Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cb-81-2019.pdf
PDF · 174.42 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35910739 právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava- Staré Mesto proti žalovanému: Q. IVEMIX, s miestom podnikania Stretava 101, 072 13 Stretava, IČO: 35550104 právne zastúpený JUDr. Radoslav Soták, advokát, Nám. slobody 7, 07101 Michalovce o zaplatenie 2982,67 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2982,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2982,67 Eur od 5.12.2017 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2982,67 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2982,67 Eur od 5.12.2017 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovanej Iňačovce 75, v období od 5.3.2017 do 24.10.2017 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Q. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. V danom prípade bola škoda vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v sume 2982,67 Eur a bola vyfakturovaná žalovanej faktúrou č.9000272067 zo dňa 20.11.2017, splatná dňa 4.12.2017. Tým, že žalovaná nezaplatila uvedenú faktúru riadne a včas, dostala sa do omeškania, preto si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
2. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní dňa 31.5.2019 platobný rozkaz pod sp. zn. 31Up/595/2019, proti ktorému podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná uviedla, že nárok neuznáva a poukázala na to, že k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nedošlo. Uviedla, že nebola zo strany žalobcu písomne informovaná a výmene meradla a ani sa výmeny meradla nezúčastnila, rovnako ako jej manžel. Tým, že nebola žalovaná prítomná pri výmene meradla, žalobca zavinil stav , že nevie preukázať stav krytu meradla pri jeho výmene a uviedla, že k poškodeniu krytu muselo dôjsť jedine neodborným postupom
zamestnancov žalobcu pri výmene meradla. Žalovaná ďalej uviedla, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii /plomby a ani žiadneho iného zabezpečenia/ zamestnanci žalobcu pri výmene nezistili a nevyplýva to ani zo zápisu z výmeny meradla. Ďalej uviedla, že nie akékoľvek poškodenie krytu plynomera je možné považovať za porušenie zabezpečenia meradla. Poukázala na to, že k jeho poškodeniu muselo dôjsť pri výmene meradla zamestnancami žalobcu po jeho výmene a poukázala na to, že nie je možné, aby akékoľvek mechanoskopické stopy na kryte bez preukázania ich vzniku, malo za následok neoprávnený odber žalovanej. Žalovaná ďalej uviedla, že v prípade neoprávneného odberu plynu je odberateľ, v zmysle zákona o energetike, povinný nahradiť škodu ak vznikla, teda je potrebné preukázať, že neoprávneným odberom došlo k vzniku reálnej škody a ďalej pokiaľ by aj k škode došlo /čo popiera/ tak pri stanovení jej výšky nie je možné vychádzať z vyhlášky č. 155/2005 Z.z. ale z obchodných podmienok. Teda výška škody sa určí buď podľa typového diagramu dodávky v zmysle platného prevádzkového poriadku alebo podľa odberu rovnakého obdobia predchádzajúceho roka s prihliadnutím na prípadné zmeny v počte a príkone spotrebičov. Napokon poznamenala, že zo spôsobu výpočtu škody žalobcom nie je zrejmé, aké typy spotrebičov boli pri výpočte použité, keďže sú vo výpočte označené len značkou, bez bližšej špecifikácie a teda je výpočet nepreskúmateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené, nárok na náhradu škody neuznáva.
3. V rámci vyjadrenia k odporu žalovanej / teda v replike čl. 33/ právny zástupca žalobcu uviedol, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, Severná 26, 974 01 Banská Bystrica č. 739/PL - 2017 zo dňa 10.11.2017 (ďalej len "znalecký posudok"). Znalec v ňom uviedol, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené -kryt číselníka meradla bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby. Znalec súčasne uviedol, že v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Žalobca má za to, že spochybňovanie znaleckého posudku žalovaným je irelevantné, s účelom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Absencia zaisťovacích prvkov znamená, že plombu bolo možné ľubovoľne odnímať a opäť vkladať na jej miesto. Je teda zrejmé, že plomba svoj účel, zabezpečovať meradlo, ďalej nebola schopná plniť. V prípade odstránenia plomby je možné aj bez nástroja manipulovať s číselníkom meradla. Úlohou znalca bolo posúdiť, či došlo k poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla. V prípade, že bol zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn, je splnený zákonný predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená prípadnou funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnou plynu na ľubovoľnú hodnotu. V tejto súvislosti uviedol, že možno predpokladať, že meradlá po neoprávnenom zásahu do ich zabezpečenia zostávajú funkčné, vykazujú naďalej známky funkčnosti a sú spôsobilé merať hodnoty správne. Avšak porušenie zabezpečenia umožňuje ľubovoľnej osobe manipuláciu s takto nameranými hodnotami. Je teda irelevantné, či meradlo meria hodnoty správne, ak vzhľadom na porušenie jeho zabezpečenia možno tieto hodnoty bez poškodenia meradla optimalizovať podľa vlastného uváženia (pretáčať na ľubovoľnú hodnotu). Právny zástupca žalobcu ďalej konštatoval, že porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácií príp. plomby platnosť overenia meradla zanikla, a nie je potrebné preukazovať, či meradlo meria správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním resp. takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Uviedol, že nie je potrebné skúmať či samotné meradlo meralo správne, toto skúmanie by bolo neúčelné, stačí samotný fakt, že zabezpečenie proti neoprávanej manipulácií, ktoré chráni pred zásahom do plynomeru bolo poškodené resp. odstránené, čím bolo umožnené manipulovať s číselníkom a nastaviť akúkoľvek ľubovoľnú hodnotu na meradle, aj keď samotné meradlo mohlo merať správne. Teda údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný na predmetnom plynomeri, tak nemusí predstavovať množstvo skutočne spotrebovaného zemného plynu. Preto bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovanej prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z. a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 5.3.2017 - 24.10.2017. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu stanoveného v §15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Zb. zákonov o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, kt. vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktorého takéto meradlo vykazuje teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, a toto množstvo ani nemôže
byť žalobcom použité na určenie výšky škody v prípade neoprávneného odberu. Porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu a nie je teda zrejmé/ či množstvo plynu spotrebovaného odberateľom, kt. indikuje takto poškodený plynomer predstavuje alebo nepredstavuje aj daným odberateľom skutočné odobraté množstvo. Ak by teda žalovaný neodoberal plyn spôsobom, ktorý zákon o energetike kvalifikuje ako neoprávnený a teda meradlo a jeho zabezpečenie by neboli poškodené, iba v takomto prípade by odobral plyn, ktorý patril jeho dodávateľovi a tento by mu následne spotrebu v prípustnom množstve vyfakturoval. Ďalej uviedol, že v prípade, ak je zistené porušenie plomby alebo akákoľvek iná skutočnosť, ktorá má za následok zánik platnosti overenia daného meradla, žalobca nemôže do tohto systému zadať ako fakturačný odpočet stav z takto poškodeného meradla a dodávateľ zemného plynu z dôvodu zániku platnosti jeho overenia nemôže tento stav vyfakturovať. Do daného systému sa teda pre účely fakturácie zadáva stav totožný so stavom, ktorý bol zistený pri poslednom fyzickom odpočte predchádzajúcom zisteniu poškodenia meradla, keďže treba vychádzať z fikcie stanovenej v príslušnom VZPP a to vyhláške MH č. 449/2012 Z.z., na základe ktorej sa za obdobie neoprávneného odberu považuje obdobie len od posledného fyz. odpočtu meradla, hoci toto meradlo, resp. jeho zabezpečenie mohlo byť poškodené aj pred týmto posledným fyz. odpočtom. Vzhľadom na uvedené žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na číselníku meradla a plyn, ktorý žalovaný odobral bolo potrebné určiť vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zákona. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0m3. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v prípade ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanému. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní žalovaného je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možne akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. Poukázal na súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. (Uznesenia sp.zn. 5Obdo/32/2018, 3Obdo/51/2017, 2Obdo/32/2018)
4. Čo sa týka žalovanou namietanej skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že v danom prípade došlo na strane žalobcu k vzniku škody, právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmysle zákona o energetike Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Poukázal na to, že žalovanej nebola za predmetné obdobie neoprávneného odberu (5.3.2017 - 24.10.2017) fakturovaná spotreba zemného plynu zo strany jej dodávateľa. Dôvodom bol zánik platnosti overenia meradla podľa vyššie citovaného ustanovenia, nakoľko platnosť meradla zanikla pre poškodenie jeho zabezpečenia a nie je možné akceptovať údaje na tomto meradle. Plyn, ktorý žalovaný odobral, nebol teda odobraný od jeho dodávateľa. Žalovaná v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn nezaplatila (dodávateľ v týchto situáciách buď vystavuje žalovanému faktúry na sumu 0,00 Eur , prípadne žalovanému vznikne preplatok, ktorý dodávateľ vráti odberateľovi). Žalovaný však takýto plyn odoberá de facto zadarmo, ale jeho odberom skutočne dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa v tomto prípade znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Túto skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber plynu pracuje. Plyn ktorý odoberal žalovaný priamo z distribučnej siete je určený na pokrytie prípadných strát pri haváriách, alebo na pokrytie neoprávnených odberov zemného plynu (ako je tomu v tomto prípade). Inak povedané jedná sa o plyn žalobcu, ktorý bol určený na vyvažovanie a udržiavanie stáleho tlaku a pokrýva nie strát v distribučnej sústave plynu a plnenie ďalších úloh, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona (Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom). Pokiaľ sa týka postupu pri výpočte škody má za to, že žalobca postupoval v súlade so zákonnou úpravou teda v súlade so zákonom o energetike a s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, kde v tejto súvislosti uviedol, že nie je možné na danú situáciu aplikovať § 82 ods. 4 zákona o energetike,
pretože okrem skutočnosti, že plynové meradlo sa nachádzalo na mieste verejne neprístupnom, tak zároveň odberné miesto ma podnikateľský charakter, pričom zákon priznáva možnosť použitia typového diagramu výpočtu škody len v prípadoch odberného miesta - domácnosť. Žalobca má za to, že vyjadrenie žalovaného v odpore neobsahuje relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Vyjadrenie možno považovať len za účelovú obranu v snahe oddialiť právoplatnosť rozhodnutia súdu. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal oprávnenosť svojho nároku a preto navrhol aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému podľa ust. § 14 CSP.
5. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu /v duplike čl. 118/ uviedol, že žalobca nepreukázal, že mu škoda vznikla. Žalovaná popiera existenciu spotrebičov v žalovanom období na jej prevádzke, ktoré sú uvedené vo výpočte škody a ktoré nie je možné ani stotožniť na základe ich popisu, teda vstupné údaje na výpočet škody sú nesprávne. Namietal, že meradlo je verejné prístupné, keďže je prístupné z verejne prístupného dvora ako aj z chodníka. Ďalej uviedol, že dňa 27.10.2017 bolo zistené porušenie číselníka meradla avšak nebolo zistené, a ani tvrdené, aby táto skutočnosť mala spôsobiť nesprávne údaje na meradle pri odbere plynu, resp. žeby viedla ku škode na strane žalobcu. Uviedol, že je možné vychádzať z objektívnej zodpovednosti žalovanej ako odberateľa, ale len vtedy, ak by žalobca preukázal existenciu všetkých právnych skutočností, ktoré sú nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody, pričom nie je preukázané porušenie právnej povinnosti, existencia škody, existencia príčinnej súvislosti a naviac, nepreukázala sa ani preskúmateľnosť výpočtu škody, ktorú si žalobca uplatňuje. Poukázal na to, že na uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody. Nepostačuje len riadiť sa vyhláškou ustanovujúcou spôsob výpočtu škody podľa súdnej praxe a žalobca nepreukázal, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu a tým aj ku škode v takom rozsahu, ako požaduje žalobca, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 21Cob/131/2011. Právny zástupca žalovanej poukázal na to, že meradlo zaznamenávalo odber plynu nakoľko dňa 27.10.2019 bol stav na meradle 5838 a 24.10.2017 bol stav 5834 pričom dňa 18.3.2017 bol stav 5679,čo svedčí o odbere zemného plynu riadne meraného, čiže to dokazuje , že plynomer riadne fungoval, keďže sa zvýšil odber od počiatočného stavu 18.3.2017 do konečného stavu dňa 24.10.2017 a zároveň z toho vyplýva nesprávny dátum výpočtu škody 5.3.2017, keďže odpočet bol robený ku 18.3.2017 a nie k 5.3.2017. Zároveň právny zástupca uviedol, že žalobca nevykonal skúšku meradla a poukázal na to, že manžel žalovanej nebol oprávnený na podpis záznamov žalobcu zo 24.10.2017 a 27.10.2017 a preto sú tieto úkony neplatné. Ďalej uviedol, že žalobca mal v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 zákona o energetike, povinnosť vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keby to nebolo možné, mohol použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa vyhlášky. Vyčíslenie škody v zmysle uvedenej vyhlášky totiž pôsobí ako sankcia za neoprávnený odber a nie ako náhrada škody plniaca funkciu kompenzačnú a preventívnu, keďže takéto vyčíslenie škody niekoľkonásobne prekračuje reálnu spotrebu žalovanej. V tejto súvislosti dal do pozornosti Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.8.2015, sp. zn. L ÚS 668/15 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.8.2015. Právny zástupca žalovanej zotrval na doterajšej argumentácii, že k žiadnemu porušeniu pôvodného zabezpečenia nedošlo pretože nebola narušená žiadna plomba.
6. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 10.12.2019 poukázal na sudcovskú koncentráciu konania a na to, že námietky žalovaného ohľadne nesprávnosti výšky škody s ohľadom na spotrebiče na odbernom mieste , je nové skutkové tvrdenie , ktoré žalovaný neuviedol pri prvom procesnom úkone , (odpore proti platobnému rozkazu). Okrem toho vo vzťahu k namietaným plynovým spotrebičom uviedol, že nesúlad nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázaný. Ďalej uviedol, že tvrdenia ohľadom skutočnosti, že predmetné plynové meradlo mohlo merať korektné hodnoty spotreby plynu sú absolútne irelevantné aj s poukazom na § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii. Čo sa týka vzniku škody vo vyjadrení uviedol, že plyn bol v žalovanom období odoberaný zadarmo priamo z distribučnej siete a teda majetok žalobcu ako distribútora sa o žalovaným odoberaný plyn zmenšil bez protihodnoty t.j. vznikla škoda. Pokiaľ sa týka žalovanou predložených obchodných podmienok tak ich znenie je pre žalobcu absolútne irelevantné , nakoľko žalobca nie je zmluvnou stranou a teda nie sú pre neho žiadnym spôsobom záväzné. Zároveň poukázal na to že na výpočet výšky škody nie je možné použiť typový diagram dodávky podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. pretože plynové meradlo sa
nenachádza na verejne prístupnom mieste a zároveň zákon predpokladá použitie typového diagramu dodávky v prípade spotreby plynu v odbernom mieste - domácnosť , avšak v danom prípade je odberné miesto využívané na podnikateľský účel. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodovaciu prax a to uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018, 3Obdo/51/2017, 2Obdo/32/2018. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení poukázal aj na to, že Nález ÚS ČR sp. zn. L ÚS 668/15, ktorým argumentuje žalovaný, nevyvoláva na území Slovenskej republiky žiadne účinky a nie je pre žiadny súd Slovenskej republiky smerodajné, zároveň toto rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s právnymi predpismi cudzej krajiny, ktoré regulujú iné odvetvie energetiky a to trh s elektrickou energiou. Preto predložené rozhodnutie vôbec nespochybňuje nárok žalobcu. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, žalobca v konaní preukázal poškodenie plomby (zabezpečenia) plynového meradla; preukázal, že žalovaná plyn v rozhodnom období odoberala zadarmo a žalobca preukázal skutočnosti, s ktorými zákon spája nárok na náhradu škody a tiež spôsob výpočtu tohto nároku. Obranu žalovaného považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za mimozmluvný záväzok zodpovednosti za škodu.
7. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 9.3.2020, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii poukázal na to, že má za to, že došlo k neoprávnenému odberu a v tomto prípade je irelevantné skúmať funkčnosť číselníka a zariadenia, keďže v týchto prípadoch sa funkčnosť neskúma. V plnom rozsahu odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR , ktoré uviedol vo svojich podaniach. preto navrhol žalobe vyhovieť.
8. Právny zástupca žalovanej v rámci svojho vyjadrenia na predmetnom pojednávaní uviedol , že je toho názoru, že nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Zámerne sa pýtali znalca, aby definoval daný pojem porušenie zabezpečenia, on sám ho nevedel špecifikovať a vyjadril sa len všeobecne a neurčito. V podstate vychádza len z toho, že keď zistí nejaké porušenie, automaticky to považuje za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Súdna prax však hovorí, že za takéto porušenie možno považovať len také poškodenie, ktoré malo určite vplyv na správne zaznamenaný odber. Zámerne dávali otázky aj týkajúce sa záražiek pod číselníkom, ako aj svedkovi Kováčovi ako aj znalcovi, nakoľko v obdobnej veci vedenej pred KS v Prešove, pod sp. zn. 15Co/275/2015 z rozhodnutia vyplynulo, že nie každé odklopenie číselníka sa považuje za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Iba také, ktoré malo určite vplyv na správne zaznamenávanie odberu. V tejto veci bol vykonávaný aj test, bola vykoná skúška, či meradlo zaznamenáva odber resp., či meradlo zaznamenáva odber pri zapnutých spotrebičoch. A takisto nebolo meradlo preskúmané slovenskou legálnom metrológiou. V danej veci súd žalobu zamietol z toho dôvodu, že nebolo preukázané aby zarážky pod číselníkom boli poškodené úplne alebo len čiastočne a teda nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia meradla. To znamená, že nebolo jednoznačne ustálené, že bolo možné vykonať akúkoľvek manipuláciu s číselníkom. Svedok R. uviedol, že on zarážky neskúmal, čiže sú toho názoru, že ak by bolo manipulované s číselníkom, tak by zarážky boli poškodené alebo úplne zničené. Preto sú toho názoru, že k porušeniu zabezpečenia nedošlo. Meradlo meralo naďalej bolo plne funkčné, čo potvrdil svedok R. keď o 3 dni zaznamenal o 4 kubíky vyšší odber. Je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a to v tom zmysle, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V konaní nebolo jednoznačne uzavreté, že číselník na plynomery bol tak odchýlený, žeby sa kolieska na číselníku pri odbere nemohli točiť a správne zaznamenávať spotrebu, čo je základný argument obhajoby. Taktiež poukázal na to, že znalec vypočutý na pojednávaní je znalcom z odboru mechanoskopia a nie z odboru energetiky, nie je oprávnený sa vyjadrovať k tomu, či zarážky na kolieskach číselníka, či majú nejakú funkciu alebo nie. Je oprávnený sa len vyjadrovať, či došlo k nejakým poškodeniam. Svedok R.potvrdil, že by boli vylomené zarážky pod číselníkom, alebo zničené, teda nebolo jednoznačné ustálene, žeby číselník bol nejakým spôsobom manipulovaný a preto je toho názoru, že žaloba nie je dôvodná a navrhol žalobu zamietnuť.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, znaleckým posudkom a výsluchom znalca a zistil tento skutkový stav :
10. Faktúrou č. XXXXXXXXXX . zo dňa 20.11.2017 splatnou dňa 4.12.2017, žalobca vyúčtoval škodu za odber zemného plynu za obdobie 5.3.2017 - 24.10.2017 v sume 2982,67 Eur, /čl. 10/
11. Z listiny výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyplýva, že žalobca vypočítal žalovanej za obdobie 5.3.2017 do 24.10.2017 neoprávnený odber zemného plynu za tri spotrebiče (spotrebič na varenie MORA 212 celoplynový, prietokový ohrievač - Vaillant, a plynové
vykurovanie Gamat Mora 2,5 kW ) v množstve 6980 m3 a v cene 2780,08 Eur ; náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu činia 202,59Eur. /čl. 12/
12. Z montážneho listu meradla na odbernom mieste číslo XXXXXXXXXX v.yplýva, že dňa 8.6.2009 bola vykonaná montáž meradla s výrobným číslom 6571157. /čl. 14/.
13. Zo zápisu zo dňa 24.10.2017 vyplýva, že bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX, bola zhotovená fotodokumentácia, bolo zistené, že na Om je odklopený číselník. Bol poskytnutý kontakt na majiteľku a výmena meradla bude realizovaná po dohovore /čl. 14 rub/.
14. Z montážneho listu meradla č. 1203276029 na odbernom mieste číslo 4XXXXXXXXX vyplýva, že na danom odbernom mieste sú inštalované spotrebiče PŠ Mora 212 1ks prietokový ohrievač Vaillant 1ks a gamatky MORA 1ks. Bola vykonaná montáž nového meradla s výrobným číslom XXXXXXX . a staré meradlo bolo zapožičané na dobu určitú. Montážny list je podpísaný manželom majiteľky /čl. 15/
15. Zo zápisu zo dňa 27.10.2017 vyplýva, že bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX, kde bola vykonaná výmena meradla z dôvodu poškodenia. Číselník meradla je odklopený z ľavej strany. prevádzkové plomby neporušené. meradlo je umiestnené v železnej skrinke na pozemku odberateľa. Prevádzka funguje ako potraviny, meradlo je zabalené do krabice, pri výmene je prítomný manžel majiteľky. /zápis je podpísaný manželom majiteľky /čl. 15 rub/.
16. Z fotodokumentácie vyplýva, že meradlo je umiestnené na pozemku ohradenom plotom, a je viditeľná železná skrinka pri meradle. Zároveň sú zrejmé otváracie hodiny prevádzky / Po - Pia - 6:30 - 17:00; So - 6:30 - 12:00 //čl. 16 rub - 17rub/
17. Z listiny vystavenej spoločnosťou Innogy Slovensko s.r.o., zo dňa 19.3.2019 vyplýva, že táto spoločnosť na odbernom mieste Q., mala od 5.3.2017 do 24.10.2017 uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu so žalovanou a za obdobie od 5.3.2017 do 24.10.2017 odobral odberateľ na predmetnom odbernom mieste 0 m3 zemného plynu patriaceho tejto spoločnosti. /čl. 28/.
18. Zo znaleckého posudku č. 739/PL-2017 vyplýva, že znalec Ing. I. vizuálnou prehliadkou plynomeru s výrobným číslom XXXXXXX-XBX-XX-XX z.istil, že kryt číselníka je možné odklopiť bez dodatočného poškodenia plomby., a na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Nezistil poškodenie plomby ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. /čl. 29
- 29 rub/
19. Z vyúčtovania znalečného za znalecký úkon č. 739/PL-2017 vyplýva odmena znalca vo výške 35,00 Eur /čl. 30/
20. Z cenníka externých služieb SPP - distribúcia účinných od 5.6.2013 vyplýva, že cena za overenie plynomeru činí G4 - G6 je 18,17 s DPH, cena za opravu plynomeru G1-4,G6 činí 23,48 s DPH , cena dopravy k činnostiam činí 7,38 Eur za použitie osobného automobilu na 1h. /čl. 31/
21. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že na odbernom miestH.lo za obdobie 19.3.2017 - 18.3.2018 fakturované 267,56 Eur a zaplatené 374,00 Eur a teda bol vykázaný preplatok zálohových platieb vo výške 106,44 Eur. /čl. 128/
22. Z rozpisu položiek k faktúre č. XXXXXXXXXX. vyplýva, že na danom odbernom mieste bol spotrebovaný plyn v období 19.3.2016 do 18.3.2017 v množstve 664 m 3. /čl. 130/
23. Z fotografie na čl. 131 ako aj na čl. 136 a 137 vyplýva, že plynomer je zakrytý pod železnou skrinkou a nachádza sa v oplotenom dvore.
24. Žalovaná na pojednávaní dňa 17.2.2020 uviedla, že takéto nejaké zásahy do plynomeru nerobila. S manželom boli prekvapení, že bol zistený neoprávnený odber. Uviedla, že v jej prípade ide o malú prevádzku a takáto škoda, ktorú si žalobca uplatňuje, je likvidačnou. Pokiaľ bolo zistené porušenie krytu meradla, podľa jej názoru k tomu muselo dôjsť pri poslednom odpočte plynu, kedy muselo dôjsť k tomu, že keďže meradlo je v železnej skrinke, tak v prípade realizácie odpočtu plynu je potrebné túto skrinku dať dole z tohto meradla, kde pri odkrývaní tejto železnej skrinky, ktorá je ťažká, pravdepodobne mohlo dôjsť k poškodeniu meradla, ktoré je tvrdené v konaní žalobcom. Jedine tak si to vie vysvetliť. Hneď ako bol zistený tento stav, aj manžel volal do Bratislavy žalobcovi, kde mu bolo oznámené, že je tam fotografia, ktorá preukazuje stav, ktorý je tvrdený žalobcom. Poukázala aj na to, že v čase keď sa vykonala kontrola odberného miesta, dňa 27.10.2017, tak vlastne manžel sa nachádzal na prevádzke a len prišli mu ľudia z vonku povedať, že niekto manipuluje pri hodinách a plynomery, tak vlastne vyšiel von, kde už bol zosadený starý plynomer a nasadený nový s tým, že zamestnanci, ktorí realizovali tieto práce tak mu povedali, že aby podpísal zápisnicu z vykonanej kontroly, aby sa tu nemuseli ešte raz vracať.
25. Svedok Miloš Noško vo svojej výpovedi ( čl. 141) uviedol, že nechápe z čoho sú vinní. Keď prišiel k chlapom, ktorí menili merač , tí uviedli, že ho menia lebo je poškodený. Po výmene meradla podpísal všetko ako treba a tí čo menili meradlo si ešte popozerali, ako majú plynovku. Neskôr sa ešte zastavili, že ešte potrebujú pracovnú dobu, tak keďže tento údaj bol strhnutý, tak zobral papier a pracovnú dobu vypísal sám. Netušil o čo ide, myslel, že keď sa menia plynomery, tak sa menia, často sa menili. Po čase dostali list od SPP, že dačo poškodili. Volal do Bratislavy, kde uviedol že tí, čo chodia odpočítavať, keďže má na meradle takú ťažkú buďu, a keď niekto chce odpočítať plyn, tak to musí dvihnúť, inak ten číselník neopíše. a myslím si, že chyba je tam, že tí, kedy odpočítali tak sa to stalo. Tí páni, čo menili plynomer si šli pozrieť a zapísali to. Ďalej uviedol, že tí páni, čo menili plynomer, si šli pozrieť spotrebiče uvedené v zápise o výmene meradla a zapísali to. Poukázal na to, že v lete resp. začiatkom októbra menil gamatku a prietokový ohrievač ani nejde. Batériu majú na elektriku. Nevedel, že to treba nahlásiť, takéto veci. Uviedol, že od 5.3.2017 do 27.10.2017, bola nainštalovaná plynovka, ktorú užíva, len keď si ohreje kávu. Inak nič. Pri vypisovaní zápisu sa na to, po aké obdobie sú tam tieto spotrebiče nainštalované, tí čo menili meradlo nepýtali.
26. Svedok I. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.3.2020 uviedol, že vykonal kontrolu meradla u žalovanej. Do meradla nezasahoval. Uviedol, že aj na pravej strane plynomera číselníka je overovacia zabezpečovacia značka, ktorá bola v poriadku a z ľavej strany, tam sú len nejaké zarážky plastové na číselníku, ktoré sú na číselníku plus je tam na telese plynomera železo, do ktorého západky zapadnú. Tým pádom je číselník pevný a nedá sa odklápať. Keď prišiel na kontrolu, dal dole plechovú skrinku, tak bolo vidno, že číselník je odklopený z ľavej strany. Na základe toho, že je odklopený, tak preto ho zabalili do krabice a poslali znalcovi na preskúmanie tohto odklopenia. Poukázal na to, že ich kontrola spočíva v tom, že skrinku dajú dole a kontrolujú komplet zabezpečenie plynomera a teda keď videl, že je odklopený číselník , išiel do predajne, kde bola nejaká pani predavačka, ktorá mu dala číslo na pani majiteľku, a keďže mu nikto nedvíhal, tak dal skrinku naspäť, zdokumentoval to a odišiel preč s tým, že potom zavolá majiteľke a dohodnú sa na výmene. Následne sa dohodli, ( netuší s kým ale zrejme s pani majiteľkou, keďže v predajni bol kontakt na ňu), že výmena bude dňa 27.10.2017, kde prišiel aj s kolegom a bol v predajni pán Noško, manžel majiteľky. Vysvetlili mu, že prečo sa plynomer mení, ukázali mu poškodenie plynomera, dali dole plynomer do krabice, namontovali nový plynomer a odišli preč. Svedok ďalej poukázal na to, že kryt číselníka nelicoval. Pokiaľ je plynomer, číselník, v poriadku, musí úplne licovať. Ako náhle je tam nejaká medzierka od telesa plynomera, už je odklopený. Rukou sa dá pekne zobrať a odklápať hore dole. Keď je plynomer v poriadku, tak je v tých západkách, tak tým pádom nejde pohnúť. Pokiaľ príde na kontrolu, tak stále s rukou skúša, či to ide a rukou sa to nedá povoliť ten plast ; rukou sa to nedá cez to železo vytrhnúť. Každá kontrola spočíva v tom, že pozerá na zabezpečenie plomby plus potom, či sa nedá odklopiť z druhej strany, pozerá zospodu plynomera, či tam nie sú nejaké dierky navŕtané a takéto kontroly sa robia. Videl, že je odklopený číselník, zarážky nekontroluje, nerozumie sa do toho v akom mali byť stave , ale vie, že číselník sa nesmie odklápať. Keď vidí, že je odklopený, nezasahuje do toho vôbec, žeby kontroloval zarážky. Zarážka má funkciu, aby sa nedalo manipulovať s číselníkom. Pokiaľ sa týka toho, či meradlo meralo uviedol, že keď bol 24. bol stav 5834 a keď sme prišli 27. bol stav 5838, takže plynomer točil, zaznamenával spotrebu. Teda kolieska na číselníku sa museli točiť, keď bolo natočené. Svedok následne uviedol, že chodí často kontrolovať také plynomery a bola tam ťažká plechová skrinka železná. Videl veľa poškodených plynomerov, ale na tomto plynomery vôbec nebolo vidno, žeby po tom číselníku bolo buchnuté s nejakou skrinkou. Stále by bol plast rozbitý,
tu v tomto prípade nič nebolo vidno. Preto sa rozhodli, že ho pošlú na znalecký posudok. Keby bol rozbitý číselník, že je viditeľné, že je tam niečo po ňom buchnuté, tým pádom to vymenia, uznajú, že to mohlo byť skrinkou, ale v tomto prípade nebolo nič vidno na tom plaste číselníka, žeby tam bolo niečo poškodené. Preto ho zabalili a poslali znalcovi. Na otázku či je podľa neho možná manipulácia s číselníkom bez toho, aby tie zarážky boli poškodené, uviedol, že akonáhle už sa dá odklopiť ten číselník, tak už je tam možnosť manipulácie a to nemusí byť, že vy musíte na hodine pretáčať. Tie čísielká, stačí, že sa to odklopí, tým pádom kolečko, ktoré je pri číselníku už nie je spojené s kolečkom, ktorý je na telese a tým pádom plynomer nezaznamenáva spotrebu, vy si to odklopíte, vtedy vám plynomer nejde, potom trošku zaklopíte a už cez tie zarážky nepustí a dá sa tak zaklopiť, že potom číselník na seba dolieha, kolečka doliehajú na seba a tým pádom meria spotrebu. Ďalej uviedol, že akonáhle sa dá odklopiť, tá zarážka už nemohla byť v poriadku, neskúmal to ale vie, že keď plynomer je v poriadku, vtedy sa nedá odklopiť číselník.
27. Znalec Ing. I. v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 9.3.2020 uviedol, že, vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX n.a plynomer s výrobným číslom XXXXXXX, . pričom na tomto plynomery zistil, že je odklopený kryt číselníka, pričom plomba číselníka na krytie číselníka nie je poškodená. Optickým skúmaním znakov na plombe zistil, že sú tvarovo obsahovo zhodné a teda mohli byť vytvorené čeľusťami nástroja, ktorým boli vytvorené jemu dodané kontrolné odtlačky. Na základe týchto skutočnosti, ktoré zistil, odpovedal na otázky tak, že na plombe sa nachádza označenie 09-M41, na základe optického skúmania možno predpokladať, že otlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka a že na základe získaných skutočnosti môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, kryt číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby. Uviedol, že pri tomto type plynomera je číselník chránený krytom číselníka, ktorý na ľavej strane pri pohľade na plynomer je upevnený do zaisťovacích prvkov, a na pravej strane pri pohľade na plynomer je zaistený plombou. Tieto prvky by v normálnom prípade, teda kryt číselníka, by mal byť zaistený tými zaisťovacími prvkami a plombou, čo by malo zabrániť k prístupu k číselníku. Myslí si, že je štandardne, keď plynomer z výroby odchádza, je takto založený kryt číselníka. Z toho vychádza, keď posudzuje plynomery, že musí tam byť originálna plomba a kryt číselníka musí spĺňať svoju úlohu, to znamená nesmie dovoliť prístup k číselníku meradla.
28. Na otázku či pozná legálnu definíciu pojmu porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii znalec uviedol, že s touto vetou bojuje so zadávateľom dosť dlho, pretože to nie je technická vec, a preto v posudku vždycky, ak si myslí, že došlo k porušeniu zabezpečenia, to znamená, že nejakým spôsobom bolo možné sa dostať k číselníku, uvádza cez pomlčku, aký spôsob bol použitý. V tomto prípade cez pomlčku je napísané, že kryt číselníka bolo možné odklopiť, to znamená, že v tej chvíli je možné dostať sa k číselníku. Keď je poškodená plomba, napr. chýba spodná časť plomby, hovorí, že bola mechanicky poškodená, prípadne bolo použité lepidlo alebo nejaká lepiaca hmota, takže vždy v jeho posudkoch je napísané cez pomlčku -čo zistil. Toto je právna vec, to nie je jeho vec. Ako technik sa nevyjadruje k právnej veci, preto vždy, keď zistí stav, kedy je presvedčený o tom, že bolo možné sa dostať k tomu meraciemu zariadeniu, k tomu číselníku, ktorý to zaznamenáva, cez pomlčku píše, že čo zistil. To znamená napr. poškodenia plomby, poškodenie krytu, je tam navŕtaná dierka, a vždycky bolo porušené - bol vytvorený otvor, cez ktorý bolo možné ovládať číselník, to nevie vysvetliť a s tým bojuje dosť dlho. Uviedol, že pod krytom číselníka sa nachádza číselník, v prípade ak by kryt číselníka tam nebol, je možné ten číselník zobrať preč. Plynomer bude stále fungovať, pec bude kúriť, čokoľvek, čo je na plyn bude fungovať, ale ja budem mať číselník u seba napr. v aute a on sa nebude krútiť. Tým pádom vlastne znefunkční zaznamenávanie množstva pretečeného plynu, takže preto usudzuje a je presvedčený o tom, že kryt číselníka je práve preto tam osadený, aby zabraňoval tomu, že vy môžete s tým počítadlom manipulovať. Ale úplne najjednoduchšie je si ho zobrať a v tej chvíli to prestane zaznamenávať, ale plynomer ako taký je funkčný, len nezaznamenáva množstvo plynu, ktoré prejde a teda z toho vychádza, že kryt číselníka sa považuje za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Ďalej uviedol, že predmetom posudku nebolo či bol číselník poškodený, ale ako už uviedol, stačí ho v podstate len vytiahnuť, pretože číselník je tam len zasunutý. Keď ho z tade vytiahnete, neurobíte žiadnu stopu, zoberiete si ho a môžete ho zahodiť. Na otázku právneho zástupcu žalovanej či skúmal zarážky pod číselníkom, v akom boli stave, kde zarážka je časť meradla, pretože každý číselník je namontovaný zarážkou a bez poškodenia zarážky nie je možné manipulovať s číselníkom znalec uviedol, že ak myslí tú zarážku na tom kotúči, ktorý zaznamenáva plyn, kde je taký výbežok, ktorý po desiatke potočí s ďalším kolieskom tak tá zarážka by nemusela byť zničená. V znaleckom posudku však neskúmal číselník, nemal dôvod skúmať číselník, a na otázku či sa dalo manipulovať s číselníkom, ak
zarážky neboli poškodené, uviedol, že neskúmal zarážky. Pokiaľ sa týka toho či meradlo bolo funkčné tak úlohou v znaleckom posudku nebolo zisťovať funkčnosť tohto meradla. Čo sa týka toho, že či si je istý, že došlo k poškodeniu tohto krytu 100 %, resp., že poškodenie v takomto rozsahu tohto krytu, malo 100 % vplyv na správnosť zaznamenávanie odberu, uviedol, že stav, v ktorom je ten kryt na tom plynomery umožňuje urobiť to, že je možné spraviť zásah do meradla, pretože ten kryt to meradlo v tejto fáze ako je tu na týchto obrázkoch nechráni. Ten číselník je momentálne nechránený, takže ktokoľvek v ňom môže, je v takej polohe, v ktorej nie je štandardne, takto by nemal byť a takto poloha tohto krytu umožňuje manipulovať s tým číselníkom. Napokon na otázku či pri každom odklopení číselníka sa dá manipulovať s číselníkom, znalec uviedol, že akonáhle sa dá dole kryt číselníka, tak samozrejme.
29. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:
30. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ( ďalej len ObZ) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ( ďalej len zákon č. 251/2012 Z.z. ) Neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
32. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
33. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
34. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka,
35. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11
36. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, č. 449/2012 Z.z. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
37. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, č. 449/2012 Z.z. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
38. Podľa § 369 ods.1,2 ObZ Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
39. Podľa § 369c ods. 1 ObZ Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
40. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka vyhlášky č. 21/2013 Z.z. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
41. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka č. 21/2013 Z.z. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
42. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaná odoberala plyn na odbernom mieste Iňačovce 75, v období od 5.3.2017 do 24.10.2017. Na tomto odbernom mieste bolo kontrolou dňa 24.10.2017 resp. 27.10.2017 zistené, že je odklopený číselník ( číselník meradla) z ľavej strany. Zo znaleckého posudku má súd preukázané, že kryt číselníka predmetného meradla bolo možné odklopiť bez dodatočného poškodenia plomby a na základe toho znalec konštatoval, že došlo k porušeniu pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
43. Právny zástupca žalovanej namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle, pretože v konaní nebolo jednoznačne uzavreté, že číselník na plynomery bol tak odchýlený, žeby sa kolieska na číselníku pri odbere nemohli točiť a správne zaznamenávať spotrebu.
44. V tejto súvislosti súd uvádza, že číselník plynomeru je chránený, zabezpečený, jednak plastovým priesvitným krytom a jednak plombou. Kryt bráni tomu, aby došlo k manipulácii s číselníkom meradla a účelom plomby je zabrániť, aby mohlo dôjsť k odklopeniu krytu číselníka a následnej manipulácii s číselníkom. Samotný kryt bez plomby, ani plomba bez krytu sú zbytočné , sami o sebe nemôžu naplniť svoj účel, a to zabrániť akémukoľvek zásahu, akejkoľvek manipulácii, s číselníkom meradla. Teda podľa názoru súdu, kryt spolu s plombou tvoria „systém“ zabezpečenia číselníka meradla. V danom prípade bolo zistené, že kryt číselníka je odklopený z ľavej strany, t.j. tak , že nedošlo k poškodeniu plomby a tento kryt je možné odklápať bez dodatočného poškodenia plomby. Takýto stav, podľa názoru súdu, logicky nemožno posúdiť inak, než, že došlo k porušeniu pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pretože zabezpečenie meradla bolo prekonané, plomba bola nepoškodená ale kryt číselníka bolo možné odklopiť. Zaistenie (zabezpečenie) plombou bolo obídené. Plomba, ani kryt číselníka na predmetnom meradle neplnili svoj účel. Na doplnenie úvah, ktoré viedli súd pri hodnotení dôkazov súd uvádza, že je nelogické, aby akékoľvek porušenie samotnej plomby bolo posudzované ako porušenie pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale porušenie krytu číselníka (a to také porušenie , že bola možnosť odklopenia tohto krytu) bez porušenia plomby nie, pretože v takom prípade by súd dával návod všetkým odberateľom ako odoberať plyn bez následkov spojených s neoprávneným odberom plynu.
45. Čo sa týka právnym zástupcom žalovanej predloženého rozsudku Krajského súdu v Prešove, pod sp. zn. 15Co/275/2015 z ktorého vyplýva, že nie každé odklopenie číselníka sa považuje za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ale iba také, ktoré malo určite vplyv na správne zaznamenávanie odberu súd uvádza, že právny názor vyslovený v predloženom rozhodnutí krajského súdu nie je pre súd v tomto konaní záväzný. Zároveň súd uvádza, že v tomto konaní nebola preukázaná ani pravdivosť vyššie uvedeného tvrdenia, teda, že ak by bolo manipulované s číselníkom, tak by zarážky boli poškodené alebo úplne zničené. Dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti nenavrhla ani jedna zo strán sporu. Napokon súd poukazuje na to, že pre zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu pre porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom postačuje zistenie
porušenia zabezpečenia a je irelevantné či došlo k skutočnému zásahu do meradla , číselníka, či bolo meradlo funkčné, nefunkčné, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší oder plynu. ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obdo/32/2018). S poukazom na uvedené súd uvádza, že názor prezentovaný v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/275/2015 je prekonaný.
46. Právny zástupca žalovanej namietal, že znalec vypočutý na pojednávaní je znalcom z odvetvia mechanoskopia a nie z odboru energetiky, a teda nie je oprávnený sa vyjadrovať k tomu, či zarážky na kolieskach číselníka majú nejakú funkciu alebo nie resp. že číselník na plynomery bol tak odchýlený, žeby sa kolieska na číselníku pri odbere nemohli točiť a správne zaznamenávať spotrebu. Súd uvádza, že odvetvie mechanoskopia sa zaoberá kriminalistickým skúmaním mechanoskopických stôp vznikajúcich vzájomným mechanickým pôsobením kovových a nekovových premetov a ich vzájomných väzieb, identifikáciou nástrojov, úlomkov, zámkových systémov, vzájomných súvislostí a podmienok a cieľom skúmania je zisťovanie prítomnosti mechanoskopických stôp na poškodených predmetoch, určovanie skupinovej a druhovej príslušnosti použitých nástrojov, skúmanie možnosti , spôsobu a okolnosti prekonania rozličných uzamykacích mechanizmov, zisťovania spôsobu narušenia, prípadne prekonania zabezpečovacích a iných predmetov (plomb, závor, pečatí a podobne). Keďže si žalobca žalobou uplatnil nárok na náhradu škody z titulu skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. bolo potrebné preukázať porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii; či bol porušený, prekonaný, zabezpečovací mechanizmus, čo je predmetom skúmania znaleckého odvetvia mechanoskopia. Súd poznamenáva, že len v prípade, ak by si žalobca uplatnil nárok titulom skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona č. 251/2012 Z.z. musel by uniesť dôkazné bremeno, či v dôsledku neoprávneného zásahu do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, došlo k tomu, že meradlo nezaznamenávalo skutočný odber plynu (či meradlo meralo alebo nemeralo správne) a vtedy by bolo potrebné dokazovanie znaleckým skúmaním znalcom z odboru metrológie.
47. Súd má teda jednoznačne preukázané, že v danom konaní boli naplnené znaky neoprávneného odberu plynu predpokladané v § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 1251/2012 Z.z. o energetike, teda, že bol u žalovanej meraný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Súd prihliadal aj na výpoveď svedka Kováča, ktorý uviedol, že to poškodenie nemohlo byť spôsobené buchnutím skrinky do krytu meradla. Ide o osobu, ktorá má dennodenné skúsenosti s takýmito prípadmi a dokáže aj vizuálne posúdiť, či ide len o náhodné poškodenie krytu meradla alebo zistené poškodenie, je s veľkou pravdepodobnosťou následkom snahy o prekonanie zabezpečenia meradla.
48. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je potrebné dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca nárok na náhradu škody uplatnil. V rozhodovanej veci, si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii ( t.j. dopustil sa neoprávneného odberu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákon o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie.
49. Neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa teda považuje za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Je pritom irelevantné , či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné , prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody) , ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ
plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
50. V danej veci je z vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu zjavné, že bol urobený zásah do krytu číselníka, tento bolo možné odklopiť bez dodatočného poškodenia plomby, na základe čoho možno konštatovať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, prekonané resp. došlo k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru.
51. Je nesporné, že žalovaná odoberala plyn aj po porušení pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
52. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovanou. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu inak nevznikli.
53. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V danom prípade však bolo preukázané, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktoré chráni pred zásahom do plynomeru bolo poškodené, (resp. odstránené, teda bolo umožnené manipulovať s číselníkom a nastaviť akúkoľvek ľubovoľnú hodnotu na meradle, prípadne , ako vyplýva z výpovede znalca na pojednávaní, bolo by možné aj odňať celý číselník a neskôr ho opäť založiť). Teda údaj o spotrebe plynu na číselníku nemusí predstavovať množstvo skutočne spotrebovaného plynu i keď číselník mohol merať správne. Spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možné presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.
54. Pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom , ktorý neodporuje zákonu a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.
55. V danom prípade žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Takýmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ( ďalej len vyhláška č. 449/2012 Z.z.) Určenie výšky neoprávnene odobratého plynu pomocou typového diagramu dodávky nebolo možné, pretože žalovaná nie je odberateľkou plynu v domácnosti ale podnikateľským subjektom a plynomer sa preukázateľne nenachádza na verejne prístupnom mieste.
56. Pokiaľ sa týka právnym zástupcom žalovanej namietanej skutočnosti, že zo žalovanou predložených faktúr vyplýva, že posledný fyzický odpočet bol robený ku dňu 18.3.2017 a nie ku dňu 5.3.2017 a teda výška škody mala byť v súlade so znením § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. počítaná od 18.3.2017 súd uvádza, že fyzické odpočty spotreby plynu nevykoná žalobca, teda žalobca sa pri výpočtoch výšky škody resp. určení rozhodného obdobia pri výpočtoch výšky škody riadi údajmi, ktoré sú mu poskytnuté. Súd poukazuje na to, že spoločnosť Innogy Slovensko s.r.o. uviedla, že žalovaná mala uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s touto spoločnosťou od 5.3.2017 do 24.10.2017 a za obdobie od 5.3.2017 do 24.10.2017 odobrala žalovaná na danom odbernom mieste 0 m3 zemného plynu patriaceho spoločnosti Innogy Slovensko s.r.o.. Teda žalobca vychádzal z údajov, ktoré mu oznámil sám dodávateľ zemného plynu, preto súd nemá pochybnosť o správnosti dátumu, posledného fyzického odpočtu plynu, od ktorého žalobca vypočítal výšku škody resp. určil vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu.
57. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovanej resp. jej právneho zástupcu, že spotrebiče ktoré sú uvedené v zápise o vykonaní kontroly neboli v žalovanom období na prevádzke, resp. neboli plne funkčné a to konkrétne, že funguje len plynovka ( PŠ), gamatku žalovaná montovala začiatkom októbra a prietokový ohrievač nefunguje ( čo uviedol svedok Noško vo svojej výpovedi), tak súd uvádza, že uvedený zápis o vykonaní kontroly v časti inštalované spotrebiče, mohli zamestnanci žalobcu vyplniť len tak, že tieto spotrebiče videli, boli im sprístupnené kontrolovaným subjektom (žalovanou). Informáciu, že niektorý spotrebič nefunguje , resp. je novo nainštalovaný nemohli vedieť. Súd zároveň uvádza, že žalovaná v priebehu konania nepredložila žiaden dôkaz ( okrem výpovede svojho manžela), ktorý by preukazoval tvrdené skutočnosti, ( napr. potvrdenie technika /odborne spôsobilej osoby/ o nefunkčnosti prietokového ohrievača, potvrdenie o nákupe novej gamatky v októbri 2017 a pod. ). Manžel žalovanej má záujem na tom, aby bol nárok žalobcu, (jeho výška) spochybnený resp. žaloba zamietnutá , keďže podľa vyjadrenia žalovanej, je výška uplatnenej sumy pre ňu likvidačná, a preto súd nemohol posúdiť výpoveď svedka Noška v tejto časti za hodnovernú, jednoznačne preukazujúcu tvrdenia žalovanej. Na dokreslenie úvah, ktoré viedli súd pri hodnotení dôkazu súd uvádza, že pochybnosti o pravdivosti predmetného tvrdenia žalovanej vzbudzuje aj to, že toto tvrdenie uviedla (jej právny zástupca) až v duplike napriek tomu, že táto skutočnosť jej musela byť známa už v čase vyhotovovania odporu proti platobnému rozkazu. Súd je vzhľadom na vyššie uvedené toho názoru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že spotrebiče, ktoré sú uvedené v zápise o vykonaní kontroly neboli v žalovanom období na prevádzke, resp. neboli funkčné a súd má za to, že výpočet škody bol vykonaný v súlade s citovanou vyhláškou a cenníkom žalobcu, za použitia relevantných informácií o počte a spotrebe inštalovaných spotrebičov v nehnuteľnosti odberateľa na odbernom mieste.
58. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd preukázané, že nárok žalobcu vo výške 2982,67 Eur je dôvodný a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy v celom rozsahu.
59. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovanej na vykonanie dokazovania a to výsluchom zamestnancov, ktorí vykonali odpočet meradla k 18.3.2017, ako aj návrh na predloženie dokladu o odpočte z daného dňa a zároveň dokazovanie predložením dokladu o spotrebe plynu u žalovanej, za žalované obdobie od dodávateľa plynu žalovanej spoločnosti Innogy Slovensko, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava, a to 5 rokov, čiže 2011- 2016 za porovnateľné obdobie od 18.3. do 24.10. kalendárneho roka, pretože vykonanie týchto dôkazov by neprinieslo zmenu právneho názoru súdu.
60. Súd záverom poukazuje na to, že v odôvodnení rozsudku nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho , aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania ( viď rozsudok NS SR zo dňa 17.6.2009 sp.zn. 5M Cdo 8/2008)
61. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, má žalobca v zmysle ust. § 369 ods. 1,2 ObZ nárok na úrok z omeškania a preto mu súd priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 9,00 % ročne od prvého dňa omeškania t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bola žalovanej vyúčtovaná škoda t.j. od 5.12.2017.
62. Zároveň, vzhľadom na omeškanie žalovanej súd priznal žalobcovi aj nárok na náhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur v súlade s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu, keďže žalobca mal v konaní úspech 100%. Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 256 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).