpis z LV č. 712 (č.l. 154) vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva sú zapísané tri parcely, a to. parc.č. 438/31, parc.č. 521/23 a parc.č. 438/96, na ktorej je postavený rozostavaný rodinný dom. Súčet výmer všetkých parciel je 823 m2. Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosti - pozemky, ktoré nadobudol žalobca kúpnou zmluvou pred uzavretím manželstva, t.j dňa 27.5.2016 (č.l. 113) patria do jeho výlučného vlastníctva, pričom na uvedenom nemení nič ani skutočnosť uvedená v kúpnej zmluve zo dňa 6.12.2018, kde je uvedené, že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Vlastnícke právo žalobcu ako výlučného vlastníka pozemkov súd považoval za preukázané kúpnou zmluvou uzavretou pred manželstvom a pri posudzovaní uvedeného vychádzal zo stavu v katastri nehnuteľnosti. Zároveň súd poukazuje aj na znenie článku I. kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.2018, v ktorom je špecifikované, že pri stavbe - rozostavanom rodinnom dome mala byť na liste vlastníctva uvedená aj žalovaná. Žalovaná v písomných vyjadreniach tvrdila, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou pozemkov, čo odvodzovala od znenia kúpnej zmluvy. Na pojednávaní dňa 9.3.2020 právny zástupca žalovanej uviedol, že „my nespochybňujeme, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemkov a že táto cena za pozemky bola zohľadnená v tej kúpnej zmluvy“. Uvedené sa tak medzi stranami sporu stalo nesporným a preukázaným.
18. Žalovaná svoju procesnú obranu postavila na znení kúpnej zmluvy, pričom zo žalobcom predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti - pozemky boli v čase prevodu na kupujúcich v jeho výlučnom vlastníctve. Okrem toho základ procesnej obrany žalovanej tvorila skutočnosť, že medzi stranami sporu ako bývalými manželmi nedošlo po rozvode k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva ani dohodou ani na základe súdneho rozhodnutia. Túto skutočnosť namietal právny zástupca žalovanej a tvrdil, že kúpnou zmluvou, ktorej predmetom bol prevod rodinného domu v Podhorí, nemožno nahradiť dohodu či súdne konanie o vyporiadaní BSM.
19. Na účely konania súd konštatuje, že súd vychádza zo stavu v čase rozhodovania. Je pravdou, že ani žalobca ani žalovaná nepodali žalobu o vyporiadanie BSM a tiež súdu nepredložili a netvrdili, že medzi nimi existuje dohoda o vyporiadaní BSM. Súd však konštatuje, že vyporiadanie BSM dohodou či súdnym rozhodnutím je právom rozvedených manželov, nie ich povinnosťou. Pre takéto prípady, kedy k dohode či súdnemu rozhodnutiu nedôjde v lehote troch rokov od rozvodu, upravuje Občiansky zákonník v § 149 ods. 4 OZ a ukladá zákonnú domniemku o právnom posúdení vlastníctva majetku v BSM. Zároveň súd zdôrazňuje, že v čase rozhodovania považoval za nesporné, že medzi stranami už neexistujú žiadne aktíva ani pasíva vyplývajúce z BSM. Žalovaná síce žiadala predložiť výpisy z účtu žalobcu ku dňu rozvodu, avšak až v záverečnej reči na pojednávaní právny zástupca uviedol, že týmito výpismi mala byť preukázaná existencia iného majetku patriaceho do BSM. Navyše, súd konštatuje, že predmetom tohto konanie nie je vyporiadanie BSM, pretože de facto v čase rozhodovania súdu mal súd za preukázané, že aktívami patriacimi do BSM bol rodinný dom v Podhorí, ktorý strany sporu predali dňa 6.12.2018 a pasíva predstavovali záväzky zo zmluvy o dielo, ktoré zanikli ich uhradením žalobcom a záväzky z hypotekárneho úveru, ktorý zanikol splatením z prostriedkov za predaj rozostavaného rodinného domu. Žalovaná v rámci vyjadrení k žalobe a úkonov v zmysle § 167 CSP ani netvrdila, že do BSM manželov patria v čase rozhodovania súdu iné aktíva či pasíva. Preto súd návrh na predloženie výpisov z účtu žalobcu považoval za neúčelný pre potreby tohto konania.
20. Vo vzťahu k vyhodnoteniu samotného žalobného nároku súd konštatuje, že žalobca sa domáhal zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, pretože plnil za iného to, čo mal plniť sám. V zmysle zásady „iura novit curia“ (súd pozná právo), súd dospel k záveru, že žalobca žiada, aby mu bolo priznané to, čo ako spoločný dlh plnil za žalovanú. Ide o plnenie dlhu, ktoré nastalo až po zániku BSM a boli naň povinné obidve strany sporu ako solidárni dlžníci. Je pravdou, že toto plnenie sa mohlo vyporiadať aj v rámci tzv. širšieho vyporiadania BSM, no pokiaľ žalobu o vyporiadanie BSM nepodal ani jeden z bývalých manželov nepodal, je žalobca je aktívne legitimovaný domáhať sa svojho nároku s poukazom na ust. § 511 ods. 3 OZ.
21. Zo skutkových okolností uvedených v žalobe a vyjadreniach strán sporu je zrejmé, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanej subrogačný nárok solidárneho dlžníka v zmysle § 511 ods. 3 OZ. Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník splnil viac, než zodpovedalo vzájomnému pomeru medzi dlžníkmi, má
voči ostatným spoludlžníkom právo následného postihu (subrogačný regres). Toto právo spočíva v tom, že dlžník, ktorý veriteľovi splnil celú pohľadávku alebo viac, ako by naňho podľa vnútorného pomeru prislúchalo, môže od ostatných dlžníkov žiadať, aby mu uhradili, čo podľa tohto pomeru na nich pripadá. Tento podiel môže byť u všetkých rovnaký alebo môže byť stanovený osobitným predpisom alebo môže byť daný vzájomnými vzťahmi solidárnych dlžníkov, ako je tomu v prípade podielového spoluvlastníctva. Právo postihu prislúcha každému solidárnemu dlžníkovi. Toto právo nie je závislé od toho, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia alebo či dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Je oprávnený požadovať od ostatných náhradu za plnenie, ktoré za nich podľa práva poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa. Právo následného postihu dlžníkovi nevznikne, ak splnil najviac toľko, koľko zodpovedá jeho podielu. Takisto mu toto právo nepatrí, ak splnil viac, než robil celý dlh (napr. z dôvodu omylu o výške dlhu alebo neuplatnením námietky, ktorá prislúcha tomuto dlžníkovi osobne). Predmetom postihu je to, čo dlžník splnil na základe svojho záväzku veriteľovi, t. j. istina s prípadnými úrokmi.
22. Pri čiastočnej platbe má dlžník právo regresu len čo do časti prevyšujúcej vo vzájomnom pomere jeho podiel. Pri splácaní dlhu v splátkach vzniká regresný nárok čo do každej splátky samostatne. V posudzovanom prípade tak ide o príklad pasívnej solidarity, kedy viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu. Všetci dlžníci sú tu teda povinní poskytnúť jedno a to isté plnenie a veriteľ ho môže vyžadovať od ktoréhokoľvek z nich až do prevzatia celého plnenia. Pasívna solidarita vychádza zo zásady, že ak celý dlh splní jeden zo spoludlžníkov, povinnosť ostatných dlžníkov zanikne (platí tu zásada „jeden za všetkých a všetci za jedného“). Pri pasívnej solidarite sa teda vychádza zo zásady, že každý z dlžníkov je zaviazaný za celý dlh, pričom ak veriteľovi poskytne celé plnenie jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov, solidárny záväzok zaniká. Dlžník, ktorý bol veriteľom vyzvaný na splnenie celého dlhu, sa nemôže brániť námietkou, aby veriteľ vymáhal od každého dlžníka len pomernú časť dlhu (exceptio beneficium de duobus vel pluribus resi debendi), a nemôže teda svoje plnenie obmedziť len na svoj dlh. Preto aj povinnosť spoludlžníkov k celému dlhu nezaniká, ak len jeden z nich splnil svoj podiel na dlhu (pro parte). K zániku dlhu môže dôjsť len vtedy, ak jeden zo spoludlžníkov splnil celý dlh. Účelom pasívnej solidarity je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že sa jej môže domáhať z majetku viacerých osôb (nemôže mu byť na ujmu platobná neschopnosť niektorého z dlžníkov) a zároveň uľahčiť jej uplatnenie. Po uspokojení veriteľovej pohľadávky však spravidla môže dôjsť k vzájomnému vysporiadaniu medzi jednotlivými solidárnymi dlžníkmi.
23. V prejednávanom prípade teda jednoznačne ide o právo postihu, ktoré prislúcha každému solidárne zaviazanému dlžníkovi, ktorý splnil dlh (celkom alebo sčasti) veriteľovi. Toto právo nie je podmienené tým, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia, alebo či dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Je oprávnený požadovať od ostatných náhradu za plnenie, ktoré za nich podľa práva poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa. Rozsah rozvrhového regresu dlžníka, ktorý splnil celý dlh, je voči ostatným spoludlžníkom daný ich podielmi na celom dlhu. Súčasťou postihového práva sú aj náklady, ktoré vznikli plniacemu dlžníkovi v súvislosti so súdnym konaním, pravda, ak ide o náklady oprávnené, nie o náklady súvisiace so svojvoľným odopretím práva splniť dlh. Ak výška týchto podielov nevyplýva z právneho predpisu, súdneho rozhodnutia, dohody účastníkov ani z iného vzájomného vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi (napr. ako je tomu v prípade podielového spoluvlastníctva), platí, že i výška postihu je voči každému spoludlžníkovi rovnaká. V prejednávanej veci je nesporné, že za trvania manželstva vznikol žalobcovi a žalovanej voči zhotoviteľovi, resp. dodávateľovi solidárny záväzok titulom zmluvy o dielo. Ani rozvod manželstva nemá vplyv na práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo, a tak je zrejmé, že na úhradu platieb za vykonané a dodané práce sú povinní obaja objednávatelia solidárne.
24. Výšku vykonaných úhrad, platieb za dodané práce mal súd za nespornú a preukázanú. Žalobca uhradil zhotoviteľovi spolu 14.680,- Eur. Nakoľko plnil ako solidárny dlžník, má voči žalovanej ako spoludlžníkovi (druhému objednávateľovi) nárok na úhradu polovice nákladov, t.j. na sumu 7.340,- Eur. Žalobca podľa názoru súdu totiž preukázal, že spoločný dlh uhradil po zániku manželstva z vlastných prostriedkov. Žalovaná ani netvrdila, že by žalobca platil dlh zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM. Naopak, tvrdila, že dlh uhradil žalobca z kúpnej ceny obdržanej za predaj pozemkov a rodinného domu. Súd mal však preukázané, že v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.2018 bola kúpna cena za
rodinný dom určená vo výške 74.137,50 Eur a za pozemky v sume 30.862,50 Eur. Súd mal pritom za nesporné, že rozostavaný rodinný dom bol súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z kúpnej ceny za rodinný dom bol uhradený hypotekárny úver poukázaním časti kúpnej ceny vo výške 51.281,40 Eur a vo výške 20.549,67 priamo na účet banky. Spolu tak uvedená suma predstavuje 71.831,07 Eur, ktorá bola použitá na úhradu záväzkov strán sporu voči banke. Na účet žalovanej bola z kúpnej ceny poukázaná suma 5.000,- Eur. Suma 23.296,93 Eur a suma 4.872,- Eur bola poukázaná na účet žalobcu, t.j. spolu 28.168,93 Eur, pričom kúpna cena pozemkov predstavovala sumu 30.862,50 Eur. Žalobcovi tak titulom kúpnej zmluvy nebola poukázaná celá suma za pozemky v jeho výlučnom vlastníctve, ale iba časť. Preto tvrdenie žalovanej, že z tejto sumy mal žalobca uhradiť záväzky zo zmluvy o dielo neobstojí, nakoľko suma poukázaná na účet žalobcu vo výške 28.168,93 Eur predstavuje vyplatenie kúpnej ceny za pozemky v jeho výlučnom vlastníctve. Je preto zrejmé, že žalobca vyplatil záväzky zo zmluvy o dielo z vlastných, t.j. výlučných, finančných prostriedkov a má voči žalobkyni nárok v zmysle § 511 ods. 3 OZ na vrátenie polovice finančných prostriedkov vynaložených na úhrady titulom solidárneho záväzku žalobcu a žalovanej.
25. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 7.340,- Eur žalobcovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
26. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešnou stranou sporu, a tak mu súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia