Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cpr/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: R. L., nar.XX.XX.XXXX, bytom R. Y. XXX, U., štátny občan SR, v zastúpení: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka, so sídlom v Bratislave, Mikulášska 29, proti žalovanému: IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže, so sídlom Bratislava, Karloveská 64, IČO: 00 157 660, v zastúpení: Mgr. Katarína Berkešová, advokátka, so sídlom Malacky, Břeclavská 3, o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 7,5 dňa vo výške 364,20 Eur z a s t a v u j e.

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 14.638,43 Eur brutto, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 20.05.1999 končí dňom 11.03.2020. III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . IV. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 977,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava III.

odôvodnenie:

1. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 20.05.1999 uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy: referent pre nákup a správu budov. Dňa 09.06.2017 mu žalovaný doručil okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 08.06.2017 s odôvodnením, že svojim hrubým správaním naplnil skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa . Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal podľa žalovaného dopustiť dňa 07.06.2017 tým, že údajne vnikol do kancelárie generálnej riaditeľky v súvislosti s výpoveďou, ktorú mu žalovaný dal a spolu s manželkou sa mal agresívne generálnej riaditeľke verbálne vyhrážať. Žalobca s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí, nakoľko skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru sa absolútne nezakladá na pravde. Svoj nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvaní na jeho ďalšom zamestnávaní oznámil žalovanému listom zo dňa 09.06.2017, zaslanom elektronicky na e-mailovú adresu generálnej riaditeľky žalovaného. Žalovaný žalobcovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne listom zo dňa 19.06.2017 oznámil, že v jeho ďalšom zamestnávaní pokračovať nebude, nakoľko má za to, že boli splnené všetky podmienky pre skončenie jeho pracovného pomeru formou tohto inštitútu.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávaní dňa 15.04.2019 žalobný nárok v časti o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uznal s tým, že strany sporu sa však nevedia dohodnúť o výške náhrady mzdy z titulu s neplatného skončenia pracovného pomeru a za nevyčerpanú dovolenku.

3. Súd o časti žalobného nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom ( účinného od 01.07.2016 ) vo forme rozsudku pre uznanie ( ), keď žalovaný uznal, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 08.06.2017 podľa a prevzaté žalobcom dňa 09.06.2017, je neplatné. Toto určenie je základom pre ďalší uplatnený nárok žalobcu - na náhradu mzdy, o ktorej súd rozhoduje po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2019.

4. V zmysle ( ďalej len ) predpokladom priznania náhrady mzdy je neplatné skončenie pracovného pomeru a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. toto právo môže vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný.

5. Žalobca predložil súdu dôkazy : pracovná zmluva zo dňa 20.05.1999, dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 30.04.1993, výpoveď z pracovného pomeru z 25.11.2016, príkaz poverenej generálnej riaditeľky, účinný od 25.11.2016, dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 01.2.2017, popis pracovných činností z 01.02.2017, platový dekrét z 01.02.2017, oznámenie o zrušení pracovného miesta z 30.05.2017, výpoveď z pracovného pomeru z 30.05.2017, zoznam odovzdaných dokladov agendy, kľúčov, inventáru a pod. z 05.06.2017, e-mailová komunikácia z 05.06.2017, okamžité zrušenie pracovného pomeru z 08.06.2017, oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 09.06.2017, odpoveď na oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 19.06.2017, výplatná páska žalobcu za obdobie od 1-3/2017, pracovná zmluva z Europapier Slovensko, s.r.o. z 24.10.2017, dohoda o skončení pracovného pomeru z 12.04.2018, pracovná zmluva z Doprastav Services, s. r. o. z 25.04.2018.

6. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

7. Na návrh žalobcu súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.02.2020 v prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov nasledovne:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 32.825,02 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:

- zo sumy 771,33, Eur od 16.07.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.08.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.09.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.11.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.12.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.01.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.03.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.04.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.05.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.06.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.07.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.08.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.09.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.10.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.11.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.12.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.01.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.02.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.03.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.04.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.05.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.06.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.07.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.08.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.09.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.10.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.11.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.12.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.01.2020 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 7,5 dňa vo výške 364,20 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd určuje, že pracovný pomer medzi stranami sporu skončil ku dňu vyhlásenia rozsudku.

IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

8. Strany sporu navrhli vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a štatutára žalovaného a žalobca žiadal, aby súd vyžiadal zo Sociálnej poisťovne evidenciu vymeriavacích základov žalobcu za obdobie 1-6/2017.

9. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 5 a vykonal aj ďalšie dokazovanie v rozsahu osobného spisu žalobcu, mzdového listu za rok 2017 a evidenciou žalobcu v Sociálnej poisťovni za obdobie od 01/2017 do 8/2019 a zistil tento skutkový stav :

10. Medzitýmnym rozsudkom č. k. - 63 zo dňa 15.04.2019 súd prvej inštancie vyhovel žalobe a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 08.06.2017 podľa a prevzaté žalobcom dňa 09.06.2017, je neplatné s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom nároku.

11. Rozsudok č. k. - 63 zo dňa 15.04.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2019.

12. Z podania žalobcu adresovaného žalovanému dňa 09.06.2017 súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil v zmysle , že nesúhlasí s okamžitým ukončením pracovného pomeru a jeho dôvodmi a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával ( č. l. 24 ).

13. Z podania žalovaného adresovaného právnej zástupkyni žalobcu dňa 19.06.2017 vo veci oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní súd zistil, že žalovaný potvrdil, že žalobca dňa 09.06.2017 zaslal žalovanému oznámenie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 09.06.2017. Žalovaný žalobcovi oznámil, že trvá na skončení pracovného pomeru a preto žalovaný nebude pokračovať v jeho ďalšom zamestnávaní ( č. l. 26 ).

14. Žalobca trval na žalobe o náhradu mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní dňa 09.06.2017, ktoré oznámenie žalovaný toho dňa aj prevzal. Podľa si žalobca uplatňuje náhradu mzdy za obdobie od 09.06.2017 až do právoplatnosti rozsudku o náhrade mzdy. Žalovaný žalobcovi doposiaľ neumožnil pokračovať v práci. Má za to, že jeho pracovný pomer trvá, že vyhlásením neplatnosti okamžitého skončenia z 09.06.2017 nastala fikcia o trvaní pracovného pomeru. Žalobca má záujem, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Domáha sa náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku vyčísleného z hrubej mzdy žalobcu účtovanej v rozhodujúcom období, ktorým je prvý kalendárny štvrťrok z roka 2017. Vychádza z výplatných pások. Žalovaný doposiaľ písomne nezdôvodnil, prečo nesúhlasil so žalobou, nevyjadril sa v súdom poskytnutej lehote. V prípade, že bude sporná výška náhrady mzdy, navrhuje uplatniť sudcovskú koncentráciu. Žalobca je zamestnaný v Doprastave, doklady o jeho zamestnaní predložil. Keďže má maloleté dieťa, nemohol si dovoliť sa nezamestnať.

15. Žalovaný uviedol, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. dobrovoľne uznal a bol ochotný sa so žalobcom dohodnúť na primeranej náhrade mzdy. Bolo to minulý rok v letných mesiacoch, keď komunikovali so žalobcom. Žalobca taktiež pri osobnom rozhovore s terajším riaditeľom uviedol, že nemá záujem na ďalšom zamestnávaní a preto ich prekvapuje dnes uvedené vyhlásenie právnej zástupkyne. Má za to, že ide o účelové naťahovanie. Žalovaný je ochotný zaplatiť žalobcovi osem mesačnú náhradu mzdy. Nesúhlasí s vyčíslenou priemernou výškou hodinovej mzdy, nakoľko žalobca bol zamestnaný vo verejnej správe na základe - , keď jeho týždenný pracovný čas bol v dĺžke 37, hodiny a nie 40 hodín, ako pri výpočte vychádzal žalobca. Taktiež do hrubej mzdy nesprávne zarátal položku vyplatenú v 1/2017 zo sociálneho fondu vo výške 250,- Eur, čo boli darčekové poukážky. Taktiež bol nesprávne zarátaný daňový bonus na dieťa vo výške 21,41 Eur mesačne. Podľa žalovaného je priemerný mesačný zárobok žalobcu v rozhodnom období vo výške 900,15 Eur a nie 1.055,70 Eur. Pokiaľ žalobca uvádza, aby ho žalovaný zamestnával, prečo ho nekontaktoval po právoplatnosti rozsudku o neplatnosti okamžitého skončenia. Žiada, aby súd uplatnil moderačné právo a nepriznal žalobcovi náhradu mzdy nad 8 mesiacov, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný uviedol, že podľa mzdového oddelenia nevyčerpaná dovolenka bola žalobcovi preplatená v mesiaci 6/2017 vo výške 172,16 Eur.

16. Žalobca uviedol, že netrval na ďalšom zamestnávaní u žalovaného len v rámci mimosúdnych rokovaní. Žalobca bol vždy aktívny vo vzťahu k žalovanému, avšak žalovaný vždy od začiatku odmietal uzavrieť kompromis a trval čo sa týka náhrady mzdy na 8 mesiacoch, čo nepokrýva ani zákonný limit 12 mesiacov, nad ktoré môže súd realizovať moderačné právo. Poukazuje na rozhodnutie NS SR , podľa ktorého moderačné právo nemôže byť uplatnené spôsobom, aby sa negovala ochrana zamestnanca a má povahu sankcie voči žalovanému za neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Skutočnosť, že sa žalobca zamestnal, nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Námietky voči výške priemerného zárobku mohol žalovaný uplatniť už v rámci vyjadrenia k žalobe. Mzdový list, ktorý žalovaný predložil na prvej strane uvádza funkciu žalobcu projektový manažér, ktorú prácu nikdy nevykonával. On mal druh práce referent pre prevádzku a správu budov. Taktiež u žalovaného prebiehala valorizácia mzdy za rok 2018 vo výške 10 % ročne. Umožniť vykonávať prácu po neplatnom skončení má zamestnávateľ. Žalobca si okrem náhrady mzdy uplatňuje aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 364,20 Eur za 7,5 dňa.

17. Žalobca má za to, že on bol ochotný pristúpiť na dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že mu bude vyplatená náhrada mzdy za 18 mesiacov, avšak k takejto dohode nedošlo. Pracovný pomer preto trvá a doposiaľ neskončil. Rokovanie s novým štatutárom vo februári 2019 prebiehalo čo sa týka ponuky tak, že žalobcovi ponúkol mimosúdne vyrovnanie, že ak stiahne žalobu, vyplatia mu 8 hrubých platov. On žiadal 18 hrubých platov, čo druhá strana neakceptovala. Ospravedlnenie nepadlo, to si nepamätá, chápe to, lebo on tú situáciu nespôsobil. Ponuka práce bola nejakým spôsobom ponúknutá, že je možný jeho návrat. Žalobca sa k tomu nevyjadril určito, bol na vážkach. Prepustili ho po 18 rokoch bezdôvodne, tak to jeho dôverou otriaslo. Tá pani riaditeľka je tam stále zamestnaná ako zástupkyňa generálneho riaditeľa. Žalobca vo výsluchu uviedol, že je v patovej situácii, keďže už je zamestnaný a že by mal ukončiť tento pracovný pomer a zamestnať sa u organizácie, v ktorú už nemá dôveru. Vzhľadom na to, že žalobca už nemá záujem, ani možnosti pokračovať v pracovnom pomere u žalovaného žiada, aby súd rozhodol o skončení pracovného pomeru ku dňu rozhodnutia súdu.

18. Žalobca si uplatňuje náhradu mzdy odo dňa nasledujúceho po 09.06.2017, keď žalovanému oznámil, že nesúhlasí s okamžitým ukončením pracovného pomeru a jeho dôvodmi a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával až po moment, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru ku dňu takéhoto rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o výpočet priemerného mesačného zárobku, žalobca po zmene žaloby vyčíslil podľa vymeriavacích základov ako ich potvrdila Sociálna poisťovňa v rozhodnom období spolu vo výške 2.995,01 Eur. Priemerný zárobok vyčíslil vo výške 1.033,99 Eur ( hrubá mzda za obdobie od 1/2017 do 3/2017 - 2.995,01 Eur, odpracované hodiny - 472,5, priemerný hodinový zárobok - 6,3386 Eur, 6,3386 x 163,125 hodín ako priemerný počet pracovných hodín v mesiaci s týždenným pracovným časom 37,5

hodiny). Spolu od 09.06.2017 do 12.02.2020 po odrátaní mzdy, ktorú žalovaný žalobcovi vyplatil za mesiac 6/2017, vo výške 32.825,02 Eur. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania z náhrady mzdy podľa nar. vlády č. vo výške 5% ročne z jednotlivých mesačných náhrad odo dňa nasledujúceho po uplynutí výplatného termínu, ktorým bol u žalovaného 15. deň v mesiaci.

19. Žalovaný vyčíslil priemerný mesačný zárobok žalobcu v rozhodnom období vo výške 900,15 Eur. Žiadal aby súd uplatnil moderačné právo a nepriznal žalobcovi náhradu mzdy nad 8 mesiacov, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

20. Z evidencie žalobcu v Sociálnej poisťovni za obdobie od 01/2017 do 8/2019 súd zistil, že žalobca bol evidovaný v pracovnom pomere u žalovaného od 01.06.1999 do 09.06.2017. Za obdobie od 01/2017 do 06/2017 mal evidovaný vymeriavací základ na odvod poistného nasledovne: 01/2017 - 1.095,- Eur, 02/2017 - 950,- Eur, - 950,01 Eur, 04/2018- 950,- Eur, 05/2018 - 702,18 Eur, 06/2018- 286,94 Eur.

21. Žalobca bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa Europapier Slovensko, s. r. o., Bratislava, Panónska cesta 40, od 24.10.2017 do 30.04.2018. Vymeriavací základ na odvod poistného eviduje u žalobcu nasledovne: 10/2017 - 245,46 Eur, 11/2017 - 947,73 Eur, - 905,61 Eur, 1/2018- 900,- Eur, 2/2018 - 825,- Eur, 3/2018- 839,82 Eur, 4/2018 - 1.104,13 Eur. Následne bol žalobca v pracovnom pomere u zamestnávateľa DOPRASTAV SERVICES, s. r. o., Bratislava, Košická 52, od 02.05.2018, pracovný pomer trvá. Vymeriavací základ na odvod poistného eviduje u žalobcu nasledovne: 05/2018 - 1.004,35 Eur, 06/2018 - 1.205,91 Eur, 07/2018 - 1.214,25 Eur, 08/2018- 1.2017,90 Eur, 09/2018 - 1.476,79 Eur, 10/2018- 1.647,47 Eur, 11/2018 - 1.368,01 Eur, 12/2018- 1.269,53 Eur, 01/2019 - 1.415,77 Eur, 02/2019 - 1.237,66 Eur, 03/2019- 1.261,01 Eur, 04/2019

- 1.296,23 Eur,

05/2019 - 2.229,30 Eur, 06/2019- 1.237,66 Eur, 07/2019 - 1.316,56 Eur, 08/2019 - 1.343,29 Eur.

22. Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

23. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

24. V zmysle pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Náhrada mzdy je dôsledok toho, že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru prestal prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Žiadosť zamestnávateľa o zníženie, poprípade nepriznanie náhrady mzdy podľa ustanovenia predstavuje obranu proti žalobe, ktorou sa zamestnanec domáha zaplatenia náhrady mzdy podľa . K zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy podľa ustanovenia môže súd pristúpiť, len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy.

Súd prihliadne najmä na to, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil ( Barancová a kol. , Veľké komentáre, 2017). Podmienkou zníženia je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde. Pri rozhodovaní súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ zníženie náhrady mzdy požaduje.

25. Podľa , priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Medzi stranami sporu boli nesporné tieto skutočnosti: - že rozhodnutím súdu ( na základe uznania žalovaného ) bolo právoplatne určené, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom neplatne.

- že žalobca oznámil žalovanému písomne dňa 09.06.2017, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.06.2017 považuje za neplatné a žiada, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 23/1999 zo dňa 01.01.2007 súd zistil, že pracovný čas žalobcu je 37,5 hodín týždenne.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca sa po neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnal od 24.10.2017 až doteraz. V pracovnom pomere dosahoval brutto zárobky uvedené v bode 21. odôvodnenia rozsudku. V čase rozhodovania súdu sa žalobca výslovne vyjadril na pojednávaní dňa 12.02.2020, že nemá záujem pokračovať v práci u žalovaného.

28. Sporným medzi stranami sporu bol rozsah náhrady mzdy, keď žalobca žiadal priznať náhradu mzdy za obdobie po 09.06.2017, keď žalovanému oznámil, že nesúhlasí s okamžitým ukončením pracovného pomeru a jeho dôvodmi a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával až po moment, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru ku dňu takéhoto rozhodnutia súdu. Žalovaný žiadal aby súd uplatnil moderačné právo a nepriznal žalobcovi náhradu mzdy nad 8 mesiacov, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

29. Súd dospel k nasledujúcemu výpočtu náhrady mzdy:

Rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalobcu je kalendárny štvrťrok 1, 2, 3/2017 ( predchádzajúci štvrťrok pred okamžitým skončením pracovného pomeru 09.06.2017), v ktorom žalobca podľa mzdového listu odpracoval 472,5 hodín (skutočne odpracované hodiny 157,5 + 150 + 165 ). Za toto obdobie bola žalobcovi zúčtovaná hrubá mzda vo výške 1.095 + 950 + 950,01 Eur, od ktorej sa odrátajú náhrady mzdy vo výške 41,30 Eur - (náhrada v 3/2017) a výplata sociálneho fondu 250 Eur vyplatená v 1/2017, teda priemerný hodinový zárobok predstavuje sumu 5,7221 Eur ( 2.995.01 - 291,30 = 2.703,71 : 472,5 = ), pričom priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 932,98 Eur (t. j. x 163,05 - t. j. priemerný počet pracovných hodín pripadajúci v roku na jeden mesiac pri týždennom pracovnom čase 37,5 hodín 163,05). 30. Náhrada mzdy za mesiac jún 2017, t. j. od 10.06.2017 do 30.06.2017 za 15 pracovných dní je vo výške 643,73 Eur ( x 7,5 hodín x 15 dní ). Počnúc mesiacom 7/2017 patrí žalobcovi náhrada mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku v sume 932,98 Eur. 31. Žalovaný v rámci tohto konania požiadal súd, aby v zmysle v časti presahujúcej náhradu mzdy za 8 mesiacov žalobcovi nepriznal. Poukázal pritom na skutočnosť, že pri mimosúdnom rokovaní so žalobcom mu nový štatutár ponúkol pokračovať v práci u žalovaného, na čo žalobca nereagoval. Žalobca sa po okamžitom skončení pracovného pomeru až doteraz zamestnal u iného zamestnávateľa. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať žalobcovi náhradu mzdy za celé obdobie počnúc dňom jej oznámenia žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával až do skončenia pracovného pomeru. 32. Na základe z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žiadosť žalovaného na zníženie náhrady mzdy je v tomto prípade dôvodná a síce v rozsahu nad 15 mesiacov. Súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca sa zamestnal od 24.10.2017 ( v Europapier Slovensko, s. r. o. ako skladník a hospodár ) s tým, že od 02.05.2018 u zamestnávateľa DOPRASTAV SERVICES, s. r. o. ako samostatný technik, dosahoval porovnateľný ( následne po zmene na pracovný pomer na dobu neurčitú už vyšší) zárobok ako mal v pracovnom pomere u žalovaného, teda výkon práce možno považovať za výhodnejší

pre žalobcu než u žalovaného. Súd prihliadol aj na to, že žalobca nedeklaroval jednoznačne záujem pokračovať u žalovaného, keď sám uviedol, že stratil dôveru v žalovaného v dôsledku bezdôvodného prepustenia a aj vzhľadom na skutočnosť, že bývalá riaditeľka pracuje u žalovaného ako zástupkyňa riaditeľa. Súd má za to, že náhrada mzdy za 15 mesiacov je dostatočnou sankciou pre žalovaného ako zamestnávateľa za neplatné skončenie pracovného pomeru a zároveň satisfakciou pre žalobcu. 33. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za 15 mesiacov po 932,98 Eur, t. j. celkovo vo výške 13.994,47 Eur, čo spolu v s náhradou mzdy za jún 2017 ( bod 30. odôvodnenia - 643,73 Eur ) spolu činí 14.638,43 Eur. 34. Keďže žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy ako priemerný mesačný zárobok vo výške 1.033,99 Eur mesačne od 10.06.2017 až do dňa, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

35. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v časti úroku z omeškania, súdu je známa rozhodovacia prax najvyššieho súdu pokiaľ ide o otázku úroku z omeškania pri náhrade mzdy v zmysle . Súd má však za to, že táto náhrada mzdy nesúvisí s výkonom práce ako je to napríklad výslovne uvedené pri prekážkach v práci podľa , keď mzda v zmysle je poskytovaná zamestnancovi za vykonanú prácu, pričom - splatnosť mzdy upravuje mzdu za vykonanú prácu. Ani zo systematického začlenenia náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru nemožno vyvodiť, že by sa splatnosť mzdy mala vzťahovať na náhradu mzdy podľa . Pri náhrade mzdy v zmysle ide o sankciu a súd má za to, že jej splatnosť nastáva až od rozhodnutia súdu a preto, čo sa týka úroku z omeškania v tejto časti považuje nárok žalobcu za nedôvodný. Súd preto žalobu v časti o priznanie úrokov z omeškania z náhrady mzdy zamietol.

36. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia . Zamestnancovi súčasne patrí náhrada mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. V tomto konaní žalobca žiadal vzhľadom na to, že žalobca už nemá záujem, ani možnosti pokračovať v pracovnom pomere u žalovaného, aby súd rozhodol o skončení pracovného pomeru ku dňu rozhodnutia súdu. Súd preto rozhodol, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 20.05.1999 končí dňom 11.03.2020, t .j. vyhlásením konečného rozhodnutia.

37. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

38. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

39. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

40. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 7,5 dňa vo výške 364,20 Eur, súd o podanom návrhu rozhodol v rozhodnutí vo veci samej tak, že konanie o tomto nároku zastavil ( výrok I. ).

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu strán sporu súd určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V tomto konaní sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( 50% ) a náhrady mzdy ( 50% ). V časti prvého nároku bol plne úspešný, v časti náhrady mzdy sa domáhal zaplatenia 32.825,02 Eur , v časti náhrady mzdy za dovolenku vo výške 364,20 Eur zobral žalobu späť, teda žalobca procesne zavinil zastavenie

konania v časti o zaplatenie 364,20 Eur, žalobca bol v časti o náhradu mzdy úspešný v rozsahu cca 40 % ( 40 % z 50 % je 20 %), t. j. celkový úspech žalobcu predstavuje 70 % ( 50 + 20 = 70 %) . Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 977,50 Eur (vo výške 99,50 Eur za návrh o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a 6 % z priznanej náhrady mzdy v sume 14.638,43 Eur, t. j. 99,50 + 878,28 = 977,78 Eur - zaokrúhlenie podľa o súdnych poplatkoch v platnom znení ) súd rozhodol podľa ust. veta prvá o súdnych poplatkoch v spojení s cit. zákona.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.