Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cr-2-2019.pdf
PDF · 94.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-23Cr/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu : HYPATIA, s.r.o., Padelek 498, 906 38 Rohožník, IČO: 47 337 010, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. J. V., s.r.o., Nám. SNP 19, 811 01 Bratislava , IČO: 47 238 526, proti žalovanému: TEBAU, spol. s.r.o., Bojnická 18/C, 831 04 Bratislava, IČO: 31 371 337, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3, 841 02 Bratislava , IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 05.11.2018 rozhodcovským súdom ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, so sídlom Suľany,243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905 v rozhodcovskom spore, sp. zn. RD/155/2018 s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. a bod 1.3. a 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej „ len ZoRK“).
2. Žalobu odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: Dňa 25.05.2015 bola uzavretá rámcova zmluva č. 2015 XXXXXX BA medzi zmluvnými stranami OBK INSTAL PROFI, spol. s.r.o., Q. 1, XXX XX V. a žalovaným.
3. V rámcovej zmluve v článku III bode 3 je uvedené: „ Zmluvné strany tejto zmluvy sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov.. .... na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní STÁLEMU ROZHODCOVSKÉMU SÚDU pri IDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, P.O. BOX 175, 036 01 Martin“. ( k zmene rozhodcovského súdu došlo z dôvodu zmeny všeobecných obchodných podmienok žalovaného, o ktorej však neupovedomil žiadnu zo strán rámcovej zmluvy.
4. Žalobca uviedol, že nie je zmluvnou stranou rámcovej zmluvy a nepodpísal ani žiadny iný dokument na základe ktorého by sa naňho vzťahovala právomoc rozhodcovského súdu. Žalobca podpísal so žalovaným len Dohodu o ručiteľskom záväzku dňa 28.05.2015, ktorá nie je, ani nebola súčasťou rámcovej zmluvy a z dohody o ručiteľskom záväzku nevyplýva rozhodcovská doložka. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na stretnutí dňa 22.11.2018 spochybnil podpísanie Dohody o ručiteľskom záväzku svojím konateľom.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.01.2020 uviedol, že reálne jediný dôvod, pre ktorý žalobca navrhuje zrušenie rozhodcovského rozsudku, spočíva v námietke právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní voči žalobcovi.
6. Žalobca v rozhodcovskom konaní sp. Zn. RD/155/2018 ale nepodal žiadnu žalobnú odpoveď podľa § 18 ods. 4 ZoRK to znamená, že v základnom rozhodcovskom konaní ani nevzniesol pri prvom úkone vo veci samej podľa § 21 ods. 2 ZoRK námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
7. Podľa § 40 ods. 4 ZoRK: „ Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“. 8. Podľa § 17a ZoRK:“ Na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote, ak lehota nie je takto určená bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel“. 9. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK : „Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona, túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.“ 10. Vznik rozhodcovskej zmluvy, resp. vznik právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/155/2018 je potrebné vnímať komplexne vo vzájomnej spojitosti právnych vzťahov všetkých troch žalovaných v tomto rozhodcovskom konaní.
11. V základnom spore o nezaplatenú pohľadávku, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania sp.zn. RD/155/2018 vystupovali žalovaní spoločnosť HYPATIA, s.r.o. a spoločnosť INSTAL 2 s.r.o. ako nerozlučné spoločenstvo. Tovary a služby, ktoré si objednávala spoločnosť HYPATIA, s.r.o. na svoju stavbu, si objednávala prostredníctvom spoločnosti INSTAL 2 s.r.o. Takto spoločne vystupovali vo všetkých dokumentoch od začiatku až po koniec obchodu. Toto je najvýstižnejšie vidieť napríklad na Dohode z 28.05.2015 o uznaní dlhu, ktorú za spoločnosť HYPATIA, s.r.o. podpísal V. K., konateľ a spoločník spoločnosti HYPATIA, s.r.o. pričom táto dohoda priamo nadväzovala na Rámcovú zmluvu č. XXXXXX BA, ktorou si obe uvedené spoločnosti objednali tovary a služby.
12. Žalobca sa odmietol rozhodcovského konania aktívne zúčastniť ( podať aspoň žalobnú odpoveď , čo je ale procesne nesprávny postup v rozpore s § 21 ods. 2 a § 9 ods. 4 v spojení s § 18 ods. 4 ZoRK. Takýmto konaním žalobcu prišlo u neho k procesnej preklúzii práva čokoľvek namietať voči rozhodcovskému konaniu sp.zn. RD/155/2018 aj podľa § 17 a ZoRK. Prišlo k procesnej situácii uvedenej v § 51 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „ Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“
13. Žalobca nesprávne určil strany súdneho konania a to rozdielne od účastníkov napadnutého rozhodcovského konania. V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/155/2018 vystupovali štyria účastníci , ako to žalovaný uviedol vyššie. V tomto súdnom konaní z týchto štyroch účastníkov vystupuje ale iba jeden - žalobca. „ Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu popučiť. Týmto postupom súd neodníme žalobcovi možnosť konať pred súdom ( ZSP 39/1999 “ ).
14. Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 10.03.2020 vyslovil názor, že súd by sa mal zaoberať predbežnou otázkou platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo spoločnosti TEBAU, s. r. o. na spoločnosť CRN 2, s. r. o. s poukazom na rozpor so zásadami poctivého obchodného styku a špekulatívne konanie štatutárnych zástupcov spoločnosti TEBAU, s. r. o. .K jednotlivým okruhom obrany žalovaného uviedol, že žalobca preukázal zachovanie
60 dňovej prekluzívnej lehoty doložením uznesenia Ústavného súdu IV.ÚS 384/2018 -18 zo dňa 20.06.2018 . Vzhľadom k absencii rozhodcovskej doložky nebolo možné, aby rozhodcovský súd vydal rozhodnutie, ktorým by zaväzoval žalobcu na akékoľvek plnenie. Žalovaný zmenil svoje Všeobecné obchodné podmienky, v rámci ktorých došlo aj k zmene rozhodcovského súdu, pričom túto skutočnosť žalobcovi nijako neoznámil.
15. Žalovaný reagoval prednesom, v ktorom uviedol, že podľa ust. § 40 ods. 1 a 4 ZoRK sú uvedené jasné limity a obmedzenia pre skúmanie rozhodcovských rozsudkov, a takisto okruh strán, ktoré majú v tomto konaní vystupovať. Žalobca v rozhodcovskom konaní nič nenamietal a nepodal žalobnú odpoveď. Z tohto dôvodu podľa názoru žalovaného prekludovalo právo žalobcu čokoľvek namietať v žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku, to znamená, aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. K otázke platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že túto uzatvoril so spoločnosťou TEBAU, s. r. o. v rámci zmluvnej voľnosti a v žiadnom prípade tu nie je možné vidieť nejaký rozpor s poctivým obchodným stykom. Akýkoľvek hmotnoprávny prieskum je v tomto konaní vylúčený. Limity prieskumu sú uvedené v ust. § 40 ZoRK.
16. Súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 ZoRK nemôže vykonať akékoľvek meritórne preskúmavanie nespotrebiteľského rozhodcovského konania. Taktiež akékoľvek procesné pochybenia rozhodcovského súdu v konaní budú môcť byť dôvodom pre zrušenie, len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej. ( Dôvodová správa k § 40 ods. 1 písm. a) bod 4).
17. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK : " Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní". 18. Podľa § 4 ZoRK: " (1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. "
19. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK : , tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.“
20. Na požiadanie bol tunajšiemu súdu predložený rovnopis spisu sp.zn. RD/155/2018 z obsahu ktorého súd zistil, že Rozhodcovský súd doručoval Oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu vo veci žalobcu CRN2 s.r.o. voči žalovanému 1.INSTAL 2 s.r.o., žalovanému 2. HYPATIA, s.r.o. a žalovanému 3. P. R. o zaplatenie 18.745,94 EUR s príslušenstvom zo dňa 20.09.2018 a Oznámenie o začatí rozhodcovského konania a výzvu na vyjadrenie k žalobe zo dňa 20.09.2018 žalobcovi v súlade s § 25 ZoRK. v ktorom bol žalobca poučený podľa § 28 ods. 2 Rozhodcovských pravidiel, že sa môže vyjadriť k žalobe do 15
dní od prevzatia tohto rozhodcovského uznesenia a zároveň bol vyzvaný k zaslaniu žalobnej odpovede v dvoch písomných vyhotoveniach. Žalobca si neprevzal z pošty uloženú zásielku s dátumom uloženia na pošte 21.09.2018 a dátumom vrátenia 27.09.2018. Rozhodcovský rozsudok prevzal do vlastných rúk konateľ žalobcu dňa 16.11.2018, rozsudok bol doručovaný na totožnú adresu žalobcu, ako Oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu a Oznámenie o začatí rozhodcovského konania. - Z., s.r.o., V. XXX, XXX XX Y..
21. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 156/2018 -12 zo dňa 16.05.2018: " Neúspešným pokusom o doručenie na adrese sídla žalobcu a následným vhodením oznámenia o uložení zásielky na pošte bolo adresátovi objektívne umožnené si zásielku vyzdvihnúť a oboznámiť sa s jej obsahom a skutočnosť, že tak adresát aj napriek vedomosti o uložení zásielky na pošte neurobil, nemôže byť na ťarchu odosielateľa".
22. Žalobcovi bolo riadne doručené Oznámenie o začatí rozhodcovského konania , aj samotný rozhodcovský rozsudok v konaní sp .zn. RD/2/2016 v súlade s § 25 a §51 ZoRK. Každý subjekt je povinný na adrese trvalého bydliska alebo v sídle spoločnosti preberať si poštové zásielky a to pod stratou procesných práv z dôvodu vzniku fikcie doručenia.
23. Pre posudzovanie doručovania úradnej zásielky v rozhodcovskom konaní je potrebné aplikovať základný procesný a právny pojem „ fikcia doručenia“, ktorá nastáva v okamihu, kedy sa rozhodcovskému súdu nepodarí zásielku doručiť a táto sa vráti rozhodcovskému súdu späť ako nedoručená ( § 25 ods. 1 ZoRK) .Fikcia doručenia nastane vždy vrátením nedoručenej zásielky súdu a táto sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Fikcia doručenia Oznámenia o začatí rozhodcovského konania sp .zn. RD/155/2018 podľa uvedeného princípu nastala dňa 27.09.2018 vrátením nedoručenej zásielky.
24. V rozhodcovských pravidlách ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha je definovaný spôsob podávania žalobnej odpovede v súlade s ust. § 18 ods. 4 ZoRK iba na stane 7 v § 13 ods.1 : „ Účastníci môžu svoje úkony robiť akoukoľvek formou, pokiaľ Pravidlá RSMV alebo Rokovacie pravidlá RSMV nevyžadujú pre niektoré úkony určitú formu“. Z rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha teda vyplýva, že podanie účastníka rozhodcovského konania možno vykonať „ akoukoľvek formou“. Zákon o rozhodcovskom konaní nijako neurčuje formu predkladania podaní rozhodcovskému súdu, iba v ust. § 25 ZoRK je určená forma komunikácie rozhodcovského súdu s účastníkmi rozhodcovského konania. Súd vychádzajúc z ust. § 21 ods. 2 ZoRK ktorý uvádza, že : “ Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej“ mal za to, že žalobca lehotu zmeškal .
25. Z obsahu spisu sp.zn. RD/155/2018 súd zistil, že žalobu o zaplatenie 18.745,94 EUR s príslušensvom a paušálnou náhradou na rozhodcovský súd podal v septembri 2018 žalobca CRN2 s.r.o. Klincová 35, 821 08 Bratislava , IČO: 51 232 413, na ktorého bola postúpená pohľadávka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2018 spoločnosťou TEBAU, spol.s.r.o. Žaloba bola teda podaná v časovej následnosti po postúpení pohľadávky a účastníkom rozhodcovského konania v postavení žalobcu bola spoločnosť CRN2 s.r.o . Súd z poukazom na uvedené mal za to, že žalobca nesprávne určil strany súdneho konania a to rozdielne od účastníkov napadnutého rozhodcovského konania.
26. Súd konštatuje, že podľa konštantnej súdnej judikatúry ( napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn. ÚS 209/2004 ) nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky ( resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd zakladá svoje rozhodnutie na relevantných skutočnostiach a nemusí sa vyjadrovať ku všetkým, v mnohých prípadoch početným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášaným v priebehu konania jeho účastníkmi. 27) S poukazom na uvedené mal súd za to, že podstatnými otázkami tohto konania je zmeškanie lehoty na uplatnenie námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a nesprávne určenie okruhu strán sporu, preto mal za to, že žalobcom uvádzaný dôvod determinujúci zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol naplnený. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 262 CSP s použitím § 255 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.