Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobkyne: H. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Y.. F. XX, XXX XX A., Š. I. L., v konaní právne zast.: JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ H. Č., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. H. XXX, XXX XX Q. H., Š. I. L., v konaní právne zast.: JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15, IČO: 17 335 345, 3/ LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v konaní právne zast.: JUDr. Luciou FABRICIUSOVOU, advokátkou, so sídlom J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne voči žalovaným 1/ - 3/ z a m i e t a .

Súd vzájomnú žalobu žalovaného 1/ z a m i e t a .

Žalobkyňa, žalovaný 1/ a 2/ n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parciel Z. Č.. XXX/X o výmere 33 m2 zastavaná plocha a nádvorie, Z. Č.. XXXX/ X o výmere 169 m2 lesný pozemok, v k. ú. Q. H., zameraný geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XXX/XX K.. F. L. a parciel Z. Č.. XXXX/X o výmere 33 m2 ostatná plocha, Z. Č.. XXXX/X o výmere 164 m2ostatná plocha, Z. Č.. XXXX/X o výmere 18 m2 ostatná plocha, Z. Č.. XXXX/X o výmere 19 m2 ostatná plocha, Z. Č.. XXXX/X o výmere 244 m2 zastavaná plocha a nádvorie, Z. Č.. XXXX/X o výmere 325 m2 zastavaná plocha a nádvorie v k. ú. M. Q., zameraných geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XX/XX vypracovaným Ing. Beátou Smolkovou, to všetko v podiele 1/1. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou parcely X. Č.. XXX/X o výmere 602 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. M. Q.. Predmetnú parcelu nadobudla na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej otec žalobkyne U. Č. daroval žalobkyni časť parcely č. XXX/X o výmere 910 m2 podľa priloženého geometrického plánu č. XXX-XXXX- XX, pričom nové hranice boli označené železnými rúrkami. Z predloženého geometrického plánu je zrejmé, že parcela XXX/X vznikla oddelením z parcely XXX/X, pričom neskôr po roku 1974 došlo k takým zmenám, na základe ktorých sa výmera novovytvorenej parcely č. XXX/X zmenšila na v súčasnosti evidovaných 602 m2 . Žalobkyňa vyvolala konanie na katastrálnom odbore Okresného úradu Žiar nad Hronom za účelom zmierlivého riešenia vzniknutej situácie, avšak žalovaný 1/ so zmenami dotýkajúcimi sa jeho vlastníckeho práva vyjadril zásadný nesúhlas a nesúhlasil so začatím konania o oprave chyby

v katastrálnom operáte. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že za účelom určenia vlastníckeho práva požiadala autorizovanú geodetku Ing. Beátu Smolkovú o vypracovanie geometrického plánu. V rámci prípravy podkladov pre geometrické plány boli zistené viaceré pochybenia vo vývoji pozemku X. Č.. XXX/X, nakoľko po zápise darovacej zmluvy č. C. nedošlo k zmene spoluvlastníckeho podielu darcu na LV č. XXX a pri technicko-hospodárskom mapovaní nebola parcela č. XXX/X do nového operátu prevzatá a došlo k jej vyčiarknutiu a pri zápise ROEP bola parcela č. XXX/X zle situovaná s nesprávne uvedenou výmerou. Pôvodná parcela č. XXX/X čiastočne zasahuje do pozemkov žalovaných 2/ a 3/. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobkyňa v súlade s ustanovením domáha určenia vlastníckeho práva k pozemkom - parceliam odčleneným geometrickými plánmi č. XXXXXXXX- XX/XX a č. XXXXXXXX-XXX/XX.

2. Žalovaný 1/ so žalobou žalobkyne nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú súrodenci. Žalovaný 1/ ešte ako slobodný nadobudol spolu so svojim otcom U. Č. kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX od Československého štátu - Miestneho národného výboru v Q. H. pozemok parc. č. XXX/X o výmere 3747 m2 v k. ú. M. Q. a budovu so súp. číslom XXX, kde žalovaný 1/ dodnes so svojou rodinou žije. Predmetný pozemok nadobudli žalovaný 1/, ako aj otec do podielového spoluvlastníctva, každý z nich v spoluvlastníckom podiele 1 z celku. Kúpna zmluva bola dňa XX.XX.XXXX schválená vtedajším finančným odborom ONV v Žiari nad Hronom, pričom XX.XX.XXXX bola poštovou poukážkou uhradená celá kúpna cena vo výške 23.178,- Kčs a dňa XX.XX.XXXX bola pod číslom C. registrovaná Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom. Predmetná kúpna zmluva bola zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. M. Q.. Žalobkyňa svoj nárok v žalobe opiera o darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, od ktorej vyvodzuje jej výlučné vlastníctvo k časti predmetného pozemku. Žalovaný 1/ napriek tomu, že bol podielový spoluvlastník daného pozemku, nebol oslovený a požiadaný svojím otcom o udelenie súhlasu s rozčlenením spoločného pozemku parc. č. XXX/X, pričom úradné rozčlenenie nehnuteľnosti nemôže byť považované za bežnú vec týkajúcu sa nehnuteľnosti. Poukázal pritom na znenie účinného v čase prevodu, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný. Podľa názoru žalovaného 1/ nemohlo tak dôjsť k rozčleneniu a prevodu časti spoločného pozemku na žalobkyňu bez súhlasu žalovaného 1/, keďže rozčlenenie spoločnej veci je nesporne nie vec bežná. Uvedený právny úkon je pre absenciu súhlasu žalovaného 1/ preto absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nespôsobuje právne následky, a to ani v prípade, ak bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V ďalšom žalovaný 1/ poukázal na to, že uvedený právny úkon trpí aj ďalším dôvodom neplatnosti, ktorým je neurčitosť, keďže z textu zmluvy nie je zrejmé, či strany mali vôľu zameranú na prevod podielu, alebo na prevod časti pozemku v celosti. Z uvedeného dôvodu, keďže daný právny úkon nebol urobený určite a zrozumiteľne, je neplatný. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že parcelu č. XXX/X, ktorá mala vzniknúť pri darovaní v roku XXXX neskôr kataster úplne vyčiarkol položkou výkazu zmien XX/XX z listu vlastníctva, podľa predpokladu žalovaného 1/ z toho dôvodu, že bol uvedený právny úkon neidentický, nezapísateľný do katastra. V ďalšom žalovaný 1/ poukázal na to, že otec žalobkyne U. Č. zomrel v roku XXXX, pričom dedičské konanie po ňom vykonávalo bývalé Štátne notárstvo Žiar nad Hronom. V rámci dedičského konania po otcovi žalovaný 1/ zdedil celú parcelu XXX/X v nezmenenom stave v 1 tak, ako ju spolu s otcom v roku XXXX kupovali. Žalobkyňa v dedičskom konaní po otcovi nezmienila žalovanému 1/ ani štátnej notárke, že by jej mala byť nejaká časť pozemku otcom darovaná. Situácia sa zmenila v rámci konania ROEP, keď hluchý list vlastníctva žalobkyne bol zrušený a bolo jej zapísané vlastníctvo titulom darovacej zmluvy z roku XXXX na nový LV č. XXXX a kataster mylne vykonal zápis žalobkyne ako výlučnej vlastníčky. Zbytkovú výmeru z parcely X. Č.. XXX/X zapísali v rámci konania ROEP na LV č. XXXX, ktorý sa neskôr zlúčil s LV č. XXX. Žalovaný 1/ v ďalšom poukázal na to, že až v roku 2017 bol oboznámený s darovacou zmluvou uzatvorenou medzi otcom a žalobkyňou zo dňa XX.XX.XXXX, pričom jej platnosť odmietol akceptovať a taktiež odmietol akúkoľvek zmenu hraníc pozemkov. Žalovaný 1/ má za to, že pokiaľ v rámci konania ROEP bol založený LV č. XXXX na výlučné vlastníctvo žalobkyne, neexistuje na to právny dôvod, nakoľko titul nadobudnutia, ktorý je tam uvedený - C. zo dňa XX.XX.XXXX nie je platným právnym úkonom, a teda nebol spôsobilý vyvolať účinky prevodu vlastníckeho práva. Nie je teda možné, aby samotné rozhodnutie o ROEP bez ďalšieho predstavovalo právny titul na nadobudnutie vlastníctva. V závere žalovaný 1/ uplatnil v súlade s a svoje práva voči žalobkyni vzájomnou žalobou, ktorou žiadal určiť, že pozemok v k. ú. M. Q. parc. X. Č.. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 602 m2, evidovaná na LV č. XXXX je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/. V danom smere poukázal na to, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu (darovacej zmluvy) je výlučným vlastníkom pôvodnej parcely č. XXX/X, ktorú

nadobudol spolu so svojim otcom, a to prevodom v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 a v rozsahu 1 titulom dedičstva po otcovi (H. XXX/XX). Žalovaný 1/ taktiež poukázal na to, že parcelu č. XXX/X o výmere 304 Y.X U. V.. Ú.. Q. H. I. L. L. Y. V. A. A. H. 26.07.1990 od Miestneho národného výboru Q. H., ktorá zmluva bola riadne registrovaná bývalým Štátnym notárstvom Žiar nad Hronom pod číslom C. XXXX/XX. Žalobkyňa preto ani k tejto parcele nemá žiaden platný nadobúdací právny titul.

3. Žalovaný 2/ so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa neosvedčila na určenie vlastníckeho práva naliehavý právny záujem, ktorá podmienka je procesnou podmienkou pre uplatnenie práva prostredníctvom inštitútu určovacej žaloby podľa ustanovenia . V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na to, že podmienkou vydržania vlastníckeho práva je oprávnená držba spôsobilej veci, ktorá musí trvať po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Počas celej doby oprávnenej držby musí byť držiteľ v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam, pričom uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Musí ísť o normálnu, obvyklú opatrnosť, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Z vyššie uvedených dôvodov, žalovaný 2/ žiadal, aby súd posúdil vec v súlade s uvedenými právnymi názormi a žalobu po vykonanom dokazovaní zamietol. V konaní pred súdom žalovaný 2/ namietol aj svoju pasívnu legitimáciu v konaní, keďže vlastníkom pozemku je Slovenská republika.

4. Žalovaný 3/ so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa svoje vlastnícke právo odvodzuje z darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX, číslo W. XXX/XX, pričom žalobkyňa k žalobe daný nadobúdací titul nepredložila, z ktorého dôvodu žalovaný 3/ považuje daný titul za nepreukázaný. Žalovaný 3/ v ďalšom poukázal na to, že žaloba neobsahuje splnenie procesnej prípustnosti podania určovacej žaloby v súlade s , a to preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, z ktorého dôvodu je tiež nutné žalobu zamietnuť. Záverom žalovaný 3/ poukázal na to, že z predloženého LV č. XXXX vyplýva, že v roku 1999 bol spracovaný ROEP a zrejme po splnení podmienok bol schválený rozhodnutím Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. XX/XXXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré údaje následne správa katastra prevzala do evidencie katastra nehnuteľností. Predmetné rozhodnutie bolo vydané správnym orgánom v rámci správneho konania, preto preskúmavať právoplatné rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska zákonnosti môže len správny súd. Žalobkyňa však žalobu proti správnemu orgánu, ktorý vydal podľa nej nezákonné rozhodnutie nepodala. V konaní pred súdom žalovaný 3/ namietol aj svoju pasívnu legitimáciu v konaní, keďže vlastníkom pozemku je Slovenská republika.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vypracovaným Ing. Smolkovou Beátou dňa XX.XX.XXXX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX vypracovaným Ing. Smolkovou Beátou dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX v k. ú. M. Q., kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dokladom o zložení kúpnej ceny, výpisom z originálu LV č. XXX, kópiou originálu LV č. XXXX, výpisom z LV č. XXX pre k. ú. Q. H., rozhodnutím o dedičstve H. XXX/XX-X, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice č. W. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím o prípustnosti stavby zo dňa XX.XX.XXXX, územným rozhodnutím na umiestnenie stavby zo dňa XX.XX.XXXX, pripojeným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom XC/XX/XXXX, snímkou z pozemkovej mapy, výpisom z LV č. XXX U. V.. Ú.. M. Q., výpisom z LV č. XXXX U. V.. Ú.. M.Á. Q., správou Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica k evidovaným dokladom ohľadne darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ohľadne rozhodnutia o prípustnosti stavby - U.L..XXXX/XXXX, výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného 1/, ako aj ostatnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol žalovaný 1/ spolu so svojim otcom U. Č., W.. XX.XX.XXXX od Československého štátu parcelu č. XXX/X, evidovanú v tom čase v Pozemkovej knihe Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom vo vložke č. XXX o celkovej výmere 3747 m2 spolu s budovou súp. číslo XXX U. V.. Ú.. M. Q., a to každý v rovnakom pomere 1. Kúpna cena bola dohodou strán ustálená v celkovej hodnote 23.178,- Kčs a podľa pripojenej zloženky bola uhradená kupujúcimi v celosti dňa XX.XX.XXXX. Predmetná kúpna zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom dňa XX.XX.XXXX pod číslom reg. C. XXX/XX.

7. Darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom dňa XX.XX.XXXX pod číslom W., W. XXX/XX daroval U. Č. žalobkyni časť zo svojho podielu na predmetnej nehnuteľnosti - parcele X. Č.. XXX/X vyčlenenej podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX o výmere 910 m2, čím bola vytvorená nová parcela č. X. XXX/X ako stavebný pozemok o výmere 910 m2. Predmetná darovacia zmluva bola evidovaná Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom pod číslom registrácie C. XXX/XXXX. Vlastníctvo k takto vyčlenenej časti parcely XXX/ X bolo evidované na evidenčnom liste č. XXX na žalobkyňu, pričom predmetné LV bolo zrušené pri preberaní ROEP pod položkou výkazu zmien X/XXXX a uvedená parcela bola prepísaná na LV Č.. XXXX.

8. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom č. H.-X zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že nehnuteľnosť - parcelu X. Č.. XXX/X v rozsahu 1-ici nadobudol v danom dedičskom konaní po otcovi U. Č., nar. XX.XX.XXXX žalovaný 1/, a to bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov, ktorí výplatu nežiadali. Predmetné dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Podľa kópie originálu z evidenčného listu č. XXX súd zistil, že parcela č. XXX/X spolu s budovou súp. č. XXX bola pod položkou výkazu zmien XXX/XX zapísaná v podieli 1 na základe kúpnej zmluvy na žalovaného 1/ a pod položkou výkazu zmien XX/XX na základe dedičského rozhodnutia po U. Č. na žalovaného 1/ v rozsahu 1. V rámci registra obnovenej evidencie pozemkov bola zbytková výmera pozemku X. Č.. XXX/ X zapísaná na LV č. XXXX, ktorý bol neskôr zlúčený s LV č. XXX - parc. X-XXX/X o výmere 893 m2 zastavaná plocha a nádvoria na žalovaného 1/ - položka výkazu zmien č. X/XX.

9. V súčasnej dobe má žalobkyňa svoje vlastníctvo evidované na LV č. XXXX pre k. ú. M. Q., a to parc. X. Č.. XXX/X o výmere 602 m2 zastavaná plocha a nádvorie, kde je ako titul nadobudnutia evidovaná darovacia zmluva registrovaná pod číslom C. XXX/XX a rozhodnutie OU - odboru PPLH v Žiari nad Hronom o veľkosti podielu 1/1.

10. Žalovaný 1/ má v súčasnosti evidované svoje vlastníctvo na LV č. XXX pre k. ú. M. Q., a to parcelu X. Č.. XXX/X o výmere 893 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcelu Z. Č.. XXXX o výmere 2389 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Ako tituly nadobudnutia daného vlastníckeho práva sú na LV evidované - kúpna zmluva registrovaná pod č. C. XXX/XX a jednak dedičské rozhodnutie č. XXX/XX, a aj rozhodnutie OU - odboru PPLH v Žiari nad Hronom č. XX/XXXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na LV je súčasne evidovaný údaj o prečíslovaní CKN parciel po zápise PPÚ - parcely Z. Č.. XXX/X na parcelu č. XXXX, ktorá zmena bola evidovaná pod položkou výkazu zmien XX/XX. Obe uvedené parcely (X. Č.. XXX/X E. Z. Č.. XXXX) sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/.

11. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. M.Á. Q. súd súčasne zistil, že parcela X. Č.. XXX/XX o výmere 4769 m2 lesný pozemok a parcela X. Č.. XXX/X o výmere 9729 m2 ostatná plocha sú evidované vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu.

12. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Q.Á. H. súd zistil, že parcela Z. Č.. XXXX o výmere 1125173 m2 lesný pozemok je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Lesy Slovenskej republiky, š.p..

13. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Q.Á. H. súd zistil, že parcela Z. Č.. XXX o výmere 304 m2 zastavaná plocha a nádvorie je vo vlastníctve žalovaného 1/ spolu s manželkou Y. Č. titulom kúpy v rozsahu 1/1.

14. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom - odboru výstavby a UP č. U..XXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že Okresný národný výbor v Žiari nad Hronom rozhodol daným rozhodnutím o povolení stavby pre žalobkyňu na pozemku parc. č. X. XXX/X v k. ú. Q. H.. Predmetné rozhodnutie bolo doručované aj žalovanému 1/. Následne Okresný národný výbor v Žiari nad Hronom rozhodnutím číslo U.. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol o umiestnení stavby rodinného domu žalobkyne na pozemku parcela č. XXX/X o výmere 910 m2 v k. ú. M. Q.. Prílohou predmetného rozhodnutia je aj snímka z pozemkovej mapy pre umiestnenie rodinného domu.

15. Žalobkyňa H. Y. v konaní pred súdom uviedla, že danú parcelu vlastnila 40 rokov v domnení, že jej patrí. Poukázala na to, že na stavbu rodinného domu na danom pozemku mala vydané aj stavebné povolenie. Žalovaný 1/, jej brat, jej pomáhal pri kúpe materiálu na stavbu rodinného domu, bol si vedomý toho, že jej daný pozemok patrí titulom daru od otca a mieni na ňom spolu s manželom stavať rodinný

dom. Domnievala sa, že darovanie zo strany otca je v poriadku a v súlade s právnymi predpismi, nakoľko daný právny úkon spisovali pred notárom vo forme notárskej zápisnice a darovaciu zmluvu mala registrovanú štátnym notárstvom. Pri udelení súhlasu jej brata (žalovaného 1/) pre vyčlenenie časti parcely v jej prospech nebola, avšak po celú dobu 40 rokov žije v presvedčení, že jej daný pozemok vlastnícky patrí a právny úkon bol urobený v súlade s platnými právnymi predpismi. Predmetný pozemok užívala spolu s rodinou, chodila tam pravidelne, jej brat s tým nemal žiadne problémy. Na pozemku má postavenú chatku, ktorá je postavená na vybetónovanej podlahe a taktiež tam má unimobunku, ako aj miesto na sadenie. Na nezrovnalosti vo výmere svojho pozemku prišla tým, že na Obecnom úrade Q. H. pred 6 rokmi zistila, že časť jej pozemku asi o výmere 300 m2 prešlo omylom katastrálneho úradu na jej brata. Uvedenú situáciu chcela riešiť na katastri, avšak brat to odmietol. Problém nastal vtedy, keď si vykopala na pozemku jamy a chcela ho ohraničiť tujami, s čím brat nesúhlasil a obrátil sa na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým jej bolo zakázané nakladať s parcelou Z. Č.. XXXX evidovanou na LV č. XXX, z ktorej časť sa domnieva, že jej vlastnícky patrí.

16. Žalovaný 1/ H. Č. v konaní pred súdom uviedol, že o darovaní časti pozemku jeho sestre (žalobkyni) sa dozvedel až v roku 2017 na geodézii. V čase, keď bol na vojne, prišla za ním sestra so švagrom aj s otcom, že je potrebné danú nehnuteľnosť kúpiť. On mal v tom čase peňažné prostriedky len vo výške 17.000,- Kčs, chýbalo mu 5.000,- Kčs, preto sa dohodli s otcom, že danú nehnuteľnosť odkúpia spoločne. Otec mal v tom čase spísanú kúpnu zmluvu na svoje meno, avšak starosta na neho apeloval, aby kupovali danú parcelu do spoluvlastníctva vzhľadom k tomu, že väčšiu časť peňazí dal práve on. Z uvedeného dôvodu bola kúpna zmluva nakoniec spísaná tak, že daný pozemok kupovali v rovnakých podieloch, t.j. po 1 spolu s otcom. Po celý časť netušil, že otec časť danej parcely daroval jeho sestre (žalobkyni). Otec od neho na daný úkon súhlas nežiadal. Rozhodnutie o prípustnosti stavby č. U..XXXX/ XX neobdržal. Bol oboznámený s tým, že sestra chce stavať rodinný dom, avšak na inom pozemku, a to pri kultúrnom dome, nie na tomto pozemku. Je pravdou, že spolu so sestrou vozil materiál na stavbu daného rodinného domu, ktorý skladali pri chatke. Pokiaľ si žalobkyňa postavila chatku a unimobunku na pozemku, voči tomuto nenamietal, nakoľko to nebolo na jeho pozemku, avšak na pozemku štátu. Žalovaný 1/ v ďalšom poukázal na to, že súhlasil s postavením altánku na tomto pozemku počas užívania daného pozemku žalobkyňou a voči užívaniu pozemku nenamietal,

17. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vypracovaného Ing. Smolkovou Beátou dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že uvedený geometrický plán bol vypracovaný na oddelenie pozemkov evidovaných na LV č. XXX ako parcela Z. Č.. XXX o výmere 304 m2 zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve žalovaného 1/ spolu s manželkou a na LV č. XXX parcela Z. Č.. XXXX o výmere 1125173 m2 lesný pozemok evidovaný vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa predmetného geometrického plánu žiadala žalobkyňa prikázať do svojho vlastníctva časť parcely Z. Č.. XXX/X o výmere 33 m2 zastavaná plocha a nádvorie a časť parcely Z. Č.. XXXX/X o výmere 169 m2 lesný pozemok.

18. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveného Ing. Smolkovou Beátou dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že uvedený geometrický plán bol vypracovaný na odčlenenie parciel evidovaných na N. Č.. XXXX ako parc. X. Č.. X-XXX/X o výmere 602 m2, na LV č. XXXX ako parc. XXX/ X o výmere 9729 m2 ostatná plocha a X. Č.. X-XXX/XX v k. ú. Q. H. o výmere 4769 m2 lesný pozemok, obe vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Lesy Slovenskej republiky, š.p. a nakoniec na LV č. XXX parcela Z. Č.. XXXX o výmere 2389 m2 zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve žalovaného 1/. Týmto spôsobom boli odčlenené parcely - XXXX/X o výmere 244 m2 zastavaná plocha a nádvorie, XXXX/X o výmere 325 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. Z. Č.. XXXX/X o výmere 17 m2 ostatná plocha, parc. Z. Č.. XXXX/X o výmere 164 m2 ostatná plocha, parc. Z. Č.. XXXX/X o výmere 18 m2 ostatná plocha, parc. Z. Č.. XXXX/X o výmere 19 m2 ostatná plocha v prospech žalobkyne. Žalobkyňa tak celkove žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva z predmetných pozemkov výmeru 989 m2.

19. Podľa účinného do 31.12.1982, vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov.

20. Podľa účinného do 31.12.1982, bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

21. Podľa účinného do 31.12.1982, spoluvlastník môže svoj podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previesť len na spoluvlastníka alebo na svojich potomkov; inak pre prevod podielu je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov.

22. Predtým ako súd pristúpil k hmotnoprávnemu preskúmaniu nároku žalobcov skúmal, či je predmetný nástroj procesnej obrany prípustný v súlade s , teda či je na takomto určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti XXX/X v geometrickom pláne označenej ako parc. Z. Č.. XXXX/X o výmere 17 m2 ostatná plocha a parc. Z. Č.. XXXX/X o výmere 164m2 ostatná plocha, súd v tejto časti nevzhliadol naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnej dobe evidovaná v jej výlučnom vlastníctve na N. Č.. XXXX ako parc. X. Č.. XXX/X o výmere 602 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Prípadným kladným rozhodnutím súdu by sa právne postavenie žalobkyne v tejto časti nároku nijakým spôsobnom nezmenilo. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobkyňou má súd za to, že žalobkyňa osvedčila naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko len týmto spôsobom (keďže mimosúdnou formou to nie je možné) môže odstrániť neistotu v evidovaných právnych vzťahoch.

23. V ďalšom súd skúmal, či je naplnená ďalšia z hmotnoprávnych podmienok potrebná k úspešnosti uplatneného nároku žalobcu v súdom konaní, a to správnosť pasívnej legitimácie strán sporu v občianskom súdnom konaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V danom prípade súd zistil, že žalovaný 2/ a 3/ nie sú správnymi subjektmi v hmotnoprávnej povinnosti (vlastníkmi spornej nehnuteľnosti), o ktorej vydanie sa v konaní jedná, a preto nie sú správne vecne v konaní legitimovaní ako žalovaní. Z predloženého výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Q. H. vyplýva, že parcela č. XXXX o výmere 1125173 m2 lesný pozemok je vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, ktorého správu vykonávajú Lesy Slovenskej republiky, š.p.. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. M. Q. súd zistil, že parc. X. Č.. XXX/XX o výmere 4769 m2 lesný pozemok a parc. X. Č.. XXX/X o výmere 9729 m2 ostatná plocha je vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorého správu vykonáva Slovenský pozemkový fond. Keďže v danom konaní je vlastníkom sporných častí nehnuteľností, ku ktorým žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo iný subjekt - Slovenská republika, žalobkyňa označila nesprávny okruh žalovaných subjektov, ktorí síce spravujú daný majetok, avšak vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam im nesvedčí. Pri žalobách týkajúcich sa nehnuteľností, je nutné žalovať priamo vlastníka danej nehnuteľnosti a nie subjekt, ktorý vykonáva správu danej nehnuteľnosti, resp. je na určité úkony splnomocnený či už zo zákona, resp. na základe plnomocenstva. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa v konaní táto hmotnoprávna povinnosť žalovaného nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a to bez ohľadu na zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ). Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol z dôvodu nedostatku ich vecnej pasívnej legitimácie v konaní.

24. Pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k časti parcely Z. Č.. XXX o výmere 304 m2 zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. Q. H., súd žalobu žalobkyne v danom smere prednostne zamietol z dôvodu nedostatku sporovej strany na strane žalovaných, keď žalobkyňa v žalobe ako žalovaného označila len žalovaného 1/ H. Č., hoci daná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ spolu s manželkou Y. Č.. Uvedený nedostatok žaloby, teda nedostatok označených vlastníkov spornej nehnuteľnosti, teda nositeľov hmotnoprávnej povinnosti (vlastníckeho práva) je takým nedostatkom, pre ktorú je potrebné žalobu žalobkyne v tejto časti zamietnuť. Žalobkyňa sa snažila v priebehu konania uvedený nedostatok konvalidovať tým, že žiadala, aby súd pripustil vstup manželky žalovaného 1/ Y. Č. do konania na stranu žalovaných, avšak až na v poradí druhom pojednávaní vo veci samej, teda po úkonoch strán sporu vykonaných v súlade s § 167 a po vykonanom náležitom dokazovaní súdom. Z uvedeného dôvodu súd jej vstup do konania na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uznesením vyhláseným v prítomnosti všetkých strán sporu nepripustil, keďže takýto úkon žalobkyňa vykonala oneskorene a po poučení o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

25. V konaní tak zostala časť žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k časti parcely evidovanej na LV č. XXX , a to X. parc. č. XXX/X o výmere 893 m2 zastavaná plocha a nádvorie v k. ú. M. Q. vyčlenenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/ XX vypracovaným Ing. Smolkovou Beátou dňa XX.XX.XXXX ako parcela XXXX/X o výmere 325 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktorá parcela je v celosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/. Súd žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že uvedená časť parcely bola pôvodne súčasťou parcely X. Č.. XXX/X o výmere 3747 m2 v k. ú. M. Q., ktorú spolu s budovou súp. č. XXX nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX do podielového spoluvlastníctva žalovaný 1/ spolu so svojim nebohým otcom U. Č.. Predmetná kúpna zmluva bola dňa XX.XX.XXXX schválená finančným odborom ONV v Žiari nad Hronom a dňa XX.XX.XXXX bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom pod č. C. XXX/XX. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy boli na LV č. XXX pre k. ú. M. Q. zapísaní ako vlastníci žalovaný 1/ spolu so svojim otcom, a to každý vo vlastníckom podieli 1. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež za nesporne preukázané, že časť danej parcely, ktorá mala byť zameraná geometrickým plánom č. XXX-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (ktorý nebol v súdnom konaní pripojený) bola odčlenená a bola vytvorená parcela X. Č.. XXX/X o výmere 910 m2, ktorú otec U. Č. daroval darovacou zmluvou spísanou na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom vo forme notárskej zápisnice W. XXX/XX, W. XXX/XX dňa XX.XX.XXXX žalobkyni. Predmetná darovacia zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom pod číslom C.. Na základe uvedeného právneho úkonu bola žalobkyňa zapísaná na LV č. XXX ako výlučná vlastníčka parcely XXX/X pre k. ú. M. Q.. V danom smere je nutné prisvedčiť obrane žalovaného 1/ v tom smere, že pôvodná parcela X. Č.. XXX/X o výmere 3747 m2 bola na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a jeho otca, pričom každý z nich vlastnil rovnaký podiel o výmere 1 v pomere k celku. V súlade s vtedy platnou právnou úpravou, a to ustanovením , mohol každý zo spoluvlastníkov vybavovať bežné veci týkajúce sa spoločnej veci, avšak v ostatných veciach (t.j. nie bežných) je potrebný súhlas všetkých; inak je daný právny úkon neplatný. V konaní vykonaným dokazovaním žalobkyňa nijakým spôsobom neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázala, že jej právny predchodca (otec žalobkyne a žalovaného 1/) mal súhlas žalovaného 1/ k rozčleneniu danej parcely a vzniku novej parcely X. Č.. XXX/X o výmere 910 m2, ktorú následne daroval žalobkyni. Nepochybne pritom ide o právny úkon, ktorý presahuje rámec nakladania s nehnuteľnosťou bežným spôsobom. Vzhľadom na uvedené bolo preto nutné k danému právnemu úkonu vyžiadať súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov, t.j. v danom prípade súhlas žalovaného 1/. Ani doplneným dokazovaním, vyžiadaním spornej darovacej zmluvy spolu s prílohami zo Štátneho archívu v Kremnici nebolo preukázané, že žalovaný 1/ na takýto právny úkon svojmu otcovi udelil súhlas, a to či už písomný, resp. konkludentnou formou. Z vyššie uvedených dôvodov je daný úkon - darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX T. Č. W. XXX/XX, W. XXX/XX, ktorou U. Č. daroval žalobkyni časť zo svojho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, a to parc. X. Č.. XXX/X o výmere 910 m2 neplatným právnym úkonom. Ide pritom o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda daný právny úkon nespôsobuje právne následky, a to ani v tom prípade, pokiaľ na jeho podklade bolo rozhodnuté o registrácii danej darovacej zmluvy štátnym notárstvom a daná zmluva bola súčasne zapísaná do katastra nehnuteľností. Absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu nastáva priamo bez ďalšieho zo zákona a na daný právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená ani dodatočným schválením, a nie je možné ju konvalidovať. Pokiaľ aj žalobkyňa v konaní pred súdom poukazovala na to, že žalovanému 1/ bolo známe, že jej otec danú nehnuteľnosť daroval, nakoľko mu bolo doručované aj rozhodnutie o prípustnosti stavby č. U.L.. XXXX/XX, súd poukazuje na to, že aj v prípade, pokiaľ žalovanému 1/ bolo dané rozhodnutie doručené, doručenie tohto rozhodnutia nemôže nahrádzať súhlas žalovaného 1/, ktorý mal pôvodný podielový spoluvlastník (otec žalobkyne a žalovaného 1/) od žalovaného 1/ žiadať k rozdeleniu parcely v podielovom spoluvlastníctve a k darovaniu tejto časti nehnuteľnosti žalobkyni. Aj prípadné doručenie daného rozhodnutia (ktoré žalovaný 1/ rozporuje), preto nemá žiaden vplyv na neplatnosť darovacej zmluvy ako takej. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne aj v danej časti jej nároku, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k časti parcely XXXX evidovanej na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaného 1/ zamietol.

26. Podľa , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

27. V konaní žalovaný 1/ uplatnil svoje práva voči žalobkyni vzájomnou žalobou v súlade s , ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemku v k. ú. M. Q.a X. Č.. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 602 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX s odôvodnením, že žalobkyni nesvedčí platný titul na nadobudnutie vlastníctva. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne

preukázané, že žalobkyňa nadobudla pozemok parc. X. Č.. XXX/X pôvodne vo výmere 910 m2, neskôr evidovaný na LV č. XXXX Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom v rozsahu 602 m2 zastavaná plocha a nádvorie titulom darovacej zmluvy, ktorá bola štátnym notárstvom ako orgánom v tom čase spôsobilým registrovať kúpne zmluvy riadne registrovaná. Z vykonaného dokazovania bolo taktiež nesporné, že žalobkyňa predmetný pozemok užívala v rozsahu zapísaných 602 m2, v určitom období mala dokonca záujem na danom pozemku stavať rodinný dom, o čom jej príslušné úrady vydali rozhodnutie o prípustnosti stavby, ako aj umiestnení stavby v roku XXXX. Žalobkyňa doposiaľ užívala danú výmeru evidovanú na LV č. XXXX U. V.. Ú.. M. Q. o výmere 602 m2 v domnení, že jej daný pozemok vlastnícky patrí. Je nepochybné, že žalobkyňa od nadobudnutia daného pozemku, t.j. od roku XXXX bola dobromyseľná v tom, že jej daný pozemok vlastnícky patrí a nakladala s ním, ako so svojou nehnuteľnosťou, pričom v nakladaní s danou nehnuteľnosťou nebola až do roku XXXX nijakým spôsobom obmedzovaná. Na danom pozemku si zriadila stavby, užívala ho na pestovanie poľnohospodárskych plodín, trávila tam spolu so svojou rodinou voľný čas, pričom v takomto užívaní daného pozemku nebola nijakým spôsobom po celú dobu až do roku XXXX rušená. Svoju dobrú vieru pritom odvodzovala od darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola riadnym spôsobom príslušným orgánom registrovaná a v evidencii nehnuteľností evidovaná. Na danej skutočnosti nemôže nič zmeniť ani fakt, že neskôr kataster pod položkou výkazu zmien XX/XX predmetnú parcelu XXX/X z katastra úplne vyčiarkol a až v rámci konania ROEP jej bolo opakovane zapísané vlastníctvo titulom darovacej zmluvy na nový LV č. XXXX ako výlučnej vlastníčky. Žalobkyňa, ako právne nezdatná osoba, nemala dôvod o správnosti tohto zápisu pochybovať. Hoci 0/1964 Zb. držbu a vydržanie až do 01.04.1983 neupravoval, novela vykonaná v ustanoveniach , nanovo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983, s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984. Vydržanie pozemku bolo pritom upravené v , podľa ktorého na vydržanie pozemku sa vyžadovala nepretržitá držba 10 rokov, držiteľ s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve. Oprávnený držiteľ, ktorý mal však pozemok v držbe nepretržite po dobu 10 rokov sa môže stať jeho vlastníkom vydržaním, a to aj v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992 a podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli zavŕšené potom, čo nadobudol účinnosť . Žalobkyňa nepretržitou držbou daný pozemok vydržala, nakoľko ho mala v dobromyseľnej a ničím nerušenej držbe počas celého obdobia 1975 - 2017. Súd má za to, že k vydržaniu pozemku došlo v súlade s prechodnými ustanoveniami účinným do 01.01.1992 ( ), podľa ktorých do vydržacej doby uvedenej v ustanovení bolo možné započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za podmienok ustanovených v , mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe, t.j. dňom 14.05.1985 (t.j. v 10 ročnej lehote od registrácii darovacej zmluvy). Tá skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla daný pozemok na základe právne neperfektného právneho úkonu (darovacej zmluvy), ktorý je navyše absolútne neplatným právnym úkonom (tak ako to konštatoval súd vyššie), nie je z hľadiska posudzovania podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti právne významná. Žalobkyňa daný pozemok nadobudla zmluvou, ktorá bola príslušným orgánom registrovaná a zapísaná v evidencii nehnuteľností, nikto počas celej doby jej užívania, a to ani po ROEP nespochybňoval jej vlastníctvo k parcele X. Č.. XXX/X o výmere 602 m2 zastavaná plocha a nádvorie, a preto sa dôvodne domnievala, že je vlastníčkou sporného pozemku. Žalobkyňa tak naplnila všetky zákonné podmienky potrebné k vydržaniu vlastníckeho práva danej parcely, a tým je - nepretržitá a dobromyseľná držba pozemku 10 rokov. Omyl žalobkyne je v danom prípade právne ospravedlniteľný, keďže až v tomto súdnom konaní nadobudla vedomosť o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá bola titulom nadobudnutia jej nehnuteľnosti. Z vyššie uvedených dôvodov súd vzájomnú žalobu žalovaného 1/ zamietol, keďže súd v konaní dospel k záveru, že žalobkyňa nadobudla predmetný pozemok vydržaním vlastníckeho práva za splnenia zákonom stanovených podmienok vydržania, hoci na základe právne neperfektnej darovacej zmluvy.

28. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že náhradu trov konania nepožadoval. Pokiaľ ide o žalobkyňu a žalovaného 1/ súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom k tomu, že boli v konaní pomerne úspešní (žalobkyňa v časti vzájomnej žaloby, žalovaný 1/ v časti nároku žalobkyne na určenie vlastníckeho práva). Súd priznal žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, nakoľko bol voči žalobkyni v časti nároku žalobkyne uplatnenému voči nemu v celom rozsahu úspešný. O vyčíslení trov konania rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.