Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Vyd-1-2023.pdf
PDF · 97.89 KB
Case nature
Area
Subarea
27Vyd/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, E., zast.: JUDr. Peter Gabrik, advokát so sídlom Jilemnického 14, Košice, proti odporcom: 1/ F. D. – nezistený vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ G. D., C. H. - nezistený vlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania zo dňa 06.03.2023 z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.03.2023 sa navrhovateľka domáha vydania rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu odporcov 1/ a 2/ o veľkosti 1 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. I., obec A. I., J. B., evidovaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, ako pozemok – parcela reg. „C“ č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemok - parcela reg. „C“ č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, dňom 04.12.2011 a tiež vydania rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcov 1/ a 2/, nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. I., obec A. I., J. B., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, ako pozemok – parcela reg. „C“ č. XXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to dňom 04.12.2011.
2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že je výlučnou vlastníčkou pozemku - parcely reg. „C“ č. XXX o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXX k.ú. A. I., obec A. I., J. B.. Navrhovateľka je súčasne podielovou spoluvlastníčkou pozemkov - parciel registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spolu vedených na LV č. XXX, k.ú. A. I., obec A. I., okres B., pod B1 v podiele 1. Odporcovia 1/ a 2/ vlastnia v BSM podiel 1 pod B2 k parcelám registra „C“ č. XXX G. XXX z LV č. XXX k. ú. A. I. a tiež parcelu registra „C“ č. XXX o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v celosti na LV č. XXXX k. ú. A. I.. Všetky vyššie uvedené parcely C- KN č. XXX, XXX, XXX, XXX (ďalej spolu aj ako „pozemky“), tvoria jeden spoločne oplotený a užívaný celok, ktorý je po dlhú dobu užívaný výlučne navrhovateľkou a pred tým jej rodičmi. Pozemky boli už pri kúpe rodičmi navrhovateľky súvisle oplotené s uzamykateľnou bráničkou, od ktorej má kľúče výhradne rodina navrhovateľky. Naviac na pozemkoch C-KN č. XXX G. XXX je postavená aj drobná stavba – záhradný domček (letná kuchyňa) bez súp. čísla a na parcele č. XXX je umiestnená studňa vo vlastníctve navrhovateľky. Pozemky kúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.04.1973 rodičia navrhovateľky –F.
D., nar. XX.XX.XXXX a F. D., C. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. I. K. XXX od predávajúcich: E. B. a jeho manželka E. B., C. I., obaja bytom A. I. K. X za kúpnu cenu 6.000,- Kčs. Po kúpe uvedených pozemkov tieto začali rodičia navrhovateľky užívať. Pozemky boli po celý čas oplotené a nikto ich nikdy v držbe nerušil, rodičia nemali pochybnosti o vlastníckom práve k pozemkom. Darovacou zmluvou, právoplatnou dňa 04.12.2001 darovali rodičia parcely č. XXX, XXX G. XXX a aj stavbu (letná kuchyňa) na pozemku č.XXX navrhovateľke. Od tohto momentu všetky štyri pozemky plynulo a v dobrej viere ako svoje, užívala navrhovateľka, platí za ne aj dane. V polovici roka 2021 navrhovateľka zistila, že na pozemkoch sú evidovaní aj ďalší vlastníci – F. D. s manželkou G., ktorí podľa potvrdenia Obce A. I. nie sú obci známi. Po posúdení Kúpnej zmluvy z roku 1973 a aj Darovacej zmluvy právoplatnej dňa 04.12.2001 bolo zistené, že nie sú právne bezvadné a nemožno z nich ako titulov odvodzovať vlastnícke právo k uvedeným pozemkom v celosti. Kúpna zmluva z roku 1973 nespomína, že by predmetom prevodu bol len spoluvlastnícky podiel na daných pozemkoch. V čl. II sa uvádza, že odpredávatelia „odpredávajú týmto večite a neodvolateľne svoje nehnuteľnosti...“ resp. na konci ods.: ... „im v celosti patriace“ a vzhľadom k tomu, že pozemky boli oplotené, nevzbudzovalo to pochybnosti o nadobudnutí výlučného vlastníctva. V kúpnej zmluve sa však neuvádza parcela č. XXX. Rovnako darovacia zmluva spomína pozemky v celosti (bez parcely XXX) a stavbu. Počas konania o povolenie vkladu boli na darovacej zmluve robené zmeny - stavba bola prečiarknutá a bolo doplnené podielové spoluvlastníctvo. Zmeny urobil otec navrhovateľky na základe žiadosti Katastra nehnuteľností z dôvodu, že v stavba nebola zapísaná v Katastri nehnuteľností. Navrhovateľka odvtedy mala vedomosť o tom, že stavba nie je v Katastri nehnuteľností zapísaná, avšak detaily neskúmala, verila, že pozemky môže ďalej pokojne užívať. Od roku 2001 pozemky užíva výlučne navrhovateľka ako vlastné. Pozemky sú súvisle oplotené, vstup na ne je cez uzamykateľnú bránu, od ktorej má kľúče len navrhovateľka a jej deti. Nikto navrhovateľku ani jej rodičov nerušil v užívaní pozemkov, nikto si nevznášal nároky a nikdy pred rokom 2022 nepočula o spoluvlastníctve F. D. a jeho manželky, a preto je navrhovateľka toho názoru, že vlastnícke právo k vyššie uvedeným pozemkom vzniklo originálnym spôsobom, a to vydržaním.
3. Navrhovateľka za deň nadobudnutia práva v zmysle § 359d ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“) označila deň 04.12.2011. Titulom vstupu do oprávnenej držby podľa navrhovateľky bolo uplynutie desaťročnej doby dobromyseľného užívania nehnuteľností ako svojich od momentu právoplatnosti Darovacej zmluvy dňa 04.12.2001.
4. Navrhovateľka svojím návrhom žiadala, aby súd po zákonom stanovenom procesnom postupe vydal vyzývacie uznesenie a v prípade, ak voči nemu nebudú v zákonnej lehote podané dôvodné námietky, vydal uznesenie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k parcelám nachádzajúcim sa v k.ú. A. I., obec A. I., J. B., a to:
- parcela č.XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spolu vedené na LV č. XXX, podiel pod B2 vo výške 1 ,
- parcela č. XXX o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v celosti na LV č. XXXX, podiel pod E. vo výške X/X, navrhovateľkou, ktorá vlastnícke právo nadobudla vydržaním ku dňu 04.12.2011. 5. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
6. Podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
7. Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
8. Podľa § 359c ods. 3 CMP po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).
9. Podľa § 359d ods. 1 CMP konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.
10. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
11. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
12. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
13. Podľa § 359e ods. 3 CMP o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
14. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
15. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
16. Vydržanie predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, pričom ide o tieto predpoklady: 1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, 4. oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a 5. uplynutie vydržacej doby.
17. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.
18. Po preskúmaní návrhu a pripojených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že v danej veci neboli naplnené predpoklady pre vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP.
19. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Po uplynutí nepretržitej a nerušenej vydržacej doby oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo bez ďalšieho, a to samotným uplynutím vydržacej doby, bez toho, aby bol k tomu potrebný ešte ďalší právny úkon alebo rozhodnutie. Nakoľko je však pri nehnuteľnosti vydržanie nevyhnutné zapísať do katastra nehnuteľností, držiteľ musí získať verejnú listinu potrebnú na zápis.
20. Pre potvrdenie vydržania nehnuteľnosti je potrebné kumulatívne splnenie zákonom vymedzených predpokladov, ktorými sú oprávnenosť držby, spôsobilý predmet držby, nepretržitosť držby a zákonom stanovená dĺžka držby. Funkciou vydržania je totiž umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Bez preukázania dobromyseľnosti držby pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nemožno dospieť k záveru, že okrem nerušeného užívacieho stavu navrhovateľke svedčí k predmetným nehnuteľnostiam i niečo viac - stav právny,
spočívajúci v prechode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na navrhovateľku na základe zachovania zákonných podmienok hmotnoprávnej úpravy pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Je preto potrebné skúmať, či navrhovateľka ako držiteľka, resp. užívateľka pozemkov mohla byť objektívne presvedčená o tom, že pozemky poctivým spôsobom nadobudla. V zmysle ustálenej judikatúry oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011, sp.zn. 5Cdo/30/2010).
21. V danej veci navrhovateľka žiadala potvrdenie vydržania k viacerým pozemkom, ktorú skutočnosť je potrebné v rámci danej veci rozlišovať. Navrhovateľka žiadala v prvom rade potvrdiť vydržanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k pozemkom parc. č. XXX G. XXX v k.ú. A. I. a v druhom rade žiadala potvrdiť jej výlučné vlastníctvo k pozemku parc. č. XXX tiež v k.ú. A. I.. Všetky vyššie uvedené pozemky sú susediace a zároveň užívané výlučne navrhovateľkou, nakoľko ich má oplotené. Splnenie predpokladov vydržania súd skúmal zvlášť pokiaľ ide o pozemky parc. č. XXX G. XXX a zvlášť pokiaľ ide o pozemok parc. č. XXX.
22. Tunajší súd preskúmal návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania a priložené dôkazy, pričom dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti potrebné na vydržanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, v dôsledku čoho neboli naplnené predpoklady pre vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP. Z predloženej Kúpnopredajnej zmluvy z 02.04.1973 uzavretej medzi kupujúcimi F. D., nar. XX.XX.XXXX a F. D., C. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. I. K. XXX, rodičmi navrhovateľky a predávajúcimi: E. B. a jeho manželka E. B., C. I., obaja bytom A. I. K. X vyplýva, že predmetom predaja boli nehnuteľnosti parc. č. XXX – spoločný dvor, parc. č. XXX – dom č. XX so záhradou a parc. č. XXX – spoločný dvor, a to v celosti. Z listu vlastníctva č. XXX pre okres B., obec A. I., k.ú. A. I. vyplýva, že nehnuteľnosti parc. č. XXX G. XXX vlastnia v podielovom spoluvlastníctve - navrhovateľka v podiele 1 L. M. na základe titulu nadobudnutia – Darovacia zmluva č. I./XX, právoplatná dňa 04.12.2001 a manželia F. D., bez dátumu narodenia a G. D., C. H., bez dátumu narodenia, v podiele 1 k celku od 14.11.1903. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres B., obec A. I., k.ú. A. I. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX sú manželia F. D., bez dátumu narodenia a G. D., C. H., bez dátumu narodenia od 14.11.1903. Z darovacej zmluvy č. I./XX, právoplatnej dňa 04.12.2001, uzavretej medzi rodičmi navrhovateľky ako darcami a navrhovateľkou ako obdarovanou je zrejmé, že pôvodne boli predmetom prevodu pozemok parc. č. XXX a stavba na ňom postavená a pozemky parc. č. XXX G. XXX, ktorých mali byť darcovia výlučnými vlastníkmi, pričom po oprave darovacej zmluvy boli predmetom daru už len pozemok parc. č. XXX (bez stavby) a pozemky parc. č. XXX G. XXX, a to len v podiele 1. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že pri zápise prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností, v rámci konania o povolení vkladu bola predmetná darovacia zmluva opravená. Opravu podpísali F. D. – otec navrhovateľky a navrhovateľka. Dôvodom opravy bol stav týchto nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, a to, že rodičia navrhovateľky ako darcovia boli v katastri nehnuteľností vedení ako výluční vlastníci len k pozemku parc. č. XXX bez stavby (tento nie je predmetom návrhu navrhovateľky na potvrdenie vydržania). K pozemkom par. č. XXX G. XXX boli vedení rodičia navrhovateľky ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1 k celku. Už minimálne v tom čase si navrhovateľka teda musela byť vedomá toho, že sporné nehnuteľnosti nie sú a nikdy neboli výlučným vlastníctvom jej rodičov v celosti (v prípade parc. č. XXX navrhovateľkini rodičia ako právni
predchodcovia nikdy neboli jej vlastníkmi), a teda nemohli byť v celosti ani na navrhovateľku prevedené. Navrhovateľka si tak už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam vkladom do katastra nehnuteľností, t. j. od momentu, od ktorého odvodzuje začiatok plynutia vydržacej lehoty (04.12.2001), musela byť vedomá toho, že nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v celosti, a teda že sa nestala vlastníčkou oplotených a užívaných pozemkov v celosti. Navrhovateľka si bola vedomá toho, že jej bolo zapísané vlastnícke právo k 1-ici predmetného areálu. Z objektívneho hľadiska tak navrhovateľke musel byť zrejmý stav, ktorý vyvolal potrebu opravy Darovacej zmluvy. Navrhovateľka tak počas celej doby svojej držby a užívania nehnuteľností nemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti a pri bežnej (normálnej) opatrnosti, dobromyseľná v tom, že pozemky parc. č. XXX G. XXX, ku ktorým žiada potvrdiť vlastnícke právo vydržaním, jej patria v celosti titulom darovacej zmluvy, resp. že navrhovateľke svedčí nadobúdací titul.
23. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. XXX tento nebol ani predmetom Kúpnopredajnej zmluvy z roku 1973, kedy mali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť rodičia navrhovateľky ani predmetom Darovacej zmluvy zo dňa 04.12.2001, od ktorého titulu odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľka. Vo vzťahu k tomuto pozemku má súd za to, že navrhovateľka nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, nakoľko ani v časti tohto pozemku nemohla byť navrhovateľka z objektívnych dôvodov dobromyseľná. Pri zápise Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností dňa 04.12.2001 totiž navrhovateľke muselo byť zrejmé, že nadobúda iba polovicu predmetného areálu , o čom svedčí jej podpis na oprave Darovacej zmluvy a následný stav zapísaný v katastri nehnuteľností, na základe ktorého navrhovateľka podpísala opravu, že sa nenadobúdajú predmetné pozemky, aj keď len parc. č. XXX G. XXX v celosti, ale len v jednej polovici. Objektívne tak navrhovateľka mohla mať vedomosť o tom, že nenadobudla celý areál, ale nadobudla len podiel vo výške 1 na celej oplotenej nehnuteľnosti. Takýto stav vyplýval z opravy Darovacej zmluvy. Nemohla teda byť objektívne dobromyseľná v tom, že na základe Darovacej zmluvy nadobudla celý oplotený areál (ktorý by zahŕňal aj pozemok parc. č. XXX hoci v Darovacej zmluve neuvedený). Na strane navrhovateľky sa v prípade jej presvedčenia o dobromyseľnosti držby jedná len o subjektívne presvedčenie, ktoré vzhľadom na objektívne okolností tohto prípadu nie je možné akceptovať ako správne a dôvodné pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním k všetkým trom pozemkom: parc. č. XXX, XXX G. XXX. Čestné prehlásenia svedkov, ktoré navrhovateľka k návrhu priložila vypovedajú len o faktickej detencii pozemkov a potvrdzujú len subjektívne presvedčenie navrhovateľky o oprávnenosti jej držby. Vzhľadom k uvedenému navrhovateľka nemohla vydržať vlastnícke právo k predmetným pozemkom, keďže ich nemohla mať v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov.
24. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že navrhovateľka v prípade pozemkov parc. č. XXX, XXX G. XXX neosvedčila splnenie jednej z kumulatívnych predpokladov vydržania, a to osvedčenie dobrej viery (dobromyseľnosti) vydržateľa po celú dobu držby, v dôsledku čoho neboli naplnené predpoklady pre vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP a nie sú dané podmienky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva navrhovateľky v tomto type konania, a preto súd návrh navrhovateľky zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom ustanovenia § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.
26. Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.