Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-243-2015.pdf
PDF · 115.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/243/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci žalobcu: T. M., O.Ý. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX U., X. Č.. XX, štátny občan SR, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Klemovou so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, proti žalovaným X. L. T., O.. X.XX.XXXX, V. U. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, X. M. T., O.. XX.X.XXXX, V. U. H.. c.č XXX/ X, U., štátna príslušnosť SR, X. U. P., O..XX.X.XXXX, V. O. H.. c.č XXXX/XX, P., štátna príslušnosť SR, X. U. L., O.. XX.X.XXXX, V. Y. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, X. R. L., O.. X.XX.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, X. Y. D., O.. XX.X.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, X. X. E., O.. X.X.XXXX, V. Y. H..c.čXXX/X, U., štátna príslušnosť SR, počas konania dňa XX.X. XXXX zomrela, X. U. R., O.. XX.XX. XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X U., štátna príslušnosť SR, X. L. D., O.. XX.XX. XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, G.. T. D., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. P. F., O.. XX.X.XXXX, V. H.. F. c.č XXXX/XX, U., štátna príslušnosť SR, XX. F. E., O.. X.X.XXXX, V. U. - B. c.č XXXX, štátna príslušnosť SR, XX. C. U., O.. XX.X.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. C. M., O.. XX.X.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. T. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. P. G., O.. XX.X.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. P. G., O.. XX.X.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. P. G., O.. XX.X.XXXX, V. Š. H.. c.č XX, U., štátna príslušnosť SR, XX. U. M., O.. XX.X.XXXX, V. O. H.. c.č XXXX/XX, P., štátna príslušnosť SR, XX. X. T., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. L. I., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. H.. č.. XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. U. C., O.. X.X.XXXX, V. F. c.č XX, U., štátna príslušnosť SR, XX. U. C., O.. XX.X.XXXX, V. F. c.č XX, U., štátna príslušnosť SR, XX. Y. X., O.. X.XX.XXXX, V. N. XX, U., štátna príslušnosť SR, XX. O. X., O.. XX.X.XXXX, V. N. XX, U., štátna príslušnosť SR, všetci zastúpení advokátom JUDr. Lukášom Tykom so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava o zaplatenie 3.097,61 Eur s príslušenstvom (po zmene žaloby 9.163,41 Eur s príslušenstvom), rozhodol
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaným v 1. až 25. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorom nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 10.09.2015 sa domáhal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne proti žalovaným v 1. - 25. rade zaplatenia pôvodne sumy vo výške 3.097,61 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 9.8.1995 nadobudol od svojich rodičov T.Š. M. R. L. M., V. P. H.. Č.. X, U. nehnuteľnosti - dom so súp. č. XXX a pozemok, na ktorom tento dom stojí s parc. č. XXXX - K. P. D. X. XXX U., P. F. P.. Č.. XXXX - X. D. X.
XXX U. R. P. P.. Č.. XXXX - K. D. X. XXX U., M.. Ú.. U. R. X. Z. Č. V. K. O. G. Č.. XXXX. Vklad vlastníctva bol povolený dňa 9.8.1995 pod č. X. XXXX/XX Správou katastra P., Z.. Č.. D. Ú. X. P., katastrálny odbor. 2. Na základe rozhodnutia D. P., katastrálny odbor zo dňa 31.3.2014 č. D.-P.-M.. X/XXXX/ROEP U., právoplatného dňa 24.4.2014 bol schválený ROEP v k. ú. U., na základe ktorého sa k časti pozemkov opísaných v bode I žaloby obnovila evidencia jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností a tieto boli vedené následne na LV č. XXXXX P. M.. Ú.. U. O. D. P., M.Á. D. R. P. F. P.. Č.. XXX/X - X. D. X. XXX U. R. P.. Č.. XXX - X. D. X. XXX U.. 3. Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 22.9.2014 boli pozemky zamerané a boli ním vytvorené pozemky s parc. č. XXXX/XX- K. P. R. O. D. X.U. XXX U., F. P.. Č.. XXXX/XX-K. P. R. O. D. X. XX U., F. P.. Č.. XXXX/XX - K. P. R. O. D. X. XX U., F. P.. Č.. XXXX/XX - K. P. R. O. D. X. XX U., R. F. P.. Č.. XXXX/XX -K. P. R. O. D. X. XX U. X. M.. Ú.. U. - v prítomnosti vedené na LV č. XXXXX M.. Ú.. U.. X. Podľa LV č. XXXX D. X. P., katastrálny odbor sú žalovaní v 1. až 25. rade vedení ako vlastníci bytov v bytovom dome so súpisným číslom 856 stojacom na pozemku parc. č. XXXX/X R. P. F. P.. Č.. XXXX/X v meste U. na Y. H. ako aj ako spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení vyššie uvedeného bytového domu. Pozemky, na ktorých tento bytový dom stojí nie sú v ich výlučnom vlastníctve a ani spoluvlastníctve. 5. Ako vyplýva z GP XX/XXXX vyššie citovaný bytový dom so súp. č. XXX na Y. H.. Č.. X, U. sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pričom pozemky s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX M.. Ú.. U. O. G. Č.. XXXXX používajú žalovaní ako obslužné pozemky, lebo na nich parkujú svoje osobné motorové vozidlá a tiež tieto pozemky tvoria prístupovú cestu do garáží, ktoré sa nachádzajú v bytovke. Tieto pozemky sú zároveň priľahlými pozemkami k predmetnému bytovému domu. 6. Podľa znaleckého posudku súdneho znalca C.. R. Č.. XXX/XXXX zo dňa 25.5.2015 hodnota týchto pozemkov opísaných vyššie predstavuje sumu 42.600 € a ročný nájom za ne predstavuje sumu 6.633 €/m2, čo za rok predstavuje sumu 3.097,61 € (467 m2x 6,633,-€/m2). 7. So žalovanými sa snažil žalobca dohodnúť mimosúdne o majetkovom vysporiadaní vyššie citovaných pozemkov, navrhol im ich odkúpenie, na cene, za ktorú by im bol ochotný pozemky odpredať, sa nedohodli. Keďže žalovaní jeho pozemky užívajú, nič mu za užívanie neplatia, za obdobie od 1.6.2014 do 1.6.2015 sa jeho úkor bezdôvodne obohatili, navrhol tak, ako je rozpísané na strane 11 žaloby, aby súd zaviazal každého zo žalovaných na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za dobu od 1.6.2014 do 1.6.2015 spolu s ročným úrokom z omeškania od podania žaloby až do zaplatenia. 8. Žalovaní v 1. - 22. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 8.12.2015 prostredníctvom právnej kancelárie uviedli, že nárok žalobcu nepovažujú za dôvodný a majúci oporu v platnej právnej legislatíve SR, nakoľko žalobca si nárok odvodzuje od ust. § 451a nasl. Občianskeho zákonníka a tvrdí, že žalovaní sa na jeho úkor obohacujú tým, že užívajú pozemky bez právneho dôvodu, čo oni namietajú, nakoľko v zmysle § 23 ods.5 z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov im vzniklo zo zákona vecné bremeno k dotknutým pozemkom, t.j. medzi žalobcom a žalovanými existuje právny dôvod, ktorý založil právo na užívanie pozemkov žalovanými, ktoré právo vyplýva priamo zo zákona a preto nie je možné v danom prípade hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Žalobca sa domáha finančného nároku za užívanie nielen parc. č. XXXX/X, ktorá je preukázateľne zastavaným pozemkom bytovým domom, v ktorom žalovaní bývajú, ale i k ďalším nezastavaným pozemkom- priľahlým a to k parc. č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX, pričom žalovaní 1., 2., 8., 9., 12-14., 21-24. reálne využívajú len časť pozemku parc. č. XXXX/X a to ako prístupovú cestu do garáží nachádzajúcich sa v bytovom dome. Zostávajúca asfaltová časť pozemku nie je žalovanými žiadnym spôsobom užívaná, je priamo a verejne prístupná z cestnej komunikácie a časť pozemku je verejne prístupná ako zeleň, resp. park, pričom celá parcela je z jej ľavej strany z pohľadu od cestnej komunikácie ohraničená bytovým domom Y. H.. Č.. X a zároveň i obyvateľmi tohto bytového domu ne/využívaná rovnako ako žalovanými a verejnosťou. Zostávajúce parcely XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX sú zamerané, zakreslené a reálne využívané ako vonkajšie parkovacie státia, ktoré sú voľné podľa obsadenosti využívané obyvateľmi predovšetkým bytového domu na Y. X prípadne obyvateľmi ďalších bytových domov v okolí. Žalobca sa teda domáha voči žalovaným odplaty za užívanie podstatne väčšieho rozsahu - m2 - jeho nehnuteľností, ako žalovaní reálne užívajú. Uviedli, že znalecký posudok Ing. R. je v rozpore so znaleckým posudkom C.. C. N., ktorý majú oni k dispozícii, podľa ktorého je ročné bezdôvodné obohatenie za 1 m2 1,498,-€, t.j. spolu 699,57 €, teda nie je zrejmá skutočná výška ročného bezdôvodného obohatenia za 1 m2. Okrem toho podľa žalobcom označenej darovacej zmluvy žalobca dotknuté pozemky nikdy nenadobudol, predmetom darovania boli len pozemky uvedené v bode I žaloby, avšak nie parcela č. XXX/X R. XXX, t.j. nie je jednoznačne určené vlastníctvo žalobcu k dotknutým pozemkom. Uviedli, že žalovaná v 23.
rade zomrela a nie je pasívne legitimovaná. S poukazom na uvedené navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania. 9. Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní zo dňa 27.4.2016 uviedol, že v zmysle § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z. z. žalovaným vzniklo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu k jeho pozemkom, avšak v uvedenom paragrafe nie je uvedené, že toto právo je bezodplatné, preto v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ on má nárok na primeranú odplatu od žalovaných za užívanie jeho pozemkov, i keď žalovaní majú právo jeho pozemky užívať s poukazom na ust. § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z. z. Z dôvodu rozporu znaleckých posudkov navrhol, aby súd vo veci ustanovil znalca za účelom určenia všeobecnej hodnoty pozemkov a znej vypočítal výšku odplaty za užívanie jeho pozemkov žalovanými. Písomným podaním zo dňa 4.5.2016 uviedol PZ žalobcu, že žalovaná v 7. rade X. E. O.. X.X.XXXX K. Y. XX.X.XXXX, Y. V. P. U.. C.. Y. X.M., O.. X.XX.XXXX R. C.. O. X., O.. XX.X.XXXX. XX. Písomným podaním zo dňa 31.5.2017 upravil žalobca petit žaloby, rozšíril žalobu o zaplatenie 6.159,22 € a rozšíril okruh žalovaných o manželov X., súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.10.2017 pripustil v súlade s ust. §§ 79 CSP, 139 CSP a 142 ods. 1, 2 CSP zmenu petitu žaloby a rozšírenie okruhu žalovaných. 11. Právna kancelária žalovaných 1. až 23. rade k zmene žaloby zo dňa 31.5.2017 uviedla, že zmena žaloby je nedôvodná čo do právneho dôvodu žalovanej pohľadávky ako aj do jej výšky. Trval na tom, že uplatnená pohľadávka žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neobstojí, žalobca neunesie dôkazné bremeno, že žalovaní užívajú jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, alebo z neplatného právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko ako už uviedol predtým, žalovaným vzniklo priamo zo zákona k nim vecné bremeno, t.j. existuje právny titul užívania pozemkov, a preto je podľa ich názoru riešiť otázku, či za užívanie pozemkov patrí žalobcovi náhrada. Uviedli, že žalobca sám vo svojom podaní zo dňa 27.4.2016 uvádza, že žalovaným vzniklo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemkom uvedeným v žalobe. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove v rozsudku zo dňa 22.04.2009 sp. zn. XCo XXX/XXXX „finančný nárok žalobcu nie je možné posúdiť ani ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže pri takomto nároku by žalovaní museli užívať pozemok bez právneho dôvodu. Žalovaní majú tento právny dôvod, a to práve vznikom už spomínaného zákonného vecného bremena, a preto sa nejedná o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.“ 12. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove v rozsudku zo dňa 06.05.2013 sp. zn. XCo/ XX/XXXX „finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia, čo vyplýva aj zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhl. č. 492/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena vykoná tak, že práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú zistením výhody, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených 20-timi a pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo trvať, najviac však 20-timi.“ Vo vzťahu k prípadnému premlčaniu takéhoto prípadného nároku žalobcu je potrebné poukázať na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. C. Ú. XXX/XXXX zo dňa 03.11.2011 podľa ktorého „nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena je majetkovým právom a každé majetkové právo podlieha premlčaniu. V danom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia lehota. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci objektívny moment, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Nepochybne sa právo mohlo uplatniť v deň účinnosti zákona o vlastníctve bytov, teda 1.9.1993, trojročná lehota preto uplynula 1.9.1996. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove uvedeného vyššie, podľa ktorého: “Ako bolo vyslovené v rozsudku KS v Prešove z 27.6.2011 sp. zn. XXCo XX/XXXX, XXCo XX/ XXXX, nárok na zaplatenie finančnej náhrady za vznik vecného bremena má iba ten, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena, t.j. v čase účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., t.j. k 1.9.1993, ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, v danom prípade žalobca už nadobudol pozemok s vecným bremenom a keďže vecné bremená prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, nie je možné, aby ako ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku existujúcim vecným bremenom sa mohol úspešne domáhať finančnej náhrady, keďže vlastníctvo k dotknutým pozemkom nadobudol žalobca darovacou zmluvou zo dňa 09.08.1995 a na základe rozhodnutia X/XXX/ROEP U., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2014, žalobca nie je preto vecne legitimovaný požadovať finančnú náhradu za vznik vecného bremena, nakoľko nebol vlastníkom pozemkov v čase vzniku vecného bremena. Poukázali súčasne aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. R. XXXX sp. zn. XCdo XX/XXXX podľa ktorého: “bez ohľadu na to, či vlastník pozemku, ktorému 1. septembra 1993 (deň účinnosti z. č. 182/1993) vzniklo právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté ex lege v zmysle ust. § 23 ods. 5 tohto zákona, túto náhradu uplatnil, alebo neuplatnil, resp. či
mu náhrada bola alebo nebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku (bez ohľadu na to, kto ním je), nepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva.“ 13. Žalovaní namietli aktívnu legitimáciu žalobcu a súčasne uplatnili námietku premlčania nároku žalobcu. 14. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2018 uviedla, že žalobca ponúkol žalovaným odpredaj jeho pozemkov za cenu uvedenú v ZP Ing. R., na cene k dohode so žalovanými nedošlo, okrem toho zistila, že žalovaní podali návrh na zápis ich vecného bremena do katastra nehnuteľností, čo sa týka priľahlých pozemkov. Toto právo malo byť zapísané do KN dňom účinnosti ZOVB t.j. 1.9.1993, v tomto čase bolo vlastníkom priľahlých pozemkov SBDO v Pezinku, čo vyplýva z LV č. XXXXX M.. Ú.. U. a z LV z ktorého však nevyplýva ťarcha vecného bremena žalovaných a ani skutočnosť, že na pozemku parc. č. XXXX/X stojí bytový dom súp. č. XXX. Ťarcha žalovaných (ich oprávnenie z vecného bremena) nevyplýva ani z LV č. XXXX M.. Ú.. U.. Poukázala na ust. § 5 ods. 1 písm. c) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase prevodu domu, podľa ktorého zmluva okrem iného musí obsahovať aj určenie a popis priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré časti priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a neb. priestorov a mala obsahovať aj úpravu práv k pozemku k zastavanému domom a priľahlého pozemku, žiadny priľahlý pozemok v zmluve o prevode vlastníctva definovaný nebol, preto podľa jej názoru žalovaní nepreukázali tvrdenie o existencii vecného bremena na týchto pozemkoch, parcely č. XXXX/XX-XX teda nemajú status priľahlých pozemkov. 15. Podaním zo dňa 05.12.2019 právna zástupkyňa žalobcu opäť špecifikovala predmet žaloby s tým, že v súvislosti s parc. č. XXXX/X pozemkom, zastavaným BD si žalobca uplatňuje právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno, ktoré právo na neho prešlo dedením a v dôsledku univerzálnej sukcesie do práv jeho rodičov. 16. Ohľadom hmotnoprávnej námietky premlčania nároku žalobcu vznesenej žalovanými dňa 17.04.2018 navrhla, aby na ňu súd neprihliadal s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP z dôvodov, že obsah žaloby bol žalovaným známy zo žaloby zo dňa 10.09.2015 a do ich vyjadrenia sa k žalobe dňa 8.12.2015 žiadnu námietku premlčania nevzniesli a námietku premlčania nevzniesli ani 10 mesiacov po nadobudnutí účinnosti CSP vo vzťahu k nároku týkajúceho sa pozemku parc. č. XXXX/X, a taktiež obsah rozšíreného návrhu žalobcu zo dňa 31.5.2017 a predmet konania bol žalovaným známy v októbri 2017, kedy im bolo doručené uznesenie súdu zo dňa 11.10.2017 o pripustení zmeny žaloby, žalovaní vzniesli námietku premlčania proti nároku uplatnenému žalobou zo dňa 10.09.2015 až po 21,5 mesiacoch od účinnosti CSP a proti nároku uplatnenému podaním zo dňa 31.05.2017 až po viac ako 5 mesiacoch od doručenia uznesenia súdu o pripustení zmeny žaloby v ich písomnom podaní zo dňa 17.4.2018, tzn. nie včas. 17. Súd vykonal dokazovanie žalobou žalobcu, jeho postupnými úpravami petitov žaloby, vyjadreniami protistrán, výsluchmi strán sporu, dokladmi založenými súdu ku konaniu, obhliadkou na tvári miesta a dospel k názoru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. 18. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, a strany súdneho sporu skutočnosť nesporovali, že žalobca je vlastníkom v žalobe v bode I. a II. opísaných nehnuteľností v k. ú. U., žalovaní spochybnili len vlastníctvo žalobcu k parc. č. XXX/X R. XXX, rovnako nebolo sporované v konaní ani vlastníctvo žalovaných k bytom a nebytovým priestorom podľa LV č. XXXX M.. Ú.. U., X. V. Y. F.. Č.. XXX F. O. P. F. P.. Č.. XXXX/X R. XXXX/X O. Y. H.. Č.. X, U..
19. Súd s poukazom na námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom, vznesenú žalovanými, a námietku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, dospel k názoru, že žalobe s poukazom na premlčanie nároku a s poukazom na skutočnosť, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nie je v konaní aktívne legitimovaný, žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 100 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. zák. Občiansky zákonník v platnom znení, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa odseku 2 veta prvá citovaného ustanovenia premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovanej strany, že ak by išlo o sudcovskú koncentráciu, a podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu si žalovaní neuplatnili námietku premlčania včas, potom by súd musel konštatovať, že ani žalobca si neuplatnil procesnú obranu včas, a teda nenamietal uplatnenie námietky voči neskoro uplatnenému premlčaniu včas., nakoľko aj žalobca uplatnil takúto námietku až 20 mesiacov po tom, ako sa oboznámil s vyjadrením žalovaných zo dňa 17.04.2018, v ktorom bola námietka premlčania uplatnená. 21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech procesnej strany. Z uvedeného vyplýva, že zásada sudcovskej koncentrácie sa na toto konanie v zmysle uvedeného ustanovenia neaplikuje a súd musel na námietku premlčania uplatnenú žalovanou stranou prihliadať s poukazom na skutočnosť, že námietku premlčania podľa Občianskeho zákonníka môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. 22. Pokiaľ sa týka existencie resp. neexistencie priľahlých pozemkov k bytovému domu, ktorú skutočnosť namietol žalobca, je potrebné poukázať na ust. § 5 ods. 1 d) z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na základe ktorého ak zmluva o prevode bytov žalovaným neobsahuje určenie priľahlého pozemku, ide o nedostatok spôsobený pôvodným vlastníkom bytov a neb. priestorov (v danom prípade SBDO so sídlom v Pezinku), ktorý zmluvy vyhotovoval, avšak podľa názoru súdu táto skutočnosť nemá za následok neexistenciu vecného bremena na pozemkoch parc. č. XXXX/XX-XX, má za následok len nezapísanie vecného bremena do KN (zápis má však len deklaratórny charakter). Ako už bolo uvedené vyššie, existenciu vecného bremena uznal aj žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.4.2016, uznal vznik vecného bremena aj k priľahlým pozemkom. Okrem uvedeného názor, že pozemok parc. č. XXXX/XX je priľahlým pozemkom k BD podporuje aj názor D. V. V. L.. W. I., katastrálny odbor v článku, na ktorý poukázali žalovaní - Zápis vecného bremena a katastrálne konanie z pohľadu § 23 ods. 5 ZVB, v ktorom bol riešený zápis vecného bremena k obdobnému pozemku, ako je pozemok vo vlastníctve žalobcu, podľa ktorého okrem iného, ak priľahlý pozemok nie je uvedený v zmluve o prevode vlastníctva bytu je zrejmé, že k domu priľahlý pozemok v čase prvého prevodu neprináležal. Uvedené však v danom konkrétnom prípade nie je možné aplikovať, nakoľko pozemok v tomto prípade vždy bol pozemkom priľahlým k bytovému domu, čo bolo zistené aj na tvári miesta, z tohto pozemku je jediný vstup do bytového domu a to podľa názoru žalovaných už desiatky rokov pred prvým prevodom, katastrálny odbor teda zohľadnil reálny stav, ktorý je aj riadne zadokumentovaný ďalšími listinami, ktoré vlastníci bytov doložili a preto zápis vecného bremena k priľahlému pozemku vykonal, preto sa súd stotožnil so skutočnosťou a názorom žalovaných, že parc. č. XXXX/XX je priľahlým pozemkom, keďže ide o jedinú príjazdovú cestu k nebytovým priestorom bytového domu. Aj z rozhodnutia Krajského súdu v Z. zo dňa 14.8.2013 č. k. XX N. XXX/XXXX je zrejmé, že pri priľahlom pozemku ide o pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie, od postavenia stavby slúži výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom, a má pri ňom ísť o pozemok susediaci so zastavanou plochou pod domom, rovnako pozemok môže často slúžiť na prístup do bytového domu. Nie je možné analogicky priľahlý pozemok posudzovať podľa ust. § 151o ods. 3 OZ, nakoľko tu zákonodarca upravil výslovne otázku zriaďovania vecných bremien na účely prístupu vlastníka k stavbe, avšak v prípade ZVB mienil upraviť vzťah aj k pozemkom, ktoré sa postupom času od stavby domu v dôsledku spôsobu užívania domu a jeho okolia pôvodne nájomcami, neskôr vlastníkmi bytov môžu považovať za priľahlé. Súd sa v danom prípade stotožnil aj s rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.5.2011 č. k. XXC/XXX/XXXX, potvrdeným rozsudkom M. X. P. zo dňa 22.5.2012, podľa ktorého priľahlým pozemkom je pozemok, ktorý súvisí s užívaním bytového domu, jeho účelom je umožniť riadne užívanie bytového domu vlastníkmi bytov. Podľa jeho názoru podľa ust. § 23 ods. 1 prvá veta vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru sa v ZVB spája nielen so spoluvlastníctvom k pozemku, na ktorom je dom postavený, ale aj so spoluvlastníctvom k priľahlému pozemku. Na priľahlom pozemku sa môžu nachádzať príslušenstvo domu a to záhrady, stavby, oplotenia, prístrešky a iné. V konaní bolo súdu preukázané, že v prípade pozemkov vo vlastníctve žalobcu sa jedná okrem pozemku zastavaným bytovým domom aj o priľahlé pozemky, nakoľko súvisia s užívaním bytového domu a ich účelom je umožniť riadne užívanie bytového domu vlastníkmi bytov. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.10.2012 č. k. XXCo/XXX/XXXX, pokiaľ nebolo vecné bremeno zapísané do katastra, nemožno z toho vyvodiť, že neexistovalo, a preto platí, že nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, počítanej od vzniku vecného bremena zo zákona.
23. Uplatňovanie nároku žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov parc. č. XXXX/XX-XX (na ktorých parkujú motorové vozidlá) považuje súd za nedôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal v konaní, ktorí žalovaní majú osobné motorové vozidlá a parkujú na jeho pozemku, v akom časovom období a v akom rozsahu predmetné pozemky užívali, resp. užívajú, teda ani v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Súčasne nepreukázal ani skutočnosť, z akého dôvodu by mali žalovaní mu plniť spoločne a nerozdielne, t.j. podielové spoluvlastníctvo k akej veci zakladá ich solidaritu. Na obhliadke nehnuteľnosti dňa 13.5.2019 bolo súdom okrem iného zistené, že na pozemku parc. č. XXXX/XX sa nachádzajú aj smetné koše, ktoré patria obyvateľom iného bytového domu, čo žalobca nenamietol, pričom od žalovaných si uplatnil odplatu za užívanie celého pozemku. 24. Žalovaní uviedli, že v prípade spochybňovania ich vecného bremena z titulu zákonného vecného bremena podľa § 23 ods. 5 ZVB už došlo aj k vydržaniu takéhoto vecného bremena, nakoľko žalovaní práva vyplývajúce z vecného bremena vykonávali dobromyseľne po dobu viac ako 10 rokov, a teda v prípade spochybnenia zákonného vecného bremena bolo vecné bremeno vydržané. 25. Súd je názoru, že v prípade, ak by išlo o univerzálnu sukcesiu žalobcu z predchádzajúcich vlastníkov pozemkov, žalobca nemá právo domáhať sa jednorazovej náhrady za vecné bremeno z dôvodu, že nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie takejto žaloby, nakoľko podľa ustálenej judikatúry bol aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby ten, kto bol vlastníkom pozemku v čase účinnosti ZVB, t.j. dňa 01.09.1993, čo potvrdzuje aj Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.04.2018 sp. zn. IV.ÚS 264/2018: “Aj keď v danom prípade z. č. 182/1993 Z. z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 tohto zákona vzniká len za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z čl. 11 ods. 4 Listiny a čl. 20 ods. 4 Ústavy. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno“. 26. Súd dáva do pozornosti, že žalobca opakovane v súdnom konaní menil právny dôvod na zaplatenie žalovanej sumy 9.292,30 € (suma ustálená na pojednávaní dňa 5.12.2019), najskôr požadoval úhradu titulom bezdôvodného obohatenia, následne titulom náhrady za zriadenie vecného bremena, následne opätovne za bezdôvodné obohatenie a napokon čiastočne z titulu bezdôvodného obohatenia a čiastočne z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena, súd uvedené považoval za účelové zmeny žaloby zo strany žalobcu podľa aktuálnej skutkovej a právnej situácie podľa procesnej obrany žalovaných.
27. Súd s poukazom na ust. čl. 2 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Z. z. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď mal jednoznačne preukázané, že žalovaní užívajú predmetné špecifikované pozemky žalobcu na základe zákonného vecného bremena, súčasne žalobca nepreukázal v konaní, že pozemky parc. č. XXXX/XX-XX užívajú výlučne žalovaní, okrem toho právo podať žalobu nie je aktívne legitimovaným žalobca, jeho právni predchodcovia si právo uplatniť náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno neuplatnili, právo žalobcu na jednorazovú náhradu za zriadené vecné bremeno považoval súd vzhľadom na vyššie uvedené za premlčané.
28. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 civilného sporového poriadku a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobca si uplatnil proti žalovaným zaplatenia bezdôvodného obohatenia a náhrady za zriadenie vecného bremena za užívanie pozemkov k.ú. U., žalobu súd zamietol v celom rozsahu, nakoľko žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle z. č. 182/1993 o ZVB v platnom znení, pohľadávka bola premlčaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne štvormo.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok) Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)