Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a. s., so sídlom Hodská 373/38, 924 22 Galanta, IČO: 44 452 519, právne zastúpeného: JUDr. Mário Keleti, Advokátska kancelária, so sídlom ul. Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS /R zo dňa 22.11.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava rozhodnutím č. ZS zo dňa 20.11.2017 uložil podľa , ods. 2 písm. a) a a o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu vo výške 8 000,- Eur za porušenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené dňa 04.07.2017 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti pani Emílii Fogelovej, nar. 1985, naposledy bytom 925 Šintava 468 (ďalej len „pacientka“). Porušenie spočívalo v tom, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytol pacientke počas hospitalizácie na centrálnej jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) dňa 09.04.2016 od 13,20 hod. do 19,55 hod. správnu zdravotnú starostlivosť. U rizikovej pacientky z hľadiska popôrodných komplikácií (predčasná abrupcia placenty, stav po sekcii s narodením mŕtveho plodu) nebol včas konzultovaný hematológ, anestéziológ a pacientke nebola poskytnutá adekvátna pooperačná starostlivosť vrátane včasnej a účinnej liečby komplikácií (diseminovanej intravaskulárnej koagulácie, hemoragického šoku). Podkladom na rozhodnutie o uložení pokuty boli zistenia a závery z dohľadu vykonaného nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, výsledky ktorého boli zaznamenané v protokole č. 810/2016 o vykonanom dohľade na mieste dňa 17.02.2017, ďalej námietky žalobcu zo dňa 22.03.2017 k protokolu, stanovisko doc. MUDr. M. M., Csc., odborníka z medicínskeho odboru anestéziológia a intenzívna medicína k námietkam žalobcu, stanovisko MUDr. B. P., PhD., odborníka z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo zo dňa 25.04.2017 k námietkam žalobcu, zápisnica č. 810/2016 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu

(žalobcu) k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 04.07.2017, oznámenie zo dňa 28.07.2017 o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov. 2. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalovaný rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako príslušný správny orgán podľa , a rozklad žalobcu rozhodnutím č. ZS /R zo dňa 22.11.2018 zamietol a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. ZS zo dňa 20.11.2017 postupom podľa správneho poriadku potvrdil. 3. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento v konaní o rozklade vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom prvého stupňa v rámci výkonu dohľadu u žalobcu na podnet manžela pacientky, pričom sa stotožnil so skutkovými zisteniami prvostupňového správneho orgánu a s jeho právnym posúdením veci. Predseda žalovaného vychádzal z obsahu administratívneho spisu, tvorený podkladmi k rozhodnutiu vo veci, zaobstaranými správnym orgánom prvého stupňa k vykonanému dohľadu. Tieto pozostávali zo zdravotnej dokumentácie z poskytovanej zdravotnej starostlivosti zaobstaranej od žalobcu, z vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.08.2016, ktoré obsahovalo vyjadrenie primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia zo dňa 03.08.2016, vyjadrenie službukonajúcej lekárky gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia zo dňa 10.08.2016, vyjadrenie primárky oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) zo dňa 03.08.2016. Ďalej za účelom objektívneho posúdenia všetkých skutočností bolo správnym orgánom prvého stupňa zaobstarané vyjadrenie Mestskej polikliniky Sereď, s.r.o. zo dňa 05.08.2016 (obsahujúce vyjadrenie pacientkinej všeobecnej lekárky zo dňa 04.08.2016), vyjadrenie pacientkinho gynekológa zo dňa 08.08.2016, pitevný protokol č. 0278 zo dňa 12.04.2016 z pitvy pacientky a pitevný protokol č. 0281 zo dňa 12.04.2016 z pitvy pacientkinho mŕtvonarodeného dieťaťa. Na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu sa podieľali ako prizvané osoby podľa MUDr. B. P., PhD., odborník z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo a doc. MUDr. M. M., Csc., odborník z medicínskeho odboru anestéziológia a intenzívna medicína (ďalej aj „odborní konzultanti“). Predseda žalovaného správneho orgánu rovnako stotožnil s výškou uloženej pokuty za zistené porušenia žalobcu ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, pričom pokutu považuje za primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú, a nie za likvidačnú.

II. Rozsah žaloby a jej dôvody

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z dôvodov podľa , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vrátenia veci na ďalšie konanie. 5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov, nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie veci, ktoré nemalo oporu v administratívnom spise, skutkový stav, ktorý zobral správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, a v neposlednom rade, napádal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 6. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu konajúcimi správnymi orgánmi oboch stupňov a ich nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Taktiež namietal, že žalovaný nedoplnil žalobcom navrhované dokazovanie, v odvolacom konaní a napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v podanom rozklade a len sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu. Žalobca poukazoval na medicínske skutočnosti namietané v rozklade, ktoré podľa jeho názoru vyplývajú zo zdravotnej dokumentácie, návrhu na doplnenie dokazovania a spochybňujú správnosť konzultantských posudkov. 7. Predovšetkým žalobca namietal, že prizvaní odborníci posudzovali zdravotnú starostlivosť ex post, a nie ex ante, čo považuje žalobca za závažné pochybenie konzultantov. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že najmä konzultant MUDr. B. P. PhD., sa s formulovanými námietkami vychádzajúcimi z právnej vedy nevysporiadal správne, keď vlastnú chybu posudzovania zdravotnej starostlivosti nahradil invektívami ako známy právnický trik. K tvrdeniu, že žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom neuvádza, ktorá skutočnosť odborných stanovísk prizvaných konzultantov nevychádza z údajov zo zdravotnej dokumentácie, žalobca odkazuje na námietky zo dňa 22.03.2017, kde na strane 2 až 4 podrobne odkazuje na zdravotnú dokumentáciu, ktorá pri vypracovaní posudkov nebola zohľadnená. 8. Žalobca vyslovil nesúhlas s odmietnutím jeho návrhu na vykonanie znaleckého posudku z oblasti hematológie z dôvodu uvádzaného žalovaným, že jeho vykonanie nebolo potrebné preto, že na

JIS zdravotná starostlivosť pacientke z tohto odboru nebola poskytovaná. Opodstatnenosť vykonania navrhovaného posudku žalobca odôvodnil poukazom na výrok rozhodnutia o uložení pokuty, do ktorého správny orgán zahrnul tvrdenie „nebol včas konzultovaný hematológ“. Podľa názoru žalobcu konajúci správny orgán mal nariadiť minimálne t tejto oblasti znalecké dokazovanie, aby zdôvodnil, prečo sa takýto výrok v rozhodnutí nachádza. Žalobca mal za to, že za daných okolností sa výrok o potrebe včasnej konzultácie hematológa nachádza bez podpory akejkoľvek odborne zdatnej osoby. Preto je podľa názoru žalobcu predmetné tvrdenie vo výroku založené len na akejsi domnienke, bez posúdenia reálnej potreby poskytnutia takejto zdravotnej starostlivosti. 9. Zároveň dal žalobca do pozornosti, že v námietkach a podanom rozklade navrhol aj vykonanie multiodborného znaleckého dokazovania za účelom zodpovedania otázok: · Akým spôsobom by ovplyvnila poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientke znalosť výsledku odberu opakovane uskutočňovaného u pacientky, ak by bol uskutočnený bezprostredne po neúspešnom odbere ? To všetko pri zohľadnení časových súvislostí a podanej transfúzie. · Akým spôsobom a s akými rizikami mal byť správne realizovaný predmetný (neúspešný) odber ? Mal byť odber realizovaný invazívnym vstupom v čase podávania transfúzie ? Aký by bol benefit takéhoto odberu ? · Od akého času mohlo byť u pacientky prítomné silné krvácanie ? A to pri priebežnom hodnotení vitálnych funkcií. · Bola diagnóza DIC a jej priebeh u pacientky reverzibilným stavom ? · Môže byť zaznamenaná tachykardia ovplyvnená súvisiacim zaznamenaným faktorom - telesnou teplotou 39,2 C°, t. j. febrilným stavom ? · Aký bol a ako možno popísať pohľadom ex ante komplexný zdravotný stav pacientky v predmetný deň 09.04.2016 v čase od 18,00 hod., ak zo zdravotnej dokumentácie je uvedené: „O 18,00 hod. prevzatie služby. Monitoring VF, bilancia tekutín, pac. spí, O2 maskou, inf. terapia tečie. O 19,00 hod. výmena vložky a plienky - vložka pretečená, krvácanie v norme - očista, ...“ ? 10. Žalobca namietal, že argumentácia správneho orgánu prierezovo celým konaním vykazuje hrubé porušenie zásad hodnotenia zdravotnej dokumentácie, keď jednotlivé pasáže jeho textu jednoznačne ukazujú, že osoby vykonávajúce dohľad , ako aj prizvaní odborníci, pristupovali k hodnoteniu poskytovania zdravotnej starostlivosti z pohľadu ex post. Takýto postup je v priamom rozpore so zásadou prístupu ex ante, ktorá sa má pri spracovaní odborných posúdení, znaleckých posudkov výhradne dodržiavať. Žalobca má za to, že osoby vykonávajúce dohľad a odborníci hodnotiaci postup zdravotníckeho personálu musia nahliadať na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti tak, že pracujú s informáciami, ktoré boli dostupné zdravotníckemu personálu v reálnom čase, teda v okamihu poskytovania zdravotnej starostlivosti. 11. Ohľadom vytýkaného pochybenia, že nebol včas konzultovaný hematológ a anestéziológ žalobca, podľa jeho názoru správne, poukazoval na skutočnosti vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie a dôvodil, že nie je pravdou, že nebol včas konzultovaný anestéziológ. Žalobca s poukazom na zdravotnú dokumentáciu uviedol, že z jej obsahu vyplýva, že pacientku už od 12.15 hod. dňa 09.04.2016 mal v starostlivosti anestéziológ. Z dokumentu označeného ako „Záznam o anestézii“ je zrejmé, že o pacientku sa po dobu celého priebehu prvej operácie starala až do 13.10 hod. lekárka z odboru anestéziológia MUDr. V. K., MBA, primárka Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny. Žalobca dôvodil, že práve v tomto dokumente možno dohľadať celý priebeh operačného výkonu po stránke medicínskeho odboru anestéziológia a intenzívna medicína. V tomto zázname o anestézii sú zachytené dôležité fakty týkajúce sa vytýkaného rozsahu tekutinovej resuscitácie, pretože z neho vyplýva, že pacientka v uvedený čas bola saturovaná aj elektrolytickou infúznou terapiou v rozsahu nezanedbateľných 1 500 ml, pričom tento údaj nebol v protokole o výsledku dohľadu ani v súvisiacich posudkoch evidovaný a osoby vykonávajúce dohľad tento údaj evidentne nezohľadnili. Žalobca dodal, že záznam o anestézii obsahuje aj záznam o priebehu a ordinácii po anestézii. Tu žalobca konštatoval, že priebeh operácie bol štandardný a po ukončenej operácii nevyžadoval nutnosť prekladu pacientky na OAIM. 12. Žalobca dôvodil, že zdravotná dokumentácia obsahuje záznamy o bezprostrednom pooperačnom priebehu zdravotného stavu pacientky, pričom tento bol stabilizovaný a na základe týchto záznamov mal žalobca za to, že pacientke bola v reakcii na jej aktuálny zdravotný stav poskytnutá adekvátna zdravotná pooperačná starostlivosť z pohľadu lekárskej odbornosti anestéziológia a intenzívna medicína. Naopak, ako zrejmý vzhliadol žalobca laxný prístup osôb vykonávajúcich dohľad, ak tieto nepracovali so skutočnosťami náležite zaznamenanými v zdravotnej dokumentácii, konkrétne nevenovali žiadnu pozornosť obsahu záznamu o anestézii a nepracovali tak ani s údajmi o celom rozsahu tekutinovej resuscitácie, keď opomenuli podanie tekutinovej resuscitácie v objeme 1 500 ml.

13. Ďalej žalobca namietal, že v priebehu administratívneho konania poukazoval na to, že napriek chýbajúcemu dôkazu o prítomnosti koagulopathie je zo zdravotnej dokumentácie jasné, že lekárka na základe klinického stavu pacientky postupovala pri indikácii medikácie s predpokladom, že koagulopathia je prítomná, nepoznala však konkrétny stupeň rozvoja DIC. Vzhľadom k tejto skutočnosti i rozsah nadväzujúcej medikácie bol limitovaný touto znalosťou a z pohľadu ex ante hodnotenia zodpovedala uskutočnená medikácia postupu lege artis. 14. Žalobca dal do pozornosti, že vo vzťahu k obsahovej a vecnej stránke protokolu v administratívnom konaní namietal nepravdivosť záveru správneho orgánu vykonávajúceho dohľad, že „Záznam službukonajúcej lekárky o podaní transfúzie sa v dokumentácii nenachádzal.“ V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ak by orgán dohľadu zdravotnú dokumentáciu študoval ako celok s náležitou pozornosťou, vedel by, že lekárka urobila záznam a zároveň potvrdila prítomnosť transfúzie u pacientky na JIS. Žalobca dal do pozornosti dokument označený ako „Záznam o transfúzii“, v ktorom ošetrujúca lekárka exaktne uviedla rozhodné informácie o transfúzii, ktorých absenciu správny orgán vytýkal. Žalobca dodal, že podanie transfúzie por. č. 4941 je zadokumentované písomným záznamom lekárky o indikácii, o podaní a ukončení transfúzie. 15. Taktiež dal žalobca do pozornosti, že v priebehu administratívneho konania namietal nepravdivosť záveru dohľadu, že „Bolo jednoznačné, že pacientka počas pobytu na centrálnej JIS stále krvácala a postupne sa rozvíjal irevezibilný hemoragický šok, ktorý vo večerných hodinách vyústil do zástavy obehu.“ V tejto súvislosti žalobca uviedol, že citované tvrdenie orgánu dohľadu nemá oporu v zdravotnej dokumentácii pacientky, pričom poukázal na tú časť z jej obsahu, v ktorom je náležitým spôsobom obsiahnutá časová a vecná stopa o tom, že zaznamenané silné krvácanie z rodidiel bolo identifikované ošetrujúcim personálom výhradne len o 13.19 a 13.40 hod. a v týchto časoch bola ihneď volaná lekárka, ktorá uvedenú akútnu zmenu zdravotného stavu riešila a zároveň urobila o súvisiacej medikácii zápis do zdravotnej dokumentácie takto: Zápisy službukonajúcej lekárky v pôrodníckom dekurze: „13.19 hod. ad centrálna JIS pre silné krvácanie pred S. C., 13,49 hod. Vulmizolin 1,0 d i. v., 13,50 hod. Fraxaparine 0,3 ml s. c., 13,51 hod. Methergin 1 ml i. v.“ Zápis službukonajúcej lekárky: „O 13,40 hod. hlásené silné krvácanie z rodidiel, Pamba 1 amp. i. v., Kanavit 1 amp i. v., Dicynone 1 amp. i. v. Vzhľadom na to, že pri 1. odbere bol nedostatočný objem vzorky na HKS - opakovať odber KO, HKS o 14,00 hod. statim, výsledky hlásiť lekárovi.“ 16. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že z priebehu časovej stopy poskytovania zdravotnej starostlivosti zaznamenanej v zdravotnej dokumentácii možno ďalej podľa detailného zápisu sesterskej vizity potvrdiť, že krvácanie bolo v ďalšom časovom období do 18,00 hod. miernejšie, pacientka bola opakovane sledovaná, zaznamenané boli očisty pacientky a rodidiel, operačná rana bola v tom čase pokojná. Žalobca na podporu svojej argumentácie citoval nadväzujúce záznamy zo zdravotnej dokumentácie pacientky: Sesterská vizita (16,00 hod. - 18, 00 hod.): „ Monitoring VF a 1 hod., bilancia tekutín, asistencia pri podávaní transfúzie (od 16,15 hod. do 17,30 hod.), pozn. úradu biologická skúška a sangwie test negat., pacientka dostala hysterický záchvat, podaný Apaurim 10 mg i. m., O2 4l/min. kontinuálne, sledovanie krvácania, pacientka krváca z rodidiel, intenzita krvácania je miernejšia, očista pacientky a rodidiel, OP rana kľudná, pospáva, celkový stav odsledovaný.“ Ďalší zápis sesterskej vizity, kde v čase 19 hod. je dokumentované, že krvácanie je v norme, urobená očista: Sesterská vizita (18,00 hod. - 20,00 hod.): „O 18,00 hod. prevzatie služby. Monitoring VF, bilancia tekutín, pac. spí, O2 maskou, inf. terapia tečie. O 19,00 hod. výmena vložky pacientky a plienky - vložka pretečená, krvácanie v norme

- očista,...“

17. Na základe uvedených záznamov žaloba poukazoval na svoje vyjadrenia v administratívnom konaní, že tvrdenie konajúceho úradu o tom, že po celú dobu pobytu na centrálnej JIS pacientka stále krvácala, je založené na domnienke osôb vykonávajúcich dohľad, pretože nevzali do úvahy mierne krvácanie pacientky. Žalobca zdôraznil, že uvedené tvrdenia o stálom krvácaní pacientky orgán dohľadu založil na hematologických a hemokoagulačných výsledkoch z odberu o 19,56 hod. predmetného dňa, ktoré však boli prepustené z laboratória až od 20:04 hod., koagulácia až o 22:02 hod. žalobca namietal, že túto časovú súvsťažnosť orgán dohľadu v protokole vôbec nereflektoval. Aj z týchto skutočností je podľa názoru žalobcu zrejmé, že orgán dohľadu hodnotil celý priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti v predmetný deň v dobe medzi 12,00 - 20,00 hod. pohľadom ex post. 18. Žalobca dal do pozornosti, že ohľadom opakovaných odberov opakovane upozorňoval, že neúspech pri odbere krvi nemožno považovať za postup non lege artis, a to predovšetkým s ohľadom na individualitu pacienta. Podľa názoru žalobcu, aj z textu jednotlivých zápisov vyplýva snaha zdravotníckeho personálu získať požadované informácie. Žalobca dodal, že sa možno len domnievať, prečo bol odber neúspešný, pričom dôvodov je mnoho, od obtiažnosti odberu vzorky pre už zmienené BMI, cez technické problémy v procese vákuovo odoberanej krvi. Tieto objektívne neovplyvniteľné

dôvody orgán dohľadu nesprávne staval na úroveň postupu non lege artis, akoby sa personál ani nesnažil o uskutočnenie potrebného odberu, pričom žalobca poukázal na opakovanie odberov. 19. Žalobca poukazoval v reakcii na závery protokolu na nesprávnosť záverov konzultanta, pretože krvácanie u pacientky bolo dňa 09.04.2016 po cisárskom reze v čase do 17. - 18. hod. mierne, DIC sa u pacientky rozvíjal, avšak dramatický priebeh nastal po 19.-tej hodine. Žalobca dôvodil, že ak by pacientka krvácala masívne, ako to konštatuje prizvaný konzultant, celkom iste by bol jej zdravotný stav nezlučiteľný so životom dávno pred 19.-tou hodinou uvedeného dňa. 20. K časovým diskrepanciám žalobca počas administratívneho konania uvádzal, že úradom dohľadu sú zamieňané časy prijatia do laboratória a časy prepustenia výsledkov na oddelenie. Ku konštatovaniu, že zápis o skutočnostiach uvedených v zázname o indikácii, podaní a ukončení transfúzie má byť obsiahnutý aj v chorobopise, žalobca uvádzal, že pre hodnotenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti nie je taký zápis dôležitý. 21. Žalobca má za to, že žalovaný bol povinný za účelom riadneho zistenia skutkového stavu uskutočniť ďalšie navrhované dokazovanie, keď nemal k dispozícii spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Z dôvodu neposúdenia veľkého množstva argumentov žalobca v žalobe navrhol vykonať aj správnym súdom znalecké dokazovanie na overenie správnosti postupu žalobcu. 22. K odôvodneniu výšky pokuty v napadnutých rozhodnutiach žalobca namietal jeho nedostatočnosť a formálnosť odôvodnenia výšky pokuty, pričom s týmito námietkami sa správny orgán druhého stupňa nevysporiadal. Žalobca namietal tvrdenie predsedu žalovaného, že s výškou pokuty sa vysporiadal prvostupňový správny orgán, pretože v obidvoch napadnutých rozhodnutiach vo vzťahu k výške uloženej pokuty sa nenachádza žiadna úvaha, takéto rozhodnutie nie je možné preskúmať, či sa správny orgán riadil zásadami logického myslenia. Na podporu svojej argumentácie poukázal žalobca na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. zo dňa 02.06.2011, sp. zn. z 08.12.1995. 23. Ohľadom vydania rozhodnutia druhého stupňa žalobca namietal, že pre rozhodnutie žalovaného bola podkladom činnosť rozkladovej komisie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že mu nebolo oznámené, že vo veci bude konať rozkladová komisia, ktorej závery sú potom obsiahnuté v rozhodnutí predsedu žalovaného úradu. Žalobca namietal, že mu nebolo oznámené, akým spôsobom bola rozkladová komisia kreovaná a kto je jej členom, aby žalobca mohol uplatniť svoje práva vyplývajúce z § 10 správneho poriadku. Žalobca má zo to, že týmto postupom bolo porušené jeho právo v konaní, aby jeho vec bola prejednaná nestranným a nezaujatým správnym orgánom. Za závažné porušenie procesných práv žalobcu taktiež považuje skutočnosť, že sa ku zloženiu a k záverom rozkladovej komisie nemal možnosť žiadnym spôsobom vyjadriť, keďže o jej kreovaní a zasadnutí nemal vedomosť, nakoľko o skutočnosti, že vec vlastne posudzovala rozkladová komisia, a nie predseda žalovaného úradu, sa žalobca dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca s poukazom na obsah rozhodnutia žalovaného dôvodil, že v celej veci ide materiálne o rozhodnutie rozkladovej komisie, ktoré je len formálne signované predsedom úradu.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

24. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 25. Odmietol tvrdenie žalobcu, že prizvaní odborníci posudzovali zdravotnú starostlivosť ex post, hoci ju mali posudzovať ex ante. Nutnosti posudzovať prípad vždy ex ante sú si prizvaní odborníci plne vedomí nielen ako odborníci, prizývaní opakovane do výkonu dohľadu, ale aj ako lekári a erudovaní odborníci, ktorí sami dlhoročne pôsobia v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. V súvislosti na daný prípad žalovaný dôvodil, že konštatovanie o pochybení žalobcu v pacientkinom prípade nie je výsledkom hodnotenia ex post, ale je výsledkom analýzy zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil žalobca a za ktorej obsah a vyhotovenie zodpovedá. Aj keď sa výkon dohľadu vždy realizuje ex post, čiže už po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktorej správnosť osoba žiada preveriť, skupina vykonávajúca dohľad, ktorá konkrétny dohľad realizuje, vrátane prizvaného odborníka, posudzuje postup lekárov s prihliadnutím na v tom čase aktuálny stav pacienta. Prihliada pritom na tie údaje, ktoré mali k dispozícii lekári konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, resp. ktoré mohli v rámci diagnostických vyšetrení získať vzhľadom na v tom čase aktuálny stav pacienta, následne preverujú, či v rámci diagnostických úvah dostatočne a správne ošetrujúci lekári vyhodnotili relevantné údaje a s ohľadom na tieto zvolili následný správny postup pri manažovaní zdravotnej starostlivosti o pacienta. 26. Za zavádzajúce označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že pacientka bola v zdravotnej starostlivosti anestéziológa dňa 09.04.2016 už od 12,15 hod. Anestéziológ bol samozrejmou súčasťou lekárskeho tímu, ktorý u pacientky vykonával pôrod cisárskym rezom, pričom jeho prítomnosť bola potrebná z

dôvodu podávania anestézie pri pôrode. Anestéziológ následne odporučil preklad pacientky z pôrodnej sály na centrálnu JIS a tým sa jeho pôsobenie pri pacientke skončilo. Tvrdenie žalobcu vzbudzuje mylný dojem, že anestéziológ sa o pacientku staral po zvyšok hospitalizácie na centrálnej JIS, no to nie je pravda. Ako samotný žalobca potvrdzuje (bod 3.12), primárka OAIM bola prítomná pri pacientke v čase od 12,15 hod. až do 13,10 hod., a to z dôvodu podávania anestézie pri pôrode cisárskym rezom. Uvedené však žalovaný nikdy nespochybnil, pretože žalovaný nikdy nespochybnil zdravotnú starostlivosť poskytnutú pacientke v súvislosti s jej pôrodom, práve naopak, gynekologicko-pôrodnícku, ako aj anestéziologickú zdravotnú starostlivosť považoval za správnu, čo je vyslovené uvedené na str. 4/20 napadnutého prvostupňového rozhodnutia. 27. Z tohto dôvodu vyjadril žalovaný nesúhlas s tvrdením žalobcu, že žalovaný nikde nezohľadnil a nebral do úvahy správnosť liečby tak, ako vyplýva zo Záznamu o anestézii. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že pochybením žalobcu bolo, že anestéziológ nebol včas konzultovaný práve až počas následnej popôrodnej hospitalizácie pacientky na centrálnej JIS dňa 09.04.2016 v čase od 13,20 hod. do 19,55 hod. 28. Žalovaný opakovane zdôraznil, že pacientka bola umiestnená na pracovisku, ktoré svojím názvom

- jednotka intenzívnej starostlivosti - predpokladá, že pacientka nedostane bežnú popôrodnú, ale intenzívnu starostlivosť. Žalovaný v tejto súvislosti znovu zdôraznil, že práve preto, aby bol u pacientky z dôvodu vysokého rizika vzniku hematologických a ďalších komplikácií zostavený liečebný program a liečebná taktika, mal byť už po preklade pacientky z pôrodnej sály na centrálnu JIS konzultovaný hematológ a anestéziológ. Následný vývoj zdravotného stavu pacientky to len potvrdil. Odumretie plodu v rôznych štádiách gravidity totiž stojí na druhom mieste príčin, ktoré vyvolávajú závažne poruchy koagulačných funkcií charakteru diseminovanej intravaskulárnej koagulácie (DIC). 29. Informácia o prítomnosti mŕtveho plodu bola gynekológom - pôrodníkom známa už pred začiatkom cisárskeho rezu alebo krátko po jeho začiatku, rovnako ako abrupcia (predčasné odlučovanie) placenty. Žalobca sa preto nemôže ani účinne brániť tým, že nemohol predpokladať vývoj zdravotného stavu pacientky a vznik komplikácií, ktoré u pacientky v priebehu toho dňa nastali. 30. K tvrdeniu žalobcu, že ošetrujúca lekárka predpokladala, že koagulopatia je u pacientky prítomná, len nepoznala konkrétny stupeň rozvoja DIC, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé a žalobca to ani v celom výkone dohľadu a v správnom konaní nevysvetlil, akým spôsobom teda chcela ošetrujúca lekárka poznať konkrétny stupeň rozvoja DIC, keď nemala k dispozícii výsledky hemokoagulačných vyšetrení ani nevyužila všetky možnosti (zavedenie centrálneho žilového prístupu) na jeho získanie, ale spoľahla sa na už predtým neúspešný odber z periférneho žilového prístupu. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že práve z dôvodu, aby uvedený stupeň rozvoj DIC lekárka poznala, mal byť odber krvi pacientky zrealizovaný tak, aby bolo zabezpečené dostatočné množstvo krvi na vykonanie hemokoagulačných vyšetrení. V prípade, že by v tejto veci konzultovala lekára OAIM, v spolupráci s ním by bolo možné krv odobrať cez centrálny žilový prístup. V tomto ohľade žalovaný predpokladá, že službukonajúca lekárka vzhľadom na medicínske vzdelanie vedela o možnosti takéhoto postupu. Z akého dôvodu si na pomoc neprivolala lekára OAIM, ani tento stav pacientky s lekárom OAIM nekonzultovala, do dnešného dňa žalobca medicínsky relevantným spôsobom nevysvetlil. Žalovaný považuje za absolútne nepochopiteľné, že ošetrujúca lekárka v tomto smere nič neurobila, hoci vedela, že u pacientky je vysoké riziko rozvoja DIC, pacientka nepretržite po preklade na centrálnu JIS krvácala, odbery, potrebné na hemokoagulačné vyšetrenie sa opakovane nedarili a k tomu, aby vôbec vedela posúdiť stupeň rozvoja DIC potrebovala nevyhnutne poznať hodnotu hemokoagulačných parametrov, ktoré nemala. Žalovaný poukázal na to, že aj sám žalobca v tomto bode uviedol, že rozsah nadväzujúcej liečby pacientky bol limitovaný neznalosťou hemokoagulačných parametrov. Ako inak, než odberom krvi a jej vyšetrením chcela ošetrujúca lekárka dospieť, k poznaniu hemokoagulačných parametrov napriek neúspešnosti odberov, žalobca neuviedol. 31. K odbornému posúdeniu poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke žalovaný mal za to, že absencia informácií o statuse hemokoagulačných parametrov tak znemožňovala odhaliť možnú poruchu hemokoagulácie s možným vznikom DIC, na čo je pri predčasnom odlučovaní placenty nevyhnutné myslieť, nakoľko tento patologický stav je rizikový pre rozvoj DIC. 32. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu napádajúcou nedostatočné venovanie pozornosti štúdiu obsahu zdravotnej dokumentácie pacientky orgánmi vykonávajúcimi dohľad. Naopak, žalovaný dôvodil, že ak by viac času venoval žalobca štúdiu protokolu a súvisiacej zápisnice z prerokovania námietok, nemusel by opakovane tvrdiť niečo, čo nezodpovedá skutočnosti. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že nikdy nespochybnil existenciu „Záznamu o transfúzii“, iba konštatoval nedostatok vedenia zdravotnej dokumentácie, že podanie transfúzie okrem osobitného listu na to určeného, malo byť zaznamenané aj v dekurze, to znamená v dennom prehľade vyšetrení a terapie. Uvedený nedostatok

ale nebol nedostatkom v poskytnutej zdravotnej starostlivosti, iba nedostatkom vo vedení zdravotnej dokumentácie, preto žalovaný vyjadril nepochopenie nad súvisom tejto argumentácie žalobcu s predmetom žaloby, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, teda aj za nedostatky v diagnosticko-terapeutickom postupe žalobcu. 33. V súvislosti s hodnotením krvácania pacientky počas hospitalizácie na centrálnej JIS žalovaný uviedol, že skutočnosť, že pacientka počas pobytu na centrálnej JIS stále krvácala, vychádza práve zo zápisov v zdravotnej dokumentácii, odhliadnuc od toho, či krvácanie bolo intenzívnejšie alebo menej intenzívne. Faktom bolo, že krvácala stále a postupne sa u pacientky rozvíjal ireverzibilný hemoragický šok, ktorý vo večerných hodinách vyústil do zastavenia obehu. Žalovaný dodal vysvetlenie, že hemoragický šok vzniká nielen pri masívnom jednorazovom krvácaní, ale aj pri objemovo menšej, no kontinuálnej strate cirkulujúceho objemu krvi, a práve takáto situácia nastala u pacientky. Naviac, dynamika zmien červenej zložky v krvnom obraze a výrazná leukocytóza z vyšetrenia krvného obrazu na základe odberu krvi ešte pred pôrodom, ktorého výsledky žalobca mal včas k dispozícii, mohli ošetrujúcej lekárke signalizovat' väčšie krvné straty, než boli klinicky stanovené odhadom, s rozvojom hemoragického šoku, pre čo svedčila aj diuréza iba 50 ml od operácie. Diuréza sa pritom považuje za jeden z najcitlivejších ukazovateľov cirkulujúceho objemu a pri správnej tekutinovej resuscitácii by mala dosahovať minimálne 50 ml/hod. Tento parameter mali zdravotníci k dispozícii od prvých momentov hospitalizácie na centrálnej JIS a už po prvých 60 minútach anúrie ho mohli použiť k rozhodovacím procesom. Približne od 16,00 hod. dochádzalo u pacientky postupne k zmene šokového indexu, spôsobenej zvyšovaním pulzovej frekvencie nad hodnotu systolického tlaku, ktorý sa udržiaval na zaznamenaných hodnotách maximálne možnou vazokontrikciou tepien, v snahe udržať aspoň minimálnu hodnotu stredného artériového tlaku. Po vyčerpaní hemodynamických rezerv pacientky došlo o 19,45 hod. k dekompenzácii jej zdravotného stavu v dôsledku rozvinutého hemoragického šoku a dekompenzovanej fázy DIC s dyspnoe, poklesom krvného tlaku a tachykardiou, následne s poruchou vedomia, bradykardiou. V tejto súvislosti vývoja zdravotného stavu pacientky žalovaný dôvodil, že spomínané klinické znaky sú typické pre ťažkú hypoxiu tkanív. U pacientky vývoj stavu smeroval k hemoragickému šoku už od začiatku, pričom toto konštatovanie je založené tak na údajoch v zdravotnej dokumentácii, ako na základných medicínskych poznatkoch - pre začiatok hemoragického šoku bola riziková abrupcia placenty, diagnostikovaná ešte pred pôrodom, takisto porodenie mŕtveho plodu, o čom sa tiež vedelo už pred pôrodom, resp. najneskôr pri jeho začatí, pacientka silno krvácala už pred pôrodom a krvácanie s väčšou alebo menšou intenzitou pokračovalo aj počas hospitalizácie na centrálnej JIS, o čom svedčia zápisy v zdravotnej dokumentácii. Podľa záveru žalovaného v takejto situácii sa rozvoj DIC u pacientky dal dôvodne očakávať. JIS má pritom disponovať takým personálnym a materiálno- technickým vybavením, že v prípade neúspechu odberu biologického materiálu z periférneho žilového systému, ako to bolo u pacientky, je možné v spolupráci s lekárom OAIM zabezpečiť centrálny venózny prístup (napr. v. jugularis interna, v. subclavia), prostredníctvom ktorého sa dá spoľahlivo, opakovane a v dostatočnom množstve odoberať materiál na laboratórne vyšetrenia, resp. podávať intravenózna liečba. 34. V nadväznosti na uvedené možné medicínske postupy a postupy zistené zo zdravotnej dokumentácie pacientky žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že by priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaný hodnotil ex post, poznajúc výsledky hemokoagulačných vyšetrení z odberu, realizovaného o 19,56 hod. Vzhľadom na argumentáciu v predchádzajúcom bode žalovaný znovu upozornil, že uvedený vývoj zdravotného stavu pacientky sa dal pri bežných medicínskych poznatkoch, ktorými žalobca musí disponovať, dôvodne predpokladať. 35. Žalovaný ako zásadnú chybu vyhodnotil skutočnosť, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v časovom období od príjmu pacientky na pôrodný sál dňa 09.04.2016 o 12,00 hod. až po dekompenzáciu zdravotného stavu pacientky dňa 09.04.2016 o 19,45 hod. na centrálnej JIS, neboli laboratórne vyšetrené hemokoagulačné faktory v dôsledku dvoch chybných odberov materiálu, ktoré neboli bezprostredne nahradené správnymi odbermi. Absencia týchto laboratórnych výsledkov znemožňovala správne posúdiť aktuálny stav hemokoagulácie v tomto časovom úseku a včas zahájiť účinnú liečbu DIC. Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu, že ošetrujúca lekárka pri zhoršení zdravotného stavu správne zareagovala nasadením správnej liečby. Príkladom nedostatočnej starostlivosti na centrálnej JIS bola totiž aj aplikovaná tekutinová liečba. Zloženie roztokov vôbec nezodpovedalo princípom tekutinovej liečby v hemoragickom šoku, roztoky glukózy v celkovom objeme 2 000 ml sú v liečbe šoku neúčinné a majú skôr škodlivý charakter. Napriek pôvodnej ordinácii ošetrujúcej lekárky o sledovaní krvného tlaku, pulzu a dychovej frekvencie každých 30 minút, ktoré sa v čase od 13,30 hod. do 17,00 hod. aj reálne každú pol hodinu dialo, boli v následnom časovom období od 17,00 hod. do 19,00 hod. bez akéhokoľvek zdôvodnenia, resp. zmeny ordinácie uvedené hodnoty sledované len každú hodinu. V

zdravotnej dokumentácii v čase od 13,45 hod. do 19,45 hod. teda počas hospitalizácie na centrálnej JIS chýbalo lekárske zhodnotenie zdravotného stavu pacientky, jeho zmena či vývoj a zdôvodnenie aplikovaných postupov, zhodnotenie laboratórnych výsledkov. 36. Žalovaný vyjadril nesúhlas so zavádzajúcim tvrdením žalobcu, že neznalosť hodnoty centrálneho venózneho tlaku pacientky a hodnoty acidobázickej rovnováhy nebola predmetom zistených nedostatkov, a teda nebola ako pochybenie žalobcovi vyčítaná vo výroku rozhodnutia. Vychádzajúc z protokolu z vykonaného dohľadu, záveru zápisnice z prerokovania námietok a výrokov oboch napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že pochybením pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bolo, že u rizikovej pacientky z hľadiska popôrodných komplikácií (predčasná abrupcia placenty, stav po sekcii s narodením mŕtveho plodu) nebol včas konzultovaný hematológ, anestéziológ a pacientke nebola poskytnutá adekvátna pooperačná starostlivosť, vrátane včasnej a účinnej liečby komplikácií (DIC, hemoragického šoku). Žalovaný považoval za logické, že na to, aby žalobca vedel poskytnúť adekvátnu pooperačnú starostlivosť a včas a účinne liečiť komplikácie, musí realizovať viaceré diagnostické vyšetrenia, ktoré mu pomôžu diagnostikovať problém, vznik komplikácií a následne podľa diagnostiky nastaviť, či upraviť terapiu. Meranie centrálneho venózneho tlaku pacientky (informuje o deficite objemu tekutiny cirkulujúcej v cievach), pravidelné sledovanie hodnoty acidobázickej rovnováhy (s cieľom posúdiť eventuálnu prítomnosť laktátovej acidózy) a pravidelné sledovanie artériovej koncentrácie kyseliny mliečnej (laktátu) sú súčasťou monitorovania pacienta na JIS, ich sledovanie patrí k základným vyšetreniam v diagnostickom procese, preto ich výsledky musí vedieť interpretovať každý jeden lekár aj bez atestácie. Žalovaný poukázal na to, že nerealizovanie uvedených vyšetrení, nedostatočná diagnostika, t. j. že pacientke nebola poskytnutá adekvátna pooperačná starostlivosť, vrátane včasnej a účinnej liečby komplikácií, je zahrnuté v konštatovaní žalovaného v zápisnici o prerokovaní námietok, ako aj z napadnutých rozhodnutiach žalovaného. 37. Námietku žalobcu, napádajúcu nevykonanie znaleckého dokazovania z medicínskeho odboru hematológia, žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú. Na prizvanie odborníka z tohto odboru nebol dôvod, pretože počas hospitalizácie na centrálnej JIS nebol pacientkin stav s hematológom konzultovaný, hematológ počas tejto hospitalizácie zdravotnú starostlivosť neposkytoval. Až počas následnej hospitalizácie na OAIM bola s hematológom konzultovaná liečba, žiaľ, už maximálnej rozvinutej DIC, s ťažkým krvácaním, v ireverzibilnom štádiu hemoragického šoku a táto zdravotná starostlivosť bola úradom vyhodnotená ako správna. Už v protokole o vykonanom dohľade bolo uvedené, že liečba a starostlivosť, vrátane správnej liečby DIC, ktoré sa začali realizovať až o preložení pacientky na OAIM, sa mali začať realizovať bezprostredne po preložení pacientky z pôrodnej sály na centrálnu JIS. Z toho vychádza aj konštatovanie žalovaného o tom, že u pacientky počas hospitalizácie na centrálnej JIS nebol včas konzultovaný hematológ. 38. V súvislosti s namietaným nevykonaním multi-odborového znaleckého dokazovania a s tvrdením žalobcu, že stanovisko prizvanej osoby nemá vyššiu dôkaznú silu ako vyjadrenie, či stanovisko dohliadaného subjektu, žalovaný poukázal na povinnosť konajúceho správneho orgánu skúmať v každom štádiu konania, či je potrebné v záujme spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci realizovať ešte ďalší dôkazný prostriedok a rovnako na jeho povinnosť posúdiť aj dôvodnosť návrhu účastníka konania na obstaranie ďalšieho dôkazu, ktorým návrhom správny orgán nie je viazaný. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že v prípade, ak má žalovaný skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, aj v záujme zachovania zásady účelnosti a hospodárnosti a zásady materiálnej pravdy, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. V danom prípade správneho konania, vedeného pod č. k. ZS , mal tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný za dostatočne preukázaný skutkový stav, z ktorého vyplynulo porušenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke žalobcom, ktoré bolo dôvodom na uloženie pokuty. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca bol zo strany konajúcich správnych orgánov opakovane vyzvaný na doplnenie a predloženie nových dôkazov, s ktorými by sa mohol správny orgán vysporiadať, avšak žalobca žiadne nové dôkazy nepredložil. Jeho medicínske námietky boli nielen vo vyjadrení k upovedomeniu, ale aj v rozklade totožné s námietkami, podanými ešte v štádiu výkonu dohľadu k protokolu. V konečnom dôsledku je pravdou, že dokazovanie podľa platného správneho poriadku patrí správnemu orgánu, ale na druhej strane ani účastníkovi konania nič nebráni, aby v prebiehajúcom správnom konaní predložil na podporu svojich tvrdení dôkaz napr. v podobe znaleckého posudku - v tomto smere sa vyslovil Najvyšší súd SR v odseku 52 rozsudku sp. zn. . V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na prelomový rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 26.02.2009, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 30.10.2007 v tom zmysle, že ak by aj správny orgán prizval do konania znalca, tento by vychádzal iba z tých skutočnosti, ktoré sú známe aj konzultantom a v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a

nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil aj odborný posudok konzultanta. Žalovaný posporil svoju argumentáciu aj poukazom na najnovší z rozsudkov NS SR sp. zn. zo dňa 19.10.2017, v ktorom sa uvádza, že „právo účastníka konania predkladať dôkazy a podieľať sa na objasňovaní skutkového stavu nemožno interpretovať tak, že správny orgán je povinný vyhovieť každému návrhu na vykonanie dôkazov. Vykonávanie dôkazov patrí v súlade s ustanovením správneho poriadku správnemu orgánu. Ak však správny orgán návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie, je jeho povinnosťou tento postup zdôvodniť. Najvyšší súd uvádza, že zo nevyplýva, že by na zodpovedanie špecifických otázok, či na posúdenie veci nepostačoval názor (stanovisko) aj len jedného odborníka z danej medicínskej oblasti.“ Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nemali pochybnosti o dovtedy objasnenom skutkovom stave a obstaraných podkladoch pre rozhodnutie, nezistili ani rozpory medzi stanoviskami oboch prizvaných odborníkov k výkonu dohľadu, preto návrhu na doplnenie dokazovania vzhľadom na neexistujúce nové skutočnosti či dôkazy nevyhoveli, čo riadne vo svojich rozhodnutiach zdôvodnili. 39. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že výška uloženej pokuty je nedostatočne a formálne odôvodnená tými istými skutočnosťami, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia, pričom absentuje správna úvaha. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že pri ukladaní pokuty vychádzal z ustanovení a Uvedený právny rámec pre uloženie pokuty je žalovaným konštatovaný aj v napadnutých rozhodnutiach. Výška uloženej pokuty neprekročila zákonom stanovenú hranicu, ktorá je pri právnických osobách 9 958,- Eur. Pri uložení pokuty žalovaný kvalifikoval konanie žalobu po právnej stránke posúdením všetkých skutkových okolností porušenia zákona, pričom v ich vzájomnej súvislosti určil výšku pokuty, ktorá svojím vyjadrením vo vzťahu k rozsahu zákonnej sadzby zohľadňuje závažnosť zistených pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke a ich následkov. V zmysle atribútmi na uloženie pokuty je závažnosť zistených nedostatkov a ich následky. Ak je správny orgán povinný odôvodniť výšku uloženej pokuty čo do závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov, je z konštrukcie tohto ustanovenia logické, keď správny orgán uvedenie najmä skutočnosti, v ktorých videl pochybenie, to znamená nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti a vysporiada sa aj s prípadnými následkami zistených nedostatkov. Odôvodnenie výšky pokuty v prvostupňovom rozhodnutí obsahovalo vysporiadanie sa so závažnosťou zistených nedostatkov a rovnako aj s následkami nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. 40. V súvislosti s námietkou žalobcu, že boli porušené jeho práva v rozkladovom konaní, pretože vec posudzovala rozkladová komisia, a nie predseda úradu a žalobca sa nemohol vyjadriť k jej zloženiu a záverom, žalovaný s poukazom na uviedol, že predseda úradu ako príslušný orgán rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam žalovaného vydaným na prvom stupni na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Samotný zákon tak ráta so situáciou, kedy si predseda úradu pre konečné rozhodnutie vo veci vyžiada stanovisko poradnej komisie. Zápisnica zo zasadnutia rozkladovej komisie dňa 20.09.2018 sa nachádza riadne založená podľa poradia v spisovej dokumentácii a je súčasťou administratívneho spisu správneho konania. K námietke žalobcu, že neoznámením spôsobu kreovania a mien členov rozkladovej komisie bolo v konaní porušené jeho základné právo, žalovaný uvádza, že rozkladová komisia nemá postavenie správneho orgánu, ale iba poradného orgánu predsedu úradu. Správny orgán nie je povinný o tejto skutočnosti žalobcu osobitne informovať. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca si je tejto skutočnosti dobre vedomý, nakoľko prejednávaný prípad nie je jediným prípadom, kedy bol rozklad žalobcu predmetom správneho konania na druhom stupni správneho orgánu. Z platnej právnej úpravy prislúcha výlučné právo len predsedovi úradu určiť zloženie rozkladovej komisie ako svojho poradného orgánu. Žalobca v žalobe neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré by údajne namietal členov rozkladovej komisie. Zaujatosť osoby nie je možné vyvodzovať len na základe názorov a stanovísk členov rozkladovej komisie. Uplatnenie inštitútu zaujatosti vo všeobecnosti prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorý sa úkon priamo dotýka, preukázaná. Pre taký záver nepostačuje len subjektívny pocit žalobcu, založený výlučne na vlastnom nestotožnení sa s názorom poradnej komisie. 41. Žalobca sa k obsahu vyjadrenia žalovaného replikou v lehote stanovenej správnym súdom písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

42. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

45. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

46. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

47. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

48. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

49. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

50. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

51. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

52. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

53. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

54. Podľa § 61 ods. 1 správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.

55. Podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

56. Podľa § 61 ods. 3 správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.

57. Podľa predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.

58. Podľa dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „“) na základe písomného poverenia

úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.

59. Podľa podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. 61aa)

60. Podľa na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

61. Podľa n a konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

62. Podľa , ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu ( ) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.

63. Podľa úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v pokutu až do výšky a) 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu, 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

64. Podľa zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

65. Podľa poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

66. Podľa neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie ().

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

67. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov ( , ) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( ), za splnenia procesných podmienok ( ) vec prejednal na pojednávaní v prítomnosti účastníkov konania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

68. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v prednese zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Mal za to, že dokazovanie v rámci dohľadu a následného administratívneho konania nebolo zo strany správneho orgánu vykonané dôsledne, v priebehu administratívneho konania nebol pribratý konzultant z odboru hematológie, ako to navrhoval žalobca, naďalej trval na tom, že pre posúdenie zodpovednosti žalobcu v danom prípade je potrebné intradisciplinárne lekárske posúdenie lekármi z viacerých odborov za účelom posúdenia poskytovania predmetnej zdravotnej starostlivosti lege artis. Ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí prvého a druhého stupňa uviedol, že vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe obsahuje z dvoch tretín medicínske argumenty a je rozsiahlejšie ako administratívne rozhodnutia oboch

stupňov dokopy. Už to je dôkazom toho, že preskúmavané rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené. Naďalej zotrval aj na tom, že ani správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný sa v rozhodnutiach nevysporiadali s otázkou výšky uloženej pokuty za predmetný správny delikt, neuviedli úvahu ani dôvody, z ktorých vychádzali pri stanovení jej výšky.

69. Poverená zástupkyňa žalovaného sa v plnej miere pridržiavala dôvodov uvedených vo vyjadrení k podanej žalobe. Vyjadrila nesúhlas s interpretáciou žalobcu, že vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe svojim obsahom a dôvodmi nahrádza odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí. V tejto súvislosti uviedla, že vyjadrenie obsahuje podrobnejšiu medicínsku argumentáciu z dôvodu potreby vysvetlenia veci súdu, ktorý nemá v danej oblasti odborné vedomosti, naproti tomu rozhodnutia žalovaného sú adresované účastníkovi konania, ktorý je odbornou verejnosťou a popisu skutkových zistení rozumie. K obsiahlej medicínskej argumentácii uvádzanej v rozhodnutiach ďalej uviedla, že táto bola potrebná vzhľadom na neustále sa opakujúce námietky žalobcu a pre vysvetlenie vyhodnotenia skutkového stavu v spojení so záznamami vykonávanými v zdravotnej dokumentácii pacientky slúžilo na odôvodnenie prijatých záverov o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu. K dôvodom, pre ktoré nebol prizvaný konzultant z odboru hematológia uviedla, že s touto otázkou sa administratívne orgány oboch stupňov riadne vysporiadali v napadnutých rozhodnutiach, pričom dala do pozornosti, že hematológ v inkriminovanom čase nebol prizvaný, ošetrujúca lekárka s takýmto odborníkom nekonzultovala patologicky klesajúce parametre červených krviniek a červeného farbiva, preto v tomto ohľade nebolo čo posudzovať, a zároveň je potrebné mať na zreteli, že prizvanie hematológa na konzultáciu bolo na rozhodnutí ošetrujúceho gynekológa, ktorý z pohľadu ex ante mal dostatok vstupných informácií o rizikovosti zdravotného stavu pacientky, vzhľadom na realizovaný pôrod mŕtveho plodu a predčasné oddelenie placenty, ktoré samo o sebe sú dôvodom na prijatie predpokladu, že k predmetným komplikáciám by mohlo dôjsť. Poverená zástupkyňa žalovaného dala do pozornosti, že hematológ v čase 13.45 hod. do 19.45 hod. nemal vedomosti o hemokoagulačných parametroch zo strany gynekológa, ktorý tiež nemal k dispozícii pre dva avizované neupotrebiteľné odbery krvných vzoriek výsledky rozboru. Z uvedeného dôvodu nebol dôvod pribrať hematológa k odbornému posúdeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka odôvodnenia výšky uloženej pokuty, závažnosť deliktuálneho previnenia spočívala v medicínskych zisteniach, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že dôsledkom nedostatočnej zdravotnej starostlivosti došlo až k takým závažným následkom DIC.

70. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného je preveriť podstatné žalobné dôvody, ktorými žalobca napáda predovšetkým nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu orgánmi dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k ustáleniu objektívnej zodpovednosti žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za spáchanie správneho deliktu neposkytnutia správnej zdravotnej starostlivosti podľa konaním uvedeným v skutkovej vete vo výroku administratívneho rozhodnutia prvého stupňa.

71. Žalobca má zásadne za to, že v inkriminovanom čase hospitalizácie dotknutej pacientky na centrálnej jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) dňa 09.04.2016 od 13,20 hod. do 19,55 hod. poskytol na základe v tom čase dostupných informácií a pooperačného stavu pacientky správnu zdravotnú starostlivosť. Žalované administratívne rozhodnutia oboch stupňov považuje za nezákonné predovšetkým z dôvodu, že tieto vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nebolo v správnom konaní zo strany konajúcich správnych orgánov vyhovené návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania.

72. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a k podkladom použitým pre rozhodnutie vo veci predmetného administratívneho trestania s argumentáciou žalobcu, zameranou na podporu dôvodnosti správnej žaloby, nemožno súhlasiť.

73. Z obsahu administratívneho spisu a správnej žaloby vyplýva, že podstatná argumentácia žalobcu, spochybňujúca správnosť záverov dohľadu vykonaného nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalobcom, bola postavená na námietkach /skutočnosti, že ani v jednom zo štádií dohľadu a následného správneho konania správne orgány nevyhoveli návrhu žalobcu doplniť dokazovanie vypracovaním intradisciplinárneho znaleckého posudku a rovnako, že nevyhoveli návrhu žalobcu na prizvanie znalca z medicínskeho odboru hematológia, nakoľko žalobcovi bola vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty

predmetného správneho deliktu vytýkaná práve tá skutočnosť, že v preverovanom prípade ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nekonzultoval včas hematológa a anestéziológa. 74. Pokiaľ ide o namietané nedoplnenie dokazovania vypracovaním multiodborného znaleckého posudku a prizvaním znalca z odboru hematológia, tieto námietky žalobcu nie sú opodstatnené. 75. Žalobcom navrhovaný postup neodôvodňovali ani ním uvádzané otázky na doplnenie dokazovania a ani tá skutočnosť, že za podstatu konštatovaného neposkytnutia správnej zdravotnej starostlivosti bolo orgánom dohľadu určené omisívne konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spočívajúce v tom, že včas nebol konzultovaný hematológ a anestéziológ. Tento vytýkaný nedostatok v poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemožno posudzovať izolovane, zjednodušene povedané - keďže bolo potrebné konzultovať hematológa, je potrebné prizvať odborníka z medicínskeho odboru hematológie. 76. V kontexte celej poskytovanej zdravotnej starostlivosti v danom prípade je potrebné mať na zreteli, že pacientka bola primárne v starostlivosti gynekológa a dôvodom, pre ktorý bola pacientka v starostlivosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, boli komplikácie v súvislosti s jej graviditou (krvácanie, pre ktoré pacientka vyhľadala lekársku pomoc), ktoré po prvotných vyšetreniach vyústili do potreby realizovať operačný zákrok, pričom pacientka bola na základe informácií získaných pred pôrodom, hodnotená, z pohľadu možných, teda na základe dostupných lekárskych znalostí vo vzťahu k predpokladaným následným komplikáciám, ako vysoko riziková (abrupcia placenty, sekciou porodený mŕtvorodený plod, silné krvácanie pred pôrodom). Následne bez akýchkoľvek pochybností bola zrejmá skutočnosť, ako aj vedomosť ošetrujúcich lekárov z odboru gynekológie, že išlo o rizikovú pacientku z hľadiska popôrodných komplikácií (predčasná abrupcia placenty, stav po sekcii s narodením mŕtveho plodu). 77. Preto bolo potrebné posudzovať predovšetkým poskytovanie pooperačnej zdravotnej starostlivosti zo strany gynekológa - pôrodníka, ktorý na základe všetkých dostupných informácií mal stanoviť správnu liečbu a postupy na zlepšenie pooperačného zdravotného stavu pacientky a za tým účelom rozhodnúť o potrebe konzultácie lekárov z iných medicínskych odborov. S prihliadnutím na uvedené okolnosti prípadu by nebolo na mieste klásť otázky odborníkovi z medicínskeho odboru hematológia v tom zmysle, ako mal správne poskytovať zdravotnú starostlivosť gynekológ, pričom hematológ sa na poskytovaní liečby na centrálnej JIS v inkriminovanom čase od 13,20 hod. do 19,55 hod. ani nepodieľal, vzorky krvi / biologického materiálu neodoberal, ani neurčoval liečebný postup. A to ani vo vzťahu k otázke následného rozvinutia sa ťažkého stavu DIC u pacientky v danom prípade, keď v čase o 19:55 hod. bola preložená na OAIM, keďže posúdenie otázky, či pri abrupcii placenty hrozí rozvoj diseminovanej intravaskulárnej koagulácie (DIC), resp. či ošetrujúci lekár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia musí bezpodmienečne poznať aktuálny stav hemokoagulácie pre posúdenie stupňa rozvíjajúcej sa DIC, nie je sporné. 78. Čo sa týka požadovaného znaleckého dokazovania z medicínskeho odboru anestéziológia, pri vykonaní dohľadu bol k námietkam žalobcu v súlade s ustanovením prizvaný odporný konzultant doc. MUDr. M. M., Csc., odborník z medicínskeho odboru anestéziológia a intenzívna medicína, čo pre účely posúdenia poskytovanej zdravotnej starostlivosti a získania podkladov pre rozhodnutie vo veci plne postačovalo a závery, ku ktorým na základe záznamov zo zdravotnej dokumentácie odborný konzultant dospel, žalobca nijako odporne nespochybnil a ani správnemu orgánu z vyhodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach daného prípadu nevzišla potreba ich spochybnenia. 79. Rovnako dostatočne a logicky žalovaný a správny orgán prvého stupňa vyhodnotili obranu žalobcu a jeho námietky, že pri posudzovaní správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti nevzali do úvahy Záznam o anestézii, ako ani skutočnosť, že pacientka bola dňa 09.04.2016 od 12.15 hod. do 13.10 hod. v starostlivosti anestéziológa (MUDr. V. K., MBA, primárka Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny). Vzhľadom k tomu, že uvedený záznam o anestézii a poskytnutie zdravotnej starostlivosti lekárom z medicínskeho odboru anestézia v danom čase sa viaže na obdobie počas operácie pacientky

- výkon cisárskeho rezu, ktorý nebol orgánmi dohľadu a ani žalovaným posudzovaný ako nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť, nie je možné prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že by vyhodnotením skutkových okolností poskytovania zdravotnej starostlivosti v inkriminovanom čase počas hospitalizácie pacientky na centrálnej JIS dňa 09.04.2016 od 13,20 hod. do 19,55 hod. boli porušené práva žalobcu na dôkladné vyhodnotenie zisteného skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci.

80. Zo zápisnice z prerokovania námietok, ako aj z odôvodnenia napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že celý „Záznam o anestézii“, vrátane podávania infúznej terapie, bol dôkladne preštudovaný prizvaným odborníkom z odboru anestéziológia a intenzívna medicína, a aj na základe tohto záznamu boli v protokole uvedené fakty ohľadom anestéziologickej starostlivosti počas cisárskeho rezu, pričom táto zdravotná starostlivosť pri podávaní celkovej anestézie bola zo strany

prvostupňového správneho orgánu hodnotená ako správna, podľa jeho doslovného hodnotenia bola odvedená vysoko profesionálne a bezpečne vzhľadom k celkovému stavu pacientky a k dôvodom indikácie celkovej anestézie. Ako správna bola vyhodnotená aj následná zdravotná starostlivosť poskytnutá na OAIM, kam bola pacientka, žiaľ už v hemoragickom šoku, preložená o 19.55 hod. dňa 09.04.2016 a rovnako bol ako správny vyhodnotený ďalší postup spočívajúci v realizácii následného operačného zákroku o 20.55 hod. toho dňa, za účelom odstránenia primárneho zdroja krvácania, ktorý sa už ale realizoval v čase plne rozvinutej DIC s masívnym krvácaním a ďalších v rozhodnutí konkretizovaných zdravotných komplikácií vážne ohrozujúcich život pacientky (popísané napr. na stane 6 posledný odsek rozhodnutia druhého stupňa).

81. Základom ďalšieho podstatného dôvodu žalobcom namietanej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia bolo tvrdenie napádajúce nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu v rámci vykonaného dohľadu správnymi orgánmi oboch stupňov, avšak predovšetkým prizvanými odbornými konzultantami z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo a z medicínskeho odboru anestéziológia a intenzívna medicína, ktorí podľa názoru žalobcu na základe obsahu zdravotnej dokumentácie pacientky nesprávne vyhodnocovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti ex post, t. j. s odstupom času so znalosťou sumy informácií o zdravotnom stave pacientky, ktoré v reálnom čase poskytovania zdravotnej starostlivosti ošetrujúca lekárka nemala k dispozícii, pričom orgány dohľadu a odborní konzultanti mali poskytovanie zdravotnej starostlivosti posudzovať ex ante, t. j. s prihliadnutím len na tie okolnosti a informácie, z ktorých mohol zdravotnícky personál a ošetrujúca lekárka v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti vychádzať. Žalobca mal predovšetkým za to, že obsahom zdravotnej dokumentácie pacientky je preukázané, že jej zo strany žalobcu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, za dodržania medicínskych postupov a medikácie, ktorá bola za daných okolností vo vývoji zdravotného stavu pacientky možná.

82. Pokiaľ ide o spôsob, ktorým bola zo strany prizvaných konzultantov posudzovaná správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti počas pobytu pacientky na centrálnej JIS, z obsahu zdravotného záznamu pacientky, z obsahu administratívneho spisu a z obsahu vyhodnotenia zisteného skutkového stavu konajúcimi správnymi orgánmi vyplýva, že záver ku ktorému v posudzovanej otázke prizvaní odborní konzultanti dospeli, bol prijatý s ohľadom na ex ante, t. j. s použitím sumy informácií o zdravotnom stave pacientky v danom reálnom čase počas jej pobytu v starostlivosti na centrálnej JIS (od 13.20 hod. do 19.50 hod.), ktorý pozostával z chronologických výsledkov laboratórnych vyšetrení, z chronologických záznamov jej vitálnych funkcií, zo záznamov o spôsobe a priebehu ošetrovania pacientky zdravotníckym personálom, ako aj zo záznamov o medikácii a vyhodnotení aktuálneho zdravotného stavu pacientky a určenia ďalšieho postupu a liečby ošetrujúcou lekárkou z gynekologicko- pôrodníckeho oddelenia. Pochopiteľne, tieto informácie bolo potrebné posudzovať v kontexte udalostí a výsledkov laboratórnych vyšetrení, ktoré sa realizovali aj pred prijatím pacientky na centrálnu JIS, ako aj v kontexte okolností poskytujúcich informácie o zdravotnom stave pacientky pred jej hospitalizáciou.

83. Z obsahu administratívneho spisu a použitej zdravotnej dokumentácie dotknutej pacientky je zrejmé, že vo vzťahu k následku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke počas jej pobytu na centrálnej JIS (DIC, ireverzibilný hemoragický šok), boli preukázateľne známe podstatné odborné znalosti, informácie a okolnosti, z ktorých v danom čase mal a mohol ošetrujúci lekár - gynekológ vychádzať pri stanovení adekvátnej liečby pacientky počas jej pobytu na centrálnej JIS: · 31-ročná pacientka bola prijatá dňa 09.04.2016 na pôrodnú sálu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia žalobcu o 12,00 hod. s diagnózou predčasnej abrupcie placenty v 32. gestačnom týždni, chorobné krvácanie z maternice, v stave po predchádzajúcom cisárskom reze z dôvodu preeklampsie s mŕtvorodeným dieťaťom v roku 2014. V anamnéze pri príjme bol údaj, že silné krvácanie jasnočervenou krvou začalo doma o 11,30 hod. Pôrodná asistentka pri príjme nepočula ozvy plodu, krvný tlak bol 140/92 mmHg. Privolaní lekári vyslovili predpoklad o predčasnej abrupcii placenty a indikovali urgentný cisársky rez. · Na pôrodnej sále bol uskutočnený prvý odber krvi na vyšetrenie krvného obrazu a hemokoagulačných parametrov, pričom výsledky červenej zložky krvného obrazu a trombocyty boli v medziach normy, avšak bola prítomná výrazná leukocytóza, ktorá mohla signalizovať väčšiu krvnú stratu už pred cisárskym rezom. Hemokoagulačné parametre pre nedostatočný objem vzorky krvi neboli vyšetrené. · Prvé laboratórne vyšetrenie krvného obrazu a hemokoagulačných faktorov bolo podľa výsledkového listu uskutočnené o 12.27 hod., realizované bolo z odberu pred cisárskym rezom na pôrodnej sále. Hemokoagulačné vyšetrenie nebolo možné realizovať, pretože na vyšetrenie bol dodaný nedostatočný

objem vzorky. Táto skutočnosť bola laboratóriom telefonicky hlásená skužbukonajúcej zdravotnej sestre a bolo odporúčané zopakovať odber. · Druhé laboratórne vyšetrenie krvného obrazu a hemokoagulačných parametrov bolo podľa výsledkového listu uskutočnené o 14.10 hod., z odberu po príjme na centrálnu JIS, pričom u pacientky pretrvávala výrazná leukocytóza, došlo k výraznému poklesu erytrocytov, hemoglobínu a hematokritu, ako aj k poklesu trombocytov. Hemokoagulačné vyšetrenie nebolo možné realizovať, pretože na vyšetrenie bol dodaný nedostatočný objem vzorky. Táto skutočnosť bola laboratóriom telefonicky hlásená skužbukonajúcej zdravotnej sestre a bolo odporúčané zopakovať odber. · V pooperačnom období na centrálnej JIS sa vyšetril krvný obraz len dvakrát (o 14,00 hod. s patologickými hodnotami hemoglobinu 79,0 g/1 a o 19,56 hod. s patologickými hodnotami hemoglobínu 63,0 g/l). Tieto výsledky krvného obrazu len potvrdzovali stratu krvi spôsobenej krvácaním pacientky. · Z pohľadu odborných znalostí a poznatkov lekárskej vedy v medicínskom odbore gynekológia a pôrodníctvo bolo známym faktom, že predčasná abrupcia placenty, s prihliadnutím na dané okolnosti prípadu, navyše, rizikový pooperačný stav pacientky po sekcii s narodením mŕtveho plodu (silné krvácanie, ktoré začalo doma 11.30 hod., pred prijatím na operačnú sálu a kontinuálne krvácanie po ukončení operačného zákroku, z toho dvakrát masívne krvácanie), ako patologický stav je rizikový pre rozvoj DIC. · Existencia dostupných možností, pre prípady neúspechu odberu krvi za účelom zistenia hemokoagulačných parametrov, zabezpečiť čo najskôr centrálny venózny prístup (napr. vena jugularis interna, v. subclavia) v spolupráci s lekárom OAIM, prostredníctvom ktorého sa dá spoľahlivo, opakovane a v dostatočnom množstve odoberať materiál na laboratórne vyšetrenia, resp. podávať intravenózna liečba. · V pooperačnom období zaznamenané dve silné krvácania o 13,19 hod. a 13,40 hod., ale okrem toho, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie, bolo u pacientky prítomné kontinuálne krvácanie. · Pacientka v priebehu celého pobytu na centrálnej JIS nemočila. Diuréza sa považuje za jeden z najcitlivejších ukazovateľov cirkulujúceho objemu a pri správnej tekutinovej resuscitácii by mala dosahovať minimálne 50 ml/hod. 84. Vyššie uvádzané skutočnosti vo vzájomných súvislostiach jednoznačne preukazujú dostatočnú sumu informácií, ktoré mala ošetrujúca lekárka k dispozícii v reálnom čase pobytu pacientky na centrálnej JIS, teda ex ante z pohľadu preverovania správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, na základe ktorých obozretne a promptne mohla zvoliť liečebný postup zameraný na zabezpečenie dostatku informácií o zdravotnom stave pacientky a rozvíjajúcom sa stave DIC. Rovnako možno konštatovať, že vyššie uvádzané známe skutočnosti, vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie pacientky, žalobca po medicínskej stránke ani po skutkovej nijako nespochybnil. Poukazy žalobcu na záznamy vykonané v zdravotnej dokumentácii v priebehu pobytu pacientky na centrálnej JIS len dokumentujú zanedbanie informačného toku medzi laboratóriom a ošetrujúcou lekárkou vo vzťahu k potrebe zopakovať odber potrebného množstva krvi za účelom zistenia hemokoagulačných parametrov, nevyhnutných na posúdenie zdravotného stavu pacientky v danom prípade pooperačných komplikácií a na stanovenie adekvátnej liečby. 85. S prihliadnutím na uvedené okolnosti prípadu, vyplývajúce z obsahu záznamov v zdravotnej dokumentácii pacientky a s prihliadnutím na predpokladané medicínske poznatky ošetrujúceho lekára o možných komplikáciách pooperačného stavu v danom prípade predčasného odtrhnutia placenty, nemožno prisvedčiť tvrdeniu, resp. obhajobe žalobcu, že na poskytnutie adekvátnej liečby nemal ošetrujúci lekár dostatok vstupných informácií. Práve so znalosťou všetkého vyššie uvedeného bolo predovšetkým na ošetrujúcom lekárovi, aby urobil rýchle a správne rozhodnutie, vzhľadom na kontinuálne krvácanie pacientky a sprievodné vyššie uvedené dostupné výsledky vyšetrení, aby zabezpečil urýchlené odobratie potrebného množstva krvi za účelom zistenia hemokoagulačných parametrov, ktorých sledovanie bolo v danom prípade, vzhľadom na predpoklad popôrodných komplikácií nevyhnuté na indikáciu potrebného postupu a liečby, resp. pre poskytnutie správnej zdravotnej starostlivosti. V tomto ohľade neobstojí ani obhajoba žalobcu, že výsledky hemokoagulačných parametrov z krvného odberu boli dostupné až po 22. hodine, pretože išlo o odber krvi, ktorý bol realizovaný až o 19.56 hod., teda po demonštrácii rozvinutej DIC a ireverzibilného hemoragického šoku, avšak záznam o potrebe opakovaného odberu krvi za účelom zistenia hemokoagulačných parametrov bol zo zdravotnej dokumentácie ošetrujúcemu lekárovi známy aj v čase prijatia pacientky na centrálnu JIS, aj v čase o 14.00 hod. až do 19.55 hod. 86. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu, že odborní konzultanti nezohľadnili správne podávanie intravenóznej liečby pacientke počas jej pobytu na centrálnej JIS, tu nemožno súhlasiť, pretože odborní konzultanti bez akéhokoľvek spochybnenia vyhodnotili z obsahu zdravotnej dokumentácie aj tento postup, pričom

uviedli, že ako liečba bola pacientke ordinovaná infúzna a hemostyptická liečba, podaná jej bola 1 ery- masa, zloženie podaných roztokov nezodpovedalo princípom tekutinovej liečby hemoragického šoku, roztoky glukózy v celkovom objeme 2 000 ml sú v liečbe šoku neúčinné a majú skôr škodlivý charakter, podanie ery-masy nemá významný vplyv na zmenu hemokoagulácie. 87. Možno teda konštatovať, že správne orgány oboch stupňov v preskúmavaných rozhodnutiach v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 a 5 správneho poriadku v spojení s § 47 ods. 3 správneho poriadku, za účelom posúdenia objektívnej deliktuálnej zodpovednosti žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dotknutej pacientke a za účelom posúdenia naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, pred vydaním rozhodnutia o uložení sankcie dôkladne vyhodnotili získané podklady pre rozhodnutie vo veci, pozostávajúce zo záverov vykonaného dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, a dôkazov získaných v priebehu následného správneho konania o uložení pokuty. Správne orgány oboch stupňov na základe dostatočných podkladov vyhodnotili zistený skutkový stav, a to každý dôkaz zvlášť / jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach, pričom sa dostatočne vysporiadali aj s návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania v naznačenom smere (pribratie znalca z medicínskeho odboru hematológia a na vypracovanie multiodborového posudku), vrátane uvedenia dôvodov, pre ktoré v nadväznosti na výsledky realizovaného dokazovania nebolo doplnenie dokazovania v danej veci potrebné. Správny súd z obsahu administratívneho spisu a z odôvodnení administratívnych rozhodnutí oboch stupňov zistil, že v rámci dohľadu a následného správneho konania bolo zabezpečených pre konanie dostatok dôkazov, z ktorých logického vyhodnotenia bez akýchkoľvek pochybností je možné dospieť k záveru o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti dotknutej pacientke počas hospitalizácie na centrálnej JIS dňa 09.04.2016 od 13,20 hod. do 19,55 hod., ako aj o príčinách, ktoré viedli k DIC a k hemoragickému šoku. 88. Námietku napádajúcu rozhodovanie predsedu úradu na základe návrhu ním ustanovenej poradnej komisie správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Tento spôsob rozhodovania predsedu úradu o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiam pobočky úradu vydaným v prvom stupni upravuje priamo v ustanovení , v zmysle ktorého je predseda úradu oprávnený kreovať poradnú komisiu, ktorej úlohou je predložiť predsedovi úradu vo veci rozkladu návrh na rozhodnutie. Ide o rovnaký inštitút riadneho opravného prostriedku proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov prvého stupňa, ako upravuje správneho poriadku, ktorý sa subsidiárne použije aj v tomto prípade. Návrh rozkladovej komisie má pre predsedu úradu, ako ústredného orgánu štátnej správy, len poradný, odporúčajúci charakter, pričom minister, vedúci, príp. predseda ústredného orgánu štátnej správy ním nie je viazaný. Preto nemožno prijať záver, že by predseda žalovaného ústredného orgánu štátnej správy na úseku dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti rozhodoval bez znalosti veci. Práve kreovaná komisia má v takýchto prípadoch zaručiť väčšiu ochranu práv účastníka konania, o ktorého právach a povinnostiach sa v rozkladovom konaní rozhoduje, keďže pôsobením viacerých členov v poradnom orgáne predsedu úradu poskytuje možnosť objektívnejšieho posúdenia prípadu po skutkovej a vecnej stránke. a ani neukladá predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o kreovaní a o zložení poradnej komisie osobitne informovať účastníka konania o rozklade. Uvedené zákony rovnako nedávajú právo účastníkovi konania vyjadrovať sa k návrhu poradnej komisie na rozhodnutie, ktorý je určený len pre predsedu úradu a nemá preň záväzný charakter. O možnosti nahliadať do administratívneho spisu a oboznámiť sa s kompletnou spisovou dokumentáciou a o možnosti vyjadriť sa k jej obsahu bol žalobca oboznámený listom žalovaného zo dňa 21.06.2018 (č. 9 administratívneho spisu) a túto možnosť žalobca v priebehu správneho konania druhého stupňa aj využil. Vzhľadom k tomu, že v rámci konania o rozklade, na ktorého vedenie sa primerane použije konanie o odvolaní, nebolo v danom prípade zo strany správneho orgánu druhého stupňa dopĺňané správne konanie o nové dôkazy, ani neboli odstraňované prostredníctvom procesných inštitútov žiadne vady správneho konania prvého stupňa ( v spojení s správneho poriadku), žalobca už nebol pred vydaním rozhodnutia vyzvaný na vyjadrenie sa k veci. Preto nie je na mieste prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že mu v priebehu konania o rozklade nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca mal, a aj využil, všetky zákonom stanovené možnosti vyjadriť sa ku skutkovým zisteniam a podkladom pre vydanie jednak rozhodnutia prvého stupňa, či už v rámci vykonaného dohľadu alebo v rámci administratívneho konania prvého stupňa o uložení pokuty a jednak aj v rámci konania o rozklade. 89. S prihliadnutím na poučenie rozhodnutia prvého stupňa v spojení s prezumpciou znalosti zákona u žalobcu ako deliktuálne zodpovednej právnickej , pôsobiacej v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o jeho neznalosti, že v prípade využitia riadneho

opravného prostriedku proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa podaním rozkladu v zmysle obsahu poučenia, nebude o rozklade rozhodovať predseda úradu na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Žalobca mohol využiť inštitút nahliadnutia do spisu a o zložení poradnej komisie sa mohol informovať ešte pred vydaním rozhodnutia druhého stupňa. 90. V podanej žalobe predpojatosť jednotlivých členov poradnej komisie vo vzťahu k predmetu veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcovi v danom prípade žalobca nenamietal uvedením konkrétnych dôvodov a okolností, z ktorých by sa ich zaujatosť dala objektívne posudzovať (§ 9, § 10 správneho poriadku). 91. V súvislosti s námietkou napádajúcou nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty v sume 8 000,- Eur správny súd z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí zistil, že správny orgán prvého stupňa v predposlednom odseku na strane 19 rozhodnutia, uloženie výšky pokuty v hornej polovici maximálnej sumy pokuty stanovenej pre daný správny delikt v (9 958 eur), dôvodil poukazom na zistené nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, ktoré boli v rozpore s cieľom a povinnosťou poskytovať zdravotnú starostlivosť správne v zmysle ustanovenia , ako aj s poukazom na prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, ktorých opodstatnenosť sa prejavila v zlepšení precíznejšie upravených liečebných postupov v záujme predchádzania zisteným nedostatkom v budúcnosti, čo nepochybne vyjadruje zámer sledovaný funkciou individuálnej prevencie uloženej sankcie v prípade žalobcu. 92. Úvahu o správnosti výšky uloženej pokuty žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí doplnil vlastným konštatovaním, ktorým s prihliadnutím na zistené nedostatky výšku pokuty vyhodnotil ako primeranú, preventívnu a výchovnú a pre žalobcu nelikvidačnú. Aj takéto stručné odôvodnenie výšky uloženej pokuty možno považovať za dostatočné, napriek tomu, že táto úvaha žalovaného by sa dala ešte vo vzťahu k žalobcu ako deliktuálne zodpovedného subjektu rozviesť, napr. vyhodnotením početnosti a dôvodov predchádzajúceho administratívneho trestania z dôvodov právoplatne konštatovaného porušenia ustanovenia žalovaným. Avšak s prihliadnutím na zistený skutkový stav a závažnosť spôsobu, akým bola povinnosť poskytovania správnej zdravotnej starostlivosti v danom prípade porušená, objektívne sa výška uloženej pokuty nejaví ako neprimeraná alebo uložená bez zreteľa na naplnenie jej funkcie vo vzťahu k individuálnej, ako aj ku generálnej prevencii. 93. Preto správny súd tento nedostatok absencie obsiahlejšieho odôvodnenia výšky uloženej pokuty nehodnotí ako také porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie pred iným orgánom štátnej správy, ktoré by mu privodilo ujmu na jeho právach. V prípade zrušenia rozhodnutia len z tohto formálneho dôvodu by nebolo, s prihliadnutím na primeranosť výšky pokuty, spravodlivé, aby sa proces rozhodovania zopakoval bez toho, aby pre žalobcu privodil priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Správny súd, s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov dáva do pozornosti, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. (R 122/2003)]. 94. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v rozsahu podstatných žalobných bodov, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu konštatuje, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí spĺňa všetky atribúty zákonnosti. Žalovaný sa vysporiadal s odvolacími (rozkladovými) námietkami žalobcu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom a logicky vyhodnotenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom správny súd zároveň nezistil také závažné porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ). 95. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 96. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).