Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Táňa Šefčíková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľa, manžela (otca): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, D., zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Michaela Kajabová, so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, a manželky (matky): E. F. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, D., zastúpená splnomocnenkyňou: Palkovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: H. B. C., nar. XX.XX.XXXX, a H. B. C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -750 zo dňa 14.03.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zverenia a výživného p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo manželov rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že v osobnej starostlivosti matky budú v párnom kalendárnom týždni od pondelka od 16:00 hod. do stredy do 16:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 16:00 hod. do piatka do 16:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca budú v párnom kalendárnom týždni od stredy od 16:00 hod. do piatka do 16:00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od pondelka od 16:00 hod. do stredy do 16:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod. s výnimkou školských prázdnin. Počas jarných prázdnin budú maloleté v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny rok odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 16:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny rok odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 16:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16:00 hod., počas veľkonočných prázdnin budú v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny rok od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 16:00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 16:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny rok od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 16:00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 16:00 hod., počas letných prázdnin budú v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny rok od 01.07. od 16:00 hod. do 16.07. do 16:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod. do 17.08. do 16:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 16.07. od 16:00 hod. do 01.08. do 16:00 hod. a od 17.08. od 16:00 hod. do 02.09. do 16:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny rok od 01.07. od 16:00 hod. do 16.07. do 16:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod. do 17.08. do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 16.07. od 16:00 hod. do 01.08. do 16:00 hod. a od 17.08.

od 16:00 hod. do 02.09. do 16:00 hod., počas zimných prázdnin budú v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny rok odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 16:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod. a od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny rok odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 16:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod. a od 30.12. od 16:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. Rodičia si budú maloleté deti preberať a odovzdávať v predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v čase, keď maloleté deti nebudú v predškolskom zariadení, v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. sumou 550 eur mesačne, z toho titulom bežného výživného sumu 350 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva a sumu 200 eur mesačne určenú na tvorbu úspor maloletej do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet maloletej počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Matka je povinná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia založiť osobitný účet v prospech maloletej H. určený na tvorbu úspor maloletej s dodatkom k zmluve o založení osobitného účtu v prospech maloletej, v zmysle ktorého bude na nakladanie s prostriedkami na tomto účte do 29.12.2033 potrebný súhlas súdu. Matka je povinná do 3 dní od založenia osobitného účtu v prospech maloletej, oznámiť otcovi číslo tohto osobitného účtu a zaslať mu na adresu jeho bydliska a na jeho emailovú adresu fotokópiu zmluvy o zriadení tohto osobitného účtu, vrátane dodatku k zmluve. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. sumou 500 eur mesačne, z toho titulom bežného výživného sumu 300 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva a sumu 200 eur mesačne určenú na tvorbu úspor maloletej je otec povinný poukazovať do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet maloletej, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Matka je povinná do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia založiť osobitný účet v prospech maloletej H. určený na tvorbu úspor maloletej s dodatkom k zmluve o založení osobitného účtu v prospech maloletej, v zmysle ktorého bude na nakladanie s prostriedkami na tomto účte do 7. novembra 2035 potrebný súhlas súdu. Matka je povinná do 3 dní od založenia osobitného účtu v prospech maloletej, oznámiť otcovi číslo tohto osobitného účtu a zaslať mu na adresu jeho bydliska a na jeho emailovú adresu fotokópiu zmluvy o zriadení tohto osobitného účtu, vrátane dodatku k zmluve. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Čl. 1, , , až 3, až 4, a , a , až 6, , , o rodine (ďalej len „“), , , veta prvá, , , (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu dlhodobo nežijú, odkedy sa na jeseň 2020 odsťahoval zo spoločnej domácnosti manžel, manželia spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, netrávia spoločne voľný čas, boli medzi nimi hádky a nezhody. Manželstvo neplní ani jednu z funkcií manželstva tak ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Manželia sú rodičmi maloletej H. a maloletej H., rozvod manželstva je i v záujme maloletých detí, nakoľko manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadnu výchovu maloletých detí spoločne oboma rodičmi a zdravé rodinné prostredie pre maloleté deti.

3. Otec navrhol zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a matka navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec sa o maloleté deti staral podľa dohody rodičov každý nepárny kalendárny týždeň od piatku, kedy si ich vyzdvihol v materskej škole do nedele do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od stredy, kedy si maloleté deti vyzdvihol v materskej škole do piatka do 18:00 hod. a osobitne sa staral o maloleté deti počas letných prázdnin počas týždňa v júli a počas týždňa v auguste a osobitne aj počas zimných prázdnin. V starostlivosti o maloleté deti neboli ani na strane jedného z rodičov zistené nedostatky. Obaja rodičia sa riadne starajú o svoje maloleté deti. Procesný opatrovník prešetril pomery na strane oboch rodičov v ich domácnostiach a pokúsil sa zistiť názor maloletých detí, avšak maloleté deti s procesným opatrovníkom nekomunikovali, venovali sa hrám. Z pozorovania maloletých detí mal však procesný opatrovník za preukázané, že správanie maloletých detí bolo u matky

spontánne, maloleté deti prejavovali k matke náklonnosť a kooperáciu a u otca sa taktiež maloleté deti správali spontánne, prítomnosť otca vyhľadávali, otca vnímajú ako blízku osobu, s ktorou majú pekný vzťah. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že maloleté deti majú radi oboch svojich rodičov, k obom rodičom majú blízky citový vzťah, chcú byť s oboma rodičmi. V priebehu konania neboli zo strany procesného opatrovníka, ani materskej školy, ktorú maloleté deti navštevujú, signalizované nedostatky v starostlivosti ani jedného z rodičov. Obaja rodičia maloleté deti vodia do materskej školy a aj ich vyzdvihujú z materskej školy. Materská škola nesignalizovala žiadne neštandardné zmeny v správaní maloletých detí v kolektíve, k spolužiakom, k pani učiteľkám, ani k rodičom. Podľa vyjadrenia matky maloleté deti nemajú žiadne problémy, zo strany pani učiteliek neboli na maloleté deti sťažnosti, maloleté deti chvália, že sú kamarátske a šikovné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení maloletých detí prihliadal na to, že obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o svoje maloleté deti, obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať a z práva maloletých detí pri rozpade rodiny, ktorý rozpad rodiny maloletým deťom spôsobili obaja rodičia, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, keď v starostlivosti rodičov o maloleté deti neboli zistené nedostatky a maloleté deti majú blízky vzťah ku svojim obom rodičom. Za daného stavu nie je v záujme maloletých detí obmedzovať osobný styk maloletých detí ani s jedným rodičom, naopak je v záujme maloletých detí, aby si upevňovali vzťah so svojimi oboma rodičmi, a zároveň aj s blízkymi príbuznými so strany oboch rodičov, nielen zo strany matky, na čo majú maloleté deti taktiež právo. Matka maloletých detí je Slovenka a otec je Talian. Maloleté deti majú právo naučiť sa jazyk oboch svojich rodičov a poznať kultúru a zvyky oboch krajín svojich rodičov, čo možno dosiahnuť len pravidelným a rovnocenným kontaktom s oboma rodičmi.

4. Súd prvej inštancie preto zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, avšak s prihliadnutím k veku maloletých detí nie v týždenných, ale v kratších intervaloch ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a osobitne upravil rovnomerne starostlivosť rodičov o maloleté deti počas školských prázdnin v dlhších intervaloch aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec realizoval starostlivosť o maloleté deti aj v týždennom intervale a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že otec je talianskym štátnym občanom a má rodinu v Taliansku, kde by nebolo účelné vycestovať s maloletými deťmi na kratší čas. Za danej rodinnej situácie mal súd prvej inštancie zhodne s procesným opatrovníkom maloletých detí za to, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je v záujme maloletých detí a takto budú lepšie zaistené potreby maloletých detí, ktoré by nepochybne strádali bez možnosti byť pravidelne rovnako aj so svojím otcom, aj so svojou matkou. Je dôležité pre maloleté deti, aby rodičia spolu vzájomne inteligentne komunikovali a viedli maloleté deti k úcte k druhému rodičovi. Je potom predpoklad, že maloleté deti budú mať v budúcnosti naďalej láskyplný vzťah k obom svojim rodičom. Práve v striedavej osobnej starostlivosti budú mať maloleté deti zachované právo na výchovu zo strany oboch rodičov, na starostlivosť poskytovanú obidvoma rodičmi, na možnosť udržiavať pravidelný osobný styk s oboma rodičmi. Zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nedôjde k situácii, že by boli maloleté deti vytrhnuté zo svojho sociálneho prostredia, budú navštevovať to isté predškolské zariadenie, budú mať možnosť realizovať svoje záľuby a stretávať sa so svojimi priateľmi a blízkymi príbuznými. Otec žije v D. a aj svoju prácu prispôsobil tomu, aby mohol realizovať osobnú starostlivosť o maloleté deti. V záujme plnohodnotného harmonického rozvoja osobnosti maloletých detí je potrebné, aby rodičia zabezpečili maloletým deťom také podmienky, aby vyrastali v atmosfére lásky, šťastia a porozumenia. Súd prvej inštancie na základe uvedeného aj za situácie, keď matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov majúc za to, že práve táto forma starostlivosti je v záujme maloletých detí a návrh matky na úpravu pomerov k maloletým deťom zamietol. Obaja rodičia majú podľa právo zastupovať svoje maloleté deti a spravovať ich majetok, toto právo patrí obom rodičom. Súd prvej inštancie nezistil počas konania žiaden dôvod na strane ani jedného z rodičov, pre ktorý by rodič nemohol toto právo realizovať.

5. V konaní bolo preukázané, že matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, vlastní osobné motorové vozidlo a má úspory cca 12 000,- eur. Má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore ekonomika a služby, je zamestnaná v spoločnosti I. B., H. na dobu neurčitú ako špecialista obchodných analýz s brutto príjmom cca 1 800,- eur mesačne, iné príjmy nemá, býva s maloletými deťmi v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca maloletých detí, ktorý uhrádza náklady na bývanie, okrem internetu a TV v sume 35,- eur mesačne a Netlixu v sume 8,- eur mesačne, ktoré uhrádza matka. Matka nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec vlastní dva byty v F., ktoré neprenajíma, a dva byty v D., z toho v jednom býva otec a maloleté deti, keď sú v jeho starostlivosti, a v druhom byte býva matka s maloletými

deťmi, keď sú v jej starostlivosti. Otec kúpu bytu, v ktorom býva matka s maloletými deťmi, prefinancoval hypotekárnym úverom, ktorý spláca po 1 500,- eur mesačne a pôžičkou od rodiny, ktorú v súčasnosti nespláca. Otec vlastní osobné motorové vozidlo a má úspory cca 5 000,- eur. Otec má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore politické vedy. Je zamestnaný v spoločnosti J. H. na dobu neurčitú ako H. K. B. s dohodnutou mzdou 4 200,- eur brutto, iné príjmy nemá, podnikateľskú činnosť má pozastavenú. Vo februári 2022 mal úraz, zlomeninu nohy, z ktorého dôvodu je práceneschopný.

6. Maloleté deti navštevujú materskú školu, matka uhrádza maloletým deťom školné a stravu, maloletej H. spolu cca 78,- eur mesačne a maloletej H. spolu cca 74,- eur mesačne. Maloletá H. navštevuje krúžok šachový, angličtiny, zeleninový a korčuľovanie, za ktoré matka uhrádza spolu 98,- eur mesačne a maloletá H. navštevuje krúžok zeleninový, angličtiny a korčuľovanie, za ktoré matka uhrádza spolu 68,- eur mesačne. Súd prvej inštancie určil bežné výživné na maloletú H. vo výške 350,- eur mesačne a na maloletú H. vo výške 300,- eur mesačne s prihliadnutím k bežným výdavkom maloletých detí počas starostlivosti matky o maloleté deti počas striedavej starostlivosti a k ich mimoriadnym výdavkom vrátane nákladov matky na voľnočasové aktivity maloletých detí a dovolenky s prihliadnutím k majetkovým pomerom rodičov. S prihliadnutím k majetkovým pomerom otca mal súd prvej inštancie za to, že za odôvodnené potreby maloletých detí možno považovať aj tvorbu úspor a určil výživné aj na tvorbu úspor maloletých detí po 200,- eur mesačne ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, keďže neustanovuje inak.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí proti výrokom, ktoré v odvolaní označil ako výrok II., VI. a VIII. a X., t.j. proti výrokom týkajúcich sa zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov počas bežného kalendárneho roka a určenia výšky bežného výživného a výživného na tvorbu úspor pre maloleté deti. Právne dôvodil ustanovením a z.č. (ďalej len „“). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. -750 zo dňa 14.03.2022, zmenil tak, že maloleté deti budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške 380,- eur mesačne, z toho titulom bežného výživného sumu 280,- eur mesačne k rukám matky a sumu 100,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor maloletej na jej osobitný účet a na výživu maloletej H. sumou 320,- eur mesačne, z toho titulom bežného výživného sumu 220,- eur mesačne k rukám matky a sumu 100,- eur mesačne na tvorbu úspor maloletej na jej osobitný účet. Plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s odôvodnením rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva, ako aj vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo veci formy striedavej osobnej starostlivosti a určenia výšky výživného. Zo strany súdu prvej inštancie nebolo zohľadnené, že maloleté sú už skoro rok v režime, ktorý sa priblížil striedavej starostlivosti, nakoľko u neho trávili skoro polovicu mesiaca, a teda zabezpečoval starostlivosť o maloleté takmer polovicu mesiaca, uhrádzal matke výživné, a zároveň všetky náklady spojené s nadštandardným bývaním matky, pričom matka dobrovoľne nepracovala. Pri určení rozsahu striedavej osobnej starostlivosti mal otec za to, že nie je daný dôvod na neurčenie rozsahu styku v týždenných intervaloch. Pri zohľadňovaní príjmov a nákladov na život súd prvej inštancie skúmal zárobkové ako aj majetkové pomery otca aj matky, pričom z predložených dôkazov ako aj z vlastného zisťovania nebol zistený rozdiel v životnej úrovni rodičov a maloletých detí najmä z dôvodu, že obaja rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia so schopnosťami potenciálne rovnakého príjmu, čo preukazuje aj vymeriavací základ matky u predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorý bol vo výške 4 461,04 eur (bod 21 rozsudku súdu prvej inštancie). Z bodu 20 rozsudku súdu prvej inštancie je zreteľné, že finančné pomery oboch rodičov nie sú v nepomere, nakoľko ku dňu 01.02.2022 mala matka na bankových účtoch dvojnásobok sumy, ktorú mal na účtoch otec. Matka si počas dobrovoľnej nezamestnanosti zakúpila motorové vozidlo, pri ktorom nepreukázala pôvod finančných prostriedkov, a teda či tieto nepochádzali zo spoločných prostriedkov manželov z času pred zrušením BSM. Rovnako matka disponovala aj príjmom, ktorý v konaní nepriznala. Čo sa týka majetkových pomerov oboch rodičov, tieto síce v nepomere sú, nakoľko otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie síce zohľadnil vo výživnom, a to v časti tvorby úspor, no tu otec poukázal na skutočnosť, že dobrovoľne sporil a sporí 100 eur/mesačne na každú maloletú, a v tomto jednoznačne pokračovať bude a chce, a súhlasí so zriadením osobitného účtu, ku ktorému budú mať dispozičné práva obaja rodičia, no nakladať s týmto

účtom bude možné výlučne so súhlasom súdu, a to až do plnoletosti maloletých. Nesúhlasí s určenou výškou na tvorbu úspor s prihliadnutím na výšku nákladov na život otca v porovnaní s jeho príjmom.

9. Byt v G., v ktorom zatiaľ býva matka s maloletými, je zaťažený hypotékou v zostatkovej výške cca 251 000,- eur, ktorú spláca mesačne vo výške 1 500,- eur, čo je polovica z jeho príjmu. Finančné prostriedky použité na kúpu predmetného bytu v G. vo výške 160 000,- eur boli predmetom pôžičky, ktorú zatiaľ nespláca, tzn. okrem majetkových pomerov je potrebné zvážiť aj jeho záväzky, ktoré pochádzajú z úverov a pôžičiek vzniknutých za účelom zabezpečenia bývania, a tiež pôžičku vo výške 15 000,- eur, ktorú mu poskytla sesternica na preklenutie obdobia od znovuobnovenia splácania spomenutého hypotekárneho úveru. Výška bežného výživného vo výške 350,- eur mesačne na maloletú H. a vo výške 300,- eur mesačne na maloletú H. je neprimeraná vzhľadom na potreby maloletých, ktoré sú vo veku 5 a 7 rokov, pričom tieto ešte navštevujú len materskú škôlku a najmä vzhľadom na striedavú starostlivosť oboch rodičov, kedy budú maloleté v starostlivosti matky len polovicu mesiaca. Potreby maloletých sa budú zvyšovať a teda počíta so zvýšením sumy potrebnej na výživu maloletých, avšak má za to, že suma akú navrhuje, je dostatočná vzhľadom na vek, potreby, životnú úroveň a najmä na striedavú starostlivosť oboch rodičov. Tak ako matka uviedla na pojednávaní dňa 07.01.2022, žije (matka) v nadštandardných pomeroch, keď jej osobné náklady na život sú vo výške 500,- eur (bez bývania, oblečenia, drogérie) a ďalších 500,- eur potrebuje minimálne na oblečenie. Matka ku dňu vyhlásenia rozsudku uhrádza maloletým školné a stravu v škôlke, čo je v súhrne 150,- eur mesačne, iné náklady okrem bežných nákladov (ktoré bude hradiť z výživného) na maloleté matka nemá. Ohľadom krúžkov, ktoré matka uviedla a ktoré majú byť vo výške v súhrne 170,- eur mesačne, na týchto sa matka s otcom nedohodla a otec ani nemal vedomosť, že maloleté takéto krúžky navštevujú. Ostatné náklady uvádzané matkou sú skôr jednorazové výdavky (covid testy a pod.).

10. Splnené sú všetky podmienky pre zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čo bolo potvrdené dokazovaním (bod 13 rozsudku súdu prvej inštancie), ako aj procesným opatrovníkom, mediátorkou PhDr. Miroslavou Kristinovou Wieckovskou a aj psychologičkou referátu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozporuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom nevhodnosti týždenného intervalu vzhľadom na vek maloletých, nakoľko tieto nezmenia miesto bydliska, budú navštevovať rovnaké predškolské/školské zariadenie a už viac ako rok prakticky funguje striedavá osobná starostlivosť, a teda maloleté sú zvyknuté tráviť s otcom dlhší čas. Rovnako nebude zmenené sociálne prostredie maloletých.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Navrhla, aby odvolací súd odvolací návrh otca zamietol. Uviedla, že otec v odvolaní poukazuje na jej príjem spred 6 rokov, pred nástupom na materskú dovolenku s cieľom zmiasť súd, že ich životná úroveň je takmer rovnaká, avšak nie je. Otec má všetky predpoklady na to, aby dcéram tvoril úspory, či už na štúdium, alebo ako „štartovné" do života. Napokon on sám sa stotožňuje s vytváraním úspor. Počas konania opakovane tvrdil, že aj v časoch domnelých finančných problémov dievčatám naďalej sporí, čo v odvolaní potvrdil. Súd prvej inštancie nezisťoval, či otec disponuje finančnými prostriedkami v zahraničí. Má (matka) vedomosť o tom, že otec mal účet v Taliansku, rovnako disponuje účtami, ktoré sú vedené alebo boli vedené na mená jeho 90-ročných rodičov. O tomto svedčí fakt, že zo slovenského účtu posielal peniaze na taliansky účet, z ktorého následne hradil poplatky za nehnuteľnosti L. X M. N. B. A. XX. Ťažko uveriť tomu, že 90-ročný svokor Talian z juhu Talianska zlej cudzojazyčnej vybavenosti by synovi zasielal peniaze s poznámkou po anglicky „to cover expenses" alebo „2 pair shoes 2 tshirts x H. H.", či „Water toy+ shoes for H.“.

12. Otec v odvolaní poukazuje na jej jediný majetok, a to automobil, ktorý si kúpila. Okrem auta žiaden iný majetok nemá. Aj ten si kúpila z úspor, ktoré mala pred uzavretím manželstva. V čase, keď otec odišiel zo spoločnej domácnosti, užívali dve autá, Obe odviezol, aby nemohla užívať ani jedno, hoci súčasne sa dve autá užívať nedajú. Otec vlastní niekoľko nehnuteľností v Taliansku i na Slovensku, a to dva byty v F. a dva byty v D., jeho majetok sa navýšil aj o dedičstvo po otcovi (v spise). Evidentne otec peniaze pre seba a obhospodarovanie svojho majetku má. Na preddavky a dane na byty v F. platí súhrnne približne 700 eur mesačne, na všetky poistky na všetky byty otec platí v súhrnnej výške takmer 500 eur mesačne, vydá nemalé peniaze za služby babysitteriek, za výlety a dovolenky, za návštevy reštaurácií. Otec iba sám pre seba priemerne mesačne minie cez transakcie na kreditnej karte zväčša na potraviny a reštaurácie 900 eur. Je vecou otca, aby majetok speňažil alebo inak z neho získal výnos. Nejde o zásah do vlastníckeho práva otca, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale iba o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti, ktorá je prioritná. Dobrovoľne

a bezdôvodne sa vzdal majetkového prospechu z prenájmu svojich nehnuteľností. Z prenájmu bytu 1+kk (obývačka s kuchyňou, spálňa) v F. mohol otec inkasovať 1 000,- eur/mesačne a z bytu 2+kk (trojizbový) v F. 1 200,- eur/mesačne, teda 26 400,- eur ročne. V súčasnosti má otec najnižší mesačný príjem aký kedykoľvek dosahoval napriek tomu, že vo svojom obore je špička a má mnoho pracovných skúseností z medzinárodných firiem. Otec sa od narodenia detí o ne nezaujímal, nerešpektoval ich ako členov domácnosti. Nemá reálny úsudok, koľko stoja veci, čo všetko deti vyžadujú. Socializujú sa, športujú, navštevujú krúžky a k tomu všetkému sú potrebné zväčša aj nejaké pomôcky, ktoré stoja peniaze. Je zarážajúce ako vo svojom odvolaní sám stanovil, koľko je pre deti adekvátne. Priemerné mesačné výdavky na dcéry ako odôvodnené potreby jednotlivo vyčíslila, rozpísala v tabuľkách (čl. 62, 63 a čl. 474 – 476 ) a preukázala súdu prvej inštancie, pričom otec ich výšku, resp. opodstatnenosť ani raz nerozporoval. Otec deťom nezabezpečuje nič, ošatenie, obuv, poplatky do škôlky, poplatok za stravu, všetky krúžky, lieky atď. uhrádza výlučne sama. Keď sa v zime 2021 prvýkrát ochladilo, napísal jej, že nemá pre deti bundy. O deti sa zaujíma iba vtedy, ak je to k jeho prospechu v súdnom konaní, preto nie je divu, že nemá vedomosť, aké krúžky deti navštevujú. Takmer všetky krúžky majú v škôlke, zapisovanie tiež prebieha v škôlke, všetky informácie o krúžkoch poskytuje materská škola vopred, otec je členom whatsappovej skupiny škôlky, kde sa krúžky rozoberali. Je to iba otcov nezáujem o deti. Deti prihlásila na krúžky, ktoré s nimi vopred skonzultovala a samé si ich vybrali. Tabuľka, ktorú otec zostavil je úplne scestná, svoje náklady vyčíslil na 3 591,- eur mesačne bez nákladov na jeho byty v F., dovolenky, predlžené víkendy, reštaurácie, služby opatrovateliek, upratovačky a pod. Pri svojej súdu prvej inštancie deklarovanej mzde si toto objektívne nemôže dovoliť. Otec je ochotný dať svojim deťom všetko, čo on uzná za vhodné, nie čo potrebujú ako to uvádza v odvolaní. Otec nemá predstavu, koľko deti mesačne stoja. Keď odchádzal zo spoločnej domácnosti, poskytoval jej na dcéry 2 000,- eur mesačne, neskôr 1 000,- eur mesačne, pričom bývali v jeho byte. Postupom času ako jeho hnev voči nej rástol, svojvoľne začal uhrádzať 500,- eur mesačne s odôvodnením, že na slovenské pomery je to viac ako dosť. Od novembra 2021 až do rozhodnutia súdu výživné neplatil vôbec.

13. Súd prvej inštancie na pojednávaní vyjadril názor, že dcéry sú ešte v útlom veku (5 a 7 rokov) na to, aby absolvovali striedavú starostlivosť v týždňových intervaloch. Na to otec i právny zástupca otca súhlasili s modelom 2-2-3, niekoľkokrát sa počas konania odvolávali na názor mediátorky Dr. Wieckovskej, či psychologičky referátu ÚPSVR, ktoré deti ani ich nikdy nevideli. Nepoznajú názor detí, ich návyky, správanie a pod. Procesný opatrovník nič z uvedeného nikdy nezisťoval. Psychologička referátu ÚPSVR ani ju, ani otca nikdy nevidela, rovnako deti, mediátorka ich videla na dvoch stretnutiach, na ktorých na ňu otec hulákal a nútil ju, že to musí rýchlo ukončiť. Na konci druhého stretnutia načrtla model 2-2-3, o ktorom mali uvažovať do ďalšieho sedenia, ktoré sa už nekonalo, lebo otec mediáciu ukončil. Otec uprednostňuje vlastné pohodlie. Jemu sa nechce sledovať, kedy a kam má pre deti ísť, kedy majú krúžky. Ak by ich mal týždeň, všetko deleguje na babysitterku a má pokoj.

14. Súd ju na pojednávaní poučil, že ak otec rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti nebude rešpektovať, môže podať návrh na zmenu. Je v rozpore so súdnou praxou a judikatúrou, keď rozhodnutie súdu nie je riešením a iba „dočasne" upravuje situáciu s tým, že veď vyskúšame to a ak to nebude fungovať, tak sa má obrátiť na súd. Otec má možnosť s deťmi tráviť 3 zo 7 dní v týždni. Otec nie je partner na striedavú starostlivosť a už vôbec nie v týždňových intervaloch. Prosila ho veľakrát, aby deťom kontroloval ruksaky, najmä v piatok, keď ich berie zo škôlky. Stále niečo zabúda, chýbajú im šiltovky, tenisky, svetre, pyžamá atď. Keď ho poprosí, aby zabudnuté veci doniesol, tak jej nadáva. V nedeľu, keď prídu dievčatá domov od otca, majú v ruksaku veci, ktoré im tam v piatok nabalili pani učiteľky, napríklad skysnutý jogurt, mokré/špinavé oblečenie. Naposledy jej prikázal, aby deti pred odchodom do škôlky fotila, aby vedel, čo majú mať so sebou. Ďalším a podstatným dôvodom, pre ktorý nie je striedavá starostlivosť vhodná je, že otec s ňou nevie rozumne komunikovať. Buď jej nadáva, prikazuje jej veci, alebo naopak jej zakazuje, čokoľvek má pre deti spraviť podmieňuje nejakým jej správaním.

15. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka deklaruje náklady na H. ako 6 - ročné dieťa navštevujúce štátnu materskú školu a našťastie zdravé dieťa vo výške 1 110,- eur mesačne - náklady na potraviny 100,- eur, 20,- eur reštaurácia, strava v základnej škole vo výške 48,- eur, pričom ešte takmer polovicu mesiaca trávi maloletá v jeho domácnosti, a preto tento výdavok za polovicu mesiaca považuje za nadhodnotený a nezodpovedná skutočnému nákladu na potraviny, uznáva výdavok na potraviny v sume 80,- eur na maloletú, pričom ide o sumu, kedy matka nemusela hľadieť na výšku ceny potravín a mohla si dovoliť nakupovať aj v drahších obchodoch. Výdavok na stravu v škole nesporuje. Matka vyčíslila náklady na dopravu v sume 45,- eur mesačne, H. však navštevuje základnú školu v blízkosti

bydliska matky, základná škola je v pešej dostupnosti do cca 10 minút od bydliska matky, a preto matke nemôže vznikať žiaden náklad na dopravu. Náklady na oblečenie a obuv 70,- eur, spodnú bielizeň 20,- eur, veľké oblečenie 70,- eur, spolu 160,- eur mesačne považuje za nadhodnotenú vzhľadom na vek maloletej, a preto uznáva výdavok na oblečenie a obuv v sume 60,- eur mesačne. Ako pravidelný mesačný poplatok v materskej škole matka vyčíslila aj ZRPŠ vo výške 10,- eur a dodatočný poplatok vo výške 10,- eur, avšak ide o polročné výdavky, a preto výdavok na materskú školu je 74,- eur, nie matkou deklarovaných 90,- eur. Aktuálne však H. navštevuje od 01.09.2022 Základnú školu na O. I. C. D., výdavky na družinu sú 44,- eur mesačne, zvyšné výdavky vo výške 30,- eur uznáva ako výdavky na ZRPŠ, pracovné zošity, školské pomôcky. Matka vyčíslila výdavok na šachový krúžok vo výške 30,- eur, avšak podľa predložených dokladov výdavok na šachový krúžok je 40,- eur na polrok, t.j. 5,- eur na mesiac. Rovnako výdavok na korčuľovania vyčíslila matka vo výške 40,- eur mesačne, ale podľa predložených dokladov bol výdavok na kurz korčuľovania, ktorý absolvovala len raz za školský rok vo výške 60,- eur, čo je 5,- eur mesačne. Výška mesačných nákladov na všetky krúžky tak činila sumu vo výške 38,- eur mesačne, ktorá zahŕňa náklady na šachový krúžok, angličtinu, zeleninkový krúžok, korčuľovanie, čo bola krúžková činnosť v čase návštevy materskej školy. Aktuálne H. navštevuje len tanečnú – folklórne tance. Výdavok na voľnočasové aktivity matka vyčíslila vo výške 220,- eur mesačne (víkendové výlety, voľnočasové aktivity, dovolenkové pobyty), čo je absolútne neprimeraný výdavok, kedy rovnako voľnočasové aktivity H. strávila aj s ním, pričom matka tento výdavok ani bližšie nešpecifikovala, ani nedokladovala. Takýto výdavok uznáva maximálne v sume 50,- eur mesačne. Na bývanie a energie matka vyčíslila predpokladaný náklad vo výške 270,- eur, v období od 01.05.2021 do 31.06.2022 však všetky výdavky súvisiace s bývaním na F. I. C. D. hradil výlučne on. Od 10.07.2022 matka uzatvorila Nájomnú zmluvu na prenájom 4-izbového bytu na G. I. C. D.. Mesačná výška nájmu vrátane energii je vo výške 750,- eur, deti však bývajú v byte len polovicu mesiaca, takže náklad by predstavoval sumu 125,- eur na jedno dieťa (750,- eur : 2 = 375,- eur : 3 osoby = 125,- eur) a nie matkou tvrdených 270,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti celkové výdavky matky na výživu maloletej H. sú vo výške: 427,- eur mesačne, čo je skutočný výdavok zodpovedajúci odôvodneným potrebám maloletej

16. Náklady na H. ako 5 - ročné dieťa navštevujúce štátnu materskú školu a zdravé dieťa matka deklaruje vo výške 970,- eur mesačne, čo je nereálny výdavok na výživu maloletej. Matka vyčíslila náklady na dopravu v sume 45,- eur, H. však navštevuje materskú školu v blízkosti bydliska matky a je v pešej dostupnosti do cca 10 minút od bydliska matky. Tu žiaden náklad na dopravu matke nemôže vznikať. Na oblečenie a obuv matka vyčíslila náklady na oblečenie v zložení oblečenie a obuv 40,- eur, spodná bielizeň 20,- eur a veľké oblečenie 35,- eur, spolu 95,- eur, čo považuje za nadhodnotenú sumu, uznáva výdavok na oblečenie a obuv sumu 50,- eur mesačne. Matka maloletej ako pravidelný mesačný poplatok vyčíslila aj ZRPŠ vo výške 10,- eur a dodatočný poplatok vo výške 10,- eur, ide však o polročné výdavky, nie mesačné výdavky. Výdavok na korčuľovanie nie je vo výške 40,- eur mesačne, ale podľa predložených dokladov činí 60,- eur, čo je 5,- eur a tento absolvovala iba raz. Výška mesačných nákladov na všetky krúžky tak činí sumu vo výške 33,- eur, ktorá zahŕňa náklady na angličtinu, zeleninkový krúžok a korčuľovanie. Výdavok na voľnočasové aktivity matka vyčíslila na sumu 220,- eur mesačne (víkendové výlety, voľnočasové aktivity, dovolenkové pobyty), čo je absolútne neprimeraný výdavok, kedy rovnako voľnočasové aktivity H. strávila s ním. Takýto výdavok uznáva maximálne v sume 50,- eur. Rovnako ako pre maloletej H. uznáva výdavok na bývanie a energie vo výške 125,- eur mesačne a nie matkou tvrdených 270,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti celkové výdavky na výživu maloletej H. pri zohľadnení aj jeho starostlivosti sú vo výške 450,- eur mesačne.

17. Odo dňa 01.10.2021 do mája 2022 bol zamestnaný v spoločnosti J., H. s priemerným mesačným príjmom 3 053,- eur. Navyše od septembra 2021 sa mu obnovilo splácanie hypotekárneho úveru za byt na F. C. D., ktorých platby si z dôvodu Covid pandémie pozastavil. Výška splátky bola pritom 1 482,73 eur, ktorú musel platiť, pretože nemohol za danej situácie predať ani jednu zo svojich nehnuteľností. Na Slovensku vlastnil len dve nehnuteľnosti, a to byt na D. I. C. D., v ktorom spolu s deťmi býval on a apartmán na F. I. C. D., kde bývala matka maloletých tiež spolu s deťmi. Z týchto nehnuteľností nijakým spôsobom nevedel získať žiaden príjem, kým matka bývala v apartmáne na F., a nemohol ich ani predať, ale naopak musel platiť naďalej veľmi vysokú splátku hypotéky. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti v Taliansku, tam vlastnil dva apartmány, jeden využíval pre svoje potreby, keď bol v Taliansku, druhý bol v dezolátnom stave a bez rekonštrukcie sa užívať nedal. Jeho dlhy narastali, nevedel ich splácať, a preto nakoniec dňa 24.05.2022 jeden z týchto apartmánov predal a vyplatil aspoň čiastočne svoje dlhy. Druhý apartmán od 01.02.2023 prenajal za odplatu vo výške 900,- eur mesačne, pričom po odpočítaní

nákladov (291,60 eur/mesiac) mu zostáva čistý príjem z prenájmu vo výške 608,40 eur. Po svojom otcovi zdedil v máji 2022 spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 na rodičovskom byte v F., v ktorom býva jeho matka, a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na starom rodinnom dome v G., ktorý má v spoluvlastníctve so svojimi ďalšími bratrancami a sesternicami. Ani jednu z týchto nehnuteľností nevie využívať. Pokiaľ ide o disparitu v majetkových pomeroch, tak je pravdou, že vlastní 5 nehnuteľností – 2 byty v D. a 3 nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu v Taliansku. Vie využívať jeden byt v Taliansku, ktorý prenajíma, ostatné nehnuteľnosti v Taliansku nevie využívať. Na Slovensku v jednom byte na F. I. C. D. od júna 2022 býva spolu s deťmi a druhý 2-izbový byt na D. I. C. D. chcel predať. Jeho predaj však bol možný až v auguste 2022, kedy sa vedel presťahovať do svojho bytu na F. ulici a byt na D. I. C. D. uvoľniť. V tom čase však už začali klesať ceny nehnuteľností tak rapídne, že by sa mu vôbec nehnuteľnosť nepodarilo výhodne predať. Nutne však potreboval príjem, keďže sa od októbra 2022 stal nezamestnaným. Preto sa rozhodol byt na D. I. C. D. aspoň cez systém airnb&b a booking prenajímať, z čoho dosahuje príjem okolo 1 200,- eur – 1 300,- eur netto mesačne. Takže na jeho strane je síce viac nehnuteľného majetku, ale podstatne aj viac pasív – minimálne hypotekárny úver vo výške 260 000,- eur.

18. Otec tiež uviedol, že ku dňu 30.09.2022 skončil pracovný pomer v spoločnosti J., H., dohodou, kedy mu zamestnávateľ oznámil, že už nepotrebuje jeho služby, nemôže mu prideľovať prácu, pretože o jeho služby už s ohľadom na jeho vek nie je záujem, stal sa nadbytočným. Odvtedy si prácu hľadá, žiaľ nedostal ešte žiadnu pozitívnu spätnú väzbu. Prácu si hľadá kvôli deťom vyslovene len na Slovensku, čo ako sa javí ako problém, deti sú mu však prednejšie ako akýkoľvek príjem.

19. Matka maloletých detí síce nevlastnila žiadne nehnuteľnosti, ale nemala ani žiadne pasíva. Navyše lustráciou na účte matky maloletých bolo zistené, že ku dňu 01.02.2022 mala na účte úspory v celkovej výške 11 983,- eur, jeho úspory boli hodnote 5 006,- eur. Matka rovnako vlastnila nové osobné motorové vozidlo C3 Citroen, ktoré si dľa vlastného vyjadrenia kúpila v októbri 2020 za kúpnu cenu 14 000,- eur a to zo svojich úspor, ktorých pôvod nikdy nepreukázala.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka, pričom v odvolaní napadnuté výroky označila ako výrok II., III.,VI., VIII. a X., t.j. proti výrokom týkajúcich sa zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov počas bežného kalendárneho roka a počas školských prázdnin a týkajúcich sa určenia výšky bežného výživného a výživného na tvorbu úspor pre maloleté deti. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právne dôvodila ustanovením a a . Vecne tým, že otec sa stretáva so H. a H. v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatka 15.30 hod. do nedele 18. hod a v každom párnom kalendárnom týždni od stredy 15.30 hod. do piatka 15.30 hod. S výnimkou výnimočných dní túto dohodu dodržiavajú viac ako rok a dcéry získali pravidelný návyk. Otec má možnosť s deťmi tráviť 3 zo 7 dní v týždni. Zverenie do výlučnej starostlivosti navrhla najmä z dôvodu, že od narodenia detí až do februára 2021 sa o deti starala výlučne sama a s otcom mali dohodu, že sa bude starať o deti a domácnosť, on si bude budovať kariéru a bude ekonomicky zabezpečovať rodinu. Nedá sa opomenúť takmer 5 rokov nezáujmu o H. a takmer 3 roky nezáujem o H.. Otec sa nezúčastňoval ich vystúpení na gymnastike, či v škôlke, vystúpenia na besiedke dňa 09.05.2022. Otec nehovorí po slovensky, hoci tu žije takmer 10 rokov. Ďalším a podstatným dôvodom, pre ktorý nie je striedavá starostlivosť vhodná, je, že otec s ňou nevie rozumne komunikovať, nadáva jej, prikazuje jej alebo naopak zakazuje. Čokoľvek má otec pre deti spraviť, podmieňuje to nejakým jej správaním, ignoruje ju alebo naopak na ňu pokrikuje citoslovcami ako na psa. Súd prvej inštancie nezisťoval skutočný názor detí, uspokojil sa so správou procesného opatrovníka, v ktorej konštatuje „Maloleté deti na tému otec nekomunikovali a skôr sa venovali hrám.“, čo súd prvej inštancie prevzal do odôvodnenia rozsudku (bod 17). V bode 49 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že procesný opatrovník sa pokúsil zistiť názor maloletých detí, ktorý zistený nebol. Otec má viac ako 15 mesiacov plnohodnotný priestor poznať svoje deti, pravidelne sa s nimi stretáva cez víkendy a dni v týždni, trávi s nimi 3 zo 7 dní v týždni, ani raz plánovaný styk nezrušila, nezamedzuje mu, naopak ho podporuje. Súdu prvej inštancie dala záruku, že okrem stanovených dní styku otec s dievčatami môže tráviť ktorýkoľvek deň po škôlke tak ako mu ponúkala veľakrát, ani raz túto možnosť nevyužil. Maloleté na stretnutie s otcom prehovára, povzbudzuje ich, pričom deti sa jej vždy pýtajú, koľko nocí budú musieť u papiho spať a prečo tam nemôžu byť iba na 1 noc.

21. Náklady za školné a stravu pre maloletú H. sú spolu cca 78 eur mesačne a maloletú H. spolu cca 74 eur mesačne, ktoré nie sú jediné mesačné výdavky spojené s predškolským zariadením. Polročne platí ZRPŠ vo výške 110,- eur a približne 10,- eur mesačne v hotovosti na každú z dcér ako dodatočný poplatok (napr. vstupné na divadielko, koncert, rôzne kultúrne detské akcie, k strave doplnkové zakúpenie ovocia, darček pre vychovávateľku apod.). Deťom platí tiež krúžky, maloletej H. šachový, zeleninkový, angličtinu a korčuľovanie v sume spolu 98,- eur mesačne a maloletej H. angličtinu, korčuľovanie a zeleninkový krúžok v sume spolu 68,- eur mesačne. Okrem vyššie uvedeného doložila ďalšie odôvodnené náklady na dcéry - hračky a darčeky, školské potreby pre H., športové potreby a ošatenie. Náklady na potraviny, drogériu či lieky nepreukazovala, bločky mala nachystané, súd prvej inštancie ich od nej nepožadoval. Priemerné mesačné výdavky na dcéry ako odôvodnené potreby jednotlivo vyčíslila, rozpísala v tabuľkách a preukázala, pričom otec ich výšku, resp. opodstatnenosť ani raz nerozporoval. Mesačný odôvodnený náklad pre H. je 843,- eur bez nákladov na bývanie a pre H. 703,- eur bez nákladov na bývanie. Výška bežného výživného k rukám matky pre H. vo výške 350,- eur a pre H. vo výške 300,- eur je nedostatočná a nezodpovedá korelácii hľadísk pri určovaní rozsahu výživného. Výšku výživného na tvorbu úspor 200 eur pre každú z dcér nenamieta a v tejto časti sa so súdnym rozhodnutím stotožňuje.

22. Podľa bodu 26 odôvodnenia rozsudku mal súd prvej inštancie výplatnými páskami otca za január 2021 - august 2021 za preukázané, že otec mal mesačne čistú mzdu 3 199,52 eur v spoločnosti H. A.. Niekoľkokrát upozornila súd prvej inštancie, že v predložených výplatných páskach chýbajú mesiace máj 2021 a september 2021. Po oboznámení sa s výpismi z bežného účtu otca H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 28.05.2021 rakúsky zamestnávateľ poukázal otcovi mzdu vo výške 7 132,08 eur, dňa 27.09.2021 mzdu 5 843,55 eur a dňa 05.10.2021 dodatočný bonus vo výške 420,77 eur, otcov mesačný príjem od januára 2021 - do septembra 2021 vrátane všetkých bonusov a príspevkov, zahrnutých k príjmu, ktoré „opomenul” priznať bol 3 199,52 eur + 777,48 eur, teda takto spolu 3 977 eur netto, nie 3 199,52 eur. V súčasnosti otec pracuje v spoločnosti J. H. s dohodnutou mzdou 4 200,- eur brutto. Otec sa od októbra 2021 vzdal lepšie platenej práce (takmer 1 700,- eur brutto) ako dôvod uviedol, že o jeho IT prácu ako živnostníka z dôvodu celosvetovej pandémie už nie je záujem. Má (matka) vedomosť, že otec má financie aj v Taliansku, ktoré v konaní súdu prvej inštancie zatajil, ktorý ich nezisťoval. Pri svojej deklarovanej mzde by si toto objektívne nemohol dovoliť. Pri určovaní výšky výživného vzhľadom na príjem otca súd prvej inštancie nevychádzal zo všetkých zistení doložených do spisu a vec nesprávne právne posúdil. V odôvodnení (bod 49 rozsudku) sa súd prvej inštancie obmedzil na konštatovanie, že otec vlastní dva byty v F., ktoré neprenajíma. Je zamestnaný v spoločnosti J. s.r.o. s dohodnutou mzdou 4 200,- eur brutto, iné príjmy nemá, podnikateľskú činnosť má pozastavenú. Súd prvej inštancie neprihliadol na vzdanie sa majetkového prospechu (bez relevantného dôvodu) v roku 2021, a to vo výške asi 26 400,- eur. Z prenájmu bytu 1+kk (obývačka s kuchyňou, spálňa) v F. mohol otec inkasovať 1 000,- eur/mesačne a z bytu 2+kk (trojizbový) v F. 1 200,- eur/mesačne, teda 26 400,- eur ročne (čl. 430, 431

- porovnateľné nehnuteľnosti na prenájom v danej oblasti). Potom mal súd prvej inštancie vychádzať z toho, že skutočný príjem otca bol v roku 2021 titulom zamestnania v spoločnosti H. A. 5 833,- eur brutto (resp. v spoločnosti J. H. 4 200,- eur brutto) a titulom nájmu 2 200,- eur, teda takto spolu vo výške 8 000,- eur ( resp. 6 400,- eur) mesačne. Otec vlastní niekoľko nehnuteľností v Taliansku i na Slovensku, a to dva byty v F. a dva byty v D.. Sám užíva byt vyššieho štandardu v obytnom komplexe III veže na D. ulici. Otec by nemusel mať ani preukázateľný príjem, stačí, že disponuje značnými majetkovými podstatami. Je vecou otca, aby majetok speňažil alebo inak z neho získal výnos. Nepôjde o zásah do vlastníckeho práva otca, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale iba o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti, ktorá je prioritná. Otcov majetok sa v auguste 2021 zvýšil o dedičstvo 4-izbového bytu v F. a domu v G.. Vo svojich vyjadreniach súdu prvej inštancie zo dňa 04.06.2021 (čl. 58-60), zo dňa 08.10.2021 (čl. 138-141) zo dňa 17.11.2021 (čl. 425-426), zo dňa 17.11. 2022 (čl. 633-637) a zo dňa 28.02.2022 (čl. 715-717) opakovane uvádzala, že otec vlastní a on nikdy nepoprel vlastníctvo kryptomien. Súd prvej inštancie sa týmto ani raz nezaoberal.

23. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd výrok II., VI. a VIII. napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. -750 zo dňa 14.3.2022, zmenil tak, ako uviedol v odvolaní zo dňa 19.04.2022 a vo výrokoch III. a X. toto rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že ak matka uvádza, že doterajšie stretávanie v rozsahu 60% matka – 40% otec je v poriadku a funguje, tak potom nemôže existovať zásadný problém, resp. prekážka v striedavej starostlivosti v rozsahu 50% matka – 50% otec ako rozhodol aj prvoinštančný súd, ktorý zvážil všetky atribúty a podmienky pri určení striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom dospel k rozhodnutiu, že striedavá

osobná starostlivosť o maloleté je najvhodnejšia tak, ako je uvedené v ustanovení . V priebehu konania matka ani raz neuviedla jednu situáciu alebo jeden dôkaz, ktorý by preukazoval, že otec nie je spôsobilý vychovávať maloleté deti. Matka vo svojom odvolaní tvrdí, že otec využíva služby opatrovateliek v rozsahu 90 % času, kedy sú maloleté v starostlivosti otca. Opätovne sú to len matkou vymyslené a ničím nepodložené tvrdenia. Tak ako uvádzal veľakrát v konaní, využíva služby opatrovateliek v prípade, ak má nejaké pracovné stretnutie alebo stretnutia na úrade, v banke a pod., avšak jedná sa o sporadické situácie. Výnimočný prípad, kedy využíval pravidelne opatrovateľské služby nastal, keď si zlomil nohu, avšak aj v tomto prípade bol neustále s maloletými. Jazyková bariéra, na ktorú sa matka snaží poukazovať už bola riešená tak súdom prvej inštancie, procesným opatrovníkom ako aj mediátorkou, resp. psychologičkou, ktorí všetci sa zhodli na tom, že jazyková ,,bariéra“ je naopak plusom a nie mínusom, nakoľko to maloletým dáva možnosť ovládať cudzí jazyk na úrovni ďalšieho rodného jazyka. Rovnako netreba zabúdať na fakt, že maloleté sú tak slovenskými ako aj talianskymi občiankami. Uvedené argumenty matky považuje za diskriminačné. Matka uviedla vo svojom odvolaní vetu, že ,,od narodenia detí až do februára 2021 som sa o deti starala výlučne sama“, a hneď v ďalšej vete matka sama uvádza, že ,,s manželom sme mali dohodu, že ja sa budem starať o deti a domácnosť, a on bude ekonomicky zabezpečovať rodinu“. Nie je pravdou tvrdenie matky, že len ona jediná komunikuje s učiteľmi, úradmi, doktormi aj vo vzťahu k tretím subjektom, teda sa znovu jedná o klamlivé tvrdenia matky, nakoľko on komunikuje aj s učiteľkami a doktormi maloletých, taktiež je v spoločnej komunikácii rodičov a učiteliek. Už 9 rokov žije aktívne na Slovensku, má veľa slovenských priateľov, pozná systém krajiny, a pracuje v slovenskej firme, chodí na kurzy slovenčiny, o čom viackrát dokladal súdu dôkazy. Informácia o neúčasti na besiedke dňa 09.05.2022 je znovu zavádzajúca, nakoľko bol v uvedenom čase chorý, pričom mal podozrenie na ochorenie COVID-19 alebo zápal pľúc. Po viacerých testoch na ochorenie COVID-19, tieto síce boli negatívne, avšak má do dnešného dňa zdravotné problémy, najmä silný dráždivý kašeľ. Ak by sa danej besiedky zúčastnil aj s uvedenými zdravotnými problémami, tak by matka proti nemu použila argumentáciu, že je nespoľahlivý, pretože mohol ohroziť maloleté ako aj ju.

24. K matkou uvádzaným tvrdeniam, že maloleté s ním nechcú tráviť čas, uviedol, že sú opäť absolútne vymyslené, nakoľko trávi s maloletými veľa plnohodnotného času, pričom za viac ako rok od fungovania aktuálneho stretávania, sa ani jedenkrát nestalo, že by maloleté chceli ísť k matke, sťažovali sa na dĺžku pobytu uňho alebo čokoľvek podobné. Výroky matky o účasti na mediácii rovnako nie sú pravdivé, nakoľko to bola práve matka, ktorá zrušila posledné stretnutie s mediátorkou, pričom toto sa malo uskutočniť pred pojednávaním (26.10.2021), na ktorom malo byť rozhodnuté vo veci. Rodičia boli takmer dohodnutí na modeli starostlivosti v režime 2-2-3, no najväčším problémom bolo výživné, pri ktorom matka nemienila ustúpiť zo svojich neprimeraných požiadaviek. Uvedené sa potvrdilo aj v návrhoch matky a v odvolaní matky zo dňa 09.05.2022.

25. Otázku zmeny zamestnania vysvetľoval a odôvodňoval na pojednávaní dňa 07.01.2022 a dňa 14.03.2022, ako aj v podaní zo dňa 18.10.2021. V čase, kedy boli s matkou na domácnosť dvaja a ako uvádza aj samotná matka, starostlivosť o domácnosť a o maloleté bola rozložená medzi dvoch ľudí – rodičov, on mohol venovať omnoho viac času snahe zabezpečiť rodinu čo najviac a to aj na úkor svojich dcér. Po odlúčení rodičov ostal na uvedené sám, rozhodol sa zmeniť miesto výkonu práce do D., aby mohol byť maloletým nablízku. Zdôraznil, že má 54 rokov a programátorstvo je skôr práca pre mladších ľudí, pričom starne a už nevydrží pracovať tak ako kedysi a mladší ľudia majú viac skúseností a entuziazmu, s čím nie vždy dokáže súťažiť. Pozastavenie živnosti zvolil z rovnakého dôvodu ako ukončenie práce v Rakúsku, a teda že živnosť nie je vždy istá a bezpečná, je potrebné vyvíjať 100 % angažovanosť, rovnako v čase práceneschopnosti alebo zranenia ostával bez príjmu, čo si už nemôže dovoliť.

26. Ohľadom vzdania sa príjmu vo výške 26 400,- eur uviedol, že predmetný byt by bolo potrebné zrekonštruovať, o čom doložil fotografie ako aj cenové ponuky, ktorú rekonštrukciu si momentálne dovoliť nemohol aj z dôvodu uhrádzania nákladov dvoch domácností, a najmä hypotekárneho úveru za nehnuteľnosť, v ktorej býva matka. Dopyty matky ohľadom kryptomien, iných príjmov, fondov, úspor a investícií, zodpovedal vo svojich podaniach zo dňa 01.06.2021, zo dňa 18.10.2021, ako aj pri výsluchoch na pojednávaniach, kedy uviedol, že iné aktíva – majetok ako ten čo uviedol počas konania na súde prvej inštancie, nevlastní, pričom nevie preukázať negatívnu skutočnosť, že nie je vlastníkom uvedených aktív. Súd viackrát odročil pojednávanie práve na návrh matky za účelom vykonania dokazovania vo vzťahu k finančným prostriedkom rodičov, pričom prvoinštančný súd toto dokazovanie riadne vykonal. Užívanie bytu vysokého štandardu v obytnom komplexe III veže na D. ulici v skutočnosti vyzerá tak, že byt sa

skladá z dvoch izieb, pričom spálňa je prerobená na detskú izbu, v ktorej majú deti svoje hračky, postele a priestor, pričom on spáva na gauči v obývacej miestnosti spojenej s kuchyňou. Celková výmera bytu je cca 50 m2. Nad rámec výživného uhradil poplatok za kurz hip-hopu, ktorý navrhla a dohodla matka.

27. V doplnení odvolania matka uviedla, že dňa 06.07.2022 otec maloletých bez akéhokoľvek oznámenia alebo upozornenia vymenil zámky na byte na adrese F. X, D., kde s deťmi bývala, a kam sa následne presťahoval otec. Aj po právoplatnom rozsudku o rozvode fungujú tak ako doposiaľ. Dňa 10.07.2022 uzatvorila nájomnú zmluvu, čím jej vznikli mesačné náklady vo výške 750 eur a 50 eur poplatok za prenájom parkovacieho státia (od októbra 2022). Každej maloletej tak od júla 2022 vznikol ďalší mesačný náklad 267,- eur.

28. K odvolaniu matky a otca sa vyjadril procesný opatrovník. Uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení a stanovísk, ktoré boli uvedené pred súdom prvej inštancie. Závery z uskutočnených úkonov a konaní považuje naďalej za správne.

29. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania boli podané v zákonnej lehote a oprávnenými osobami - matkou a otcom maloletých detí ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( a ).

30. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a s tým spojená úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H. a H. na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol (rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2022) a na čas po rozvode zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí.

31. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v osobnej starostlivosti matky budú v párnom kalendárnom týždni od pondelka od 16:00 hod. do stredy do 16:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 16:00 hod. do piatka do 16:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca budú v párnom kalendárnom týždni od stredy od 16:00 hod. do piatka do 16:00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od pondelka od 16:00 hod. do stredy do 16:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 16:00 hod. s výnimkou školských prázdnin – jarných, veľkonočných, letných a zimných, a zároveň o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške 550 eur mesačne, z toho bežné výživné vo výške 350,- eur mesačne k rukám matky a vo výške 200,- eur mesačne na tvorbu úspor maloletej na jej osobitný účet a na výživu maloletej H. sumou 500 eur mesačne, z toho bežné výživné sumu 300,- eur mesačne k rukám matky a výživné na tvorbu úspor 200,- eur mesačne na jej osobitný účet.

32. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

33. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu oboch rodičov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a pre ktoré sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky a otca nenachádza dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto im nemôže dať za pravdu. Nakoľko tu však je nesúhlas odvolateľov, matky a otca maloletých s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa s odvolacími námietkami, odvolací súd dodáva nižšie uvedené.

34. Podľa , a v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.(3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.?(5).

35. Podľa , , a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (6).

36. Podľa , ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

37. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Odvolací súd poukazuje na Článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a považuje za

nevyhnutné uviesť v súvislosti so spôsobom rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletej H. a H. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, že základnú úlohu vo výchove maloletých majú jeho rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich právom garantovaným viacerými medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich povinnosťou, ktorej sa rodičia nemôžu bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť. Spôsobilosť mať dieťa nemožno nikomu obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje v Článku 41 ods. 4 a tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a jeho výchova je právom rodičov, dieťa má právo na rodičovskú výchovu. Obsahom práva rodiča mať dieťa u seba je právo rodiča osobne sa o dieťa starať a realizovať tak výchovu dieťaťa. Dieťa má zásadne právo bývať u svojich rodičov a možnosť spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný element rodinného života.

39. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, po vyhodnotení ktorého dospel k správnemu záveru v tom zmysle, že zverenie maloletej H. a H. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je v ich záujme. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval zacˇiatkom októbra 2020. Vlastní 2-izbový byt na D. I. XX, D. a 4-izbový apartmán na F. X, D., ktorý v roku 2019 zakúpil na hypotéku. V apartmáne na F. (nadštandardný 4-izbový apartmán o výmere interiéru 108 m2 s terasou o výmere 56 m2) žila do júla 2022 matka s maloletými dcérami, pricˇom všetky náklady spojené s užívaním apartmánu uhrádzal otec vo výške 350,- eur mesačne. V decembri 2020 otec požiadal banku o odklad splátok hypotekárneho úveru, ktorý splácal splátkami vo výške 1 482,73 eur mesačne. Opätovne začal hypotéku splácať v septembri 2021. Otcove životné náklady sú 1 230,- eur mesačne, z toho 320,- eur náklady na bývanie v byte na D., 400,- eur strava, 30,- eur hygiena a lieky, 30,- eur telefón, 200,- eur doprava, 50,- eur vzdelávanie a pocˇítacˇový software a 200,- eur iné nepravidelné výdavky. Nad rámec pravidelných výdavkov má otec nepravidelné výdavky najmä v súvislosti so zdravotnou starostlivostˇou a vyšetreniami, ktoré si jeho zdravotný stav vyžaduje. Otec uhrádza výdavky spojené s pobytom maloletých dcér u neho, kupuje im hracˇky, zariadil detskú izbu a uhrádza ďalšie potreby a sporenie. Odo dňa 01.10.2021 bol otec zamestnaný v spolocˇnosti J. H., s priemerným mesacˇným príjmom vo výške 4 200,- eur brutto, cca 3 010,69 eur netto. Pravidelné mesačné výdavky otca boli 3 800,- eur, z toho výživné 500,- eur, preddavok na byt D. 240,- eur, preddavok na byt F. G. 210,- eur, preddavok na byt F. L. 310,- eur, preddavok na byt F. N. 150,- eur, miestna daň za nehnuteľnosti v F. 236,- eur, miestna daň za nehnuteľnosti v D. 15,61 eur, hypotekárny úver 1.482,- eur, poistka 38,- eur, strava 180,- eur, oblečenie a obuv 80,- eur, drogéria, hygienické potreby, vitamíny 30,- eur, benzín, telefón a iné 100,- eur, kurz slovenčiny 66,- eur, sporenie maloletým deťom 200,- eur. Pravidelné mesačné náklady otca na maloletú H. boli: strava 70,- eur, oblečenie a obuv 70,- eur, drogéria a hygienické potreby 20,- eur, hračky, písacie potreby a iné 30,- eur, krúžky a výlety 40,- eur, spolu 230,- eur, na maloletú H.: strava 60,- eur, oblečenie a obuv 60,- eur, drogéria a hygienické potreby 10,- eur, hračky, písacie potreby a iné 30,- eur, krúžky a výlety 40,- eur, spolu 200,- eur.

40. Matka mala výdavky za poplatok za školné a stravu v decembri 2021 vo výške 151,60 eur, z toho školské H. 37,- eur, strava H. 38,80 eur a školské H. 37,- eur, strava H. 38,80 eur, poplatok za ZPRŠ vo výške 110,- eur/školský rok. Priemerné mesačné náklady maloletej H. činili 1 113,- eur na stravu, oblečenie, obuv, hygienu a drogériu, zdravotnú starostlivosť, materskú školu, šachový krúžok, angličtinu, zeleninový krúžok, korčuľovanie, športové potreby a voľnočasové aktivity, internet a TV a predpokladaný výdavok na bývanie 270,- eur a maloletej H. vo výške 973,- eur na stravu, oblečenie, obuv, hygienu a drogériu, zdravotnú starostlivosť, materskú školu, angličtinu, zeleninový krúžok, korčuľovanie, športové potreby a voľnočasové aktivity, internet a TV a predpokladaný výdavok na bývanie 270,- eur.

41. Matka bola zamestnaná v spoločnosti M. H., H. do 06.11.2020, pričom za november 2020 mala vykázaný vymeriavací základ vo výške 4 461,04 eur. Následne bola zamestnaná u zamestnávateľa G. H. H., spol. s.r.o., od 01.10.2021 s dohodnutým mesačným základným platom vo výške 1 750,- eur. Mzda matky v mesiaci október 2021 činila 1 218,44 eur netto a novembri 2021 1 501,72 eur netto. Odo dňa 01.12.2021 sa matka zamestnala na dobu neurčitú na pracovnej pozícii špecialista obchodných analýz

s príjmom za december vo výške 1 800,- eur brutto. Ku dňu 01.02.2022 mala matka účte vedenom v P. H. H., M. účtovný zostatok 1 779,81 eur, v F., H., 2 132,93 eur a na podúčte 8 071,05 eur. Otec mal na účte vedenom vo C. Q. D., M., účtovný zostatok 3 956,42 eur a na podúčte 1 050,15 eur.

42. Otec mal u zamestnávateľa J., H., príjem vo výške 3 141,70 eur za október 2021, vo výške 3 011,80 eur za november 2021, vo výške 3 079,58 eur za december 2021, vo výške 3 035,85 eur za január 2022 a za február 2022 vo výške 661,73 eur a náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti vo výške 343,70 eur. Otec je výlučným vlastníkom bytu a podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru na D. XX C. D. titulom kúpy, tiež je podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru č. 5 na F. C. D. a výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 72 titulom kúpy. V Taliansku vlastnil dva byty v F., ktoré neprenajíma; jeden byt využíva pre svoju potrebu, keď sa zdržiava v Taliansku, druhý byt vyžaduje rekonštrukciu a zariadenie a snaží sa ho predať.

43. Na základe takto vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že optimálnym riešením je zverenie maloletej H. a H. do striedavej osobnej starostlivosti, keďže obaja rodičia sú spôsobilí maloleté vychovávať, obaja majú záujem mať maloleté v osobnej starostlivosti, čím boli splnené zákonom stanovené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, ktorá je v najlepšom záujme maloletých, ktoré tak budú mať zaistené všetky potreby. Jedinou prekážkou striedavej osobnej starostlivosti bol nesúhlas matky, ktorej záujem bol odlišný od záujmu maloletých, ktoré majú právo na výchovu zo strany oboch rodičov v rovnakom rozsahu, keď to umožňujú podmienky v rodine.

44. Z ustanovenia vyplýva, že predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: a) jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b) lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), e) súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

45. Základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča o dieťa musí byť záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi alebo inými orgánmi. Ustanovenie ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

46. Absencia či horšia úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu viesť sama o sebe k vylúčeniu striedavej starostlivosti, pretože by išlo o ústupok vzájomnej rivalite rodičov a otváral by sa priestor na zneužitie postavenia rodiča, ktorý mal doteraz dieťa v starostlivosti. Nie je možné vylúčiť situáciu, keď aj napriek všetkým pokusom o nápravu zo strany súdu je vzájomná komunikácia rodičov natoľko konfliktná, že bráni zvereniu dieťaťa do striedavej starostlivosti; potom však musia všeobecné súdy posúdiť, ktorý z rodičov je za nevhodnú komunikáciu viac zodpovedný a zistenia pri rozhodovaní o starostlivosti a rozsahu styku príslušným spôsobom zohľadniť, pričom sa príslušná úvaha musí v odôvodnení rozhodnutia jasne objaviť (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , body 31-32) .

47. Tu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne nerezignoval na spôsob výchovy maloletých striedavou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov z dôvodu nesúhlasu matky, ktorá v odvolaní namietala túto formu starostlivosti o maloleté, súčasne namietala, že sa od narodenia detí až do februára 2021 o deti starala výlučne sama s tým, že s otcom mali dohodu, že sa bude starať o deti a domácnosť, on si bude budovať kariéru a bude ekonomicky zabezpečovať rodinu, pričom takmer 5 rokov sa nezaujímal o maloletú H. a takmer 3 roky o maloletú H., nezúčastňoval sa rôznych vystúpení maloletých. Matka tiež namietala, že otec nehovorí po slovensky, hoci tu žije takmer 10 rokov, a preto učiteľky zo škôlky, vychovávateľky a vedúce krúžkov komunikujú výlučne s ňou, pretože s otcom sa dohovoriť nevedia, s maloletými chodí k lekárom výlučne sama (matka), ktorá výlučne sama tiež zabezpečuje všetky organizačné veci, prihlášky do škôlky, zápis do školy, oznamy predškolských zariadení, akúkoľvek

komunikáciu s úradmi a organizáciu voľnočasových aktivít. Matka zároveň v odvolaní namietala, že otec sa 11 mesiacov nepodieľal na výžive maloletých s výnimkou hradenia nákladov na bývanie s tým, že ostatné výdavky hradila výlučne ona. Namietala aj skutočnosť, že 90% času, ktorý majú byť maloleté s otcom, trávia s opatrovateľkami, ktoré otec využíva na dennej báze. K uvedeným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie dovoľuje prijať nepochybný záver o tom, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých, a že sú splnené všetky podmienky na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ak závery dokazovania (vrátane mediácie, výsluchu oboch rodičov, správy procesného opatrovníka), ktoré je potrebné vnímať komplexne, nekopírovali požiadavku matky na zverenie maloletých do jej starostlivosti, nemožno ich z tohto dôvodu vyhodnotiť ako nesprávne alebo nedostatočné. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletú H. a H. vychovávať a taktiež, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o maloleté záujem. V predmetnej veci je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že vo všetkých veciach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Najlepším záujmom maloletej H. a H. nepochybne je, aby boli predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť vo forme upravenej súdom prvej inštancie (kratšie, nepravidelné, avšak rozsahom rovnomerné intervaly) zabezpečí maloletým primeraný a rovnaký kontakt s obidvoma rodičmi, prispeje k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju maloletých, čím nastane lepšie zaistenie ich potrieb, keďže majú emocionálne puto k obom rodičom. Obe maloleté tak budú mať zabezpečenú citovú stabilitu vo vzťahu k obom rodičom a pocit bezpečia.

48. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel záveru, že zvolená forma úpravy striedavej osobnej starostlivosti vzhľadom na jej doterajší bezproblémový priebeh (ako to vyplýva zo zhodných tvrdení rodičov v odvolaniach a ich vyjadreniach k odvolaniam druhého rodiča) a na útly vek maloletých zabezpečí legitímny cieľ, ktorým je najlepšie zabezpečenie potrieb maloletých, čím bude umožnené ďalej rozvíjať ich intenzívnu emocionálnu väzbu k obidvom rodičom, ako aj výchovné pôsobenie otca ako druhého rovnocenného rodiča, ktorý vo svojej domácnosti vytvoril maloletým kompletné zázemie bez existencie akejkoľvek prekážky k vykonávaniu rovnocennej rodičovskej výchovy a budovaniu plnohodnotného kvalitného vzťahu s maloletými, ako aj ich širšou rodinou v Taliansku.

49. S odvolacou argumentáciou matky poukazujúcou na absenciu kvalifikovanej komunikácie a pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, predstavujúce prekážku striedavej osobnej starostlivosti, odvolací súd nesúhlasí. Prirodzene, že sledovaný cieľ v podobe striedavej osobnej starostlivosti (a jej pozitívnych účinkov pre maloleté) možno dosiahnuť najlepšie za predpokladu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi, avšak ak takáto komunikácia zlyháva, neznamená to bez ďalšieho vylúčenie modelu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa. Ústavnoprávna judikatúra zdôrazňuje potrebu aplikácie princípu primeranosti, ale i optimalizácie za účelom dosiahnutia obidvoch legitímnych cieľov a to striedavej osobnej starostlivosti, ako i pozitívnej komunikácie medzi rodičmi. Ak by sa uvedené ciele postavili proti sebe a uprednostnili jeden pred druhým, postup súdu by nebol ústavnokonformný. S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie správne prihliadal na prvoradý záujem maloletých, ktorý je potrebné rešpektovať, a to zachovanie pozitívneho a produktívneho vzťahu maloletých k obidvom rodičom, k čomu slúži práve striedavá osobná starostlivosť. Silný citový vzťah maloletých k obom rodičom je nepopierateľný, žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti neboli zistené, obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté a majú záujem ju aj vykonávať. Napriek komunikačným problémom medzi rodičmi možno dospieť k záveru, že obaja rodičia zvládajú svoju rodičovskú úlohu, žiadne závažné dôvody proti zvereniu maloletých do striedavej osobnej starostlivosti neboli zistené. Odvolací argument matky o nenaplnení predpokladov fungovania striedavej osobnej starostlivosti nemohol preto obstáť.

50. Odvolací súd zdôrazňuje, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021 sp. zn. ).

51. Obaja rodičia v odvolaní namietali výšku výživného určeného otcovi na maloleté deti s poukazom na matkou vyčíslené výdavky na maloletú H. vo výške 1 113,- eur mesačne a vo výške 973 eur mesačne na maloletú H., ktorých výšku namietal otec, ktorý za dôvodnú výšku výdavkov maloletej H. považoval sumu 427,- eur mesačne a maloletej H. sumu 450,- eur mesačne.

52. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov matky a otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej H. a H., odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako i odôvodneným potrebám maloletých. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie vychádzal z dokladov predložených rodičmi o výške ich priemerného čistého mesačného príjmu (ods. 49 rozsudku súdu prvej inštancie). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá H. 6 rokov, maloletá H. 4 roky, obe navštevovali materskú školu, rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Čo sa týka primeranosti bežného výživného k rukám matky odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletých ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca zodpovedá určenie výživného vo výške 350,- eur mesačne pre maloletú H. a vo výške 300,- eur mesačne pre maloletú H. vzhľadom na príjem otca a jeho majetkové pomery a takéto rozhodnutie o výživnom pre maloleté umožní dorovnanie ich životnej úrovne počas intervalu striedavej osobnej starostlivosti u matky vzhľadom na značne rozdielne majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Odôvodnenosť tejto výšky výživného súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil v preskúmavanom rozsudku (ods. 49 rozsudku súdu prvej inštancie), s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať. Rovnako náležitým bolo i zistenie pravidelných mesačných výdavkov rodičov a maloletých, ktoré súd prvej inštancie správne ustálil vychádzajúc najmä z výpovede rodičov a z predložených listinných dôkazov, pričom i odvolací súd považuje (súdom prvej inštancie zistené a v preskúmavanom rozsudku rozpísané) výdavky maloletých za primerané ich veku a potrebám a v tomto smere opäť odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku. Nie je v záujme maloletých, aby u jedného z rodičov pociťovali podstatne nižšiu životnú úroveň z dôvodu horších majetkových pomerov tohto rodiča. Je potom namieste, aby súd tento nepomer vzal do úvahy pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v situácii, keď tento rodič má výrazne lepšie majetkové pomery, čo je prípadom predmetnej veci.

53. Odvolací súd v tejto súvislosti v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že určené výživné zodpovedá právu maloletých podieľať sa na priaznivých majetkových pomeroch životnej úrovni otca, ktorého aj príjmové pomery odôvodňujú určenie výživného v určenom rozsahu napriek zvereniu maloletých do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov a je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Tzv. princíp potenciality príjmov má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadať nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti ako aj možnosti dané jeho vekom.

54. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa, má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť.

55. Otec v odvolaní a vo vyjadreniach neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky. V tejto súvislosti k odvolacej námietke otca o strate zamestnania k 30.09.2022 v spoločnosti J., H., odvolací súd uvádza, že na túto skutočnosť nebolo možné prihliadnuť s poukazom na , nakoľko otec pracovný pomer so zamestnávateľom skončil dohodou podľa bez uvedenia dôvodu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť uvádzaná otcom, že k skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť zo strany zamestnávateľa najmä pre vyšší vek otca, a tým negatívne ovplyvnenú stratu záujmu klientov o prácu otca, pretože vzhľadom na vyššie uvedené závery bolo povinnosťou otca s ukončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasiť.

56. K odvolacej námietke otca, že je potrebné na jeho strane tiež zohľadniť skutočnosť, že je povinný splácať splátku hypotéky vo výške 1 482,73 eur mesačne, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na

majetkové pomery otca, ktorý vlastní dve nehnuteľnosti v D. (z ktorých jeden byt v D. prenajíma, z čoho má príjem vo výške 1 200,- až 1 300,- eur mesačne), a 3 nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu v Taliansku (otec tiež prenajíma jeden byt v Taliansku, z čoho má ďalší príjem vo výške 900,- eur mesačne, po odpočítaní nákladov vo výške 291,60 eur/mesiac vo výške 608,40 eur), odvolací súd vyhodnotil v kontexte , nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou, pričom prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, keď Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. K ďalšej skutočnosti uvádzanej otcom, že byt na D. I. C. D. doposiaľ nepredal, nakoľko začali klesať ceny nehnuteľností tak rapídne, že by sa mu vôbec nehnuteľnosť nepodarilo výhodne predať, ako aj k skutočnosti, že otec vlastní ďalšie nehnuteľnosti v Taliansku, odvolací súd uvádza, že tieto nehnuteľnosti neslúžia na zabezpečenie bytových potrieb otca, predstavujú vysoký nadštandard, a pokiaľ ich otec nescudzil za účelom získania finančných prostriedkov (čo je však samozrejme plne vo voľnej dispozícii otca), nie je možné považovať splátky hypotéky za oprávnený výdavok, ktorý by mal mať vplyv na postihnuteľnú časť príjmu otca pre určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom. Inak povedané, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach otca splácať splátku hypotéky vo výške 1 482,73 eur, podľa je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletú H. celkom vo výške 550,- eur mesačne a na maloletú H. v celkovej výške 500,- eur mesačne.

57. Odvolací súd na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia o určení sumy bežného výživného na maloletú H. vo výške 350 eur mesačne k rukám matky a vo výške 200 eur mesačne na tvorbu úspor a bežného výživného na maloletú H. vo výške 300 eur mesačne k rukám matky a vo výške 200 eur mesačne na tvorbu úspor, nakoľko je povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov. Súd prvej inštancie rešpektoval zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti a správne určil vyživovaciu povinnosť otca s ohľadom na vek, zdravotný stav maloletých, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania životných nákladov v budúcnosti.

58. Odvolací súd zároveň poukazuje v zhode so súdom prvej inštancie na priaznivé majetkové pomery otca ako vyplynuli z dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj z odvolania otca a jeho ďalších vyjadrení, pričom odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý správne uvedené majetkové pomery zohľadnil, nakoľko tieto výrazne pozitívne ovplyvňujú životnú úroveň otca na rozdiel od matky, ktorá nehnuteľnosti nevlastní. Odvolací súd má za to, že ak by súd prvej inštancie uvedené nezohľadnil, nepostupoval by správne. V danej veci bolo preto nepochybné, že miera životnej úrovne otca bola daná aj týmito majetkovými pomermi. Bolo preto potrebné na tieto prihliadnuť, čo súd prvej inštancie správne zohľadnil. Zároveň tieto priaznivé majetkové pomery súd prvej inštancie dôvodne viedli v súlade s ustanovením a k záveru, že maloleté sa majú podieľať na takto zistenej a preukázanej životnej úrovni otca, ktorá je podstatne vyššia ako životná úroveň matky. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu maloletej v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení , podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

59. V závere odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie určil otcovi platiť výživné na maloleté deti s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je súdne rozhodnutie vykonateľné po jeho právoplatnosti (porovnaj a ). Za určitých okolností je však táto následnosť narušená a rozhodnutie sa stáva vykonateľným predtým ako nadobudne právoplatnosť. K predbežnej vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu napr. v zmysle alebo nastáva zo zákona napr. v zmysle ako je to v prípade rozsudkov o výživnom. V praxi to znamená, že hoci by sa niektorý jeden alebo druhý účastník konania proti rozsudku odvolal, tento je v časti výroku o výživnom vykonateľný bez ohľadu na to, že rozsudok ešte nie je právoplatný. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nielen nadbytočne, ale aj nesprávne upravil vykonateľnosť rozsudku o výživnom formuláciou „počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva“. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -14 z 23. mája 2019, z ktorého vyplýva, že „podľa sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej úpravy súdom. Sledovaným účelom tohto ustanovenia je čo najskoršie zabezpečenie riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá rodičovi vzniká zo zákona narodením dieťaťa, a riadneho zabezpečenia potrieb maloletého výživným, na ktoré je odkázaný. Predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom teda nastáva priamo zo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým určí lehotu na plnenie zročného výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti a začiatok jej plynutia (napr. tri dni od doručenia rozsudku), i tak by nastúpila zo zákona vynútiteľnosť plnenia tejto povinnosti odo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže ešte pred efektívnym uplynutím súdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie.“

60. Vychádzajúc z vyššie uvedeného so zreteľom na najlepší záujem maloletej H. a H., ako aj práva a povinnosti oboch rodičov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami napadnutej časti zverenia a výživného postupom podľa a potvrdil ako vecne správny.

61. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

62. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).