Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-272-2019.pdf
PDF · 119.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/272/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu G.. F.. Š. Č.E., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Y., H. XX/X proti žalovaným: 1) Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO 00 151 866 a 2) K. K., J.. X.X.XXXX, G. I. H., S. X, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 16C/680/2015-82 z 20.2.2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaní 1., 2. majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Vychádzal z toho, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným náhrady škody - bolestného. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.6.2013 bol účastníkom dopravnej nehody, pričom počas vykonávania úkonov, súvisiacich s dokumentovaním a objasňovaním predmetnej dopravnej nehody mu žalovaný v 2. rade odmietol povoliť opustiť miesto dopravnej nehody za účelom nákupu pitnej vody, čo malo za následok jeho dehydratáciu, čím malo dôjsť k zahusteniu jeho krvi a zvýšeniu krvného tlaku, čo podľa žalobcu malo za priamy následok masívne popraskanie žilných cievok v oblasti jeho brucha. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dopravná nehoda nastala tak, že išiel v poradí asi 4. - 5. auto, pričom v Košickej Novej Vsi semafor vytvoril kolónu a pred ním išlo vozidlo Passat, ktorého vodič telefonoval a na zatáčke pri vychádzaní z lesa ho mal ako na pódiu. Uviedol, že on si uplatňuje náhradu škody na základe na základe neľudského a nehumánneho konania, lebo žalovaný v 2. rade dopravnú nehodu nevidel, lebo on bol v kolóne asi tridsiaty a našiel ich až keď stáli. Udalosť sa stala o 17,05 hod. a asi o 17,30 hod. podvečer prišlo na miesto auto s dvoma pasažiermi a zastalo asi 30 metrov pred dopravnou nehodou. Hneď po dopravnej nehode asi jednu - dve minúty sa dostavil žalovaný v 2. rade. Žalovaný si účastníkov dopravnej nehody zavolal k svojmu služobnému vozidlu a podľa tvrdenia žalobcu mal úplne zvrátený názor na dopravnú nehodu. Neskôr žalovaný v 2. rade presunul účastníkov dopravnej nehody na vedľajšiu cestu a tam začal riešiť túto dopravnú nehodu. Asi po jednej hodine žalobca prišiel k žalovanému v 2. rade a upozornil ho, že na vozidle má značku ZŤP, pričom mu uviedol že je „kardiak a diabetik“ a že naposledy prijal vodu pred 15. hodinou a že jeho vozidlo Mercedes ukazuje 34°C. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní (č.l. 31) uviedol, že mu nie je zrejmé, ako žalobca došiel k presvedčeniu, že vznik masívneho popraskania žilných cievok v oblasti jeho brucha je priamym následkom údajného zamedzenia nákupu pitnej vody zo strany policajta. V žalobnom návrhu absentuje akékoľvek relevantné lekárske vyjadrenie, lekárska správa, resp. lekársky posudok, ktorý by preukázal a potvrdil tvrdenia žalobcu ohľadne jeho ujmy na zdraví. Z podaného žalobného návrhu nie je preukázané ani časové hľadisko vzniku masívnych popraskaní žilných cievok, teda či naozaj vznikli až po nehode.
Nakoľko žalobca je - ako uvádza vo svojom žalobnom návrhu - diabetik, mohli tieto modriny vzniknúť aj po vpichoch inzulínových injekcií. Žalovaný sa domnieva, že ak sa tieto modriny na bruchu žalobcu naozaj vyskytli až po nehode, môže ísť aj o modriny, vzniknuté v súvislosti s upnutím bezpečnostných pásov a následným prudkým nárazom, ku ktorému prišlo pri predmetnej dopravnej nehode. Súd citujúc § 420 OZ, § 2 zák. č. 437/2004 Z.z., aj podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31.5. príslušného kalendárneho roka dôvodil, že porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore so objektívnym právom, t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Osoba, uplatňujúca nárok na náhradu škody musí preukázať existenciu škody, porušenie povinnosti na strany zodpovedného subjektu, jeho zavinené konanie a príčinnú súvislosť medzi zavineným konaním osoby zodpovednej a vzniknutou škodou. Bolo povinnosťou žalobcu v konaní pred súdom označiť také skutočnosti a navrhnúť také dôkazy, ktorými by bolo možné existenciu príčinnej súvislosti preukázať. V tomto smere si však žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť a neuniesol tak dôkazné bremeno o existencii predpokladov zodpovednosti žalovaných za škodu. Žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného. Žalobca existenciu príčinnej súvislosti odôvodnil len odkazom na predloženú fotografiu, kde je nasnímaná časť obnaženého tela (trup). Žalobca neuviedol žiadne iné skutkové tvrdenia ani nenavrhol nové dôkazy, aj keď tak mal a mohol urobiť už priamo v žalobe (§ 132 CSP), alebo najneskôr na pojednávaní dňa 23.1.2019. Súd zdôrazňuje, že podľa § 185 CSP súd vykonáva dôkazy iba na návrh, bez návrhu vykonáva iba dôkazy, vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre či zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou a tiež bez návrhu vykonáva dôkazy na zistenie splnenia procesných podmienok, na zistenie cudzieho práva, resp. zistenia, či rozhodnutie bude vykonateľné. Žalobca však žiadne návrhy na vykonanie dokazovania nepredniesol, iba žiadal žalobe vyhovieť. Nakoľko na preukázanie príčinnej súvislosti žalobcom neboli predložené ani označené žiadne dôkazy, súd vychádzal zo skutkových okolností a dôkaznej situácie v spore, ako boli preukázané do času vyhlásenia rozhodnutia. Čo sa týka uplatnenej náhrady za bolestné vo výške 820,- eur, súd opätovne poukazuje na Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 3 ods. 2 a § 5 ods. 1), v zmysle ktorého náhrada za bolesť za poskytuje na základe lekárskeho posudku a pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia vyhodnotilo v lekárskom posudku. Ako už bolo vyššie konštatované, žiadny relevantný dôkaz (lekársky posudok) žaloba súdu nepredložil, z ktorého by bolo zrejmé bodové ohodnotenie bolestného. Čo sa týka ďalších náhrad uplatnených žalobcom - za liek Detralex náhradu do budúcna na 20 rokov, náhradu za služby od iných na 20 rokov, nebolo ich možné žalobcovi priznať, pretože žalobca žiadnym spôsobom nárok na tieto náhrady nepreukázal. Preto dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaní porušili právnu povinnosť a taktiež absentuje zavinenie žalovaných ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nebol splnený ani jeden zo štyroch predpokladov pre priznanie náhrady škody a preto žalobu zamietol. Žalobca bol v konaní procesne neúspešnou sporovou stranou, nemá preto právo na náhradu trov konania. Žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna sporová strana nemá právo na náhradu trov konania.
3. V podanom odvolaní žalobca uviedol : Dňa 5.3.2019 mi bol doručený horecitovaný rozsudok, z jeho obsahom sa nestotožňujem. Rozsudok napadám v zákonnej lehote 15 dní. Po jeho dôslednou preštudovaní cit. Rozsudok napádam v celom rozsahu pre jeho nezákonnosť, nesprávnu kvalifikáciu miesta dopr. nehody. Rozsudok obsahuje závažne a navyše nelogické tvrdenia:
1.str. 2 nesprávny je udaj, že som volal operačné stredisko o 17,45 hod., správny udaj operačné stredisko som volal tesne pred 20,00 hod. 2.str. 2 nesprávny je udaj, že policajt t.j. žalovaný v 2. rade dostal o 18,30 hod nejaký príkaz a až vtedy žalobcu predvolal a on podával vysvetlenie, správny udaj policajt je dostal nijaký príkaz krátko pred 20,30 hod a po ňom a predvolal podať vysvetlenie. Svojvoľnosť policajných orgánov mala pre mňa negatívny finančný dopad, (odobratie vodičského preukazu na 2 mesiace - npor. Pasternák) - negatívne pôsobí na mňa nezákonné rozhodnutia policajných správnych orgánoch na môj zdravotný stav - som osoba Z T P a staršieho veku (69 rokov). Zo str. č. 3 rozsudku z bodu č. 6 žalovaný v 1. rade účelovo zavádza súd v otázke ako som dospel k presvedčeniu, že masívne popraskanie žilných cievok v oblasti brucha je zapríčinené dehydratáciu - povedal mi to lekár, ktorého poznám od roku 1976. Ak policajta prítomná v pojednávanej miestnosti nepočula, moje vyjadrenie, že príčinu masívneho popraskanie žilných cievok v oblasti brucha určil lekár tak to počula samosudkyňa čo opísala na str. č. 4 rozsudku riadok 3 a 4 zhora. Ak žalobca mal pochybnosti o vzniku poškodenia môjho zdravia zadokumentovaného na fotografii ako modro- fialové plochy na brušnej časti tela, mal navrhnúť súdu znalecké dokazovanie. Znalci vedia z fotografii veľa vyčítať. Keďže žalovaný v prvom rade spochybňovanie ničím nedokázal, je povinnosťou súdu fotozáber považovať za dôkaz žalobcu. Ďalším nedôstojným pseudoargumentom žalobcu je časový hľadisko vzniku modrín na brušnej stene. Ja som vo svojej korešpondencii z políciu tieto fotografie doručoval riaditeľovi OR PZ - Trebišov, ako aj riaditeľovi KR PZ - Košice. Hlboko pod úrovňou zákonnosti a slušnosti je tvrdenie žalovaného v 1. rade, že modriny mohli vzniknúť po vpichoch inzulínových injekcií. Toto tvrdenie policajtky má znaky tr. činu podľa ust. § 344 TZ. Ja si doposiaľ liečim cukrovku formou tabletiek. Ďalšou nedôstojnou táraninou žalovanou v 1. rade je hypotéza o vzniku modrín na brušnej stene od bezpečnostných pásoch. Rýchlosť Passatu, ktorý sa pohol z miesta, kde nezákonné stal mohla byť max do 10 km/hod., ja som spomalil, lebo vodič Passatu vytvoril pred do mnou na štátnej ceste I. triedy nezákonnú prekážku. Naraz Passatu do môjho auta bol z ľavej strany môjho vozidla, ja som mal rýchlosť od 10 do 15 km/hod., lebo som pribrzďoval keď som videl, že vodič Passatu auto nezákonné zastavil na ceste I. triedy. Žalovaná v 1. rade si nie vedomý akého porušenia sa mal dopustiť: 1.nehoda sa stala 18.06.2013 o 17, 05 hod. išli ešte v SRO správy začínajúce o 17,00 hod. 2.asi o 17,08 hod. nás účastníkov nehody našiel v kolóne idúci žalovaný v 2. rade p. npor. Pasternák. 3.asi o 17,10 hod. policajt od účastníkov dohody (Čeľovský- Popovič) pozbieral doklady a nezodpovedné bez spísania zápisnice poslal z miesta dopr. nehody svedka vodiča prvého vozidla idúceho za mnou. Navyše si vykonštruoval zápisnicu svedka, ktorú svedok nikdy nepodpísal. 4.asi o 17,20 hod. začal so zameraním dopr. nehody, ako zememerač- stredoškolské vzdelanie som mal závažne výhrady ku spôsobu zamerania policajtom. 5.asi 17.35 hod. došli za policajtom klientelisti, ku ktorým policajt odišiel a nás účastníkov dopr. nehody nechal stať pri služobnom aute. 6.Následne asi o 17,45 hod. nariadil účastníkom dopr. nehody opustiť miesto dopr. nehody a presunúť ku sv. krížu na štátnej ceste do obce Hrašovík, ktorý je od miesta dopr. nehody vzdialený do 500 m. ( príloha mapa z vyznačením) 7.Na miesto písania zápisnice sme došli za 2-3 min., policajt si niečo písal v aute, kde mal osadený počítač. 8.Ako som dodatočné zistil policajt- žalovaný v 2. rade zrejme konštruoval hlásenie o dopr. nehode ktoré bolo do systému dopr. nehôd zaradené o 19.00 hod., to je pred výsluchom účastníkov dopr. nehody. 9.Môj výsluch po mojej intervencii u operačného dôstojníka začal o 20,30 hod. 10.Výsluch Ing. Poppoviča zahájil o 21.30 hod. 11.Z bodu 9 rozsudku je nespochybniteľné dokázané, že som uplatnil námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyne, ktorá venovala veľa pojednávajúceho času nedôstojným a navyše nepodloženým hypotézam o vzniku modrín na mojom bruchu. 12.Rovnako p. sudkyňa nechala veľký priestor žalovaným (strana 4 rozsudku) na ich hlúpe táraniny, že som mal mať v aute zásoby potravín, vody liekoch. Ja som z autom vychádzal po 7.00 hod. ráno z Trebišova do Košíc, kde som mal 2 jednania v deň 18.06.2013. Z ranných správ na stanici Regina o počasí som postrehol, že denné teploty budú nad 30 stupňoch do auta som si zobral jednu 1 1/2 litrovú minerálnu vodu, ktorú som vypil dopoludnia. 13.Súd si opomenul uvedomiť, že v stojatom aute pri denných teplotách nad 30 stupňov je teplota vnútri auta až v rozmedzí od 40 do 60 stupňov Celzia. Skladovateľnosť liekov je do 25 stupňoch. Pri teplotách v aute okolo 50 stupňov sa z lieku môže stať jed. 14.Rovnako potraviny sa pokazia v pri takej teplote. Navyše ja som išiel do mesta Košice, kde sú bežne dostupne počas dňa potraviny a pitné tekutiny.
15.Vyjadrujem nespokojnosť z vedením pojednávania, kde konajúca sudkyňa mi nedovolila poukázať na tieto skutočnosti: a) rozhodnutie žalovaného policajta v druhom rade bolo nezákonné a vykonštruované, jeho falšovaním zápisnice svedka. b) pri dopravnej nehode nedošlo bezprostredne po nehode ku poškodeniu zdravia a verejného majetku štátu resp. obci. c) doba od 17,05 hod do 21,30 hod. t.j. 4 a Vi hod. nie je adekvátna na zadokumentovanie dopr. nehody kde došlo iba ku poškodeniu na autách. d) preto aby som dostal súd do reálu za 3 hod. sa zadokumentujú dopr. nehody, kde došlo ku usmrteniu človeka. Môj syn počas pôsobenia na Okr. prokuratúre Trebišov a býval v rodičovskom dome, bol ako prokurátor prizvaný ku dopr. nehodám, kde došlo ku smrteľnému úrazu. Teraz ako prokurátor UŠP- GP
- SR také veci nerieši.
e) sudkyňa nerešpektovala rozhodnutia dvoch správnych senátoch, ktoré zrušili rozhodnutia policajných správnych orgánov v tejto veci . Z rozhodnutí správnych senátoch KS- KE, voči ktorému sa odvolal žalovaný v 1. rade. Rozhodoval správny senát NS - SR, ktorý potvrdil Rozsudok KS - KE, z čoho logický vyplýva, že žalovaný v 1. rade a 2. ráde konali nezákonné. f) Ja zástavám právny názor, že ak by p. npor. Pasternák začal z výsluchom ihneď po presune z miesta dopr. nehody ku sv. krížu na ceste do Hrašovíka čo len o 18,00 za predpokladu, že by výsluch trval rovnako dlho ako výsluch, ktorý npor. Pasternák zahájil o 20,30 hod do 21,30 hod, tak je logická úvaha, že výsluch začatý o 18 hod. by skončil pred 19 hod. lebo by sme v rámci výsluhu neriešili, to že som o 20,00 hod. volal operačného dôstojníka, ktorého som upovedomoval, že p. npor. Pasternák ma n e ch a I dve hod. čakať a ešte nezahájil od pre 18,00 hod výsluch, čo ja považujem na psychický a nezákonný nátlak na moju osobu. g) navyše 1 hod. opozdenie užitia lieku a príjem pitnej vody by zabránili vzniku trhlín na cievnom systéme. j) bol som vyradení zo spoločenského života bez vodičského preukazu som nemohol navštevovať speváčke festivaly. k) z rozsiahlymi modro-fialovými fľakmi som nemohol chodiť na verejné kúpaliska do koncom 08/2013. 16. Na základe Rozsudku KS-KE a NS-SR niet pohyb, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovanými. 17. Nezákonným zadržaním vodičského preukazu, živnostníkovi a znalcovi došlo ku materiálnej škode min. 400,-€, ktorú som ja musel vyplatiť šoférovi v hotovosti po 20,- € za 3-4 hod. v hotovosti a bez dokladu, lebo v opačnom prípade nechcel sadnúť ani do auta. Niekedy som zaplatil aj obed keď som išiel obedovať ja. 18. Ja poukazujem na neférové vedenia pojednávania sudkyňou, ktorá na str. 8 rozsudku vypisuje, že má pochybnosti, či na fotozábere z modrinami som ja, ak by bola p. sudkyňa takú domnienku vyslovila počas pojednávania tak by som ju požiadal o dovolenie vytiahnuť košeľu z nohavíc a ukázať jej materské znamienko na svojom bruchu, ktoré začínam nosiť už 70- tý rok svojho života. Rovnako je neférové zo strany sudkyne, že kedy vzniklo popraskanie žil na bruchu. Na str. 3 rozsudku p. sudkyňa píše moju výpoveď „ on to zbadal asi tak 30 hodín po udalosti ( po dopravnej nehode). 19. Žalovaný porušili zásady správneho a priestupkového zákona, lebo má nezákonné označili za vinníka dopr. nehody, navyše žalovaný v T. rade svojou nečinnosťou robil na mňa psychologický nátlak, že mi zadrží vodičský preukaz, čo mi zvýšilo hladinu cukru a krvný tlak, ktorý viedol ku popraskaniu cievnych žilok t.j. príčinná súvislosť znásobená zákazom npor. Pasternáka, ktorý neprijal 3 formy mojej ponuky ako realizovať nákup pitnej vody a jedla v 1,5 km vzdialenej obci Košické Oľšany. Takú nedôstojnosť a nehumalnosť som zažil prvý krát a navyše súd toto toleruje od policajta. 20. súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či bolo nutné robiť môj výsluch so začiatkom o 20,30 hod. do 21,30- keď policajt npor. Pasternák mal zamerané dopr. nehodu okolo 17,40 hod. Navyše zadal do počítačového systému polície údaj, že ja som ' zavinil dopr. nehodu (viď čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). 21. policajt npor. Pasternák nemohol prehliadnuť parkovací preukaz občana ZŤP vystavený na prednom okne na strane vodiča. Ako policajt je povinný riadiť sa Ústavou SR. Na základe opísaných skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd vydal tento rozsudok: Odvolací súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 16C/680/2015 zo dňa 20.02.2019 z dôvodov podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Pripojil aj mapu časti Mesta Košíc, kde vyznačil miesto nehody a miesto písania zápisnice.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že výzvou Okresného súdu Košice - okolie č. 16C/680/2015 zo dňa 10. 06. 2019 bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na vyjadrenie sa k odvolaniu, podaného žalobcom Ing. Mgr. (práv) Štefanom Čeľovským, nar. 19. 12. 1949, Košická 56/1, Trebišov proti žalovaným: v 1.
rade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, a v 2. rade Pavol Pasternák voči rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/680/2015-82 zo dňa 20.02.2019.
5. Žalovaný v 1. rade sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokovou časťou rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/680/2015-82 zo dňa 20. 02. 2019, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré považuje po vecnej ako aj právnej stránke za správne.
6. Napriek rozsahu odvolania podaného žalobcom, nie je z jeho obsahu žalovanému v 1. rade dostatočné zrejmé, akým nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že pri uplatňovaní nároku na náhradu škody je potrebné preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom, k čomu zo strany žalobcu voči žalovanému v 1. rade žiadnym spôsobom nedošlo. Žalovaný v 1. rade si nie je vedomý akéhokoľvek porušenia právnych predpisov, ktoré by mohli viesť k vzniku modrín vyskytujúcich sa na bruchu žalobcu. Naopak, žalovaný je presvedčený o tom, že služobná činnosť policajta pri dokumentovaní a objasňovaní predmetnej dopravnej nehody spočívala výhradne vo vykonávaní zákonných oprávnení vyplývajúcich zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
8. Žalovaný v 1. rade je presvedčený, že počas konania jednoznačne a primerane k veci argumentoval prečo považuje nárok žalobcu za neodôvodnený.
9. V podanom odvolaní absentuje právna a logická argumentácia, ktorá by svedčila o tej skutočnosti, že zrušenie rozhodnutia správneho orgánu zo strany Krajského súdu v Košiciach má relevantný dopad na určenie zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť na zdraví.
10. Tvrdenia žalobcu považujeme za účelové, bez riadneho procesno-právneho odôvodnenia a navrhujeme preto odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 16C/680/2015-82 zo dňa 20.02.2019 v plnom rozsahu potvrdiť.
11. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne a presvedčivé.
12. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný, súd postupom podľa §§ 185 - 187 CSP vychádzal z dôkazov a obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o.i.) kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia]. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. uvádza ako samostatné odvolacie dôvody.
13. Hlavnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, nedošlo k preukázaniu týchto odvolacích dôvodov, odvolací súd žiadne vady konania nezistil.
14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva
je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (aj uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 137/2017 z 27.9.2018).
15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, rozsudok odôvodnil podľa § 220 CSP.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
17. Z uvedených dôvodov, ak odvolací súd pri prieskume zistí, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a zhromaždil určitý skutkový stav vo veci, potom ak sa zhoduje so správnym záverom súdu prvej inštancie, odvolací súd nemá inú možnosť, len potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie z jeho správnych dôvodov.
18. Obsah práv na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí.
19. Odvolací súd doplňuje, že z obsahu pripojeného spisu sp.zn. 6S 208/2013 zistil, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 22.10.2015 č.k. 6S 208/2013-67 bola Krajským súdom v Košiciach zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.7.2013 č. KRPZ-KE-KDI2-90/2013-P.
20. V tejto veci Najvyšší súd v odôvodnení okrem iného (ďalej len o.i.) uviedol, že aj keď žalobca bol právne zastúpený advokátom, nebol úspešný ani v konaní pred Najvyšším súdom, ktorý preskúmaval napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach v správnom konaní a s poukazom na § 244 ods. 1, 3 O.s.p. poukázal na zákonné rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu vydaného na meno Ing. Štefan Čeľovský podľa § 70 ods. 7 zákona 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Pri námietkach v odvolaní u žalobcu Najvyšší súd vyhodnotil to, že v konaní o zadržaní vodičského preukazu, orgán, ktorý o zadržaní rozhoduje, nie je oprávnený zisťovať skutkové okolnosti dopravnej nehody a mieru zavinenia vodiča, ktorým vodičský preukaz zadržiava a keďže nedošlo ani k porušeniu procesného práva žalobcu rozsudok bol potvrdený. V správnom súdnictve totiž súdy preskúmavajú zákonnou žalobou napadnutých správnych rozhodnutí, ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, keď je už skutkový stav známy a vyplýva z obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne ( v rámci správneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy vždy je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní, a to v čase vydania správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 1 a 2 O.s.p. v čase vydania rozsudku z 20.10.2016 7 Sžo/3/2016).
21. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a zistil, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd zastáva názor, že je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný pri posudzovaní veci a pri posudzovaní veci sa ale zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní náhodou nedošlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 380 ods. 2 CSP.
22. Odvolací súd v celom rozsahu súhlasí s dôvodmi napadnutého rozsudku a k týmto dodáva: Aj keď v konaní o náhradu škody ide o špecifické dokazovanie, žalobca mal v tomto konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, on neuviedol žiadne iné skutkové tvrdenia, ani nenavrhol nové dôkazy, i keď tak mohol urobiť už priamo v žalobe podľa § 132 CSP alebo na pojednávaní 23.1.2019. So zreteľom na § 185 CSP treba súhlasiť so súdom prvej inštancie, že ten vykonáva iba dôkazy, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov a tieto registre, či zoznamy nasvedčujú, že by skutkové tvrdenia strán boli v rozpore so skutočnosťou a tiež bez návrhu vykonáva dôkazy na zistenie a splnenie procesných podmienok, napr. pri zisťovaní cudzieho práva a pod.
23. Okrem iného preukázanie príčinnej súvislosti žalobcom nebolo doložené a označené dôkazmi, preto mohol súd prvej inštancie vychádzať iba zo skutkových okolností a dôkaznej situácie v spore, ako boli preukázané do času vyhlásenia rozsudku.
24. O.i. žalobca nepreukázal v konaní, že by žalovaní 1., 2. porušili právnu povinnosť a tiež chýba tu zavinenie žalovaných 1., 2. ako zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a preto žaloba bola správne a zákonne zamietnutá a odvolací súd potvrdil tento rozsudok súdu prvej inštancie.
25. Odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP o náhrade trov odvolacieho konania, pretože žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako úspešná strana sporu.
26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.