Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Nt/13/2019

Potvrdené rozhodnutím 23Tos/59/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej veci odsúdeného R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. - K., t. č. bytom XXXX R. crescent, R., B.C., X XKX, M., ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Nt/13/2019 zo dňa 10.03.2020 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Johany Bertovej a prísediacich Pavla Železníka a Bc. Janky Scepánikovej, vo veci návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného R. R., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX R. N., R., V..N.., X. XKX, M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.3.2020 v Prešove takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa článku 4 ods. 2 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s povoľuje obnovu konania v trestnej veci R. R., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX R. N., R., V..N.., X. XKX, M., ktoré bolo vedené pred Vojenským obvodovým súdom Košice sp. zn. XT/ XX/XXXX.

Podľa zrušuje rozsudok Vojenského obvodového súdu Košice zo dňa 13.9.1960 sp. zn. XT/XX/XXXX vo výroku o vine, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a zároveň všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Dňa 6.12.2019 podal R. R. prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT/XX/XXXX. V návrhu uviedol, že rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 26.11.1954 sp. zn. Z. XX/XX bol R. R. uznaný za vinného z trestného činu vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa pís. b.) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka a ďalšie tresty. Dôvodom bolo, že navrhovateľ odmietol vykonať vojenskú službu, pretože mu v tom bránilo jeho svedomie a náboženské vyznanie svedkov Jehovových. Následne, rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT XX/XX bol R. R. odsúdený z rovnakého dôvodu znovu, v tomto prípade pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka nepodmienečne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak niekto trvale odoprel vojenskú službu, nemal by byť za to opakovane potrestaný. Inak dochádza k porušeniu zásady „na bis in idem“, ako to vyložil Najvyšší súd SR vo svojom zjednocujúcom stanovisku dňa 21.5.1998 sp.zn. Z. XX/XX a aplikoval to vo svojich ďalších rozhodnutiach. Preto navrhuje, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej pôvodne na Vojenskom obvodovom súde Košice pod sp. zn. XT XX/XX.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal na skutočnosť, že Odsúdený trvá na podanom návrhu. Navrhovateľ odoprel vykonávať vojenskú službu z náboženských dôvodov, nakoľko je svedok Jehovov. Za to bol odsúdený prvýkrát v roku 1954, uvedené však nie je predmetom návrhu, je však

potrebné sa o tom zmieniť. Predmetom konania je rozsudok Vojenského obvodného súdu Košice, XT/XX/XX, kde bol p. R. odsúdený z rovnakého dôvodu a to na trest odňatia slobody 3 a pol roka nepodmienečne. Tento trest bol vykonaný v celom rozsahu. To, o čo tu ide, je zásada nebis in idem. Najvyšší súd vo svojom stanovisku zo dňa 21.5.1998, sp. zn. Z. vysvetlil, že je neprípustné, aby niekto bol opakovane súdne trestaný, pokiaľ z dôvodu svojho alebo náboženského vyznania odoprie vojenskú službu. Judikatúru Najvyššieho súdu predkladám v bode III. návrhu. Zjednocujúce stanovisku Z. je zároveň novou skutočnosťou, ktorá oprávňuje povoliť obnovu konania. Pretože súd v roku 1960 nevedel, že ide o neprípustné porušenie zásady nebis in idem. V tomto smere odkázal na judikatúru Krajského súdu Trenčín a Banská Bystrica v bode IV. Nakoľko ide o prípad z obdobia spoločného štátu, tak poukázal aj na judikatúru Českej republiky v obdobných veciach. Najmä na nález zo dňa 4.7.2001, sp. zn. XUS/ XX/XX kde je vysvetlené, že v prípade porušenia zásady nebis in idem by súd obnovu konania nepovolil, sám by sa podieľal na porušenie tejto zásady.

Podľa , obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom nepomer s účelom trestu.

Podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a tohto štátu.

Podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania v súlade so zákonom a príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s návrhom na povolenie obnovy konania, rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 26.11.1954 sp. zn. Z. XX/XX a rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT XX/XX a zistil nasledovné.

Rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 26.11.1954 sp. zn. Z. XX/XX bol R. R. uznaný za vinného z trestného činu vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa pís. b.) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka, ako aj ďalšie tresty, pretože dňa 29.10.1954 po nástupe na vojenskú základnú službu na svojom útvare v Komárne odmietol obliecť si vojenskú uniformu a konať základnú vojenskú službu odvolávajúc sa na to, že mu to nedovoľuje jeho náboženské presvedčenie, pretože je F. L..

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT XX/XX bol R. R. odsúdený z rovnakého dôvodu znovu, v tomto prípade pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka nepodmienečne, pretože v úmysle trvalo sa vyhnúť výkonu vojenskej služby nenastúpil dňa 20.7.1960 vojenskú základnú službu u VÚ 7330 Krupka tak, ako bol povinný v zmysle povolávacieho rozkazu, ktorý včas obdŕžal a neurobil tak ani do 24 hodín po uplynutí lehoty stanovenej v povolávacom rozkaze, odvolávajúc sa ako príslušník sekty F. L. na svoje náboženské presvedčenie, ktoré mu nedovoľuje vykonávať vojenskú službu.

Navrhovateľ v návrhu na povolenie obnovy konania uviedol ako novú, súdu skôr neznámu skutočnosť, o. i. zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Z. XX/XXXX zo dňa 21.05.1998, ktorým poukázal na to, že v prípade ods. R. R. došlo k porušeniu zásady „ne bis in idem“, nakoľko vychádzajúc z uvedeného stanoviska jedno odsúdenie za trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa (analogicky aj za trestný čin

nenastúpenia služby v ozbrojenej moci podľa ) vylučuje nové trestné stíhanie, a to kvôli zásade „ne bis in idem“.

K posudzovaniu dôvodov pre obnovu konania v zmysle súd uvádza, že skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol ako novoobjavené skutočnosti, možno považovať za skutočnosti súdu skôr neznáme, ako ich predpokladá ustanovenie .

V prejednávanej veci súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, ale predovšetkým na navrhovateľom zmienené zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Z. XX/XXXX zo dňa 21.05.1998, a to v súvislosti so zásadou „ne bis in idem“. Podľa názoru súdu odsúdenie R. R. rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice, sp. zn. XT/XX/XXXX z 13.9.1960 je v rozpore s uvedenou zásadou, pričom nápravu je možné v súčasnej dobe dosiahnuť tým, že bude vyhovené návrhu na obnovu konania. Súd má za to, že v prípade oboch odsúdení (teda odsúdenia Rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 26.11.1954 sp. zn. Z. XX/XX a Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. XT XX/XX sa jedná o ten istý skutok. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že konanie odsúdeného bolo rozdielne právne kvalifikované. V oboch prípadoch išlo o nenastúpenie na vojenské cvičenie z dôvodu náboženského presvedčenia a teda nepochybne možno hovoriť o rovnakom konaní. Uvedené skutočnosti preto nasvedčujú tomu, že ods. Albert Anne bol za to isté konanie odsúdený viackrát. Porušenie konštatovanej zásady je preto takou podstatnou chybou v predchádzajúcom konaní, ktorá mohla ovplyvniť rozhodnutie vo veci a zakladá dôvod na povolenie obnovy konania.

Pretože vyšli najavo skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň bolo zistené, že predchádzajúce konanie trpí podstatnou chybou, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia, a obnovu konania povolil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok.