Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-137-2019.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/137/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Q. XXXX/XX, zastúpeného AK: Mgr. Ondrej Bartošovič, so sídlom, Šaľa, Pázmaňa 2020/30, Šaľa, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, zastúpeného splnomocnencom: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom Martin, P.O.Hviezdoslava 10625/23B, o neplatnosť právneho úkonu, o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26Csp/125/2018-126 zo dňa 6. decembra 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku dňa 10.1.2019 (včas) podal odvolanie žalobca s tým, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dňa 20.9.2019 zobral žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že pôvodný žalovaný postúpil svoju pohľadávku, ktorej sa týkali sporné právne úkony a došlo k mimosúdnemu urovnaniu žalobcu s postupníkom. Zároveň navrhol, aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Na výzvu odvolacieho súdu žalovaný vyjadril výslovný súhlas so späťvzatím žaloby a z dôvodu, že žalobca zavinil zastavenie konania navrhol priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Zároveň uviedol, že žaloba tak ako je od počiatku podaná je meritórne nedôvodná. Ďalej poukázal na to, že uvedené „...došlo k mimosúdnemu urovnaniu žalobcu s postupníkom) nie je nijako preukazované (nepreukázanie tvrdenie je z procesného hľadiska tvrdením meritórne de facto neexistujúcim), ale nijako sa netýka žalovaného (... došlo k mimosúdnemu urovnaniu žalobcu s postupníkom), navyše predmetom sporu bolo predovšetkým určenie neplatnosti štyroch zmlúv, pričom účastníkom zmluvy, tým kto zmluvu uzatváral je i v prípade (nijako nepreukázaného), postúpenia pohľadávky zo mzdy vždy ten, kto zmluvu uzatváral (t. j. žalovaný), nie postupník, ten je iba vlastníkom určitého majetkového práva (oprávnenia) zo zmluvy vyplývajúceho a navyše neplatnosť zmluvy (zmlúv) resp. otázku neplatnosti, nie je možné mimosúdne urovnať - zmluva alebo platná je alebo nie je (bez ohľadu na to, či sa „účastníci“ prípadne dohodli o opaku) a už vôbec nie s postupníkom. Uvedené, nijako nepreukázané a navyše i teoreticky nedôvodné tvrdenia sa týkajú nejakého (nijako neidentifikovaného) údajného postupníka (t. j. subjektu iného, ako je žalovaný), nie žalovaného, navyše uvedené subjekty (žaloba a postupník) sa mali dohodnúť nevedno o čom, keďže žalobca uvedené nielen nepreukazuje
ale ani len netvrdí, (netvrdí, že ich dohoda sa týka vôbec sporu, uvádza, že sa len mimosúdne dohodli, nevedno o čom). Zastavenie konania zavinil žalobca, naznačovanie, že sa dohodol nevedno s kým a nevedno o čom, a že by uvedené malo mať vplyv na (ne) priznanie náhrady trov konania žalovanému je úplne zrejmé nedôvodné a vedené zrejmou snahou o zbavenie sa majetkovej zodpovednosti za vedenie nedôvodného sporu.
4. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej inštancie vyššie citovaným rozsudkom, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť (žalobca podal odvolanie), došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby (v celom rozsahu), s ktorým žalovaný na výzvu súdu (v zmysle § 370 ods. 2 Civilného sporového poriadku) vyjadril svoj výslovný súhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 Civilného sporového poriadku, odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, zároveň rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
10. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).
11. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).
12. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská má odvolací súd za to, že ak žalobca zobral žalobu späť po vydaní rozsudku z dôvodu, že žalovaný postúpil svoju pohľadávku a došlo k mimosúdnemu urovnaniu žalobcu s postupníkom, z procesného hľadiska platí, že je to práve žalobca, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Je nutné poukázať na to, že žalobca nepreukázal, že správanie žalovaného po podaním žaloby bolo dôvodom jej späťvzatia, keďže svoje tvrdenie o postúpení
pohľadávky (a jej konkretizáciu), ako aj samotnú existenciu a obsah mimosúdneho urovnania nijakým spôsobom nepreukázal. Pričom ani netvrdil, že mimosúdne urovnanie uzavrel (práve) so žalovaným, iba uviedol (všeobecne), že s postupníkom bez jeho bližšieho označenia, ktorý však ani zjavne nie je stranou sporu.
13. S poukazom na záver uvedený v odseku 12, o nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 CSP a § 262 CSP tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho konania) v plnom rozsahu voči žalobcovi, keďže žalobca zavinil zastavenie konania, čím sa žalovaný z procesného hľadiska v konaní stal plne úspešným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 a contrario CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).