Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Sa-25-2019.pdf
PDF · 112.87 KB
No categories available
43Sa/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: H. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX Q., v konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11, 917 01 Trnava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10.2017 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10.2017 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.
Správnou žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10..2017, ktorým bol žalobkyni na základe prvostupňového rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.7.2017 podľa § 70 ods. 2 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) počnúc od 22.8.2012 priznaný invalidný dôchodok v sume 134,80 eur mesačne, ktorý jej bol v súlade s jednotlivými opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len opatrenie MPSVaR SR) zvýšený od 1.1.2013 na sumu 140,70 mesačne, od 1.1.2014 na sumu 145,20 eur mesačne, od 1.1.2015 na sumu 147,90 eur mesačne, od 1.1.2016 na sumu 148,90 eur mesačne a od 1.1.2017 na sumu 152,90 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia žalovanej bolo konštatované, že podľa aktuálneho posudku posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť, pobočky Sociálnej poisťovne v Trnave z 8.6.2017 sa žalobkyňa stala invalidnou od 12-teho roku veku. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa započítava obdobie dôchodkového poistenia získané po ukončení povinnej školskej dochádzky (spravidla po 16 roku veku) do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku invalidity. S poukazom na uvedené, pred vznikom invalidity (pred 12 rokom veku) žalobkyňa nemohla získať obdobie dôchodkového poistenia, na základe ktorého by bolo možné určiť sumu invalidného dôchodku aj podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatrením dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nárok na invalidný dôchodok jej vznikol podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení od 22.8.2012. Jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový záver posudkového lekára vykonávajúceho lekársku činnosť vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie
vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, táto má možnosť požiadať o opätovné posúdenie jej invalidity a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Ďalej bolo v rozhodnutí žalovanej uvedené, že dôchodkový vek žalobkyňa dosiahne podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov veku, 22.8.2056. V rozhodnutí bol ďalej uvedený spôsob, akým žalovaná dospela k sume invalidného dôchodku a ako bol tento na základe jednotlivých opatrení MPSVaR SR postupne zvyšovaný. V rozhodnutí žalovanej bolo ďalej uvedené, že krajský súd v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 43Sd/4/2016 (v tomto konaní súd zrušil rozhodnutie žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2015 v spojení s rozhodnutím žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6.5.2016), keď nesprávne vychádzal z odborného posudku o invalidite z 18.2.2016, ktorý nebol podkladom na vydanie rozhodnutia o priznaní dôchodku a ani netvoril prílohu rozhodnutia z 23.10.2015 ani zmenového rozhodnutia zo dňa 6.5.2016. Prílohami predmetných rozhodnutí boli odborné posudky o invalidite z 9.10.2015 a z 19.4.2016, z ktorých jednoznačne vyplýva, že invalidita u žalobkyne vznikla v čase nezaopatrenosti, od 12-tich rokov veku. Ďalej bolo poukázané na to, že deň dovŕšenia 18 rokov veku (22.8.2012) nie je dňom vzniku invalidity, ale dňom, kedy žalobkyni najskôr vzniká nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Napriek tomu, že Krajský súd v Trnave nenariadil opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne, uvedený postup bol zvolený z dôvodu jednoznačnosti určenia dátumu vzniku invalidity žalobkyne posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v Trnave, a to aj s prihliadnutím na jej vyjadrenie z 27.12.2016 v rámci konania o opravnom prostriedku, v ktorom žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru invalidnou sa stala v dôsledku stavu po operácii chrbtice 24.10.2011.
2.
Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaná nerešpektovala právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Trnave vydaný pod sp.zn. 43Sd/4/2016 zo dňa 9.2.2017, v ktorom bol vyslovený právny názor, že v predmetnej veci je nepochybné, že žalobkyňa si dodatočne doplatila poistné podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za obdobie 20.9.2011 - 21.9.2011 a od 1.1.2012 do 31.1.2012, t.j. pred vznikom invalidity, nakoľko z lekárskej správy - posudku posudkového lekára zo dňa 18.2.2016 jednoznačne vyplýva, že dátum vzniku invalidity u žalobkyne nastal 22.8.2012 v dôsledku choroby, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 45%. Ďalej bolo v tomto rozhodnutí uvedené, že za tohto stavu preto obdobie dôchodkového poistenia od 1.1.2012 do 31.1.2012 ako aj obdobie od 20.9.2011 do 21.9.2011, kedy sa žalobkyňa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole, a za ktoré dodatočne uhradila poistné je potrebné hodnotiť na dôchodkové účely, nakoľko sa jedná o obdobie dôchodkového poistenia získané pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, t.j. pred dátumom 22.8.2012, pričom žalobkyňa 16 rok veku dovŕšila 22.8.2010, a teda splnila podmienky uvedené v § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Taktiež poukázala na to, že Krajský súd v Trnave v tomto rozsudku neuložil žalovanej opätovne posudzovať jej zdravotný stav, pričom obe rozhodnutia žalovanej zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nie z dôvodu, že by skutkový stav nebol v dostatočnej miere zistený. Mala za to, že podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci mal byť pre žalovanú posudok posudkového lekára žalovanej zo dňa 18.2.2017 ako aj samotný rozsudok krajského súdu vydaný pod sp.zn. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9.2.2017. Ďalej poukázala na to, že Krajský súd v Trnave v tomto rozsudku vychádzal z odborného posudku o invalidite zo dňa 18.2.2016, ktorý spĺňa všetky obsahové aj formálne náležitosti naň kladené. V tomto odbornom lekárskom posudku je bez akýchkoľvek pochybností uvedený dátum vzniku invalidity u žalobkyne dňa 22.8.2012, s ktorým sa správne stotožnil aj Krajský súd v Trnave. V tejto súvislosti žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovanej uvádzaný posudok zo dňa 8.6.2017 nie je označený ako odborný lekársky posudok, ale nesie len označenie „posudok“, pričom táto listina neobsahuje ani len označenie orgánu, ktorý ju vydal (označenie pobočky žalovanej) a absentuje v nej odtlačok pečiatky a podpis posudkového lekára sociálneho poistenia, uvedenie mena posudkového lekára - koordinátora a podpis zamestnanca žalovanej, ktorý zodpovedá za správnosť. Uvedené nedostatky sú tak závažné, že ich nie je možné odstrániť ani neskorším doplnením, a to najmä v tom prípade, kedy sa jedná o bežný úkon posudkového lekára žalovanej, ktorý by mal mať všetky obsahové a formálne náležitosti. Žiadala, aby správny súd postupom podľa § 191 ods. 6 v spojení s § 80 ods. 2 SSP žalovanej súčasne uložil pokutu vo výške 2 000 eur, vzhľadom k tomu, že nerešpektovala právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sd/4/2016 zo dňa 9.2.2017 a nerešpektovala právny názor vyslovený v tomto rozsudku.
3.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.1.2018 uviedla, že krajský súd v rozsudku č.k. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9.2.2017 vychádzal z odborného posudku o invalidite zo dňa 18.2.2016, ktorý
však nebol podkladom pre vydanie rozhodnutia, nakoľko prílohami týchto rozhodnutí zo dňa 23.10.2015 a 6.5.2016 boli posudky zo dňa 9.10.2015 a 19.4.2016, z ktorých je zrejmé, že invalidita žalobkyne vznikla v čase nezaopatrenosti, teda od 12 rokov jej veku. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že deň 22. august 2012 je dňom dovŕšenia veku 18 rokov žalobkyne, t.j. deň, kedy najskôr vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 43Sd/4/2016 zo dňa 9.2.2017 síce neuložil žalovanej v ďalšom konaní opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne, avšak tento bol posúdený dňa 8.6.2017 z dôvodu stanovenia jednoznačného dátumu vzniku invalidity, a to aj s poukazom na vznesené námietky zo strany žalobkyne v rámci preskúmavacieho konania, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 27.12.2016 uviedla, že sa stala invalidnou až po operácii chrbtice dňa 24.10.2011. Vykonaním dokazovaním bolo zistené, že posudkom posudkového lekára pobočky žalovanej v Trnave zo dňa 8.6.2017 je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v súlade s § 263 ods. 15 v súvislosti s § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Dátum vzniku invalidity bol na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určený od 12 rokov veku, na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Tento lekársky posudok bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa započítava obdobie dôchodkového poistenia získané po ukončení povinnej školskej dochádzky (spravidla po dosiahnutí 16 rokov veku) do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku invalidity. Znamená to, že žalobkyňa pred vznikom invalidity nemohla získať obdobie dôchodkového poistenia, na základe ktorého by bolo možné určiť sumu invalidného dôchodku aj podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatrením dieťaťom, teda od 12 rokov veku, poistné podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení doplatila za obdobie od 20.9.2011do 21.9.2011 a od 1.1.2012 do 31.1.2012, čo je po vzniku invalidity, a preto nie je možné nárok žalobkyne posúdiť podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. K námietke žalobkyne, že odborné posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej nespĺňajú materiálne a formálne náležitosti uviedla, že tieto odborné posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.
4.
V predmetnej veci tunajší súd už jedenkrát rozhodoval, a to rozsudkom č.k. 43Sa/33/2017-58 zo dňa 17.9.2018, keď žalobkyňou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.7.2017 v spojení s rozhodnutím Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.10.2017 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom voči tomuto rozsudku žalovaná nepodala kasačnú sťažnosť. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že poistenec identifikovaný podľa ust. § 15 zákona o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu postenia uvedenú v § 72 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území SR trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov veku. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si dodatočne doplatila poistné podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pred vznikom invalidity (išlo o obdobie 20.9.2011 - 21.9.2011 a od 1.1.2012 do 31.1.2012), t.j. pred vznikom invalidity, ktorý podľa posudkového lekára u žalobkyne nastal 22.8.2012 v dôsledku choroby, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená u žalobkyne na 45%. Za tohto stavu preto obdobie dôchodkového poistenia od 1.1.2012 do 31.1.2012 ako aj obdobie od 20.9.2011 do 21.9.2011, kedy sa žalobkyňa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole a za ktoré dodatočne uhradila poistné je potrebné hodnotiť na dôchodkové účely, nakoľko sa jedná o obdobie dôchodkového poistenia získané pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, t.j. pred dátumom 22.8.2012, pričom žalobkyňa 16 rok veku dovŕšila dňa 22.8.2010, a teda splnila podmienky uvedené v § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V lekárskom posudku zo dňa 18.2.2017 bol jednoznačne určený posudkovým lekárom deň vzniku invalidity u žalobkyne dňom 22.8.2012. V danom prípade išlo o poistenca podľa § 15 zákona o sociálnom poistení, na ktorého je možné aplikovať ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože išlo o fyzickú osobu, ktorá je nezaopatreným dieťaťom a ktorá má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak dovŕšila vek 16 rokov, a to aj so zreteľom na to, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Znamená to, že zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené
deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, čo možno aplikovať aj na prípad žalobkyne. Súčasne týmto rozsudkom bola žalovanej uložená poriadková pokuta vo výške 1 000 eur, nakoľko nerešpektovala právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku č.k. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9.2.2017.
5.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná nerešpektovala právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp.zn. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9.2.2017 správny súd uložil žalovanej poriadkovú pokutu vo výške 1 000 eur. V rozsudku bolo ďalej uvedené, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo jednoznačne konštatované, že obdobie dôchodkového poistenia od 1.1.2012 do 31.1.2012 ako aj obdobie od 20.9.2011 do 21.9.2011, kedy sa žalobkyňa sústavne pripravovala na povolanie štúdium na strednej škole, a za ktoré dodatočne uhradila poistné je potrebné hodnotiť na dôchodkové účely, nakoľko sa jedná o obdobie dôchodkového poistenia získané pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, t.j. pred dátumom 22.8.2012, pričom žalobkyňa 16 rok veku dovŕšila 22.8.2010, a teda splnila podmienky uvedené v § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Žalovaná tento názor súdu v zrušujúcom rozsudku nerešpektovala, a preto bola žalovanej uložená poriadková pokuta vo výške 1 000 eur, ktorú správny súd považuje za primeranú, ktorá zodpovedá porušeniu povinností zo strany žalovanej, ktorá neakceptovala právny názor súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 43 Sd 4/2016 - 52 zo dňa 9.2.2017.
6.
Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 9Sk/11/2019 zo dňa 20.11.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sa/33/2017-58 zo dňa 17.9.2018, nakoľko mal za to, že pochybil, ak za dátum vzniku invalidity žalobkyne považoval dátum 22.8.2012, t.j. dosiahnutie 18 roku veku žalobkyne, a to na základe posudku posudkového lekára žalovanej zo dňa 18.2.2016, na ktorý odkazoval krajský súd v rozsudku č.k. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9.2.2017. V tejto súvislosti kasačný súd ďalej uviedol, že správny súd nevzal do úvahy, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 6.5.2016, vydané na základe uvedeného posudku, bolo zrušené a vrátené žalovanej na ďalšie konanie, tiež neprihliadal na to, že následne boli vydané nové posudky posudkových lekárov, v ktorých došlo k upresneniu vzniku invalidity žalobkyne, ktoré bolo stanovené na 12-ty rok jej veku. Z dôvodu vystavenia týchto nových posudkov posudkovými lekármi žalovanej zo dňa 19.4.2016 a 8.6.2017 bolo potrebné sa vysporiadať so zisteniami v nich uvedenými. Ďalej konštatoval, že v prípade, ak vzniknú pochybnosti v dôsledku rozporov zdravotnej dokumentácie so závermi posudkových lekárov, je potrebné doplniť dokazovanie. V tejto súvislosti mal za to, že pre výpočet invalidného dôchodku je nevyhnutné zistiť skutočný, nesporný dátum vzniku invalidity posudzovanej osoby, bolo preto nevyhnuté, aby sa správny súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podkladmi relevantnými pre vydanie rozhodnutia, vrátane dokumentácie druhostupňového orgánu verejnej správy a zistil, či skutočnosti v nich uvádzané sú dostatočné pre posúdenie veci. Zdôraznil, že len v prípade nepochybného zistenia obdobia vzniku invalidity žalobkyne možno posúdiť, či dodatočne uhradené poistenie môže mať vplyv na určenie výšky invalidného dôchodku. Čo sa týka rozhodnutia správneho súdu vo veci uloženia pokuty žalovanej z dôvodu, že sa neriadila pri vydaní nového rozhodnutia právnym názorom právoplatného rozsudku správneho súdu, kasačný súd uviedol, že odborný posudok o invalidite zo dňa 18.2.2016, o ktorom krajský súd tvrdil, že bol podkladom pre rozhodnutie žalovanej zo dňa 23.10.2015, zrušenom Krajským súdom v Trnave rozsudkom zo dňa 9.2.2017, došlo k nepresnosti, pretože uvedený posudok bol vydaný až po rozhodnutí žalovanej zo dňa 23.10.2015, teda nemohol byť jeho podkladom. Podkladom pre uvedené prvostupňové rozhodnutie mohol byť odborný posudok o invalidite zo dňa 9.10.2015, v ktorom bol určený dátum vzniku invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Súčasťou predmetného rozhodnutia žalovanej bol posudok ako súčasť lekárskej správy zo dňa 9.10.2015, ktorý za dátum vzniku invalidity žalobkyne určil obdobie nezaopatrenosti.
7.
Už v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9.2.2017 bolo konštatované, že zákonodarca rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik
nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území SR. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity. Tiež bolo v tomto rozhodnutí konštatované, že z lekárskej správy
- posudku posudkového lekára zo dňa 18.2.2016 jednoznačne vyplýva, že dátum vzniku invalidity u žalobkyne nastal 22.8.2012 v dôsledku choroby, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne určená na 45%. Znamená to, že obdobie dôchodkového poistenia od 1.1.2012 do 31.1.2012 ako aj obdobie od 20.9.2011 do 21.9.2011, kedy sa žalobkyňa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole a za ktoré dodatočne uhradila poistné je potrebné hodnotiť na dôchodkové účely, nakoľko sa jedná o obdobie dôchodkového poistenia získané pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, t.j. pred dátumom 22.8.2012, pričom žalobkyňa 16 rok veku dovŕšila 22.8.2010, a teda splnila podmienky uvedené v § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že pre určenie sumy invalidného dôchodku je rozhodujúci dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok a nie dátum priznania invalidného dôchodku. V danom prípade dátum vzniku invalidity bol jednoznačne stanovený posudkovým lekárom v lekárskej správe
- posudku zo dňa 18.2.2016 dňom 22.8.2012, čo bolo konštatované už v rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sd/4/2016-52 zo dňa 9.2.2017, voči ktorému sa žalovaná neodvolala a tento sa stal právoplatným a vykonateľným.
8.
Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 23 ods. 2 písm. b) zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že žaloba bola zo strany žalobkyne podaná dôvodne.
9.
Podľa § 9 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa: a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak: 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území SR trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území SR trvalý pobyt.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba: a) mala prerušené poistenie podľa § 26 b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
Podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
10.
Je nepochybné, že po predchádzajúcom vrátení veci žalovanej táto v predmetnej veci postupovala tak, že posudkom zo dňa 19.4.2016 opravila odborný posudok o invalidite zo dňa 18.12.2016 (tento ale nebol podkladom pre vydanie rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 23.10.2015 ani zmenového rozhodnutia zo dňa 6.5.2016, ktoré boli rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 43Sd/4/2016 zo dňa 9.2.2017 zrušené). Prílohami týchto rozhodnutí boli odborné posudky o invalidite zo dňa 9.10.2015 a 19.4.2016, z ktorých vyplýva, že invalidita žalobkyne vznikla v čase jej nezaopatrenosti, a to od 12 roku veku. Je potrebné ale uviesť, že posudkom zo dňa 18.12.2016 došlo k zmätočnému určeniu dátumu vzniku invalidity žalobkyne dňom 22.8.2012, ktorý je dátumom najskoršieho vzniku nároku žalobkyne na invalidný dôchodok v prípade, ak invalidita vznikla skôr, keď sa jedná o dátum dovŕšenia 18 rokov (§ 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Zmätočnosti nasvedčujú aj dve verzie II. časti posudku zo dňa 15.4.2016, v ktorom bol určený vznik invalidity u žalobkyne v čase nezaopatrenosti ako aj deň 22.8.2012 a zasa v posudku zo dňa 19.4.2016 bol u žalobkyne určený vznik invalidity už len v čase nezaopatrenosti, pričom tieto posudky boli podkladom pre rozhodnutie žalovanej vydané dňa 6.5.2016. Tiež treba dodať, že uvedený rozpor bol riešený vypracovaním ďalšieho posudku zo dňa 8.6.2017, z ktorého záveru vyplýva, že u žalobkyne invalidita vznikla na účely § 70 ods. 2 zákon a o sociálnom poistení v čase nezaopatrenosti a na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 12 rokov veku, bez toho, že by v tomto posudku sa posudkový lekár vysporiadal s rozpormi uvádzanými v predchádzajúcich posudkoch pri určení dátumu vzniku invalidity, čo konštatoval Najvyšší súd SR.
11.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že záver o dátume vzniku invalidity je právne významný pre určenie rozhodného obdobia, potrebného na posúdenie vzniku, resp. trvania nároku na dávku. Znamená to, že tento musí byť určený jednoznačne, a to uvedením konkrétneho dátumu a nepostačuje prijať záver, že táto vznikla na účely § 70 ods. 2 v čase nezaopatrenosti a na účely § 70 ods. 1 od 12 roku veku, ako to bolo konštatované v posudku Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 8.6.2017, bez toho, že by sa posudkový lekár vysporiadal aj zmätočnosťami, resp. rozdielnymi dátumami vzniku invalidity u žalobkyne uvádzanými v II. časti posudku zo dňa 15.4.2016, v ktorom je určený vznik
invalidity u žalobkyne v čase nezaopatrenosti ako aj deň 22.8.2012 a v posudku zo dňa 19.4.2016, v ktorom bol určený vznik invalidity u žalobkyne už len v čase nezaopatrenosti.
12.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v jednotlivých odborných posudkoch, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanej boli rozdielne, resp. nejasné konštatovania, a to v časti určenia dátumu vzniku invalidity u žalobkyne, a preto bude potrebné tieto rozpory odstrániť odborným posudkom, v ktorom sa žalovaná vysporiada s vyššie uvedenými nezrovnalosťami, tieto rozpory je potrebné odstrániť a náležitým spôsobom, v súlade s ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, svoje rozhodnutie odôvodneniť a presne stanoviť dátum určenia invalidity s náležitou argumentáciou, ktorá bude presvedčivá a jasná vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku invalidity a podložená skutkovými zisteniami ohľadom zdravotného stavu žalobkyne.
13.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd opätovne zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodnutie žalovanej pre nepreskúmateľnosť a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
14.
V konaní úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, a to postupom podľa § 167 ods. 1 SSP, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti (ust. § 1 písm.a) v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých opareniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).