Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Csp/125/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: E. Z.Č., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. XXXX/XX, Š., zastúpený: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát, Pazmáňa 2020/30, Šaľa, proti žalovanému: Slovesnká sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, Tomášikova 48, Bratislava, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36865036, P.O.Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o neplatnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou súdu dňa 29.06.2018 žalobca žiadal súd, aby určil, že 1/Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2007 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je neplatná, aby určil, že 2/ Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 04.07.2008 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je neplatná, aby určil, že 3/ Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.10.2007 uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom je neplatná, aby určil, že 4/ Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.07.2008 uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom je neplatná, ďalej aby určil, že 5/ žalovaný nie je oprávnený navrhovať vykonanie dražby vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, a to nehnuteľností nehnuteľnosti vedené Katastrálnym odborom na Okresnom úrade Šaľa, okres Šaľa, obec Šaľa, k. ú. Šaľa , zapísané na LV č . XXXX ako : Parcely registra „C' evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. XXXX/X Zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2 parc. č. XXXX/X Zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 parc. č. XXXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2

vedené pod B l v spoluvlastníckom podiele 1/1- ina, pričom výlučným vlastníkom predmetu dražby zapísaného na LV č. XXXX je žalobca, v spoluvlastníckom podiele 1/1; nehnuteľnosti vedené Katastrálnym odborom na Okresnom úrade Šaľa, okres Šaľa, obec Šaľa, k. ú. Šaľa, zapísané na LV č. 5918 ako: byt č. 1 na 2 p. vo vchode č. XXA, nachádzajúci sa v polyfunkčnej budove so súp. č. XXXX postavenom na parcelách registra „C" evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2; popis stavby: polyfunkčná budova. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape ako: parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, je vo veľkosti XXXX/XXXXX-in, vedené pod B l v spoluvlastníckom podiele 1/1-ina; nehnuteľnosti vedené Katastrálnym odborom na Okresnom úrade Šaľa, okres Šaľa, obec Šaľa, k. ú. Šaľa, zapísané na LV č. XXXX ako: byt č. X na 2 p. vo vchode č. XXA, nachádzajúci sa v polyfunkčnej budove so súp. č. XXXX postavenom na parcelách registra „C" evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2; popis stavby: polyfunkčná budova. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape ako: parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, je vo veľkosti 5608/64443-in, vedené o spoluvlastníckom podiele 1/1-ina; nehnuteľnosti vedené Katastrálnym odborom na Okresnom úrade Šaľa, okres Šaľa, obec Šaľa, k. ú. Šaľa, zapísané na LV č. XXXX ako: nebytový priestor 4-1, na prízemí vo vchode č. XXX, nachádzajúci sa v polyfunkčnej budove so súp. č. XXXX postavenom na parcelách registra „C" evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2; popis stavby: polyfunkčná budova. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape ako: parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 ml, parc. č, XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, je vo velkosti 34870/64443-in, o spoluvlastníckom podiele 1/1-ina; nehnuteľnosti vedené Katastrálnym odborom na Okresnom úrade Šaľa, okres Šaľa, obec Šaľa, k. ú. Šaľa, zapísané na LV č. 5918 ako: nebytový priestor 1-2, na prízemí vo vchode č. 266, nachádzajúci sa v polyfunkčnej budove so súp. č. XXXX postavenom na parcelách registra „C' evidovaných na katastrálnej mape ako parc . č . XXXX/ X , zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere155 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 ml, parc. č. XXXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2; popis stavby: polyfunkčná budova. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape ako: parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, je vo veľkosti 11077/64443-in, o spoluvlastníckom podiele 1/1-ina; pričom výlučným vlastníkom predmetu dražby zapísaného na LV č. XXXX je žalobca, v spoluvlastníckom podiele 1/1.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, zmluvami, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že v roku 2007 uzatvoril žalobca so žalovaným v Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len úverová zmluva) vo výške 156.000,-€ (4.700.000,-SK) a v roku 2008 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len úverová zmluva 1) vo výške 126.000,- € (3.800.000,-SK). Predmetom oboch úverových zmlúv bolo poskytnutie Splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností, ktoré tvorili aj záloh záložných zmlúv. Žalobca uzatvoril úverové zmluvy v roku 2007 a v roku 2008 ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Žalobca si prostredníctvom týchto úverov chcel zabezpečiť vlastné bývanie (obydlie) - rodinný dom a jeho rekonštrukciu, tak ako to je vymedzené v predmete úverových zmlúv, pričom druh poskytnutých úverov žalovaným bol konkretizovaný ako Úver Plus na bývanie. Ako úverová zmluva, tak úverová zmluva 1 boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré boli a sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Zálohom záložnej zmluvy z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX boli nehnuteľnosti - Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam"(ďalej len záložná zmluva) k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, Záložná zmluva zo dňa 18.10.2007, zálohom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej len záložná zmluva 1) zo dňa 04.07.2008, ktorý zabezpečoval pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0202744200 boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území Šaľa, obec Šaľa, okres Šaľa, vedené správou katastra Šaľa. Žalobca použil prostriedky poskytnuté z úverových zmlúv na dostavbu a rekonštrukciu nehnuteľností: prestavbu a prístavbu rodinného domu a príslušenstva, garáže a pozemkov, čo dokazuje účel úveru v úverových zmluvách ako aj Znalecký posudok č. 5/2009, ktorý bol vyhotovený pre účel uzatvorenia záložnej zmluvy znalkyňou Z.. Z. E., P.. Č.. XXX XXX, znalkyňou v odbore odhadu hodnoty nehnuteľností. Žalobca teda preukázateľne použil prostriedky poskytnuté na základe úverových zmlúv na svoje súkromné účely. Žalobca uzatvoril úverové zmluvy ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv nekonala v rámci svojej podnikatel'skej alebo obchodnej činnosti. Žalovaný v 1. rade pri uzatváraní zmlúv so žalobcom konal ako právnická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv konala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Ked'že záložné právo má charakter akcesorického záväzku, je zrejmé, že ako úverové zmluvy -ako úverová, tak záložné zmluvy - sú zmluvy spotrebiteľského charakteru, ide jednoznačne o spotrebiteľské zmluvy. V roku 2009 bola nehnuteľnosť z rodinného domu preklasifikovaná na polyfunkčnú budovu, avšak z hľadiska posúdenia právneho statusu spotrebiteľa je rozhodujúci okamih uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorého účastníkom sa stala nepodnikajúca fyzická osoba ako spotrebiteľ. Neskoršia zmena jeho statusu (fyzická osoba sa stane podnikateľom) nemení nič na charaktere spotrebitel'skej zmluvy. V § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sú vymenované náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ, musí obsahovať. Sporné úverové zmluvy neobsahujú údaje:- celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, - dobu trvania zmluvy, - podmienky, ktoré upravujú úrokovú sadzbu po ukončení doby fixácie výšky úrokov,

- informácie o všeobecných uplatniteľných úrokových sadzbách - RPMN - úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok - právo spotrebiteľa na splatenie úveru pred lehotou splatnosti Zmluva takisto neobsahuje žiadny „návod" resp. vysvetlenie pre spotrebiteľa, akým spôsobom sa rozdeľuje výška mesačnej splátky na istina príslušenstvo, teda neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V prípade argumentácie, že úver zabezpečený záložným právom nie je spotrebiteľským úverom, poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., resp. na prípady, keď' zálohom sú hnuteľné veci. Najzávažnejšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je započítanie splátok najskôr na dlžné splatné príslušenstvo až potom na istinu.. Hoci, ako je vyššie spomenuté, zo zmluvy nie je zrejmé pre žalobcu ako spotrebiteľa, ako žalovaný „rozložil" pohľadávku na istinu a úroky, avšak z vyčíslenia pohľadávok zo dňa 14.05.2018 (na žiadosť žalobcu) k úverovej zmluve a úverovej zmluve 1, jasne vyplýva, že žalovaný započítaval platby žalobcu na plnenie z úverových zmlúv najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzkov. Takto započítavané platby dávajú žalovanému ako dodávateľovi finančnej služby možnosť použiť splátku úveru aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu žalobcu ako spotrebiteľa. Takéto započítavanie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značnú nerovnováhu vo vzťahu veriteľa a dlžníka, teda dodávateľa a spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ má v prvom rade záujem na prednostnom splatení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Takéto započítavanie najskôr na príslušenstvo a potom istinu spôsobuje nerešpektovanie vôle

spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na druhej strane umožňuje žalovanému bezvýhradne presadzovať svoje záujmy v zmluvnom vzťahu. Príslušenstvo pohľadávok z úverovej zmluvy a úverovej zmluvy 1 vyčíslené a nárokované žalovaným je neplatné, aj z dôvodu, že nie je dané, jasné a zrozumiteľné, ako k výške príslušenstva žalovaný dospel. Podľa žalovaného sa súčasťou úverových zmlúv (resp. úverové zmluvy sa riadia) stávajú aj tzv. Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), avšak VOP žalobca ako spotrebiteľ nikdy nepodpísal a nikdy ani neobdržal. Ak však tieto podmienky, ktoré majú tvoriť súčasť zmluvy, resp. podmienky, na ktoré sa zmluva odvoláva, nie sú podpísané stranou zmluvy (spotrebiteľom), tieto podmienky a ustanovenia sú voči spotrebiteľovi neúčinné. Je pravda, že žalobca sa v rokoch 2014, 2015 dostal do finančnej krízy, kedy nebol schopný určitý čas plniť (bol s plnením v omeškaní) alebo plnil len čiastočne, avšak túto svoju finančnú krízu zodpovedne diskutoval s veriteľom - žalovaným . Žalobca sa však v roku 2016 snažil splniť svoj záväzok resp. aj splátky, s ktorými bol v omeškaní, avšak je zrejmé, že neúmerne vysokými úrokmi, ktoré si žalovaný nárokoval a ktoré neboli nijako žalobcovi ako spotrebiteľovi vyčíslené, bolo namáhavé aj pri najväčšej snahe žalobcu plniť bezdôvodné nároky žalovaného . Žalovaný nevyužil svoje právo straty splátok a vyhlásenia predčasnej splatnosti v čase, ked' bol žalobca v omeškaní so splátkami, teda nevyužil toto právo, tak ako zákon káže do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ale naopak, žalovaný pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v čase, ked' žalobca plnil pravidelne (riadne a včas). Mimoriadna splatnosť pohľadávok nastala ku dňu 13.12.2016, pričom z výpisov z účtov jasne vyplýva, že žalobca v tomto roku riadne plnil, teda v roku 2016 nenastal prípad trojmesačného omeškania splátky, ktorú by veriteľ mohol využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Dňa 23.05.2018 0 10:00 hod. sa mal v Nitre konať opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej predmetom mal byť súbor vecí (ktoré sú zálohom záložných zmlúv klasifikované po Rozhodnutí Stavebného úradu Šaľa) a to nehnuteľností nachádzajúce sa v k.ú. Šaľa, obec Šaľa, okres Šaľa, zapísané na LV č. XXXX vedené Katastrálnym odborom na OÚ Šaľa. Žalovaný 1) ako záložný veriteľ a navrhovateľ dražby nikdy žalobcovi písomne neosvedčil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky kumulatívne vo všetkých 3 prvkoch. Žalovaný 1) ako záložný veriteľ a navrhovateľ dražby nikdy písomne neosvedčil pravosť pohľadávky, a nikdy písomne nevyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť, čím nenaplnil dikciu ustanovenia § 7 ods. 2 ZDD, a teda dražba nemohla a nemala byť vykonaná. Úverová zmluva a Úverová zmluva 1 sú neplatné hlavne z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, nedodržania zákonných princípov ochrany spotrebiteľa, a z dôvodu že nimi boli poskytnuté 2 úvery celkovej výške 282 000,00 € bez dodržania primeranej odbornej starostlivosti a bez dostatočného preverenia majetkovej, príjmovej a celkovej sociálnej situácie žalobcu, pričom žalovaný pri poskytovaní úverov sa uspokojil len stým, že hodnota zálohu podstatne prevyšuje úverovanú istinu, a svoju pohľadávku „mal v bezpečí". Záložná zmluva a Záložná zmluva 1 sú neplatné primárne z dôvodu, že sú akcesorickými zmluvami k neplatným úverovým zmluvám, a pri samostatnom posudzovaní záložných zmlúv aj z dôvodu absencie podstatných náležitostí záložnej zmluvy, ktorými sú určenie najvyššej výšky istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená, a spôsobu výkonu záložného práva. Žalovaný napokon nie je oprávnený navrhovať vykonanie dražby najmä z dôvodov, že záložné zmluvy sú neplatné, na základe čoho záložne právo de iure neexistuje. Pokiaľ by aj súd uznal záložné zmluvy za platné, tak je potrebné dôjsť k záveru, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená v rozpore so zákonom, a teda žalovaný by sa mohol výkonom záložného práva domáhať len zaplatenie resp. uspokojenia pohľadávky v rozsahu zameškaných splátok, čo je vzhľadom na hodnotu zálohu zjavne neprimerané. Na základe nezákonne vykonanej mimoriadnej splatnosti navyše nie je možné vykonať dražby, nakoľko podmienka vyhlásenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky je „nepravdivé" a nekorešponduje s reálnym stavom.

5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, s poukazom na to, že Žalovaný (domnelý) "žalobný nárok" v celom rozsahu neuznáva, v žalobnom návrhu je uvedených množstvo skutkových a právnych tvrdení, pri väčšine z nich však nie je zrejmé, aký je vzťah týchto tvrdení a tohto konania (obsah ktorého vymedzil sám žalobca), rovnako je oprávnené tvrdiť (a tieto tvrdenia žalovaný nižšie v texte riadnym spôsobom zdôvodní), že množstvo uvádzaných tvrdení, či úvah nie je len nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, ale že sa tiež jedná o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s právnym stavom veci a na viacerých miestach žaloby dochádza zo strany žalobcu k tomu, že sú prezentované tvrdenia vyslovene nepravdivé, či zavádzajúce, navyše s predmetom konania nesúvisiace. Rozsah a obsah návrhu viac ako jednoznačne indikujú záver, že žalobca sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Žalobný návrh je neúplný, generický kompilát,

ignorujúci podstatnú časť relevantných právnych noriem, pričom sú uvádzané tvrdenia, predovšetkým právne, ktoré sa návrhu samotného (resp. jeho relevantného právneho odôvodnenia) týkajú len minimálne, prípadne sa uvádzajú tvrdenia (predovšetkým právne) nielen nedôvodné, ale priamo odporujúce kogentným právnym normám a ich ustálenému výkladu, tak ako ho podali najvyššie súdne autority. Výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenia pôvodcu podania ako dlžníka a záložcu, konkrétne povinností vyplývajúcich o.i. z ustanovenia § 151m ods. 4 na čo najdlhšiu dobu. Ak v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 spôsobilá (t.j. úplná) žaloba musí obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh a ak v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 je explicitne zakázané nahrádzať opísanie rozhodujúcich skutočností odkazom na označené dôkazy a zároveň ak zákon stanovuje, že ak sa jedná o podanie, ktoré je neúplné alebo nezrozumiteľné (t.j. podanie ktoré by v prípade jeho úplnosti mohlo byť žalobou), musí byť jeho pôvodca vyzvaný na opravu, resp. doplnenie takéhoto nespôsobilého podania a to pod hrozbou odmietnutia podania (§ 129 a pokiaľ podanie perfektné nie je, nie je možné o ňom konať, je nutné konštatovať, že podanie označené ako žaloba nie je podaním úplným a riadnym (a teda sa nejednalo o spôsobilú žalobu), čo vylučuje možnosť, aby súd o uvedenom podaní ako o žalobe konal. Ak sa pôvodca podania domáha určenia, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je neplatná / Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je neplatná, je takýto návrh (každý z nich) nezrozumiteľný a neurčitý, úverová zmluva (žiadna z nich) nie je dostatočne špecifikovaná - nie je zrejmé o ktorú zmluvu konkrétne ide (nie je uvedený jej predmet, ale ani strany, hmotnoprávny účastník sa v petite neoznačuje opisom, uvedením jeho procesného postavenia, ale konkrétnych individualizačných znakov - t.j. meno, priezvisko / obchodné meno, dátum narodenia / IČO, prípadne ďalší individualizačný znak). Ak sa pôvodca podania určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.10.2007 uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom je neplatná / Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.07.2008 uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom je neplatná, je takýto návrh (každý z nich) nezrozumiteľný a neurčitý, záložná zmluva (žiadna z nich) nie je dostatočne špecifikovaná - nie je zrejmé o ktorú zmluvu konkrétne ide (nie je uvedený jej predmet, ale ani strany, hmotnoprávny účastník sa v petite neoznačuje opisom, uvedením jeho procesného postavenia, ale konkrétnych individualizačných znakov - t.j. meno, priezvisko / obchodné meno, dátum narodenia / IČO, prípadne ďalší individualizačný znak), predmetom záložnej zmluvy je zriadenie záložného práva vo vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti, pričom táto musí byť identifikovaná dostatočne zrozumiteľne, o.i. uvedením druhu nehnuteľnosti, LV, katastrálneho územia, obce a okresu atď. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že takýto návrh je neurčitý a tak materiálne nevykonateľný. Žaloba o určenie, že zmluva je neplatná, resp. určenie, že žalovaný nie je oprávnený navrhovať vykonanie dražby vo vzťahu k nehnuteľnostiam, je žalobou, ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale určenie právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. Teoreticky sa tak môže jednať - ak by na to boli splnené procesné podmienky - výlučne o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 pís. d) a nie o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 pís. c) CSP. Podmienky stanovené v ustanovení § 137 pís. d) sú dve, pričom sa jedná o podmienky kumulatívne. 1. musí sa jednať o určenie právnej skutočnosti, právnej skutočnosti inej ako je určenie práva alebo právneho vzťahu (§ 137 pís. d) v spojitosti s ustanovením § 137 pís. c) a contrario), 2. Možnosť učenia takejto právnej skutočnosti musí explicitne vyplývať z ustanovenia osobitného predpisu. Prípustnosť takejto špecifickej určovacej žaloby musí tvrdiť a preukázať žalobca a to uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa. Ak v právnom poriadku takáto osobitná právna norma nie je, nejedná sa o žalobu procesne prípustnú. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti záložnej zmluvy v osobitnom konaní, či neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá nie je zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. určenie, že žalovaný nie je oprávnený navrhovať vykonanie dražby vo vzťahu k nehnuteľnostiam, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. I v uvedenom prípade je aplikovateľná konštantná judikatúra NS SR, stanovujúca (vo vzťahu k určovacím návrhom), že ak sa nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení (resp. ak sa nepreukáže právne ekvivalentná požiadavka existencie právnej normy umožňujúcej žalovať na takéto špecifické určenie), je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (t.j. meritórne). Uvedené konštatoval Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006, keď uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ . Aj ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby

sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). 79. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).“. (Uznesenie NS SR, sp.zn. 4 Cdo 89/2007). Ako vyplýva z predmetných úverových zmlúv, žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 18.10.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0202583945, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 156.000,-€ (4.700.000,-Sk). 94. Pôvodca podania ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 4.7.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0202744200, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 126.000,-€ (3.800.000,-Sk). 95. Oba úvery boli poskytnuté na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností. Dňa 22.9.2009 bolo vydané rozhodnutie Stavebného úradu (Mesta Šaľa) v zmysle ktorého sa povoľuje zmena nedokončenej stavby

- Stavebné úpravy a prístavba rodinného domu súp. č. 1765, zmena využitia na polyfunkčnú budovu na Ul. Nitrianskej v Šali, umiestnenej na pozemkoch pare. č. 3426/1,2,3.5,6,7,8,9,10,11 kat. územie Šaľa v rozsahu: stavebné úpravy I. a II. NP za účelom nového dispozičného riešenia stavby - podľa projektovej dokumentácie, I. NP: prevádzka ručnej autoumyvárky, drobné opravy osobných áut bez karosárskych a autolakovníckych prác, predajné a skladové priestory, II. NP: obchodné priestory, sklad, hygienické zariadenia, v podkroví zostáva samostatná bytová jednotka. Úverové prostriedky tak boli použité vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti (zálohu) tak, že výsledkom stavebnej činnosti sú v absolútne prevažujúcej miere podnikateľské priestory (t.j. priestory majúce "nespotrebiteľský charakter", prevádzka ručnej autoumyvárky, drobné opravy osobných áut bez karosárskych a autolakovníckych prác, predajné a skladové priestory, obchodné priestory, sklad, hygienické zariadenia). Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva je zrejmé, že zálohom sú o.i. nebytový priestor č. 1 - 2, 4 - 1, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach vo výške 34870/64443 + 11077/64443, t.j. spolu len tieto dva nebytové priestory tvoria viac ako 70 % podlahovej plochy uvedenej budovy (34870/64443 + 11077/64443), z uvedeného je zrejmé, že nebytová funkcia je výrazne dominantná. 99. V uvedenom prípade je rozhodujúce reálne použitie prostriedkov. Je rovnako nepochybné, že uvedený zámer mal dlžník už v čase uzatvárania zmlúv, keďže už nasledujúci rok po získaní uvedených prostriedkov žiada v administratívnom konaní i o formálne povolenie takejto zmeny. Dôležité je skutočné použitie prostriedkov a nie to, čo niekto formálne deklaruje, ak žalobca (dlžník) pri uzatváraní úverových zmlúv tieto podstatné skutočnosti neuviedol, môže to navyše zakladať vo vzťahu k žalobcovi osobitný typ právnej zodpovednosti. Právna ochrana nie je založená na formálnych skutočnostiach, ale na reálnom, materiálnom obsahu právneho vzťahu, ako opakovane uvádza Ústavný súd SR, konštantne judikuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje - ako v tomto prípade - určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom (Nález ÚS SR z 5.10.2011, č.k. I. ÚS 351/2010, Nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013, rozhodnutia č.k. IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 306/2010. Predmetné úverové zmluvy a záložné zmluvy, ktoré uzatváral žalobca, nepochybne nie sú zmluvami spotrebiteľskými, finančné prostriedky boli primárne použité na nespotrebiteľský účel (nebytové priestory, obchodné priestory). Žalobca rozsiahlo argumentuje vo vzťahu k údajným porušeniam zákona č. 129/2010 Z.z. avšak uvedený zákon č. 129/2010 Z.z. (ale ani jeho "predchodca", zákon č. 258/20021 Z.z.), sa na uvedené zmluvy nemôže vzťahovať ani teoreticky, nielenže sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 pís. a) a e) zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (platného a účinného v čase uzatvárania uvedených zmlúv): (2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, vzhľadom na výšku úverov a ich účelovosť by boli vždy zmluvami, na ktoré by sa zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikoval. Ako už bolo uvedené medzi výkonom

záložného práva a (ne)možnosťou výkon vykonať, ak úver nie je zosplatnený, neexistuje žiaden priamy korelát. Výkon záložného práva nie je závislý na tom, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas. Žalobca sa zaoberá údajnými porušeniami zákona č. 527/2002 Z.z., uvedené však môže uplatniť v na to určenom špecifickom konaní, konaní podľa ustanovenia § 21 zák. č. 527/2002 Z.z. Vo vzťahu k tvrdeniam o údajnej neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu existencie neprijateľných podmienok je potrebné uviesť, že nielenže sa nejedná o zmluvy spotrebiteľské, ale tiež to, že neprijateľná podmienka (ak by aj v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá bola, čo však určite nie je tento prípad) nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu (a to i teoreticky úplne vylučuje správnosť tvrdení žalobcu). Jedinou výnimkou je právna situácia, kedy bez uvedených podmienok nemôže zmluva existovať, čo však rozhodne nie je tento prípad (bez ohľadu na to, že v zmluvách žiadne neprijateľné podmienky nie sú a že sa nejedná o spotrebiteľské zmluvy. Žiadal, aby súd postupoval v súlade s procesnými návrhmi žalovaného, vyzval pôvodcu podania na odstránenie vád podania, v prípade, ak k odstráneniu vád nedôjde, aby podanie odmietol, v prípade, ak k odstráneniu vád dôjde, žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu ako zjavne nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

6. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52a ods. 2 ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

11. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53c ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

15. Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 137 písm. d/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Vo vzťahu k žalovaným namietaným procesným nedostatkom žaloby v podobe neurčitosti, nejasnosti a nevykonateľnosti žalobného petitu mal súd za to, že žalobný petit formulovaný v bodoch 1/ až 4/ (ods. 1 odôvodnenia rozsudku) je dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný, dostatočne je špecifikovaný a konkretizovaný právny úkon, ktorý žalobca žiadal určiť ako neplatný, a to uvedením jeho názvu s príslušným číslom zmluvy, dátumom jej uzatvorenia, ktoré údaje kumulatívne uvedené konkretizujú napádaný právny úkon tak, že vylučujú jeho zameniteľnosť s iným právnym úkonom, pričom označenie zmluvných strán ako „žalobca“ a „žalovaný“ (namiesto žalovaným žiadaného označenia) je s poukazom na identifikáciu žalobcu a žalovaného v úvode žaloby správnym postupom, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalobný petit v bodoch 1/ až 4/ je dostatočne jasným, zrozumiteľným a aj vykonateľným.

18. Súd sa však v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného o tom, že napadnuté právne úkony nie sú spotrebiteľskými zmluvami a už vôbec nie súd spotrebiteľskými úvermi, na základe čoho je vylúčená aplikácia § 52 a nasl. OZ, ako aj z.č. 129/2010 Z.z., na čom žalobca založil právnu argumentáciu žiadaného určenia neplatnosti právnych úkonov. žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 18.10.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0202583945, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 156.000,-€ (4.700.000,-Sk). 94. Pôvodca podania ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 4.7.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0202744200, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 126.000,-€ (3.800.000,-Sk). 95. Oba úvery boli poskytnuté na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností. Dňa 22.9.2009 bolo vydané rozhodnutie Stavebného úradu (Mesta Šaľa) v zmysle ktorého sa povoľuje zmena nedokončenej stavby - Stavebné úpravy a prístavba rodinného domu súp. č. 1765, zmena využitia na polyfunkčnú budovu na Ul. Nitrianskej v Šali, umiestnenej na pozemkoch pare. č. 3426/1,2,3.5,6,7,8,9,10,11 kat. územie Šaľa v rozsahu: stavebné úpravy I. a II. NP za účelom nového dispozičného riešenia stavby - podľa projektovej dokumentácie, I. NP: prevádzka ručnej autoumyvárky, drobné opravy osobných áut bez karosárskych a autolakovníckych prác, predajné a skladové priestory, II. NP: obchodné priestory, sklad, hygienické zariadenia, v podkroví zostáva samostatná bytová jednotka. Úverové prostriedky tak boli použité vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti (zálohu) tak, že výsledkom stavebnej činnosti sú v absolútne prevažujúcej miere podnikateľské priestory (t.j. priestory majúce "nespotrebiteľský charakter", prevádzka ručnej autoumyvárky, drobné opravy osobných áut bez karosárskych a autolakovníckych prác, predajné a skladové priestory, obchodné priestory, sklad, hygienické zariadenia). Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva je zrejmé, že zálohom sú o.i. nebytový priestor č. 1 - 2, 4 - 1, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach vo výške 34870/64443 + 11077/64443, t.j. spolu len tieto dva nebytové priestory tvoria viac ako 70 % podlahovej plochy uvedenej budovy (34870/64443 + 11077/64443), z uvedeného je zrejmé, že nebytová funkcia je výrazne dominantná. 99. V uvedenom prípade je rozhodujúce reálne použitie prostriedkov. Je rovnako nepochybné, že uvedený zámer mal dlžník už v čase uzatvárania zmlúv, keďže už nasledujúci rok po získaní uvedených prostriedkov žiada v administratívnom konaní i o formálne povolenie takejto zmeny. Dôležité je skutočné použitie prostriedkov a nie to, čo niekto formálne deklaruje, ak žalobca (dlžník) pri uzatváraní úverových zmlúv tieto podstatné skutočnosti neuviedol, môže to navyše zakladať vo vzťahu k žalobcovi osobitný typ právnej zodpovednosti. Právna ochrana nie je založená na formálnych skutočnostiach, ale na reálnom, materiálnom obsahu právneho vzťahu, ako opakovane uvádza Ústavný súd SR, konštantne judikuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje - ako v tomto prípade - určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom (Nález ÚS SR z 5.10.2011, č.k. I. ÚS 351/2010, Nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013, rozhodnutia č.k. IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 306/2010. Predmetné úverové zmluvy a záložné zmluvy, ktoré uzatváral žalobca, nepochybne nie sú zmluvami spotrebiteľskými, finančné prostriedky boli primárne použité na nespotrebiteľský účel (nebytové priestory, obchodné priestory). Žalobca rozsiahlo argumentuje vo vzťahu k údajným porušeniam zákona č. 129/2010 Z.z. avšak uvedený zákon č. 129/2010 Z.z. (ale ani jeho "predchodca", zákon č. 258/20021 Z.z.), sa na uvedené zmluvy nemôže vzťahovať ani teoreticky, nielenže sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 pís. a) a e) zákona

č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (platného a účinného v čase uzatvárania uvedených zmlúv): (2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, vzhľadom na výšku úverov a ich účelovosť by boli vždy zmluvami, na ktoré by sa zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikoval. Ako už bolo uvedené medzi výkonom záložného práva a (ne)možnosťou výkon vykonať, ak úver nie je zosplatnený, neexistuje žiaden priamy korelát. Výkon záložného práva nie je závislý na tom, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas. Žalobca sa zaoberá údajnými porušeniami zákona č. 527/2002 Z.z., uvedené však môže uplatniť v na to určenom špecifickom konaní, konaní podľa ustanovenia § 21 zák. č. 527/2002 Z.z. Vo vzťahu k tvrdeniam o údajnej neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu existencie neprijateľných podmienok je potrebné uviesť, že nielenže sa nejedná o zmluvy spotrebiteľské, ale tiež to, že neprijateľná podmienka (ak by aj v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá bola, čo však určite nie je tento prípad) nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu (a to i teoreticky úplne vylučuje správnosť tvrdení žalobcu). Jedinou výnimkou je právna situácia, kedy bez uvedených podmienok nemôže zmluva existovať, čo však rozhodne nie je tento prípad (bez ohľadu na to, že v zmluvách žiadne neprijateľné podmienky nie sú a že sa nejedná o spotrebiteľské zmluvy. Vzhľadom na uvedený záver predmetné právne úkony nemôžu byť neplatnými podľa §53 a nasl. OZ, na základe čoho súd žalobu v danej časti zamietol.

19. Vo vzťahu k bodu 5/ žalobného petitu sa súd opätovne bez výhrad stotožnil s argumentáciou žalovaného, a teda mal za to, že ide o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 pís. d) a nie o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 pís. c) CSP. Podmienky stanovené v ustanovení § 137 pís. d) sú dve, pričom sa jedná o podmienky kumulatívne. 1. musí sa jednať o určenie právnej skutočnosti, právnej skutočnosti inej ako je určenie práva alebo právneho vzťahu (§ 137 pís. d) v spojitosti s ustanovením § 137 pís. c) a contrario), 2. Možnosť učenia takejto právnej skutočnosti musí explicitne vyplývať z ustanovenia osobitného predpisu. Prípustnosť takejto špecifickej určovacej žaloby musí tvrdiť a preukázať žalobca a to uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa. Ak v právnom poriadku takáto osobitná právna norma nie je, nejedná sa o žalobu procesne prípustnú. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti záložnej zmluvy v osobitnom konaní, resp. určenie, že žalovaný nie je oprávnený navrhovať vykonanie dražby vo vzťahu k nehnuteľnostiam, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. I v uvedenom prípade je aplikovateľná konštantná judikatúra NS SR, stanovujúca (vo vzťahu k určovacím návrhom), že ak sa nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení (resp. ak sa nepreukáže právne ekvivalentná požiadavka existencie právnej normy umožňujúcej žalovať na takéto špecifické určenie), je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (t.j. meritórne). Uvedené konštatoval Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006, keď uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ . Aj ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). 79. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).“. (Uznesenie NS SR, sp.zn. 4 Cdo 89/2007). Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol v plnom rozsahu.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovaný ako plne úspešná strana sporu má právo na 100% náhrady trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.