Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Nt-13-2019.pdf
PDF · 73.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15Nt/13/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Johany Bertovej a prísediacich Pavla Železníka a Bc. Janky Scepánikovej, vo veci návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného R. R., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX R. N., R., V..N.., X. XKX, M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.3.2020 v Prešove takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa článku 4 ods. 2 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s § 394 ods. 1 Tr. poriadku povoľuje obnovu konania v trestnej veci R. R., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX R. N., R., V..N.., X. XKX, M., ktoré bolo vedené pred Vojenským obvodovým súdom Košice sp. zn. XT/ XX/XXXX.
Podľa § 400 ods. 1 Tr. poriadku zrušuje rozsudok Vojenského obvodového súdu Košice zo dňa 13.9.1960 sp. zn. XT/XX/XXXX vo výroku o vine, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a zároveň všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Dňa 6.12.2019 podal R. R. prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT/XX/XXXX. V návrhu uviedol, že rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 26.11.1954 sp. zn. Z. XX/XX bol R. R. uznaný za vinného z trestného činu vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 pís. b.) Trestného zákona č. 86/1950 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka a ďalšie tresty. Dôvodom bolo, že navrhovateľ odmietol vykonať vojenskú službu, pretože mu v tom bránilo jeho svedomie a náboženské vyznanie svedkov Jehovových. Následne, rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT XX/XX bol R. R. odsúdený z rovnakého dôvodu znovu, v tomto prípade pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka nepodmienečne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak niekto trvale odoprel vojenskú službu, nemal by byť za to opakovane potrestaný. Inak dochádza k porušeniu zásady „na bis in idem“, ako to vyložil Najvyšší súd SR vo svojom zjednocujúcom stanovisku dňa 21.5.1998 sp.zn. Z. XX/XX a aplikoval to vo svojich ďalších rozhodnutiach. Preto navrhuje, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej pôvodne na Vojenskom obvodovom súde Košice pod sp. zn. XT XX/XX.
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal na skutočnosť, že Odsúdený trvá na podanom návrhu. Navrhovateľ odoprel vykonávať vojenskú službu z náboženských dôvodov, nakoľko je svedok Jehovov. Za to bol odsúdený prvýkrát v roku 1954, uvedené však nie je predmetom návrhu, je však
potrebné sa o tom zmieniť. Predmetom konania je rozsudok Vojenského obvodného súdu Košice, XT/XX/XX, kde bol p. R. odsúdený z rovnakého dôvodu a to na trest odňatia slobody 3 a pol roka nepodmienečne. Tento trest bol vykonaný v celom rozsahu. To, o čo tu ide, je zásada nebis in idem. Najvyšší súd vo svojom stanovisku zo dňa 21.5.1998, sp. zn. Z. vysvetlil, že je neprípustné, aby niekto bol opakovane súdne trestaný, pokiaľ z dôvodu svojho alebo náboženského vyznania odoprie vojenskú službu. Judikatúru Najvyššieho súdu predkladám v bode III. návrhu. Zjednocujúce stanovisku Z. je zároveň novou skutočnosťou, ktorá oprávňuje povoliť obnovu konania. Pretože súd v roku 1960 nevedel, že ide o neprípustné porušenie zásady nebis in idem. V tomto smere odkázal na judikatúru Krajského súdu Trenčín a Banská Bystrica v bode IV. Nakoľko ide o prípad z obdobia spoločného štátu, tak poukázal aj na judikatúru Českej republiky v obdobných veciach. Najmä na nález zo dňa 4.7.2001, sp. zn. XUS/ XX/XX kde je vysvetlené, že v prípade porušenia zásady nebis in idem by súd obnovu konania nepovolil, sám by sa podieľal na porušenie tejto zásady.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom nepomer s účelom trestu.
Podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a trestným poriadkom tohto štátu.
Podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania v súlade so zákonom a trestným poriadkom príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s návrhom na povolenie obnovy konania, rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 26.11.1954 sp. zn. Z. XX/XX a rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT XX/XX a zistil nasledovné.
Rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 26.11.1954 sp. zn. Z. XX/XX bol R. R. uznaný za vinného z trestného činu vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 pís. b.) Trestného zákona č. 86/1950 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka, ako aj ďalšie tresty, pretože dňa 29.10.1954 po nástupe na vojenskú základnú službu na svojom útvare v Komárne odmietol obliecť si vojenskú uniformu a konať základnú vojenskú službu odvolávajúc sa na to, že mu to nedovoľuje jeho náboženské presvedčenie, pretože je F. L..
Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT XX/XX bol R. R. odsúdený z rovnakého dôvodu znovu, v tomto prípade pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka nepodmienečne, pretože v úmysle trvalo sa vyhnúť výkonu vojenskej služby nenastúpil dňa 20.7.1960 vojenskú základnú službu u VÚ 7330 Krupka tak, ako bol povinný v zmysle povolávacieho rozkazu, ktorý včas obdŕžal a neurobil tak ani do 24 hodín po uplynutí lehoty stanovenej v povolávacom rozkaze, odvolávajúc sa ako príslušník sekty F. L. na svoje náboženské presvedčenie, ktoré mu nedovoľuje vykonávať vojenskú službu.
Navrhovateľ v návrhu na povolenie obnovy konania uviedol ako novú, súdu skôr neznámu skutočnosť, o. i. zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Z. XX/XXXX zo dňa 21.05.1998, ktorým poukázal na to, že v prípade ods. R. R. došlo k porušeniu zásady „ne bis in idem“, nakoľko vychádzajúc z uvedeného stanoviska jedno odsúdenie za trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (analogicky aj za trestný čin
nenastúpenia služby v ozbrojenej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Zb.) vylučuje nové trestné stíhanie, a to kvôli zásade „ne bis in idem“.
K posudzovaniu dôvodov pre obnovu konania v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd uvádza, že skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol ako novoobjavené skutočnosti, možno považovať za skutočnosti súdu skôr neznáme, ako ich predpokladá ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
V prejednávanej veci súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, ale predovšetkým na navrhovateľom zmienené zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Z. XX/XXXX zo dňa 21.05.1998, a to v súvislosti so zásadou „ne bis in idem“. Podľa názoru súdu odsúdenie R. R. rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice, sp. zn. XT/XX/XXXX z 13.9.1960 je v rozpore s uvedenou zásadou, pričom nápravu je možné v súčasnej dobe dosiahnuť tým, že bude vyhovené návrhu na obnovu konania. Súd má za to, že v prípade oboch odsúdení (teda odsúdenia Rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 26.11.1954 sp. zn. Z. XX/XX a Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT XX/XX sa jedná o ten istý skutok. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že konanie odsúdeného bolo rozdielne právne kvalifikované. V oboch prípadoch išlo o nenastúpenie na vojenské cvičenie z dôvodu náboženského presvedčenia a teda nepochybne možno hovoriť o rovnakom konaní. Uvedené skutočnosti preto nasvedčujú tomu, že ods. Albert Anne bol za to isté konanie odsúdený viackrát. Porušenie konštatovanej zásady je preto takou podstatnou chybou v predchádzajúcom konaní, ktorá mohla ovplyvniť rozhodnutie vo veci a zakladá dôvod na povolenie obnovy konania.
Pretože vyšli najavo skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň bolo zistené, že predchádzajúce konanie trpí podstatnou chybou, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia, a obnovu konania povolil.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok.