Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ek/970/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mačinec, s. r. o., so sídlom 270, 962 12 Stožok, IČO: 47 392 991, zast.: AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, v mene ktorej koná: JUDr. Ivan Dlhopolec, advokát, proti povinnému: R. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. námestie XXXX/XXA, P. - I., o vymoženie 97,70 Eur s prísl., o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. novembra 2019, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 29. novembra 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.06.2019 domáhal od povinného vymoženia 97,70 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.11.2018, č. k.: - 60 a uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.04.2019, - 76. Ďalej doplnil, že exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.06.2010). Podľa záverov súdu je exekučný titul materiálne vykonateľný len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám. Preto je potrebné, aby účastníci konania v exekučnom titule boli označení presne. Nedostatok exekučného titulu spočívajúci v jeho materiálnej nevykonateľnosti je dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. Ak je účastníkom konania fyzická osoba, v návrhu na vykonanie musí byť označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (§ 48 ods. 3 písm. b/ bod 1. Exekučného poriadku). V prípade chyby v označení účastníka konania v návrhu na vykonanie exekúcie ide o odstrániteľnú vadu návrhu na vykonanie exekúcie postupom podľa § 52 Exekučného poriadku. Ak však okrem vád návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd zistí aj vadu samotného exekučného titulu spočívajúceho v jeho či už formálnej alebo materiálnej nevykonateľnosti, výzva na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie v danom prípade nie je ani hospodárna ani účelná, pretože ustanovenie §

52 Exekučného poriadku upravuje postup súdu len pri odstraňovaní vád návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný, avšak uvedené ustanovenie neslúži na odstraňovanie vád samotného exekučného titulu. Exekučné konanie je vykonávacím konaním smerujúcim k vymoženiu judikovanej pohľadávky v prospech oprávneného. Exekučné konanie neslúži na naprávanie pochybení základného konania. Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že v posudzovanom prípade je povinný v návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj v exekučnom titule, označený ako: Michal Uhrin, nar. 19.09.1991, Karpartské námestie 7770/10A, Bratislava. Súd vykonal lustráciu povinného prostredníctvom vlastných registrov (Register obyvateľov, Sociálna poisťovňa), pričom všetky lustrácie boli negatívne. Súd dňa 26.06.2019 požiadal o súčinnosť pri lustrácii povinného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenia správy registrov doručeného súdu dňa 22.11.2019 vyplýva, že osoba: Michal Uhrin, nar. 19.09.1991, sa v registri nenachádza (stav bol zistený ku dňu 18.11.2019). Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 3 písm. b) bodu 1. Exekučného poriadku a rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Keďže došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, súd oprávnenému nepriznal ani nárok na náhradu trov exekučného konania.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia. Podanie sťažnosti odôvodnil tým, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je nesprávne, vydané predčasne, nakoľko v označení dátumu narodenia povinného (resp. v civilnom konaní ako žalovaného) došlo iba ku chybe, na ktorej odstránenie nebol oprávnený exekučným súdom vyzvaný. Žalobou podanou v upomínacom konaní sa oprávnený (ako žalobca) voči povinnému (ako žalovanému) domáhal zaplatenia sumy 97,70 EUR s príslušenstvom. Povinného (v základnom konaní žalovaného) oprávnený označil menom, priezviskom, identifikačným číslom (nakoľko v čase vzniku jeho záväzku vykonával podnikateľskú činnosť) a dátumom narodenia. Žiaľ, až po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu sa oprávnený dozvedel o zrejmej nesprávnosti v časti označenia dátumu narodenia povinného, keď správny dátum narodenia povinného je 13.09.1991, a nie 19.09.1991. Správny dátum narodenia povinného (žalovaného) okrem iného vyplýva aj z ním podaného odporu. Upomínací súd však aj napriek chybe v časti dátumu narodenia povinného ako žalovaného vydal platobný rozkaz, tento povinnému ako žalovanému riadne doručil. Následne tento nesprávny dátum narodenia prevzal aj súd prvej inštancie, ktorý vydal exekučný titul a rovnako nesprávny dátum narodenia povinného bol následne uvedený aj v návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný (ako žalovaný) bol v upomínacom a následne civilnom sporovom konaní označený riadne tak, že mu všetky písomnosti boli doručované správne a teda nedošlo k jeho zámene s inou osobou. Povinný sa dokonca ako žalovaný v upomínacom konaní bránil podaním odporu voči vydanému platobnému rozkazu. Na základe zistení o tejto zrejmej chybe v dátume narodenia povinného oprávnený dňa 09.12.2019 podal na Okresný súd Bratislava III žiadosť o opravu rozsudku zo dňa 15.11.2018 a uznesenia zo dňa 03.04.2019, ktoré sú exekučnými titulmi v tomto exekučnom konaní. K dnešnému dňu opravné uznesenia vydané neboli. Pokiaľ exekučný súd pri skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil nesúlad údajov, mal postupovať v zmysle § 52 ods. 1 Exekučného poriadku a vyzvať oprávneného na odstránenie týchto vád alebo nesprávností a poskytnúť oprávnenému dostatočnú lehotu na ich odstránenie. Exekučný súd tak neurobil a na základe vlastného šetrenia predčasne rozhodol o zamietnutí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo predčasné, nakoľko v označení povinného (v exekučnom titule ako žalovaného), došlo ku chybe, ktorá je odstrániteľná a o ktorej odstránenie oprávnený požiadal súd prvej inštancie.

4. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

8. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( v spojení s ), dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

12. Sťažnostný súd sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia (§202 ods. 2 Exekučného poriadku) a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Z uvedených dôvodov súd len za účelom zdôraznenia správnosti prijatých záverov súdu v napadnutom rozhodnutí a v reakcii na obsah sťažnosti oprávneného, dopĺňa k posudzovanému prípadu nasledovný výklad.

13. V zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať aj označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným číslom. Predpokladom pre vedenie exekúcie voči povinnému je v zmysle cit. ust. jeho jednoznačná identifikácia. V tejto súvislosti súd akcentuje, že zákonodarca v tomto zákonom ustanovení zohľadnil najmä to, že práve dátum narodenia (prípadne rodné číslo) fyzickej osoby bezpečne túto osobu identifikuje a zároveň ju odlišuje od iných fyzických osôb. Prípadné neuvedenie dátumu narodenia alebo iného identifikačného údaju pri fyzickej osobe, alebo iné uvedenie tohto údaju oproti exekučnému titulu, je odstrániteľnou chybou návrhu, ktorá v prípade jej neodstránenia vedie k nemožnosti jednoznačne identifikovať osobu povinnú a k možnému odmietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie (§ 52 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade ale nastala odlišná procesná situácia. Sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, že súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul pričom zistil, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinný podľa dostupnej evidencie súdu neexistuje. Súd ďalej v konaní zistil, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie osobu povinnú identifikoval v súlade s exekučným titulom a teda je zrejmé, že povinný (v pôvodnom konaní žalovaný) bol nesprávne označený už v základnom konaní. Neobstojí preto tvrdenie oprávneného, že súd mal v posudzovanom prípade využiť postup podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a vyzvať oprávneného na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, keďže v danom prípade sa nejedná o vadu samotného návrhu, ale o vadu exekučných titulov spočívajúcej v ich materiálnej nevykonateľnosti. V danom prípade preto súd postupoval správne, keď návrh povinného na vykonanie exekúcie zamietol v súlade s § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor exekučného titulu s týmto zákonom. Súd podľa uvedeného ustanovenia zamieta návrh predovšetkým vtedy, ak rozhodnutie, ktoré sa navrhuje vykonať, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 Exekučného poriadku. Aby bolo rozhodnutie súdu spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie, musí ísť o rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonateľnosť exekučného titulu z oboch jej stránok (materiálnej aj formálnej) právna teória stotožňuje s vlastnosťou exekučného titulu, ktoré ho robí spôsobilým na jeho nútený výkon prostredníctvom exekúcie. Vykonateľnosťou sa tak vo všeobecnosti rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú

vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu). Podmienka reálnej vynútiteľnosť priznaného práva je daná len v prípade, ak osoba povinná z exekučného titulu je v exekučnom titule označená spôsobom, ktorý neskôr exekučnému súdu pri nútenom výkone tohto rozhodnutia umožní túto osobu bezpečne identifikovať. Sťažnostný súd preto osobitne zdôrazňuje, že pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti predložených exekučných titulov malo svoju právnu váhu predovšetkým posúdenie skutočnosti, či v nich došlo k presnej individualizácii povinného z pohľadu naplnenia účelu vykonávacieho konania. Predložené exekučné tituly však ani podľa sťažnostného súdu v tomto smere požiadavku materiálnej vykonateľnosti nespĺňajú (napr. R 58/1997), keďže na podklade výsledkov šetrení exekučného súdu v príslušných registroch v nich preukázateľne (a oprávnený túto skutočnosť ani nerozporoval) absentuje presnosť v označení subjektu povinnosti. Sťažnostný súd pre úplnosť dodáva, že preverením stavu konania na Okresnom súde Bratislava III. vedeného pod sp. zn. bolo ku dňu vydania tohto rozhodnutia zistené, že tento okresný súd doposiaľ oprávneným požadovanú opravu exekučných titulov v časti dátumu narodenia žalovaného (v návrhu na vykonanie exekúcie uvedeného ako povinného) nevykonal, pričom aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. 10. 2019, sp. zn. nie je zrejmé, či tento súd pristúpi k oprave rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.11.2018, č. k.: - 60 a uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.04.2019,

- 76 v súlade s . Súd preto pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo základného postulátu, akceptovaného právnou teóriou i súdnou praxou, že nevyhnutným procesným predpokladom oprávňujúcim oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Keďže oprávnený ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie neosvedčil vykonateľnosť predložených exekučných titulov, bolo potrebné jeho návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť.

14. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. novembra 2019 je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený ( Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. ).

15. Záverom sťažnostný súd pripomína, že v prípade, ak Okresný súd Bratislava III. v konaní vedeným týmto súdom pod sp. zn. návrhu oprávneného na opravu exekučných titulov vyhovie, oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).