Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-81-2019.pdf
PDF · 117.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkyne Y. T., nar. XX.X.XXXX, X. XXX, XXX XX T. L. T., zast. Advokátska kancelária WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Na rozhliadke 2, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 680 552, proti žalovanej Poštovej banke, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie 1778,97 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 778,97 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 5.6.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku, v samostatnom uznesení VSÚ v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Aké tvrdenia produkovala žalobkyňa ako spotrebiteľka v žalobe: V žalobe zo dňa 6.6.2019 žalobkyňa žiadala, aby jej žalovaná ako veriteľ vydala bezdôvodné obohatenie vo výške 1 778,97 € s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 5.6.2019 do zaplatenia a nahradila trovy konania. Medzi žalobkyňou a žalovanou došlo dňa 22.12.2011 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva je formulárovou zmluvou. Jej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla meniť, mohla ju ako celok prijať alebo odmietnuť. Zmluva ako právny úkon je neplatná. Zmluva bola uzavretá takým spôsobom, že boli vyplnené body 1 a 2 návrhu zmluvy, následne po vyplnení bodov 1 a 2 bol návrh podpísaný. Bod 3 v čase podpísania bol prázdny, nevyplnený a až po podpísaní zmluvy spotrebiteľkou tento bod vyplnila žalovaná ako veriteľka, peňažný ústav. Žalobkyňa ako spotrebiteľka tak vyplnila v žiadosti maximálnu výšku úveru 3 000 €, minimálnu dobu splácania 70 mesiacov, čerpanie úveru prevodom na účet, zriadenie osobného účtu, splácanie úveru v hotovosti. Zo strany Poštovej banky následne došlo k vyplneniu bodu 3 zmluvy, ale až po podpise zmluvy. Žalobkyňa teda vyplnila a uzavrela zmluvu 20.12.2011, žalovaná veriteľka do nej jednostranne dňa 22.12.2011 dopísala výšku úrokovej sadzby 24,50 %, výšku mesačnej splátky 54 €, výšku schváleného úveru 2 000 €, teda o 1 000 € menej ako žiadala žalobkyňa. Nedošlo teda k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa nikdy neprejavila súhlas s náležitosťami uvedenými v bode 3 zmluvy, ktoré jednostranne dopísala žalovaná, pritom ide o podstatné náležitosti platného právneho úkonu, výšku úveru, výšku mesačnej splátky, úrokovej sadzby. Žalobkyňa v nadväznosti na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nikdy neprijala tento nový návrh a neodsúhlasila tento nový návrh. V takom znení zmluva je neplatne uzavretá, pretože chýba podstatná náležitosť zmluvy o úvere, a to úroková sadzba, čo spôsobuje neplatnosť neplatnosť zmluvy o úvere. Žalobkyňa poukázala aj na § 7 ods. 1 zákona podľa ktorého veriteľ bol povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver pred uzavretí úverovej zmluvy. Túto povinnosť žalovaná zanedbala. Sankciou je nemožnosť žiadať jednorazové splatenie, avšak žalobkyňa tvrdí, že takýto postup v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka bolo konanie v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Z toho dôvodu takisto tento právny úkon je neplatný. Žalobkyňa považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Naviac však udáva, že dohoda o odplate je neplatná, pretože dohodnutá odplata je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Boli dohodnuté neprimerané úroky, v rozpore s § 3, § 39 Občianskeho zákonníka, teda v rozpore s pravidlami správania. V zmluve uvedený úrok vo výške 22,38 % dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (údaje zverejnené NBS). Z toho dôvodu tá úroková miera podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru. Je teda v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon je absolútne neplatný. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zmluve je dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 24,50 %. NBS v čase uzavretia zmluvy uvádza priemernú úrokovú sadzbu 13,76 %. Dohodnutá úroková miera tak presahuje priemernú úrokovú mieru 10,74 %, čo pri 70 mesačných splátkach po dobu 5,83 roka predstavuje rozdiel v úrokoch o 62,61 %. Takéto dojednanie úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka alebo v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak zmluva neobsahuje určité zákonné náležitosti alebo obsahuje ich nesprávne znenie, má sa za to, ako keby tieto náležitosti vyžadujúce zákonom, neobsahovala. V takom prípade treba považovať zmluvu za bezúročnú a bezodplatnú. 1. V zmluve nie sú vyjadrené predpoklady, ktoré boli použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ako náležitosť spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona. V zmluve nie sú uvedené predpoklady na výpočet RPMN, aby si spotrebiteľ správnosť výpočtu RPMN mohol skontrolovať. Samotná výška RPMN je nesprávna, je uvedená vo výške 28,25 %. Skutočnosť je však taká, že žalobkyňa ako spotrebiteľka uzavrela so žalovanou nielen zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale aj zmluvu o doplnkovej službe, teda o bežnom účte. Žalovaná do výpočtu RPMN nezahrnula náklad a výpočet RPMN je podhodnotený, a teda v neprospech spotrebiteľa. V nadväznosti na § 2 písm. d) zákona bola žalovaná povinná tam uviesť všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Túto povinnosť žalovaná nesplnila. Žalovaná neuviedla celkovú čiastku, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť. 2. Výška, počet a termíny splátok v členení na istinu, úroky a iné poplatky, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, na účely jeho splatenia. Ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, a táto náležitosť v zmluve úplne absentuje. 3. Doba trvania zmluvy v spotrebiteľskom úvere je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona a tento údaj je v zmluve vyjadrený nesprávne. Termín konečnej splatnosti je v zmluve vyjadrený správne dňom 11.10.2017, nie je však uvedená doba trvania zmluvy. Táto má byť uvedená v jednotkách času (dni, týždne, mesiace, roky), bez toho, aby spotrebiteľ musel vykonávať nejaké výpočty a dopracovávať sa k výsledku. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré kogentne má obsahovať, potom podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedenému však žalobkyňa ako spotrebiteľka úroky a poplatky zaplatila, a preto žiada úroky a poplatky vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia, keďže ich platila bez právneho dôvodu v nadväznosti na § 451 Občianskeho zákonníka. Žiadala aj úrok z omeškania. Výška bezdôvodného obohatenia je 1 778,97 € a úrok z omeškania 5 % od 5.6.2019 do zaplatenia. Vo vyjadrení k odporu reagoval žalobca na odpor žalovanej nasledovne (čl. 87 spisu): Právny úkon spotrebiteľskej zmluvy je neplatný podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu 22.12.2011 „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu“. V nadväznosti na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k písomnému prijatiu doplneného bodu 3, ktorý je potrebné považovať za nový návrh, je zmluva neplatná. Žalobkyňa nikdy písomne neprejavila súhlas s náležitosťami v bode 3 zmluvy, teda s podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, a to úrokovou sadzbou. Tá bola dopísaná jednostranne žalovanou. Ustanovenie 2.2 obchodných podmienok je v rozpore s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. V bode 2.2 je uvedené: „Úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením sa nepovažujú za zmenu
návrhu.“ Nielen, že ide o neplatné ustanovenie, ale ide aj o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, pretože ide o ustanovenia, podľa ktorých má spotrebiteľ plniť, a s ktorými nemal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a teda podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ide o neplatné ustanovenie. Žalobkyňa - spotrebiteľka žiadala úver 3 000 €. Bol jej schválený úver 2 000 €, čo bolo uvedené až v časti 3 zmluvy, ktorú vyplnila žalovaná do zmluvy. Bez súhlasu žalobkyne doplnila aj výšku splátku, výšku úrokov, výšku celkových nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, a vzhľadom k tomu, že nemá zmluva v tejto časti prijatia bodu 3 písomnú formu, podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za neplatnú. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobkyňa tým, že čerpala úver a splácala úver v pravidelných mesačných splátkach, fakticky svojou činnosťou potvrdila prijatie návrhu, nebol potrebný podpis, žalobkyňa s takým názorom sa nestotožňuje. Pre platnosť právneho úkonu zmluvy o pôžičke sa vyžaduje písomná forma a nie faktické konanie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, úrok dohodnutý v zmluve vo výške 24,50 % nie je možné označiť ako „...ktorý podstatne presahuje...“ najvyššiu odplatu v spotrebiteľských zmluvách v čase uzatvárania zmluvy, upravuje § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka tak, že „nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch“. Ide o odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za úvery v obdobných prípadoch, teda priemernú úrokovú sadzbu zverejnenú NBS, priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úrokov alebo pôžičiek. Pri posudzovaní obdobnosti podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, je potrebné prihliadať aj na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku. V tomto konkrétnom prípade bol záväzok zabezpečený zrážkami zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Za týchto okolností potom dohodnutá úroková sadzba presahuje priemernú úrokovú sadzbu zabezpečeného úveru o 62,61 % za 70 mesačných splátok za dobu 5,83 roka. Pri takejto úrokovej miere v súbehu so zabezpečením záväzku zrážkami zo mzdy je takýto rozdiel v úrokoch v zjavnom rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu je úver bezúročný, bez poplatkov a neplatný právny úkon pre nedostatok písomnej formy. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej v odpore, že predpoklad pre výpočet RPMN obsahuje článok 3 zmluvy. V článku 3 je len samotná výška RPMN, nie sú tam uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Tie doplnil advokát žalovanej dodatočne, po uzavretí zmluvy. Žalovaná tvrdí, že výška splátky bola 54 €, počet splátok 70 = 3 780 €. V zmluve však je uvedené, že výška celkových nákladov je 1 768,62 € a celková výška úveru je 2 000 €, teda spolu 3 768,62 €. Žalovaný teda vyžadoval viac ako je uvedené v zmluve. Splátka je 54 € ako tvrdí žalovaná a ďalej tvrdí, že len tento náklad zarátal do celkových nákladov RPMN. Je teda zrejmé, že náklad na vedenie osobného účtu do tohto výpočtu nezapočítal, čím podhodnotil celkové náklady, hoci ide o podmienku zákonného poskytnutia úveru. Zo zmluvy vyplýva, že podmienkou, aby žalovaná poskytla úver žalobkyni bolo, aby ho získala za ponúkaných podmienok, teda za súčasného zriadenia osobného účtu.
2. Aké tvrdenia produkovala žalovaná: V odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 23.10.2019 (čl. 69 spisu) žalovaná uviedla: Zmluvu o úvere zo dňa 22.12.2011 č. 5082707111 považuje za platný právny úkon. Zmluvu preto nie je možné považovať za celkom alebo čiastočne neplatnú, a teda nemožno považovať spotrebiteľský úver na základe tejto zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa - spotrebiteľka teda nemá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške úrokov a poplatkov tvoriacich predmet sporu. Pokiaľ žalobkyňa ako spotrebiteľka tvrdí, že zmluva je neplatná z dôvodu, že neprijala písomne zmenený návrh zmluvy, žalovaná tvrdila, že k prijatiu došlo aktívnou akceptáciou, čerpaním úveru a plnením splátok. Poukázala na § 407 Obchodného zákonníka, podľa ktorého čiastočným plnením dlhu dochádza k jeho úplnému uznaniu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, pretože výška úrokovej miery v zmluve o úvere vo výške 24,5 % je neprimeraná, s tým žalovaná taktiež nesúhlasila. Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012: „...Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Najvyššie úrokové sadzby NBS v čase uzavretia zmluvy boli 13,76 %, v úverovej zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 24,5 %, rozdiel predstavuje 10,74 %, a takýto rozdiel podľa názoru žalovanej nie je možné označiť v nadväznosti na uvedené rozhodnutie pojmom „....ktorá podstatne presahuje...“. Žalovaná tvrdila, že zmluva nie je neplatná pre neuvedenie predpokladov pre výpočet RPMN v zmluve ako tvrdí žalobkyňa. V zmluve podľa žalobkyne je uvedená len výška RPMN, a nie predpoklady pre výpočet RPMN, pričom žalovaná nezahrnula do predpokladov na výpočet RPMN náklad na zriadenie osobného účtu. Predpoklady výpočtu RPMN vyplývajú zo vzorca výpočtu RPMN, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva predpoklady obsahuje
v článku 3. Z prílohy č. 2 zákona vyplýva, že pre výpočet sú potrebné predpoklady, a to čerpanie úveru, pričom úver bol čerpaný jednorazovo, výška úveru - tá bola 2 000 € a bola uvedená, interval čerpania - úver bol čerpaný jednorazovo, teda tento údaj nie je predpokladom pre výpočet RPMN, číslo poslednej splátky - 70, výška splátky - 54 €, interval splátok - mesačne. Zmluva teda obsahovala všetky predpoklady pre výpočet RPMN. Žalovaná nesúhlasila s tým, že by zmluva mala byť úplne alebo čiastočne neplatná, a tým pádom bezúročná a bez poplatkov pre neuvedenie výšky, počtu, termínov splátok v členení na istinu, úroky a iné poplatky. Poukázala na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z. z., ktorý zo zákona č. 129/2010 Z. z. odstránil znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l), podľa ktorého zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tým odpadla možnosť sankcionovať úver bezúročnosťou a bezodplatnosťou z titulu absencie rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky. V tomto smere žalovaná poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a ďalšie rozhodnutia NS SR. Žalovaná nesúhlasila ani s tvrdením žalobkyne, že zmluva je čiastočne neplatná, a z toho dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve je nesprávne uvedená doba trvania zmluvy. V zmluve o úvere je uvedený dátum jej podpisu, dátum prvej platby (11.1.2012), dátum konečnej splatnosti (11.10.2017), z ktorých údajov si žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka jednoduchým matematickým výpočtom mohla sama vyvodiť dobu trvania zmluvy. Žalovaná veriteľka nemôže niesť všetky rizika zmluvného vzťahu, a to tak, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nebude niesť žiadnu zodpovednosť. Išlo by o zneužitie práva. Z podaní zo dňa 30.1.2020 (čl. 124 spisu) žalovaná svoj prednes doplnila tak, že v celom rozsahu sa stotožňuje so svojimi tvrdeniami a procesnými návrhmi uvedenými vo svojom odpore. Naviac uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by žalovaná neskúmala podľa § 107 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pred uzavretím zmluvy, schopnosť žalobkyne - spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver. Ukázala na obsah zmluvy o úvere, najmä časť 1 s názvom Zmluvné strany: V tejto časti sú uvedené údaje o zamestnávateľovi žalobkyne, výške jej čistého mesačného príjmu, výške mesačného príjmu domácnosti, počtu vyživovaných detí, mesačné splátky iných úverov, druh bývania, dosiahnuté vzdelanie, rodinný stav. Tieto údaje sú spôsobilé pre skúmanie a posúdenie schopnosti žalobkyne splácať spotrebiteľský úver. Tým žalovaná splnila zákonnú povinnosť.
3. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: § 451 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne - spotrebiteľky na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 778,97 € s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 5.6.2019 do zaplatenia. a) Výška bezdôvodného obohatenia, výška zákonného úroku z omeškania 5 % ročne, počiatok omeškania od 5.6.2019 žalovaná neučinila spornými, neboli predmetom dokazovania, preto súd v nadväznosti na § 186 ods. 2 CSP vychádzal z nesporných tvrdení, ktoré nemožno dodatočne, po uplynutí koncentračných lehôt podľa § 167 CSP, meniť, z toho, že výška bezdôvodného obohatenia, zákonný úrok z omeškania a počiatok omeškania sú nespornými skutočnosťami. b) Tvrdenia žalobkyne boli v tej rovine, že zmluva je absolútne neplatná, pretože nedošlo k dohode o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy. Bod 3 bol dodatočne do zmluvy dopísaný žalovanou veriteľkou. Žalobkyňa s ním nikdy neprejavila súhlas, a to napriek tomu, že zmluva musí byť písomná pod sankciou neplatnosti (teda aj prijatie zmeny zmluvy). K tomu žalovaná uviedla, že svoje tvrdenia žalobkyňa nepreukázala, zmluvu prijala faktickým konaním, tým, že splátky platila, a tým, že úver prijala. Týmto konaním aj v celom rozsahu uznala záväzok. Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením žalobkyne zo dňa 16.12.2019 (čl. 84 spisu) k odporu žalovanej. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere zmluva musí mať písomnú formu, a teda aj prijatie zmeneného návrhu v bode 3 úverovej zmluvy podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť písomné. Teda zmluva je neplatná z toho dôvodu, že v tejto časti nebola platne prijatá zmena úverovej zmluvy uvedenej v bode 3 zmluvy, čím je zároveň neplatná celá zmluva, keďže ide o podstatné náležitosti zmluvy. Zároveň sa súd stotožnil s tvrdením žalobkyne, že podľa § 53 ods. 4 písm. a) ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú plnenia zo zmluvy, a s ktorými žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, a preto je toto ustanovenie neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil so záverom žalovanej, že kogentnú písomnú formu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. možno nahradiť faktickým konaním žalobkyne - spotrebiteľky, teda čerpaním úveru a platením splátok. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva,
že zmluva musí mať jednoznačne písomnú formu, a teda aj všetky dodatky a zmeny, v súvislosti s touto spotrebiteľskou zmenou prijaté. Písomná forma predpokladá písomnú akceptáciu žalobkyne - spotrebiteľky, a nie faktické konanie, resp. opomenutie konania. c) Pokiaľ žalobkyňa tvrdila neplatnosť úverovej zmluvy v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, preto, že žalovaná veriteľka neskúmala schopnosť žalobkyne - spotrebiteľky splácať úver pred uzavretím úverovej zmluvy v rozpore s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a s § 3 Občianskeho zákonníka, k tomu žalovaná veriteľka uviedla, že táto podmienky je splnená. Z obsahových náležitostí zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná tieto podmienky skúmala, a z tohto dôvodu zmluva nie je neplatná. V tomto smere sa súd stotožnil s tvrdením žalovanej veriteľky. Vychádzajúc zo znenia úverovej zmluvy na čl. 15 spisu je zrejmé, že v bode 1 zmluvy, pri vypisovaní znenia zmluvy skúmala žalovaná ako veriteľka údaje týkajúce sa žalobkyne - spotrebiteľky, kde je uvedené, že je dôchodkyňa, vlastní mobilný telefónny prístroj, mesačný príjem 236 € (nie je zrejmé, či dôchodok alebo iný príjem), čistý mesačný príjem pre domácnosť 921 € (nie je uvedené aký je tento zdroj príjmu), sú uvedené mesačné splátky ďalších pôžičiek 0 €. V tomto konkrétnom prípade výška úveru bola 54 € mesačne a zistené údaje umožňovali, aby žalobkyňa splácala úver v uvedenej výške. Pokiaľ žalobkyňa ako spotrebiteľka a jej právny zástupca mali na mysli nedostatočnosť konkrétneho údaju, v zisťovaní týchto podmienok bolo povinnosťou žalobkyne - spotrebiteľky konkretizovať v čom konkrétne žalovaná veriteľka nedostatočne zisťovala podmienky pre splácanie úveru. V tomto smere žalobkyňa neuniesla povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, pretože nie je zrejmé, či mala na mysli aj iné pôžičky, ktoré splácala ku dňu prevzatia tejto pôžičky, ktoré konkrétne a prečo nie sú uvedené v tejto zmluve, resp. či skutočne je čistý príjem v domácnosti 921 € a z akého titulu, alebo ide o klamlivý údaj. Tvrdenia a dôkazy, ktoré absentujú, nemohli byť predmetom preskúmavania zo strany súdu. Súd teda vychádza zo záveru, že v tomto bode žalobkyňa ako spotrebiteľka neuniesla povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Z tohto dôvodu nepovažuje súd zmluvu za neplatnú. d) Tvrdenia žalobkyne - spotrebiteľky boli v tej rovine, že zmluva je čiastočne neplatná, a teda bezúročná a bez poplatkov, z toho dôvodu, že výška úroku 24,5 % je v porovnaní s úrokovou mierou NBS 13,76 % vyššia o 10,74 %, čo pri dobe trvania zmluvy (70 mesačných splátok = 5,83 roka) predstavuje celkovo rozdiel v úrokoch o 62,61 %. Takéto zmluvné dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. K tomuto bodu žalovaná v odpore (čl. 73 spisu) poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012 a mala za to, že takýto rozdiel podstatne nepresahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne - spotrebiteľky, mal za to, že takýto rozdiel v úrokovej miere je v rozpore s dobrými mravmi, neplatné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka, aj v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. e) Tvrdenie žalobkyne - spotrebiteľky bolo v tej rovine, že zmluva je v časti neplatná, a teda úver bezúročný a bez poplatkov z toho dôvodu, že úverová zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy. K tomu žalovaná - veriteľka uviedla, že nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy. V zmluve však je uvedený dátum podpisu, dátum prvej platby (11.1.2012), dátum konečnej splatnosti (11.10.2017). Z týchto údajov si žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka jednoduchým výpočtom mohla zistiť dobru trvania zmluvy. Súd sa stotožnil s tvrdeniami a dôkazmi vyplývajúcimi z obsahu prijatej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré produkovala žalobkyňa ako spotrebiteľka. Uvedená zmluva je tvorená v prospech slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľka, a preto obsahuje ustanovenie, že v zmluve musí byť uvedená doba trvania zmluvy. Z nijakého ustanovenia tohto zákona sa nedá odvodiť, že v čase uzatvárania zmluvy si žalobkyňa ako spotrebiteľka má odvodiť a vypočítať dobu trvania zmluvy, tak ako to tvrdila žalovaná - veriteľka. Z toho dôvodu v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje súbežne termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy, preto podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je tento spotrebiteľský úver bezúročný, bez poplatkov. Termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený správne dňom 11.10.2017, avšak zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy (povinnosť bolo uviesť dobu trvania dňami, týždňami, mesiacmi, rokmi, tak, aby táto skutočnosť bola vyjadrená transparentne, bez toho, aby spotrebiteľ musel vykonávať akékoľvek výpočty, aby sa dopracoval k informáciám). V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. f) Zmluva je čiastočne neplatná, teda bezúročná, bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje výšku, počet, termíny splátok v členení na istinu, úroky, iné poplatky, príp. poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Táto náležitosť v zmluve absentuje úplne. V tomto smere žalovaná - veriteľka v odpore (čl. 74 spisu) uviedla, že táto náležitosť nie je potrebná a poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a ostatné rozhodnutia súdov. Z obsahu zmluvy písomného znenia vyplýva, že táto náležitosť nebola splnená. Z toho dôvodu ide o čiastočne neplatný právny úkon a z toho dôvodu je úver
bezúročný a bez poplatkov. g) Tvrdenia žalobkyne - spotrebiteľky boli v tej rovine, že spotrebiteľka bola nútená uzavrieť nielen spotrebiteľskú zmluvu, ale podmienkou poskytnutia úveru, ktorú pre formulárové znenie zmluvy nemohla ovplyvniť, bolo aj zriadenie osobného účtu. Tento úkon tak tvoril neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, vrátane nákladov za zriadenie osobného účtu. Žalovaná - veriteľka však náklady na zriadenie účtu nezapočítala do výpočtu podmienok RPMN a z toho dôvodu náklady RPMN sú uvedené nesprávne. Nesprávne uvedené údaje sa považujú ako keby ani neboli vôbec uvedené. Teda predpoklady pre výpočet RPMN a výška RPMN sú uvedené nesprávne, teda ako keby ani neboli v zmluve uvedené, a z toho dôvodu ide o neexistenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona. Hodnota RPMN je v zmluve uvedená 28,25 %, čo je z uvedených dôvodov nesprávne, pretože neobsahuje náklady doplnkovej služby - zriadenie bežného účtu, bez ktorého nebolo možné uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z toho dôvodu je RPMN podhodnotená a výpočet je realizovaný nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. Neobsahuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľka
- žalobkyňa zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Z toho dôvodu je zmluva podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona a spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. K tomu v odpore (čl. 74 spisu) žalovaná uviedla, že predpoklady výpočtu vyplývajú zo vzorca výpočtu RPMN uvedenom v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a sú uvedené v článku 3 tejto zmluvy. Je tam uvedené čerpanie, pričom úver bol čerpaný jednorazovo, výška úveru 2 000 €, interval čerpania nebol uvedený, keďže úver bol čerpaný jednorazovo, nie je predpokladom pre výpočet RPMN, číslo poslednej splátky - 70, výška splátky - 54 €, interval splátok - mesačne. Žalovaná teda podľa jej tvrdenia splnila všetky podmienky. Súd má za to, že v tomto smere uniesla povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalobkyňa ako spotrebiteľka. Nestačí, že vzorec pre výpočet RPMN je uvedený prílohe č. 2 zákona. Zákona vyžaduje, aby priamo z uzavretej zmluvy vyplývali podmienky pre výpočet RPMN a výška RPMN. Pokiaľ sa odvoláva žalovaná na bod 3 zmluvy o úvere, už v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku, na ktoré súd poukazuje, je uvedené, že tieto si doplnila samotná žalovaná veriteľka bez písomného prijatia žalobkyňou - spotrebiteľkou. Ku dňu uzavretia zmluvy, teda platným spôsobom, v zmluve nebola uvedená výška RPMN, ani podmienky jej výpočtu, aby sa mohla žalobkyňa ako spotrebiteľka rozhodnúť, či takúto zmluvu uzavrie alebo nie. Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa nemohla rozhodnúť aj z toho dôvodu, že neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere tvorila aj zmluva o zriadení účtu, a je zrejmé, že v RPMN nie je počítané aj s nákladmi na zriadenie účtu, teda žalovaná podhodnotila výšku RPMN a neuviedla všetky podmienky pre výpočet RPMN. Z toho dôvodu súd považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. h) Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku, podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka zaplatila aj úroky a poplatky, vzniklo na strane žalovanej - veriteľky bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná podľa § 451 Občianskeho zákonníka vydať, pričom súd poukazuje na predchádzajúce časti odôvodnenia tohto rozsudku, že výška bezdôvodného obohatenia, zákonný úrok z omeškania 5 % ročne a moment omeškania boli v konaní podľa § 186 ods. 2 CSP nesporné, preto súd zaviazal žalovanú - veriteľku zaplatiť žalobkyni
- spotrebiteľke bezdôvodného obohatenie vo výške 1 778,97 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 5.6.2019 do zaplatenia.
4. Trovy konania: Podľa § 255 ods. 1 CSP súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pretože v rozsahu 100 % mala žalobkyňa úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne VSÚ Okresného súdu Čadca po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Bez ďalej výzvy súdu sú strany konania povinné vyčísliť a preukázať trovy konania.
5. Súdny poplatok: Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch je žalobkyňa ako spotrebiteľka oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu. Z toho dôvodu súd zaviazal samostatným uznesením k zaplateniu súdneho poplatku za žalobu žalovanú - veriteľku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.