Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/163/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcov: 1. A.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X, E. H. A., 2. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/ X, E. H. A., proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 28.04.2015, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2016, sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, nariadenia predbežného opatrenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur.

2. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 04.03.2016, č. k. -22 konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia a konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil. V rozsahu zastavenia konania žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.03.2016.

3. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 10.01.2015 manželka žalobcu v 1. rade (žalobkyňa v 2. rade) podala reklamáciu vo firme Slovak Telekom pre neoprávnené účtovanie za prenájom Magio boxu s odôvodnením, že jeden Magio box bol žalobcom dodaný firmou Slovak Telekom pri zriadení televízie Magio a jeden odkúpil žalobca v 1. rade od P.. A. E., preto je účtovanie za prenájom druhého Magio boxu neoprávnené. Na základe sťažnosti bolo žalobcom dňa 29.01.2015, zamestnankyňou firmy Slovak Telekom, oznámené, že poplatky sú účtované oprávnene. Žalobcovia podali písomnú sťažnosť firme Slovak Telekom, kde uviedli konkrétny dôkaz o tom, že predmetný Magio box bol odkúpený od P.. E., pričom ako dôkaz zaslali fotokópiu zmluvy medzi P.. E. a firmou Slovak Telekom, na základe ktorej bolo preukázané, že Slovak Telekom nemal Magio box zn. MOTOROLA VIP 1216, sériové číslo: Z., O.: C.- XXXX-XXfX-C.-XdaXXXXaXbde, od 25.08.2008 v držaní ani vlastníctve. Listom zo dňa 07.04.2015 boli žalobcovia oboznámení, že druhý Magio box im bol dňa 27.09.2012 doručený kuriérom. Od doby keď zistili, že im je firmou Slovak Telekom nezákonne účtovaný prenájom za legálne odkúpený Magio box sa stále hádajú, nevedia po nociach spávať a sú na tabletkách. Sú starší ľudia, obaja dôchodcovia a nezaslúžia si takéto správanie, keď z pohľadu firmy Slovak Telekom ide o smiešne čiastky za ich nelegálny prenájom Magio boxu.

4. Žalobcovia ďalej uviedli, že až na základe podaného trestného oznámenia a podanie veci na súd, firma Slovak Telekom svoje pochybenie uznala, ospravedlnila sa a nimi nezákonne získaná majetkový

prospech žalobcom vrátila. Výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnili žalobcovia, že sa domáhajú výšky 10.000,- eur za zničenie harmonického manželského spolunažívania, za vzniknuté každodenné traumatizovanie oligarchami. Každý deň majú roztržky, ktoré vyvrcholili tým, že dcéra musela odviesť žalobkyňu v 2. rade do nemocnice kde sa zistilo, že dostala mozgovú porážku.

5. Žalovaný považoval žalobu za neopodstatnenú a navrhol, aby ju súd zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že namietajú jednak skutočnosť, že žalobcovia nedostatočne tvrdia skutočnosti, z ktorých vyvodzujú svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ako aj to, že na preukázanie nimi tvrdených skutočností nepredložili žiadne dôkazy. Návrh žalobcov obsahuje ničím nepodložené skutkové tvrdenia, v žalobe nie je odkaz na žiadne dôkazné prostriedky, resp. žiadne dôkazné prostriedky žalobcovia nepriložili. V súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania ( ) je primárnou povinnosťou strán rozhodujúce skutočnosti tvrdiť, ako aj tieto tvrdené skutočnosti preukázať - podoprieť tvrdené skutočnosti dôkazmi. Zo žalobcami opísaných rozhodujúcich skutočností nie je zrejmé, kedy došlo k zásahu do zdravotného stavu žalobkyne v 2. rade - pobytu v nemocnici, predpísaniu liekov žalobcom, tieto tvrdenia nie sú ničím podložené a nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním spoločnosti a následkami, ktoré žalobcovia tvrdia, že v dôsledku konania spoločnosti u žalobcov nastali. Žalovaný ďalej uviedol, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov malo dôjsť podľa ich tvrdení tým, že zásah spoločnosti mal spočívať v „arogantnom prístupe pri vybavovaní neoprávnených sťažností“ v dôsledku ktorého spoločnosť „zničila manželské spolunažívanie“ a vtom, že spoločnosť neoprávnene účtovala nájomné za užívanie jedného zo setoboxov žalobcov, ktorý bol v ich výlučnom vlastníctve, a to aj napriek ich opakovaným písomným sťažnostiam. Aj napriek tomu, že zo strany spoločnosti dochádzalo k neoprávnenému účtovaniu nájomného za jeden zo setoboxov, dôsledok tohto neoprávneného zásahu mohol mať dopad nanajvýš na majetkovú sféru žalobcov. Ani nesprávne vybavené reklamácie, ani neoprávnené účtovanie nájomného v žiadnom prípade nemôže mať tak závažný dopad na súkromný život žalobcov, resp. na ich zdravotný stav a v konečnom dôsledku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, zástupcu žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, oznámením o vybavení reklamácie zo dňa 29.01.2015, Zmluvou o pripojení číslo XXXXXXXXXX, sťažnosťou žalobkyne v 2. rade zo dňa 19.03.2015, oznámením o vybavení reklamácie zo dňa 23.03.2015, kúpno predajnou zmluvou zo dňa 09.07.2012, lekárskou správou zo dňa 12.06.2015, výmenným lístkom zo dňa 12.06.2015 a ďalšími listinnými dôkazmi v spise, a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Žalovaný, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako poskytovateľ uzatvoril s P., A. E. dňa 25.08.2008 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby Magio Comfort. Na základe predmetnej zmluvy o pripojení bol P.. A. E. odkúpený Magio box Motorola VIP1216, sériové číslo Z..

8. Žalobca v 1. rade ako kupujúci a P.. A. E. ako predávajúci uzatvorili dňa 09.07.2012 kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bol Magio box značky Motorola VIP 1216, sériové číslo: Z., O.: C.-XXXX-XXfX-C.- XdaXXXXaXbde.

9. Listom zo dňa 10.01.2015 žalovaný oznámil žalobkyni v 2. rade, že odo dňa 02.07.2012 evidujú 2 x Magio box s HDD v prenájme, na základe čoho boli poplatky účtované v zmysle platného Cenníka.

10. Listom zo dňa 23.03.2015 žalovaný oznámil žalobkyni v 2. rade, že dňa 02.07.2012 jej bol technikom doručený 1x Magio BOX s HDD - Motorola VIP2262E_M91149FC1950 pri zriadení služby a druhý Magio box jej bol dňa 27.09.2012 doručený kuriérom ako prenájom Magio boxu Motorola VIP 1216- _M90742FF3832.

11. Z lekárskej správy Z.. T. L. zo dňa 12.06.2015 súd zistil, že žalobkyni v 2. rade bola diagnostikovaná porážka bližšie neurčená ako krvácanie alebo infarkt.

12. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

14. Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

15. Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

16. Na základe vyššie citovaných ustanovení a , ak dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov, ďalej aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie a v prípade ak by bol zistený zásah (napr. v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti) a sú splnené aj všetky ďalšie zákonom stanovené predpoklady ( ), aby bola tejto osobe priznaná za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z dikcie ustanovenia , v ktorom je premietnutá zásada subsidiarity, vyplýva, že zákonodarca kategoricky podmieňuje náhradu nemajetkovej ujmy tým, že primerané (morálne) zadosťučinenie sa nebude zdať v konkrétnom prípade postačujúcim. Vrchny´ su´d v Prahe v rozhodnutí zo dňa 31. marca 1993 ďalej spresňuje „Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy ( ) musí matˇ súd za preukázane´, že tu sú okolnosti dokladajúce, že v konkrétnom prípade nestačí´ zadosťučinenie podľa ustanovenia , a to predovšetkým hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi, vzhľadom na postavenie žalobcu v rodine a v spoločnosti.“

17. Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Pojem ujmy patrí k základným právam súkromného práva pričom rozlišujeme medzi ujmou materiálnou a imateriálnou. Imateriálna ujma vzniká v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnostných práv porušením právnej povinnosti v inej než majetkovej sfére, pričom jej obsah nie je právnym poriadkom vymedzený. Keďže sa nepremieta do majetkovej sféry poškodeného, nie je možné ju presne vyjadriť v peniazoch. Peňažná čiastka ako satisfakcia tak nenahrádza vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale ju určitým spôsobom len zmierňuje. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby.

18. V prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. , sú predpokladmi vzniku zodpovednosti za zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby existencia zásahu spočívajúceho buď v porušení, alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, neoprávnenosť takého zásahu a príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia , pričom v konaní vo veciach ochrany osobnosti platí, že dôkazní bremeno nesie žalobca, teda osoba, ktorá tvrdí, že jej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným zásahom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobca musí dokázať existenciu, že k určitému zásahu do práv žalobcu skutočne došlo, ako aj už spomenutú súvislosť medzi protiprávnym zásahom a vzniknutou ujmou.

19. v ustanovení priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva, stanovuje ale znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým konaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Mnohorakosti prejavov jednotlivých stránok a zložiek osobnosti fyzickej osoby zodpovedá aj široké spektrum možných zásahov do jednotlivých z týchto stránok a zložiek osobnosti. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a právo na súkromie ako také nepochybne patrí

medzi osobnostné atribúty každého človeka a je pre každú fyzickú osobu jedným z najvýznamnejších stránok a zložiek ochrany jej osobnosti (čo je výslovne naostatok uvedené aj v zákonnom výpočte v ), pretože má bezprostredný dopad na kvalitu jej života. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené vyššie uvedené zákonne predpoklady. Prvým predpokladom je protiprávny zásah, ktorý musí bytˇ objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu. Je tomu tak, pokiaľ by dôsledky zásahu pociťovala ako nemajetkovú ujmu každá fyzická osoba, keby sa nachádzala na mieste a v postavení postihnutého. Opačný postoj by činil ochranu osobnosti závislú na náhodných a nepredvi´datelˇny´ch osobných faktoroch a znamenal by neopodstatnenú nerovnosť v posudzovaní jednotlivých prípadov. Rovnaký názor zaujímajú vo svojej rozhodovacej činnosti aj všeobecné súdy „Nie každý neoprávnený zásah, hlavne do pravá na ochranu občianskej cti, bude objektívne spôsobilý túto na´lezˇitostˇ (narušiť alebo ohrozitˇ pra´va chra´nene´ ustanoveni´m ) splňovať. Bude záležať predovšetkým na prostredí, v ktorom zásah nastal, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol uskutočnený.“

20. Podmienkami úspešnosti satisfakčnej žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sú tak existencia neoprávneného zásahu, ktorý je nielen objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ale už takúto ujmu na integrite osobnosti žalobcov spôsobil. Pritom existencia samotnej ujmy nestačí, musí ísť o ujmu v kvalifikovanom rozsahu, čo sa prejavuje v znení ust. spojením „v značnej miere“, kedy sa v kontexte skutkových okolností satisfakcia v podobe primeraného zadosťučinenia javí ako nepostačujúca. Podľa názoru súdu sa žalobcom takto definované podmienky nároku (zásah, ujma) preukázať nepodarilo.

21. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný mimo rámca akýchkoľvek zmluvných alebo zákonných oprávnení účtoval poplatok za užívanie zariadenia Magio box zn. MOTOROLA VIP 1216, sériové číslo: Z., O.: C.-XXXX-XXfX-C.-XdaXXXXaXbde. Plnením poplatku bez právneho dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, čo sa malo prejaviť nielen v majetkovej sfére žalobcov, ale aj ujmou v ich osobnostnej sfére. Práve spôsobilosť tohto neoprávneného zásahu spôsobiť ujmu v realizácii chránených osobnostných práv je z pohľadu uplatneného nároku relevantnou, nie skutkové okolnosti, kto kúpil označené zariadenie, ktorý z manželov bol formálne zaťažený úhradou poplatku, prípadne kto bezdôvodné obohatenie komunikoval so žalobcom. Integrálnou súčasťou neoprávneného zásahu mal byť aj spôsob a obsah, akým žalovaný problém komunikoval. Prejaviť sa to malo v opakovane uvádzanom klamstve, v reakciách žalovaného na reklamáciu či sťažnosť v podobe nepravdivého tvrdenia, že zariadenie bolo doručené do domácnosti žalobcov kuriérom žalovaného. Žaloba v súhrne toto konanie označila ako cynické, traumatizujúce, zlodejské, terorizujúce a arogantné. Zároveň vyslovila podozrenie, že pokiaľ má žalovaný vytvorenú finančnú rezervu na prípadné súdne spory, môže byť nečestnosť programovou súčasťou jeho biznis modelu. Tieto vyjadrenia a skutkové okolnosti zodpovedajú odôvodneniu tvrdenej zvýšenej miery intenzity a zavinenia zásahu.

22. Ako už bolo vyššie uvedené, ujmu, ktorá mala byť žalobcom spôsobená v podobe zničeného, dovtedy harmonického rodinného života žalobcov ako manželov, ktorá sa prejavila hádkami, ktorých intenzitu preukazuje aj porážka, ktorú žalobkyňa utrpela po jednej z nich 11.06.2015 a ktoré vznikajú výlučne z dôvodu okolností zabezpečenia druhého zariadenia Magio box, súd právne identifikoval ako ujmu, prejavujúcu sa vo sfére práva žalobcov na súkromie. Rozsah práva na súkromie nie je možné z dôvodu šírky jeho aspektov vyčerpávajúco definovať, v každom prípade aj podľa slovenskej či medzinárodnej judikatúry zahŕňa realizáciu interpersonálnych rodinných vzťahov vrátane citových, intímnych, sociálnych, kultúrnych, materiálnych aj morálnych. V prípade, že väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahu dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia, ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že (1) konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je (2) objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobností zasiahnuť a (3) existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu -existencia závažnej ujmy.

23. Vo svetle nastavených podmienok súd preskúmal či prostriedky procesného útoku žalobcov preukazujú kvalifikovanú intenzitu zásahu a mieru závažnosti spôsobenej ujmy, pričom skonštatoval, že ani jedna z týchto nevyhnutných podmienok nebola v konaní naplnená do tej miery, aby odôvodnila záver oprávnenosti uplatneného nároku.

24. Súd konštatuje, že medzi stranami, popri spotrebiteľskom, vznikol aj vzťah, založený na deliktuálnej zodpovednosti, keď sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov po dobu desiatich mesiacov v celkovej výške 19,90Eur. Intenzitu neoprávneného zásahu zvyšuje skutočnosť, že žalovaný po opakovaných námietkach (telefonickej, z 10.01.2015 a písomnej z 19.03.2015) chybu neidentifikoval, naopak reagoval uvádzaním nepravdivých údajov, ktorými odôvodňoval účtovanie poplatkov. Na druhej strane však išlo o vecnú, neosobnú komunikáciu, ktorú nemožno vyhodnotiť ako neúctivú či až agresívnu. Uznanie chyby potom sprevádzalo nielen vrátenie bezdôvodného obohatenia, ale nesporne aj ospravedlnenie v telefonickom aj písomnom kontakte. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti nie je možné intenzitu neoprávneného zásahu hodnotiť ako objektívne spôsobilú privodiť závažnú ujmu na chránených osobnostných právach žalobcov. Súd pritom nepodceňuje individuálne prežívanie fyzickej osoby, zvyknutej robiť správne veci spoľahlivým spôsobom. Treba však zároveň skonštatovať, že, ako bolo judikované, nie sú rozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by rovnaké okolnosti vnímala aj každá iná fyzická osoba obdobne. Aj zo skúseností z rozhodovacej činnosti súdu vyplýva, že podobné pochybenia medzi poskytovateľom a odberateľom služby nie sú želateľne zriedkavé. Zároveň ale, nie je praxou potvrdené, považovať obdobné neoprávnené zásahy za spôsobilé založiť ten najprísnejší spôsob sankcie v podobe nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale naopak nanajvýš sankcie v podobe úrokov. Ani forma neoprávneného zásahu nezodpovedá kvalifikovanej intenzite, keď komunikácia prebiehala výlučne medzi žalobcami a pracovníkmi žalovaného, bez zainteresovania tretích osôb. Za nie nepodstatnú treba považovať aj skutočnosť, že žiadna zo strán nekonštatovala skončenie ich spotrebiteľského vzťahu, čo by v prípade žalobou tvrdenej intenzity zásahu bolo predpokladaným dôsledkom straty dôvery.

25. Závažná ujma sa mala prejaviť v rodinnom živote žalobcov ako manželov, v zhoršení kvality ich vzťahu. V prípade zásahu do tohto typu chránených osobnostných práv, teda práva na súkromie a rodinný život sú aktívne legitimovanými obaja manželia a takto súd vyhodnotil aj ich postavenie v spore. Hodnotil pritom celý kontext procesného útoku, pozostávajúci zo samotného žalobného návrhu (petitu) a nasledujúcich písomných podaní z 07.01.2016 a 04.05.2016 a tiež z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 11.02.2020. Aj napriek námietkam žalovaného mal teda súd za to, že ako odstrániteľná vada chýbajúceho podpisu, tak aj pomerene ambivalentné vyjadrenie vo výpovedi žalobkyne, nemôžu vzhľadom na celý obsah procesného útoku s použitím Čl. 11 ods. 1 vylúčiť žalobkyňu ako jednu zo žalujúcich strán. Čo však z pohľadu aktívnej legitimácie súd považoval vo vzťahu k žalobe za podstatné, je skutočnosť, že napriek vonkajším prejavom manželského spolužitia v podobe napĺňania vzájomného vzťahu v rôznych oblastiach, zostáva právo na rodinný život právom individuálnym, osobným. Aj nárok vyplývajúci z neoprávneného zásahu a spôsobenej ujmy je individuálny a výlučne takto uplatniteľný. Preto dôsledkom petitu v podobe solidárneho nároku muselo byť, bez ohľadu na ostatné, zamietnutie žaloby.

26. Ujma spôsobená zásahom do práva na súkromie je z podstaty veci problematickou na dokazovanie, keďže väčšinou sa prejaví v interakcii úzkeho okruhu osôb. V predmetnom spore sa tvrdenia žaloby opierali o výpovede žalobcov a mali spočívať vo zvýšenej intenzite hádok, deficite intímneho života a potrebe užívania ukľudňujúceho lieku. Zodpovednosť žalovaného spočívala v tom, že spúšťačom hádok bola výlučne spomienka na skutkové okolnosti spojené s dôsledkami zaobstarania druhého zariadenia. Žalovaný takto tvrdenú príčinnú súvislosť namietol, keď spory medzi manželmi mali presiahnuť obdobie existencie bezdôvodného obohatenia, teda v čase keď zásah netrval, už nemohol byť v príčinou prejavenej ujmy. Takto sformulovanú obranu súd nevyhodnotil ako účinné popretie tvrdení žalobcov, keď naopak aj jednorazový neoprávnený zásah do osobnostných práv ( článok v tlačenom periodiku, dopravná nehoda) je spôsobilý zapríčiniť nielen dlhodobé, ale až trvalé dôsledky v podobe závažnej ujmy. Zároveň však aj tu treba uviesť, že „ pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5. decembra 2017). Inými slovami, pokiaľ súdy pri ochrane práva na súkromie rozhodujú o sankcii v prípadoch závažnej až fatálnej ujmy straty blízkeho človeka, treba

uzavrieť, že predmetný prípad nepatrí do porovnateľnej kategórie. Navyše, aj napriek expresívne tvrdeným konzekvenciám v manželskom spolužití žalobcov, spôsobená ujma svojou intenzitou nielenže nevyústila do úplnej deštrukcie ich spolužitia, ale ani len do úvah o jeho prípadnom ukončení či odlúčení. Súd opäť pripomína, že pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy sa vyžaduje, popri vyššej intenzite a povahe samotného zásahu, aj s tým súvisiaca značná ujma práva na súkromie.

27. Ako je už vyššie uvedené, žalobcovia si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, konkrétne vo výške 10.000,- eur. Podľa názoru súdu však v konaní nepreukázali relevantným spôsobom svoje tvrdenia, ktorými by preukázali existenciu zásahu kvalifikovanej intenzity, dôsledkom ktorého došlo k závažnej ujme chráneného práva na súkromie, pri ktorej je primerané zadosťučinenie nepostačujúce.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, vzhľadom na uvedené by žalovaný mal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).