Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-29Sa-3-2023.pdf
PDF · 119.3 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-29Sa/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Kochan Morovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, Bernolákova 18, 028 01 Trstená, IČO: 47 441 798, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. 12. 2022, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. 12. 2022 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa 06. 09. 2022 a č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 06. 09. 2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Priznáva žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 24. 08. 2022 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 28. 07. 2022. Žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok v sume 241,40 eur mesačne od 28. 07. 2022 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa 06. 09. 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie I.“) podľa § 60 ods. 2, § 65, § 255 ods. 5 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Prvou prílohou prvostupňového rozhodnutia I. je osobný list dôchodkového poistenia, z obsahu ktorého vyplýva, že súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok bol 6 510, čo predstavuje 17 rokov a 305 dní, t. j. 17,8357 roka. Druhou prílohou prvostupňového rozhodnutia I. je osobný list dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku, z ktorého vyplýva úhrn kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia 6 419 dní, teda 17 rokov a 214 dní, t. j. 17,5864 roka. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – II. vydaným dňa
06. 09. 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie II.“) podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodla, že od 28. 07. 2022 vypláca žalobcovi starobný dôchodok v sume 241,40 eur mesačne a súčasne od 16. 10. 2022 žalobcovi odníma invalidný dôchodok v sume 124,20 eur mesačne.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu I. aj prvostupňovému rozhodnutiu II. podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná konajúc generálnym riaditeľom (ďalej aj „odvolací orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. 12. 2022 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutia I. a II. potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobca dôchodkový vek dosiahol dňa 28. 07. 2022 a k tomuto dňu získal 17 rokov a 305 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2021 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení a týchto 22 kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984, preto bol priemerný osobný mzdový bod podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona o sociálnom poistení vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 238,30 EUR mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,8829), obdobia dôchodkového poistenia (17,8357 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (15,1300). Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 3,10 EUR mesačne, na 241,40 EUR mesačne. V súlade s § 82b zákona o sociálnom poistení bol posúdený nárok žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ale keďže nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 18. 02. 2020 bol žalobcovi od 01. 02. 2020 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Na nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. 09. 1978 do 25. 09. 1980 (III. pracovná kategória) a doba služobného pomeru v colnej správe od 20. 07. 1991 do 31. 01. 2020 (III. pracovná kategória). Zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Keďže žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok, nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia, a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne, aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z.
Správna žaloba – žalobné body
3. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej aj prvostupňových rozhodnutí I. a II. Uviedol, že nie je sporné, že mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 30. 09. 1978 do 25. 09. 1980 a doba služobného pomeru v colnej správe od 20. 07. 1991 do 31. 01. 2020 (t. j. spolu v rozsahu 30 rokov a 198 dní) pre účely výsluhového dôchodku, ktorého je poberateľom. Rovnako nie je sporné, že štátna služba colníka nebola v prípade žalobcu zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobca zároveň dosiahol dôchodkový vek požadovaný zákonom o sociálnom poistení. Pre účely napadnutého rozhodnutia žalovaného o priznaní starobného dôchodku však Sociálna poisťovňa nesprávne a bez právne relevantného dôvodu nezapočínala žalobcovi dobu výkonu základnej vojenskej služby od 30. 09. 1978 do 25. 09 1980 v III. pracovnej kategórii a dobu služobného pomeru v colnej správe od 20. 07. 1991 do 31. 01. 2020 v III. pracovnej kategórii, spolu v rozsahu 30 rokov a 198 dní. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2011 (R 83/2013), z ktorého vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
4. Podľa žalobcu pre posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Poukazovanie žalovanej na to, že žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, nijako nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. Sociálna poisťovňa podľa názoru žalobcu nepostupovala správne, keďže pre účely napadnutého rozhodnutia žalovaného o starobnom dôchodku žalobcu vylúčila obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu ďalších 30 rokov a 198 dní, ktoré získal žalobca v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, teda napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutia I. a II. vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Ďalej žalobca namietal, že sa nezakladajú na pravde ani závery Sociálnej poisťovne, ktorá uviedla, že žalobca v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2021 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, a súčasne sa na pravde nezakladajú ani jej závery, podľa ktorých žalobca nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. S poukazom na to bola suma starobného dôchodku žalobcu určená nesprávne v nižšej sume, než na aký žalobcovi vzniká právny nárok. Skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia a prvostupňových rozhodnutí I. a II. je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadrila sa v zhode so skutkovými i právnymi závermi prvostupňových rozhodnutí I. a II. a napadnutého rozhodnutia, na ktorých správnosti a zákonnosti trvala. Konštatovala, že poukazovanie žalobcu na rozsudky súdov Slovenskej republiky nie je dôvodné, nakoľko právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch doteraz nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu.
Vyjadrenie žalobcu – replika
7. V replike žalobca zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe.
Relevantná právna úprava, z ktorej správny súd vychádzal
8. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase; tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
11. Podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení je dôchodkový vek muža narodeného v roku 1959 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov.
12. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
14. Podľa § 196 ods. 1, 4, 6, 7 zákona o sociálnom poistení; (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
15. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“); správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
19. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
20. Podľa § 135 ods. 1 SSP; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Konanie pred správnym súdom, posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
22. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-29Sa/3/2023.
23. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie I. a II. a postup žalovanej v zmysle podanej správnej žaloby, v súlade s § 203 ods. 2 SSP a zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná.
24. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je od 01. 02. 2020 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z., pričom celková započítaná doba výkonu štátnej služby (colníka) zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 30 rokov a 198 dní. Rovnako nie je sporná skutočnosť, že funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, ako to vyplýva z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. 95244/2020 zo dňa 18. 02. 2020.
25. Pre účely posúdenia podmienok vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok spornou medzi účastníkmi zostala právna otázka, či aj v prípade, ak žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej I. ani v II. pracovnej kategórii, prípadne vo zvýhodnenej kategórii funkcií, sa pri určení nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia majú do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná za nosný argument zákonnosti svojho rozhodnutia považuje skutočnosť, že žalobca nevykonával službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórií funkcií, neboli teda splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa žalovanej dobu výkonu služby a vymeriavacie základy
dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku.
26. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 10. 2009 sp. zn. 9 So 214/2008 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“ Z uvedeného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.
27. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So 138/2011 z 15. 08. 2012 bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013 s právnou vetou: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.”
28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 9So/136/2014 z 30. 11. 2016 v skutkovo obdobnej situácii skonštatoval nasledovné: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného
systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa, vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy súladnej s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, má postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver odporkyne, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku nie je správny a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu.“
29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 30.októbra 2019 v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“
30. Správny súd s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky i správnych súdov v skutkovo obdobných veciach zastáva názor, že správnej žalobe je potrebné vyhovieť. Za daných skutkových okolností prípadu, charakterizovaných celkovou dobou dôchodkového poistenia zhodnotenou pre účely výsluhového dôchodku z osobitného sociálneho systému a dobou dôchodkového poistenia žalobcu zo všeobecného sociálneho systému podľa zákona o sociálnom poistení, možno konštatovať, že žalovaná pri rozhodovaní o priznaní nároku na starobný dôchodok žalobcu nerešpektovala obsah práv poistencov upravených čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k výkladu citovaného ustanovenia, následkom čoho žalovaná vec nesprávne právne posúdila. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaná za základ preskúmavaných rozhodnutí vzala skutkový stav, ktorý nemal oporu v administratívnom spise, keďže žalobcovi nezhodnotila na účely určenia sumy starobného dôchodku obdobie služobného pomeru, ktoré bolo zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a ktorého dĺžku mala žalovaná za preukázanú.
31. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí oboch stupňov vyhovel petitu žaloby a rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj ústredia žalovanej z dôvodu podľa § 191 ods.1 písm. c) a f) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 191 ods. 4 SSP).
32. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej pre účely určenia nároku na starobný dôchodok žalobcu zohľadniť tak obdobia dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobia výkonu
služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby a následne bude žalovaná zisťovať výšku starobného dôchodku, pričom s použitím čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 bude túto krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac o sumu výsluhového dôchodku.
33. Žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku by mala najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by poistencovi - žalobcovi patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia charakter dávky v starobe, žalovaná by mala postupovať v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby colníka, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Správny súd tu poukazuje na princíp právnej istoty a legitímne očakávania žalobcu, v zmysle ktorých orgán verejnej moci, musí vo vzťahu k účastníkovi konania postupovať predvídateľným spôsobom a to vzhľadom na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v obdobných prípadoch. Opačný prístup, by mohol viesť k porušeniu ústavných práv žalobcu. K námietke žalovanej, že právne závery vyplývajúce aj zo žalobcom poukazovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie sú doposiaľ zovšeobecnené, správny súd odkazuje žalovanú na už jednoznačne ustálenú judikatúru súdov v predmetnej oblasti, v nadväznosti na ústavne konformný výklad aplikácie príslušnej legislatívy v sociálnych veciach v záujme prijímateľov sociálneho zabezpečenia a to bez nutnosti očakávania zaväzujúceho stanoviska súdu, obsiahnutého v právoplatnom rozhodnutí v každom konkrétnom prípade.
34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.