Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-966-2013.pdf
PDF · 83.14 KB
Case nature
Subarea
2Er/966/2013
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v zast. E.. C. U., proti povinnému: I. R., S..Č.. XXXXXX/ XXXX, T. P. F. U. XX, na vymoženie pohľadávky v sume 378,48 € s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom, Kálmana Mikszatha 268/58, Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 1138/2013, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Poverením číslo XXXX XXXXXX zo dňa 17.12.2013 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Júliu Kubjatkovú. K Zánik ExÚ podľa § 16 ods. 1 písm. a) došlo dňa 06.02.2014 a nástupcom súdnej exekútorky sa stal JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom, Kálmana Mikszatha 268/58.
2. Súdny exekútor doručil okresnému súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú zo dňa 10.01.2018. Povinná uvádza, že žiada , aby súd exekúciu zastavil, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku, a tiež sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti. Povinná na tomto základe považuje exekúciu za neprípustnú. Podľa názoru povinnej nemal súd poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, s Ústavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Povinná má za to, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Povinná ďalej uvádza, že jej bolo súdom odňaté právo na spravodlivý proces a teda sa nemohla vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Podľa názoru povinnej súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nezistil existenciu, či tu dané právo je alebo nie je, či je zmluva platná alebo nie je z úradnej povinnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či neboli pri uzatváraní zmluvy použité nekalé obchodné podmienky. Povinná ďalej uvádza, že zmluva so spoločnosťou Profi Credit Slovakia, s.r.o., je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr. kumuláciu viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych záležitostí zmluvy, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, spôsob rozvrhnutia úhrady jednotlivých splátok a je zároveň nekalou obchodnou praktikou. V prípade vymáhaných názorov je daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie už len so skutočnosti, že súd priznal a umožnil exekučné konanie. Povinná na základe daných dôvodov navrhuje, aby súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) b) l) Exekučného poriadku.
3. K podaniu sa po výzve súdu, v danej lehote, oprávnený nijakým spôsobom nevyjadril.
4. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
8. Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu.
9. V prejednávanej veci je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. S.-H.-XXX/XX-LP zo dňa 08.03.2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol povinný zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi (oprávnenému) sumu 478,48 €. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“).
10. Podľa čl. 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. 11. V čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. 12. Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. 13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že okresný súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Jedným z predpokladov vedenia exekúcie je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje presnú individualizáciu povinného a
hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18). Exekučný súd je oprávnený preskúmavať formálnu stránku exekučného titulu, a teda správnosť údajov uvedených v potvrdení o jeho vykonateľnosti.
15. Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. V ustanovení § 53 OZ je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. V našom prípade podstatou zostáva to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad zmluvným dojednaním, tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení Rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe všetkého už vyššie uvedeného má okresný súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená Rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu siedmich článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Ako už bolo uvedené vyššie, čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy je uvedená alternatíva, že spor môže byť riešený aj pred všeobecným súdom. Ďalej bolo v citovanom článku uvedené, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Už z uvedeného textu je podľa názoru exekučného súdu zrejmé, že povinný pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohol získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy.
16. Z obsahu Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, znenie rozhodcovskej zmluvy a možnosť dlžníka - povinného odstúpenia od Rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť Rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali Rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie Rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie Rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
17. Výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom ako dôvod zastavenia exekúcie je formulovaný značne široko. Obyčajne sa rozpor s ordre public chápe ako "poistka" pred núteným výkonom cudzích exekučných titulov v prípadoch, keď povaha tribunálu, priebeh konania alebo uložená povinnosť sú v rozpore s verejným poriadkom štátu výkonu. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorým bol tento dôvod zastavenia exekúcie do Exekučného poriadku doplnený, "tento dôvod bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku SR. Dôvod zastavenia je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom. Pojem verejný poriadok nachádzame vo vnútroštátnej úprave vo viacerých právnych predpisoch a to tak hmotnoprávnych, ako aj procesných, no jeho legálnu definíciu však spravidla neobsahujú. Vymedzenie uvedeného pojmu vo vnútroštátnej úprave môžeme nájsť v ustanovení § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), ktorý pod názvom Verejný poriadok uvádza, cit.: „Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým
zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že univerzálnu definíciu pojmu verejný poriadok nie je možné uviesť. Jedná sa totiž o neurčitý právny pojem podliehajúci zmenám v čase, v priestore a v konkrétnej situácii. Pojem verejný poriadok obsahuje tie základné zásady medzinárodného, európskeho a vnútroštátneho práva, ktorých zachovávanie a dodržiavanie je v danom čase, na danom mieste a v konkrétnej situácii nevyhnutné pre napĺňanie obsahu pojmu právny štát a demokratické zriadenie a ktorých dodržiavanie zabezpečuje pre spoločnosť pokoj, verejnú bezpečnosť a mier. 18. Exekučný súd musí zvažovať aj skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom. Oprávnený má legitímne právo očakávať nútený výkon exekučného titulu. Pokiaľ by exekučný súd zastavil exekúciu pre rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom, znemožnil by oprávnenému výkon takéhoto rozhodnutia a tým by zasiahol do práva oprávneného na spravodlivý súdny proces. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, okresný súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť, nakoľko okresný súd nezistil rozpor exekučného titulu so zákonom ani s verejným poriadkom.
19. Na základe vyššie uvedeného, okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).