Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Csp-208-2017.pdf
PDF · 71.22 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/208/2017
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, zast.: JUDr. Lenka Balážiová, advokátka, Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, proti žalovanému: 1/ S. Š., A.. XX. XX. XXXX, W. X. XXX/XXX, XXX XX Ž. A. M., 2/ T. Š., A.. XX. XX. XXXX, W. X. XXX/XXX, XXX XX Ž. A. M., obaja zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 1 982,48 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a 2/ v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) dňa 21. 12. 2017 domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ zaplatenia sumy 8 728,60 Eur s príslušenstvom.
2. Dňa 28. 01. 2020 doručil okresnému súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu späťvzatie žaloby v plnom rozsahu. Vo svojom podaní uvádza, že došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu a žalovaní po podaní žaloby uhradili celú pohľadávku uplatňovanú v tomto súdnom konaní. Žalobca žiada okresný súd konanie zastaviť a priznať mu voči žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Okresný súd výzvou zo dňa 06. 02. 2020 vyzval žalovaného 1/ a 2/, aby sa vyjadrili či súhlasia so späťvzatím žalobcu. Dňa 12. 02. 2020 doručili žalovaní podanie v ktorom uviedli, že uplatňovaným nárokom na náhradu trov konania zo strany žalobcu resp. jeho právneho zástupcu v celom rozsahu nesúhlasia. Poukazujú na ustanovenie § 257 CSP a navrhujú okresnému súdu, aby využil svoje moderačné právo a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odôvodňujú to predovšetkým tým, že žalobca je ten, kto inicioval predmetné súdne konanie a to aj napriek tomu, že žalovaným ako nevlastníkom povedal, aby dlžnú sumu neuhrádzali, čo vylučuje skutočnosť, že sa dostali do omeškania. Ďalej ako dôvod hodný osobitného zreteľa uvádzajú, že došlo k dobrovoľnému splneniu a dokonca zaplatili aj doteraz nevymáhaný dlh. Žalovaní sa z dôvodu neplatne iniciovanej dražby zo strany žalobcu dostali do finančných likvidačných problémov a ako vyplýva z podania žalobcu, dlžnú sumu uhradil syn žalovaných, t.j. vymáhaná pohľadávka zo strany žalobcu fakticky vyvolala ďalší dlh žalovaných. Žalovaní tiež poukazujú na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2016 zo dňa 08. 02. 2017, z ktorého vynímajú, že princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne, formalisticky, lebo nielen petit, ale i žalobné tvrdenia, teda dôvody žaloby, vyjadrujú prečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Žalobca svoju žalobu vzal podaním zo dňa 27. 01. 2020 v celom rozsahu späť. Okresný súd následne vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili, či so späťvzatím žaloby v plnom rozsahu súhlasia. Žalovaní sa k späťvzatiu ako takému nevyjadrili, vyjadrili sa len k uplatňovanému nároku žalobcu na náhradu trov konania. Okresný súd preto konanie zastavil.
8. Vzhľadom k tomu, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania, nakoľko po podaní žaloby uhradil žalobcovi uplatňovanú istinu s príslušenstvom, vznikol žalobcovi podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. Podľa ustanovení CSP je potrebné riešiť zavinenie, ktoré vzniklo u niektorej zo strán konania. Žalovaní navrhli, aby okresný súd posúdil nárok na náhradu trov konania žalobcu s pohľadu ustanovenia § 267 CSP a prihliadol na nimi uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa. Okresný súd v danom prípade konštatuje, že neboli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, t.j. aby okresný súd nepriznal trovy konania žiadnej zo strán sporu.
9. Žalovaní svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca je ten, kto inicioval predmetné súdne konanie a to aj napriek tomu, že žalovaným ako nevlastníkom povedal, aby dlžnú sumu neuhrádzali, čo vylučuje skutočnosť, že sa dostali do omeškania. V danom prípade je zákonná možnosť žalobcu v prípade neplnenia povinnosti žalovaných podať na súd žalobu a tým si uplatniť svoje právo súdnou cestou. Žalovaní, ako sami uvádzajú, uhradili pohľadávku uplatňovanú žalobcom v plnom rozsahu (istina + príslušenstvo) dobrovoľne. Svojím konaním de facto uznali žalobcov nárok v plnom rozsahu. To, že za nich túto sumu uhradil ich syn - Y. Š. je v štádiu rozhodovania o nároku na náhradu trov konania žalobcu právne irelevantné. Okresný súd tiež mimo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, že vznik ďalšieho dlhu žalovaných voči ich synovi (vyplatením dlhu za žalovaných žalobcovi) nie je vyvolaný konaním žalobcu, ale konaním žalovaných, ktorí nehradili mesačné zálohové platby, čím došlo k vzniku uplatňovaného dlhu v tomto súdnom konaní. Okresný súd tiež konštatuje, že v priebehu konania nebolo žalovanými preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalobcu a taktiež nebolo možné nájsť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k procesnej požiadavke.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.