Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-59-2020.pdf
PDF · 73.61 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej veci odsúdeného
R. R.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. - K., t. č. bytom XXXX R. crescent, R., B.C., X XKX, M.,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Nt/13/2019 zo dňa 10.03.2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom (bývalého) Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. 1T 15/60 zo dňa 13.09.1960 v spojení s uznesením (bývalého) Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. To-103/60 zo dňa 04.10.1960 bol R. R. uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Tr. zák. č. 86/1950 Sb. účinného do 31.12.1961, pretože v úmysle trvalo sa vyhnúť výkonu vojenskej služby nenastúpil dňa 20.07.1960 vojenskú základnú službu u VÚ XXXX M. tak, ako bol povinný v zmysle povolávacieho rozkazu, ktorý včas obdržal a neučinil tak ani do dvadsaťštyri hodín po uplynutí lehoty stanovenej v povolávacom rozkaze, odvolávajúc sa ako príslušník sekty Svedkovia Jehovovi na svoje náboženské presvedčenie, ktoré mu nedovoľuje vykonávať vojenskú službu.
Za to bol odsúdený podľa § 265 ods. 1 Tr. zák. č. 86/1950 Sb. účinného do 31.12.1961 k trestu odňatia slobody vo výmere 3,5 roka nepodmienečne s vyslovením straty čestných práv občianskych uvedených v § 44 ods. 1 Tr. zák. č. 86/1950 Sb. účinného do 31.12.1961 po dobu výkonu trestu odňatia slobody.
Uznesením súdu prvého stupňa bola podľa článku 4 ods. 2 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s § 394 ods. 1 Tr. por. povolená obnova konania v tejto trestnej veci a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. bol zrušený rozsudok Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. 1T 15/60 zo dňa 13.09.1960 vo výroku o vine, celom výroku o treste, ako aj ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a zároveň všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. V písomných dôvodov uviedol, že ustanovenie článku 4 ods. 2 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kodifikuje, že občan má právo na obnovu konania „podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novo zistené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci“. Pod pojmom podstatná chyba v predchádzajúcom konaní nemožno mať na mysli použitie
nesprávnej právnej kvalifikácie na základe nesprávneho právneho názoru, hoci by to aj vyplývalo z nesprávnej aplikácie do úvahy prichádzajúcich predpisov vrátane medzinárodných dohôd. Iný výklad tohto medzinárodne právne záväzného nariadenia by bol v rozpore s podmienkami obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Osobitne poukázal na to, že medzinárodná Listina základných práv a slobôd v článku 15 ods. 1 síce ustanovuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je zaručená, ale podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach takáto sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru sa môže podrobiť takým obmedzeniam, aké predpisuje zákon a ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie mieru, konkrétne verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia či morálky. Vzhľadom k tomu, že nie je daná žiadna zákonná podmienka na povolenie obnovy konania, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnuť návrh na obnovu konania.
K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený R. R. prostredníctvom obhajcu. Zopakoval dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu na povolenie obnovy konania, teda na skoršie odsúdenie Nižšieho vojenského súdu Brno sp. zn. T 53/54, ako aj na porušenie zásady „ne bis in idem“, pretože bol potrestaný za to isté dvakrát. Dodal, že súd v roku 1960 konštatoval, že ako svedok Jehovov odoprel povinnú vojenskú službu z náboženských dôvodov, ale nezaoberal sa tým, či tento rozpor je možné riešiť pomocou podzákonných noriem. Popri zjednocujúcom stanovisku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 14/97 zo dňa 21.05.1998 ide o ďalšiu novo zistenú skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na povolenie obnovy konania. Navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného rozhodoval na verejnom zasadnutí. Vykonal na ňom aj pre svoje rozhodnutie potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne vyhodnotil. Bol taktiež aj miestne i vecne príslušný na vydanie napadnutého uznesenia - § 7 ods. 2 písm. k) Zák. č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a §§ 397 ods. 2 a 567 ods. 3 Tr. por.
Krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že inštitút obnovy konania predstavuje (legálny) zásah do právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím vo veci, ktorý inštitút umožňuje súdu ako orgánu verejnom moci konať a rozhodovať o veciach právoplatne rozhodnutých. Účelom konania o povolenie obnovy konania (ako mimoriadneho opravného prostriedku), ktoré skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, je odstránenie možných justičných omylov. Preto možnosť prelomenia princípu právnej istoty vyplýva z nadriadenosti verejného záujmu na spravodlivom súdnom rozhodnutí nad verejných záujmom na právnej istote.
Zo znenia ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. upravujúceho podmienky obnovy konania vyplývajú dve základné podmienky pre povolenie obnovy konania. Prvou podmienkou je zistenie nových skutočností, alebo dôkazov súdu skôr neznámych. Za nové skutočnosti, alebo dôkazy však nemožno považovať skutočnosti či dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to aj v prípade, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo ich nesprávne vyhodnotil. Nemožno totiž v konaní o povolenie obnovy konania preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Druhou podmienkou je pravdepodobnosť (nemusí ísť o absolútnu istotu), že tieto novo zistené skutočnosti, alebo dôkazy sú spôsobilé zabezpečiť v obnovenom konaní priaznivejšie rozhodnutie pre odsúdeného (návrh na obnovu konania vo svoj prospech podal odsúdený). Obe tieto podmienky musia byť splnené však súčasne.
Krajský súd vo svojej rozhodovacej praxi už viackrát konštatoval, že je potrebné odstraňovať pochybenia v rozhodovaní vojenských súdov pred rokom 1989 v prípadoch, keď páchateľ, ktorý z náboženských alebo iných dôvodov nenastúpil výkon vojenskej služby, bol po odsúdení a vykonaní uloženého trestu opätovne predvolávaný k výkonu vojenskej služby a po opätovnom nenastúpení bol znovu odsúdený pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách a opätovne musel vykonávať uložený trest. Tak tomu bolo aj v prejednávanom prípade.
Krajský súd podotýka, že vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, týkajúcich sa obnovy konania v prípadoch, keď bol páchateľ jedenkrát odsúdený za takéto konanie a využil aj rehabilitačné konanie (Zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii), nevidel dôvod na povolenie obnovy konania. Iná situácia je v prípadoch viacnásobného odsúdenia za rovnaké konanie páchateľa spočívajúce v nenastúpení služby v ozbrojených silách, ktoré nepodliehali následnej súdnej rehabilitácii. V tomto smere sa krajský súd aj jednoznačne stotožňuje so stanoviskom Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 14/97 zo dňa 21.05.1998 a zásadou „ne bis in idem“.
R. R. bol pre trestný čin vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 písm. b) Tr. zák. č. 86/1950 Sb. účinného do 31.12.1961 rozsudkom (bývalého) Nižšieho vojenského súdu v Brne sp. zn. T 53/54 zo dňa 26.11.1954 odsúdený k trestu odňatia slobody na 27 mesiacov nepodmienečne za to, že si odmietol obliecť vojenskú rovnošatu a plniť uložené povinnosti súvisiace s výkonom vojenskej základnej služby, pričom sa odvolával na to, že mu to nepovoľuje jeho náboženské vyznanie ako svedka Jehovovho. Preto jeho ďalšie odsúdenie rozsudkom (bývalého) Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. 1T 15/60 zo dňa 13.09.1960 v spojení s uznesením (bývalého) Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. To-103/60 zo dňa 04.10.1960 pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Tr. zák. č. 86/1950 Sb. účinného do 31.12.1961 (skutkové okolnosti sú uvedené vyššie) je v rozpore so zásadou „ne bis in idem“, t.j. že páchateľ nemôže byť potrestaný na to isté dvakrát. Na tom nič nemení ani to, že skutky v oboch spomenutých trestných veciach boli rozdielne právne kvalifikované, pretože sa jednalo nepochybne o ten istý skutok spočívajúci v odmietnutí výkonu vojenskej služby pre náboženské presvedčenie páchateľa.
Podľa názoru krajského súdu ide o zjavnú nespravodlivosť, v prípade ktorej je možné v súčasnej dobe dosiahnuť potrebnú nápravu práve povolením obnovy konania v trestnej veci (bývalého) Vojenského obvodového súdu Košice pod sp. zn. 1T 15/60.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.