Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: N. X., G.. M.. B.., G. G. Š. XXXX/XX, XXX XX G., IČO: 47 469 081proti žalovaným 1/ G. G., Z.. G.., G. G. U. XX, XXX XX H., IČO: 00 151 653 zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/238, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2/ S., G.. M.. B.., G. G. R.V. X, XXX XX Y., IČO: 36 764 281 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o určenie dobrovoľnej dražby z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Dňa XX.X.XXXX žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, dobrovoľná dražba vykonaná dňa XX.XX.XXXX žalovaným v 2/ rade, osvedčená Notárskou zápisnicou T., T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ktorej boli vydražené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese G., obci G., katastrálne územie G., zapísané na W. Č.. XXXX, byt č. X, vo vchode č. X na X. poschodí, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici Š. v podiele X/X, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, postavený na pozemku

- parcele X. -Y. parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 v C. XX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, pozemok na parcele C-KN parc. č. XXXX/XXX o výmere XXXm2 v podiele XX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX v prospech žalobcu, je neplatná.

2. V žalobe žalobca uviedol, so žalovaným v 2/ rade uzatvoril dohodu o zložení zábezpeky v súvislosti s vykonaním dražby bytu č. 8, na 1. poschodí, vchod 2, bytového domu súp. č. XXXX, ulica Študentská v G., postavený na pozemku ako parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/ XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 s príslušenstvom zapísané Okresným úradom G., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie: G. (ďalej len ako „nehnuteľnosť“). Podľa žalobcu v predmetnej dohode o zložení zábezpeky žalovaný v 2/ rade zatajil podstatné skutočnosti a to, že navrhovateľ dražby Slovenská sporiteľňa, a. s. nie je prednostným záložným veriteľom, teda po vydražení predmetu dražby prejdú na vydražiteľa pohľadávky zákonného záložného veriteľa, ktorá skutočnosť bola natoľko závažná a dôležitá, že dražobník mal povinnosť uviesť túto skutočnosť do dohody o zložení zábezpeky. Absencia zatajenia takto závažného faktu podľa žalobcu výrazným spôsobom zasahuje do práva vydražiteľa.

Žalovaný v 2/ rade zverejnil v Obchodnom vestníku oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zn. XXX/XXXX, kde však žiadnym spôsobom neuviedol závažné skutočnosti súvisiace s prechodom záväzkov na vydražiteľa a teda, že navrhovateľ dražby žalovaný v 2/ rade nie je prednostným veriteľom, resp. že prednostný veriteľ nebude z výťažku dražby ani čiastočne uspokojený a teda, že na vydražiteľa prechádzajú záväzky zákonného záložného veriteľa. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť dňa XX.XX.XXXX vydražením. Následne na to, mu dražobná spoločnosť D. - dražobná spoločnosť s. r. o. oznámila začatie výkonu záložného práva na nehnuteľnosť, ktorú žalobca nadobudol v dražbe dňa XX.XX.XXXX.

Žalobca taktiež napadol rozvrh vydražených peňazí, kedy nedošlo k uspokojeniu zákonného záložného veriteľa, čo dnes už ustálená súdna prax uznáva. Podľa právneho názoru žalobu z výťažku dražby mal byť prednostne uspokojený zákonný záložný veriteľ, čo v tomto prípade absentuje. Ďalším pochybením žalovaného v 2/ rade je fakt, že žalovaný v 2/ rade vykonal dražbu bez súhlasu zákonného záložného veriteľa, pričom od spoločnosti D. - dražobná spoločnosť bol písomne informovaný o skutočnostiach, že Viam - dražobná spoločnosť s. r. o. realizuje výkon záložného práva pre zákonného prednostného záložného veriteľa. Aj napriek tomuto písomnému upozorneniu nedošlo k upusteniu od dražby, ale k jeho realizácií.

Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade pri výkone záložného práva realizáciou opakovanej dobrovoľnej dražby porušili viaceré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - Oznámenie o opakovanej dražbe zn. XXX/ XXXX, Dohoda o zloženie zábezpeky a Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa X.X.XXXX.

4. Súd v zmysle ust. a (ďalej len ako „CSP) doručoval žalovaným žalobu s prílohami, spolu s uznesením s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a procesným poučením, pričom žalovaný v 1/ rade si listiny prevzal dňa XX.X.XXXX a žalovaný v 2/ rade S. XX.X.XXXX.

5. Dňa XX.X.XXXX doručil súdu svoje vyjadrenie žalovaný v 2/ rade, ktorý navrhol súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení žalovaný v 2/ rade uviedol, že predmetná dražba bola opakovanou dražbou vykonanou po riadnom oznámení jej konania zo dňa XX.XX.XXXX zverejnenom v súlade s ustanovením o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 2/ rade poukázal, že dohoda, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou neobsahuje podpisy tak žalovaného 2/ v rade, ako ani žalobcu, preto považuje za sporné akú dohodu a s akým obsahom považuje žalobca za imperfektnú a z dôvodu údajnej absencie osobitných upozornení zo strany žalovaného v 2/ rade adresovaných žalobcovi, za neplatnú. Z opatrnosti a v záujme zachovania právnej istoty však žalovaný v 2/ rade uviedol, že došlo k uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, avšak je toho názoru, že jej obsahom nemusia byť pod sankciou jej neplatnosti také obsahové náležitosti, resp. vyhlásenia dražobníka, na ktoré poukazuje v doručenej žalobe samotný žalobca. Žalobca neoznačil žiadne ustanovenie zákona, z ktorého by takáto povinnosť mala žalovanému v 2/ rade vyplývať.

Podľa žalovaného v 2/ rade tvrdenia žalobcu o nedostatkoch oznámenia o konaní dražby nie sú ničím podložené a najmä, že ako také nenachádzajú oporu v zákone. Žalovaný v 2/ rade uverejnil Oznámenie o konaní dražby v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, pričom v predmetnom oznámení na strane 3 až 4 uviedol v časti „práva a záväzky viaznuce na predmete dražby,“ všetky ťarchy a poznámky zapísané v tom čase na liste vlastníctva, na ktorom bola zapísaná dražená nehnuteľnosť. Žalovaný v 2/ rade poukázal na skutočnosť, že žalobca opätovne nepoukázal na konkrétne ustanovenie zákona, podľa ktorého by mala žalovanému v 2/ rade vyplývať povinnosť uviesť v Oznámení o konaní dražby také ďalšie údaje, resp. skutočnosti, ktorých údajnú absenciu v Oznámení o konaní dražby namieta žalobca.

Žalovaný v 2/ rade tiež poukázal, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný v 2/ rade mal údajne vykonať dražbu bez súhlasu zákonného záložného veriteľa, a to napriek tomu, že mal údajne dostať od spoločnosti D. - dražobná spoločnosť písomné informácie. Žalovaný v 2/ rade bol viazaný Zmluvou o realizácii opakovanej dražby uzatvorenou so žalovaným v 1/ rade dňa

XX.XX.XXXX, a teda nemohol pristúpiť, mimo zákonom obligatórne určených dôvodov, k upusteniu od konania dražby. Záverom poukázal na skutočnosť, že žalobca sa sám a dobrovoľne zúčastnil dražby, pričom bolo na jeho slobodnom uvážení, či má záujem nadobudnúť predmet dražby do svojho vlastníctva alebo nie. Žalovaný v 2/ rade má za to, že v čase konania dražby mal žalobca všetky potrebné informácie, ktoré vyplývali tak z verejne dostupných zdrojov, ako aj z Oznámenia o konaní dražby, aby sa mohol slobodne rozhodnúť ako bude na dražbe postupovať.

6. Dňa XX.X.XXXX doručil súdu vyjadrenie žalovaný v 1/ rade, v ktorom navrhol súdu žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení poukázal, že určenie neplatnosti dražby je určenie špecifickej právnej skutočnosti (t. j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu), a tohto určenia sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené (skutočnosti, ktoré majú byť tvrdené a preukázané), ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne prejednanie, resp. prípadne vecne opodstatnená. Uvedenými podmienkami sú 1) spochybnenie platnosti záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení tohto zákona o dobrovoľných dražbách, 2) preukázanie toho, že tým bol žalobca dotknutý na svojich právach, pričom sa jedná o podmienky kumulatívne. V žalobnom návrhu však absentujú ako úplné tvrdenia vo vzťahu k prvej podmienke, tak i úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej.

Podľa žalovaného v 1/ rade v žalobe je produkovaných viacero rôznych tvrdení, odvolávajúcich sa na rôzne skutočnosti, uvedené tvrdenia však nielenže nie sú preukazované, ale predovšetkým vôbec nie sú relevantné. Žalobca si nesplnil ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú a preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a nemôže byť so svojou žalobou úspešný.

Žalovaný v 1/ rade poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej z ust. veta prvá zákon o dobrovoľných dražbách nepochybne vyplýva, že v prípade porušenia ustanovení , môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby (rozsudok NS SR sp. zn. z 28.1.2014), a tiež podľa ktorej ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní vopred, ktorá povinnosť mu vyplýva z v spojení s , pričom porušenie tejto povinnosti veriteľom síce nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle môže však byť spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu (uznesenie NS SR, sp. zn. z 3.10.2013)

K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v 2/ rade neuviedol závažné skutočnosti súvisiace s prechodom záväzkov na vydražiteľa a teda, že navrhovateľ dražby Slovenská sporiteľňa, a.s. nie je prednostným veriteľom, resp. že prednostný veriteľ nebude z výťažku dražby ani čiastočne uspokojený, žalovaný v 2/ rade uviedol, že ide o neúplné a procesne nerelevantné tvrdenie, keďže sa netvrdí a nepreukazuje porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, opäť sú vyslovované nijako relevantne neodôvodnené a nepreukázané domnienky a navyše úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej („dotknutosti na právach“).

Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že žalobca tvrdí, že nadobudol nehnuteľnosť dňa XX.XX.XXXX vydražením, uvedené nijako nepreukazuje (rovnako ako nepreukazuje konanie dražby). To, či žalobcovi následne (t. j. po konaní dražby) dražobná spoločnosť D. - dražobná spoločnosť s. r. o. oznámila začatie výkonu záložného práva na nehnuteľnosť, ktorú žalobca nadobudol v dražbe dňa XX.XX.XXXX, nie je skutočnosťou, ktorá by mohla mať akýkoľvek vplyv na konanie o určenie neplatnosti dražby. Podstatou konania v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a to na základe toho, že v priebehu dražobného konania došlo k tak závažnému porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, že tieto vady (s ohľadom na ich závažnosť) spôsobujú (spôsobili) ujmu na právach subjektu, ktorý sa takéhoto určenia domáha a sú dôvodom na vyslovenie neplatnosti dražby (ako prostriedku ultimaratio) a je úplne vylúčené aby dôvod neplatnosti dražby bola skutočnosť, ktorá nastala neskôr (t.j. po vykonaní dražby). Podľa žalovaného v 2/ rade je zrejmé, že čas rozvrhu výťažku z dražby nielenže nie je upravený zákonom o dobrovoľných dražbách, ale nepochybne

časovo spadá do obdobia po vykonaní dražby a tak z logiky veci nemôže mať vplyv na skutočnosti už nastavšie.

7. Súd v zmysle ust. doručoval vyjadrenia žalovaných žalobcovi s uznesením s výzvou na vyjadrenie, ktoré si žalobca prevzal dňa XX.XX.XXXX. Žalobca podaním doručeným dňa 25.10.2019 požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, avšak žalobca ani v predĺženej lehote vyjadrenie nepodal.

8. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 10.3.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorému súd doručoval predvolanie na pojednávanie a ktoré si v úložnej lehote neprevzal, súdu sa zásielka vrátila dňa X.X.XXXX, kedy nastala fikcia doručenia predvolania na pojednávanie, súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu.

9. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade na pojednávaní zhodne zotrvali na svojich písomných podaniach, na ktoré odkázali. Obaja poukázali, že žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia, ktorými by žalobca preukazoval porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Preto žalovaní zhodne navrhli súdu, aby žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, s podaniami žalovaných a s prílohami predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav, ktorý právne takto posúdil:

11. Z oznámenia o opakovanej dražbe zn. XXX/XXXX zverejnenej v obchodnom vestníku 95/2019 zo dňa vydania XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ako dražobník a žalovaný v 1/ rade ako navrhovateľ dražby oznámili opakované kolo dražby na deň XX.X.XXXX v mieste konania R. H. v Prešove, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť - byt č. X v bytovom dome so súp. č. XXXX, vo vchode č. X v G. spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. G..

12. Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe vyplýva, že dražobník s obchodným menom S., G.. M.. B.. pre navrhovateľa dražby G. G., a. s. bude vykonávať dražbu v R. H. v Prešove dňa XX.X.XXXX ako opakované kolo dražby, pričom predmetom dražby je byt č. X vo vchode č. X na prvom poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX - bytový dom na ul. Š. v G. s príslušenstvom.

Z časti tohto oznámenia „Práva a záväzky viaznuce na predmete dražby“ vyplýva uvedenie tiarch:

- v zmysle zák. záložné právo v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov - č. z. 228/00,,

- pod D.-XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX vecné právo k bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. X, ktoré spočíva v predkupnom práve predávajúceho, t. j. I. G. - č. z. XXXX/XX,

- pod D.-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX záložné právo k bytu č. X a prísl. v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX

- č. z. XXXX/XX,

- na základe F.-XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX exekučné záložné právo k bytu č. X a prísl. na základe Exekučného príkazu J. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX vydaného Exekútorským úradom I.. M. G., súdnym exekútorom, oprávneným vo veci je C. G. G., a. s. - č. z. XXXX/XX, a poznámok

- pod C.-XXX/XX Upovedomenie o začatí exekúcie, ktorá sa vykoná predajom nehnuteľnosti bytu č. X s prísl. J. XXX/XX vydané Exekútorským úradom I.. M. G.B., súdnym exekútorom

- pod C.-XXX/XX Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva k bytu č. X s prísl. na základe J. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. N.. Ľ. K., súdny

- pod C.-XXX/XX Oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe bytu č. X s prísl. v prospech záložného veriteľa: G. G., a. s.,

- pod C.-XXX/XX Oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe - bytu č. X s prísl. v prospech oprávneného: Spoločenstvo vlastníkov bytov, Š. XXXX/XX, XXX XX G.

- pod C.-XX/XX Oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe zn. D.: X-X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX - bytu č. X s prísl., prednostný záložný veriteľ: Spoločenstvo vlastníkov bytov 1467/30, so sídlom Š. XXXX/XX, XXX XX G., IČO: 378 829 37, S.: D. - dražobná spoločnosť s .r. o.,

- pod C.-XX/XX Oznámenie o dražbe zn. D.: X-X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bytu č. X na s prísl., navrhovateľ dražby: G. D. H. XXXX/XX, dražobník: D. - dražobná spoločnosť s. r. o.

Ďalej v tomto oznámení je uvedený popis predmetu dražby, opis stavu predmetu dražby, spôsob stanovenia ceny predmetu dražby, najnižšie podanie, minimálne prihodenie, výška dražobnej zábezpeky, spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením, dátum a miesto obhliadky predmetu dražby, podmienky odovzdania predmetu dražby a uvedenie notára osvedčujúceho priebeh dražby.

V poučení uvedenom v tomto oznámení sú uvedené podmienky podania žaloby o určenie neplatnosti dražby, lehotu na podanie takejto žaloby, povinnosti osoby domáhajúcej sa určenia neplatnosti dražby, účastníkov súdneho konania o neplatnosť dražby.

13. Z dohody o zložení zábezpeky uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade vyplýva, že žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ za účelom uspokojenia svojej splatnej pohľadávky požiadal žalovaného v 2/ rade ako dražobníka o vykonanie dobrovoľnej dražby vydražením zálohu - bytu č. X vo vchode č. X na prvom poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX - bytový dom na ul. Š. D. G. s príslušenstvom, pričom žalobca informoval žalovaného v 2/ rade dňa XX.X.XXXX o svojom zámere zúčastniť sa na opakovanom kole dražby. Predmetom tejto dohody je záväzok žalobcu uhradiť žalovanému v 2/ rade zábezpeku vo výške 1.500,- eur a urobiť na dražbe podanie a záväzok žalovaného v 2/ rade vrátiť zábezpeku žalobcovi v dohodnutých prípadoch.

14. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že spoločnosť D. - dražobná spoločnosť s. r. o. oznámila žalobcovi spolu so Spoločenstvom vlastníkov bytov XXXX/XX, G. začatie výkonu záložného práva a to predajom zálohu na dražbe. Dôvodom na začatie výkonu záložného práva je skutočnosť, že dlžník nesplnil zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, ktorá vznikla z titulu neuhradených dlhov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vrátane poskytnutých služieb.

15. Podľa ust. o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoDD“)dražbou sa na účely tohto konania rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

16. Podľa ust. § 2 písm. g) ZoDD vydražiteľom na účely tohto zákona sa rozumie účastník dražby, ktorému bol udelený príklep.

Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoDD účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoDD dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoDD navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

17. Podľa ust. § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník

predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa ust. § 21 ods. 3 ZoDD osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

Podľa ust. § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

18. Podľa ust. stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa ust. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

Podľa ust. nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

19. Dobrovoľnou dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby na osobu, ktorá spomedzi vopred neurčeného okruhu osôb prítomných na dražbe urobí najvyššiu ponuku a na ktorú prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby. Ak vykonaním dobrovoľnej dražby dôjde k porušeniu ustanovení ZoDD, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby je potrebné uplatniť najneskôr posledný deň trojmesačnej prekluzívnej lehoty plynúcej odo dňa príklepu, inak toto právo zanikne (okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu - vtedy je možné sa domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto trojmesačnej lehoty).

20. Účastníkmi súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia byť povinne všetky subjekty uvedené v ust. § 21 ods. 4 ZoDD - navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník predmetu dražby a osoba dotknutá na svojich právach porušením ustanovení ZoDD. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť súd len v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, ktoré sa začalo na základe žaloby podľa ust. § 21 ods. 2 ZoDD. Žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je pritom oprávnená podať akákoľvek osoba, ktorá tvrdí, že porušením ustanovení ZoDD bola dotknutá na svojich právach. Pokiaľ ide o vymedzenie okruhu osôb, proti ktorým má žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby smerovať, je nevyhnutné vychádzať z ust. § 21 ods. 4 ZoDD. Z tohto ustanovenia, v ktorom je obsiahnutý taxatívny výpočet účastníkov súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb vymedzených v ust. § 21 ods. 4 ZoDD nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť nevyhnutne žalovaným subjektom alebo jedným zo žalovaných subjektov. Na strane žalovaných, prípadne aj na strane žalobcov tak v súdnom konaní o určenie neplatnosti dražby vzniká pluralita strán v spore.

21. Z hľadiska vecnej legitimácie sa súdneho konania na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa § 21 odseku 2 ZoDD, čím vzniká nerozlučné procesné spoločenstvo. Ide o nútené spoločenstvo, pri ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinností sa výsledok dražby týka. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní, je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia).

22. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie má pevnú oporu v dikcii ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD ako aj v konštantnej judikatúre. Citovaným ustanovením zákona je jednoznačným a taxatívnym spôsobom daný okruh účastníkov dražby, pričom je na ťarchu žalobcu (ktorý je dominus litis a teda výlučne on určuje okruh účastníkov) to, že takéto zákonné ustanovenie si vyložil nesprávnym spôsobom napriek jednak poučeniu uvedenému v oznámeniu o opakovanej dražbe a jednak existujúcej širokej judikatúre obsahujúcej aj detailný výklad tohto ustanovenia. Je nesporné, že účastníci tohto špecifického konania tvoria nerozlučné spoločenstvo a keďže ide o závažný zásah do vlastníckych práv, je nevyhnutné, aby boli rozhodnutím dotknuté všetky v zákone určené strany.

23. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. V prejednávanej veci keďže žalobca v žalobe označil na strane žalovaných len dražobnú spoločnosť a navrhovateľa dražby a neoznačil predchádzajúceho vlastníka ako nerozlučného spoločníka popri dražobnej spoločnosti a navrhovateľa dražby, súd podanú žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

24. Výkladom ust. § 21 ods. 4 ZoDD a povahou spoločenstva strán sporu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 30.6.2009, sp. zn. , od ktorého právnych záverov nemá tunajší súd sa dôvod odchýliť. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR dospel k záveru, že ak osoba patriaca do okruhu osôb podľa ust. § 21 ods. 4 ZoDD nevystupuje na strane žalobcu (resp. žalobcov), musí vystupovať na strane žalovaných subjektov, ktorí predstavujú nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov konania. V prejednávanej veci sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom odvolacieho súdu, ktorý žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, podanú predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby proti dražobníkovi a vydražiteľovi predmetu dražby, zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalobca nezažaloval navrhovateľa dražby ako jedného z nerozlučných a nútených spoločníkov.

25. Súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania sa nezaoberal žalobcom namietanými dôvodmi neplatnosti dražby. Skutočnosť, kedy nie sú žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zažalované všetky osoby, ktoré ako nerozluční spoločníci musia byť zažalovaní, je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd musel zaoberať konkrétnymi námietkami žalobcom namietanými porušeniami ustanovení ZoDD.

26. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešní v konaní boli žalovaní v 1/ a v 2/ rade, preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.