Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_46Ek-1485-2018.pdf
PDF · 124.11 KB
No categories available
46Ek/1485/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CONCRETE SK, s.r.o., IČO: 45625697, so sídlom Pribylinská 4, 83104 Bratislava-Nové Mesto, právne zastúpený Peter Bartoš, advokát so sídlom Kollárovo námestie 9, 81106 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému 1/ B. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K. XXX, XXXXX M.-K., F. X/ S. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX, XXXXX T., obaja právne zastúpený JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom Karola Kašjaka 1, 01313 Rajecké Teplice, IČO: 42055148, o vymoženie 2.545,03 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia povinného 1/ a 2/ v sume 165,69 Eur na účet právneho zástupcu povinného 1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Súd oprávnenému u k la dá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie, so sídlom Moyzesova 669/15, 03101 Liptovský Mikuláš trovy exekúcie vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.10.2018 domáha od povinného 1/ a 2/ vymoženia istiny vo výške 2.545,05 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom pod sp. zn. RD/152/2016 dňa 29.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.01.2017. Poverením zo dňa 24.10.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Peter Matejovie, so sídlom Moyzesova 669/15, 03101 Liptovský Mikuláš, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 110 Ex 502/18.
2. Súdnemu exekútorovi bol dňa 19.11.2018 elektronicky doručený návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie, ktorý potom následne písomne doplnila dňa 27.11.2018. Povinná 2/ prevzala upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 05.11.2018. Povinná 2/ uvádza, že oprávnený totožný exekučný titul už raz predložil v jeho prvom návrhu na vykonanie exekúcie, kde však Okresný súd v Žiline v konaní 18Er 717/2017 odmietol vydať povedenie súdnemu exekútorovi. Oprávnený tak bol nútený návrh na vykonanie exekúcie vziať späť. Teraz sa však oprávnený špekulatívne domáhal udelenia poverenia na tunajšom súde, využijúc zmenu príslušnosti exekučného súdu v dôsledku novely Ex. poriadku. Podľa názoru povinnej 2/ je exekúcia v danej veci neprípustná. Exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Rozh. súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo sp. zn. RD/152/2016 dňa 29.12.2016 je nespôsobilým exekučným titulom, nikdy totiž nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V zmysle údajov Ministerstva spravodlivosti SR z oficiálnej web stránky Ministerstva spravodlivosti SR „zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského
súdu nespĺňa podmienky podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 125/2016 Z.z. účinného od 1.1.2017.“ Rozhodcovský súd tak zanikol a bol zrušený k 31.12.2016. Ex lege tak platí, že rozhodcovské konanie bolo zastavené, nakoľko rozhodcovský rozsudok nebol doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017. Rozhodcovský. súd tak nemohol a ani nemôže mať právomoc prejednať vec, rozh. rozsudok by bol absolútne nulitným a nepoužiteľným exekučným titulom, nakoľko rozhodcovské konanie bolo ex. lege zastavené. Exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je nespôsobilým exekučným titulom, nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený ani nepodal v zákonnej 3-mesačnej lehote žalobu na civilný súd, účinky podaného návrhu v rozh. konaní tak ani neboli zachované. Ďalej uvádza, že s oprávneným nepodpísala rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu, kde by sme sa dohodli, že akékoľvek spory medzi mnou a oprávneným budú riešené v rozh. konaní. Oprávnený ani neuvádza, z čoho konkrétne vyvodzuje existenciu právomoci rozhodcovského súdu, nepredložil nikde jej podpis na rozhodcovskej doložke alebo zmluve. Nikdy žiadnu doložku neakceptoval a ani k nej nepristúpil. Právomoc rozhodcovského súdu som od počiatku konania namietala. Vzhľadom na vyššie uvedené povinná 2/ žiada, aby súd exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť jej trovy exekučného konania.
3. Dňa 19.12.2018 doručil súdu súdny exekútor návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie. Povinný 1/ doručil súdnemu exekútorovi elektronicky dňa 29.11.2018 návrh na zastavenie exekúcie, ktorý následne dňa 30.11.2018 doplnil aj písomne. Povinný 1/ prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.11.2018. Povinný 1/ v návrhu uviedol tie isté skutočnosti ako uviedla povinná 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 19.11.2018.
4. K návrhu povinnej 2/ na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného, pričom vo svojom podaní zo dňa 26.11.2018 uviedol, že Rozhodcovský súd takéto má právo konať a rozhodovať voči konateľovi spoločnosti dlžníka podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Povinná 2/ nevedie na kauzálne príslušnom súde voči oprávnenému žiadnu žalobu o zrušenie exekučného titulu. Konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zastavené na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/20/2017-45 zo dňa 11.07.2017 právoplatného a vykonateľného dňa 23.08.2017. Povinný 2/ nepredložil žiadne dôkazy o tom, že exekučný titul oprávneného je zrušený alebo je odložená jeho vykonateľnosť. Z tohto dôvodu povinný nedisponuje žiadnym procesným právom žiadať od exekučného súdu, aby ten exekúciu oprávneného zastavil. Oprávnený ďalej uvádza, že predmetom rozhodcovského konania sp. zn. RD/152/2016 bolo konanie náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka voči povinnému 1/ a povinnému 2/ ako bývalým konateľom spoločnosti MURSTAV, s.r.o. Každý veriteľ spoločnosti dlžníka má právo si uplatniť náhradu škody voči štatutárom spoločnosti dlžníka v situácii, kedy si nedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka. Takáto situácia preukázateľne nastala, nakoľko spoločnosť MURSTAV, s.r.o. je nemajetná a nefunkčná. Exekučný titul oprávneného, t. j. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/152/2016 zo dňa 29.12.2016, je riadnym exekučným titulom a neexistoval a neexistuje žiaden zákonom predpokladaný dôvod tento fakt spochybňovať. Oprávnený z vyššie uvedených dôvodov žiada Okresný súd Banská Bystrica, aby v konaní pod sp. zn. 46Ek/1485/2018 (110EX 502/18) návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu, a aby zaviazal povinného 2/ na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 71,81 Eur za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie: 1 x 50,63 EUR = 50,63 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 9,21 Eur = 9,21 Eur + 20 % DPH v sume 11,97 Eur).
5. K návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného v podaní zo dňa 13.12.2018, pričom uviedol tie isté dôvody ako vo vyjadrení k návrhu na zastavenie povinnej 2/, nakoľko ide o identický návrh na zastavenie ako podala povinná 2/.
6. Dňa 02.02.2019 doručil súdny exekútor súdu podanie označené ako ,,návrh povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie 110EX 502/18, oznámenie o litispendencii“ zo dňa 13.01.2019, v ktorom povinní uviedli, že oprávnený totožný exekučný titul už raz predložil v jeho prvom návrhu na vykonanie exekúcie, kde konal Okresný súd v Žiline v konaní 18Er 717/2017. Oprávnený síce návrh na vykonanie exekúcie vzal späť, avšak ako sme aktuálne zistili z uznesenia Okresného súdu v Žiline sp. zn. 18Er 717/2017-169 zo dňa 27.12.2018, predmetná exekúcia naďalej nie je právoplatne zastavená. Napriek tomu oprávnený špekulatívne podal nový (ďalší) návrh na vykonanie exekúcie a duplicitným podaním návrhu tak spôsobil litispendenciu. Exekútorovi tak nemalo byť udelené ani poverenie. Ide tak o skutočnosti ktoré nastali po
uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
7. K podaniu povinných zo dňa 13.01.2019 sa vyjadril právny zástupca oprávneného v podaní zo dňa 25.01.2019, v ktorom uviedol, že skutočnosť, že oprávnený podal svoj pôvodný návrh na exekučný Okresný súd Žilina, tento návrh ešte pred akýmkoľvek rozhodnutím vo veci návrhom vzal späť, potom podal nový návrh na príslušný exekučný Okresný súd Banská Bystrica nemôže spôsobiť akúkoľvek litispendenciu - kolíziu exekúcie oprávneného. Nikdy procesne neprebiehali dve exekúcie v tej istej veci. Späťvzatie exekúcie oprávneným je právne účinné od doručenia exekučnému súdu a k tejto účinnosti sa nevyžaduje právoplatnosť súdneho uznesenia o zastavení exekúcie. Prvý návrh na vykonanie exekúcie bol ukončený doručením späťvzatia súdu a to ešte pred akýmkoľvek rozhodnutím vo veci. Preto špekulatívne tvrdenie povinných je nesprávne. Z vyššie uvedených dôvodov oprávnený žiada exekučný súd, aby návrh povinných na zastavenie exekúcie sp. zn. 110EX 502/18 zamietol, a aby zaviazal povinných na náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v sume 72,52 Eur za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie: 1 x 50,63 Eur = 50,63 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 9,80 Eur = 9,80 Eur + 20 % DPH v sume 12,09 Eur).
8. Súd uznesením č.k. 46Ek/1485/2018 zo dňa 13.03.2019 návrh povinného 1/ a 2/ zamietol a uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy exekúcie spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 71,81 Eur.
9. Sudca uznesením č.k. 46Ek/1485/2018 zo dňa 22.08.2019 zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka č.k. 46Ek/1485/2018 zo dňa 13.03.2019, pričom v ďalšom konaní uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi povinnosť zaoberať sa prekážkou litispendencie ako aj platnosťou rozhodcovskej doložky a tiež pripojiť spis Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Er/717/2017, ako aj spis rozhodcovského súdu sp.zn. RD/152/2016.
10. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
11. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
16. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
17. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
18. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
19. V zmysle záveru uznesenia č.k. 46Ek/1485/2018 zo dňa 22.08.2019 sa súd zaoberal prekážkou litispendencie ako aj platnosťou rozhodcovskej doložky, pričom pripojil spis Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Er/717/2017, ako aj spis rozhodcovského súdu sp.zn. RD/152/2016.
20. Súd kedykoľvek počas exekučného konania skúma či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Medzi tieto podmienky patrí aj neexistencia prekážky už začatej veci (litispendencia). Táto prekážka v exekučnom konaní nastane, ak je tu totožnosť predmetu exekučného konania a totožnosť účastníkov exekučného konania. Totožnosť predmetu exekučného konania nastáva, ak predmetom exekučného konania je totožný nárok oprávneného voči povinnému priznaný tým istým exekučným titulom. Totožnosť účastníkov exekučného konania nastáva, ak účastník exekučného konania vystupuje vo viacerých prebiehajúcich exekučných konaniach voči tomu istému účastníkovi exekučného konania na rovnakej procesnej strane exekučného konania.
21. Povinní 1/ a 2/ vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie namietajú, že oprávnený totožný exekučný titul už raz predložil v jeho prvom návrhu na vykonanie exekúcie, kde však Okresný súd v Žiline v konaní 18Er/717/2017 odmietol vydať povedenie súdnemu exekútorovi. Oprávnený tak bol nútený návrh na vykonanie exekúcie vziať späť. Teraz sa však oprávnený špekulatívne domáhal udelenia poverenia na tunajšom súde, využijúc zmenu príslušnosti exekučného súdu v dôsledku novely Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu sa povinní 1/ a 2/ týmto domáhajú zastavenia exekúcie z dôvodu litispendencie. K prekážke začatého konania súd prihliada z úradnej moci, kedykoľvek v priebehu konania. Ak takáto prekážka nastane, je nutné v zmysle citovaného ustanovenia o neskôr podaných návrhoch na vykonanie exekúcie rozhodnúť tak, že tieto konania súd uznesením zastaví. Prekážka litispendencie predpokladá totožnosť obidvoch prejednávaných vecí, pričom v danom prípade musí ísť o tých istých účastníkov, t.j. oprávneného a povinného a súčasne predmetom exekučného konania musí byť vymáhanie tej istej pohľadávky z rovnakého exekučného titulu, čo i len čiastočne.
22. Súd zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/717/2017 zistil, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý doručil Okresnému súdu Žilina dňa 28.02.2017, nasledne dňa 08.05.2018 doručil oprávnený späťvzatie návrhu Okresnému súdu Žilina. Okresný súd Žilina uznesením 18Er/717/2018 zo dňa 27.12.2018 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekučného konania. Súd nemá za preukázané, že rozhodnutie o zastavení exekučného konania 18Er/717/2018 zo dňa 27.12.2018 nadobudlo právoplatnosť, nakoľko povinní podali dňa 11.01.2019 návrh na doplnenie uznesenia Okresného súdu Žilina a preto toto exekučné konanie nie je právoplatne skončené. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že je daná totožnosť vymáhaného nároku, exekučného titulu a osoby oprávneného a povinného v týchto súbežne vedených konaniach a uznesenie č.k. 18Er/717/2018 zo dňa 27.12.2018, ktorým Okresný súd Žilina zamietol návrh na vykonanie exekúcie ešte nenadobudlo právoplatnosť a právny zástupca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.10.2018, t.j. v čase keď ešte ani nebolo uznesenie Okresnému súdu Žilina 18Er/717/2018 zo dňa 27.12.2018 vydané, čo v danom prípade súd považuje za litispendenciu - prekážku už začatej veci.
23. Ďalej povinní 1/ a 2/ namietajú existenciu rozhodcovskej doložky pretože s oprávneným nepodpísali rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu, kde by sa dohodli, že akékoľvek spory medzi povinnými a oprávneným budú riešené v rozhodcovskom konaní. Oprávnený ani neuvádza, z čoho konkrétne vyvodzuje existenciu právomoci rozhodcovského súdu, nepredložil nikde jej podpis na rozhodcovskej doložke alebo zmluve. Nikdy žiadnu doložku neakceptoval a ani k nej nepristúpil.
24. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. ako iná zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Na štatutára spoločnosti dlžníka sa vzťahuje pôvodná rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou veriteľa a spoločnosťou dlžníka, v ktorej bol povinný konateľom. Ide v tomto prípade o všeobecnú zodpovednosť štatutára za škody, ktoré vznikli z dôvodu, že on nekonal v mene spoločnosti dlžníka s odbornou starostlivosťou. Takéto rozhodcovské konanie je obchodným sporom. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a spoločnosťou MURSTAV, s.r.o. vznikla podľa § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. v písomnej komunikácii na dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku. Povinný 1/ ako konateľ spoločnosti MURSTAV, s.r.o. osobne podpísal dva výkazy práce, ktoré boli podkladom pohľadávky oprávneného. Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. si povinný 1/ osobne prevzal, nerozporoval a tiež ich mal k dispozícii na webovom sídle spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. V čl. XV. VOP spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. je priamo uvedené, že platia aj na „vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka“. Rozhodcovský súd mal plné právo konať a rozhodovať voči povinnému 1. a povinnému 2. ako konateľom spoločnosti MURSTAV, s.r.o. podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. a podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.
25. Okresný súd Banská Bystrica postupoval rovnako ako pri každom exekučnom titule. Exekučný súd je oprávnený a povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom exekučnom titule jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť a to bez rozdielu či ide o rozsudok všeobecného súdu alebo o rozsudok rozhodcovského súdu. Aj v prejednávanom prípade, kde je v návrhu na vykonanie exekúcie označený ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu (v nespotrebiteľskej veci), je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný vyriešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, t.j. či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, zaujal stanovisko, že: „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy“ a konštatuje, že: „Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).“ Exekučný súd je oprávnený skúmať, či je predložený exekučný titul vykonateľným exekučným titulom, t.j. či ho vydal orgán príslušný na jeho vydanie, v tomto prípade rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.
26. Z rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, Royal Development - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243,951 25 Hruboňovo, vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil z čl. XV. Všeobecných obchodných podmienok oprávneného, ktoré mali byť súčasťou kúpnej zmluvy v obchodnom vzťahu oprávneného a obchodnej spoločnosti MURSTAV, s.r.o. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ mala vzniknúť podľa § 4 ods. 4 ZoRK v nadväznosti na § 3 ods. 2 ZoRK ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
27. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
28. Podľa § 3 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej doložke nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
29. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK , rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
30. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
31. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
32. Podľa § 4 ods. 4 ZoRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
33. Podľa § 4 ods. 7 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
34. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
35. Súd k vzniku rozhodcovskej zmluvy spôsobom v zmysle § 4 ods. 4 ZoRK v spojení s § 3 ods. 2 ZoRK uvádza, že nemožno akceptovať vznik rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinnými 1/, 2/ takýmto spôsobom. V zmysle § 4 ods. 4 ZoRK v zásade rozhodcovská zmluva vznikne vtedy, ak sú všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu zmluvy alebo ak sú stranám známe. Súd sa nezaoberal otázkou vzniku rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou MURSTAV, s.r.o., nakoľko táto obchodná spoločnosť nebola povinným v tejto exekučnej veci. Súd sa zaoberal otázkou vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinnými 1/, 2/ z hľadiska ich právneho nástupníctva do práv a povinností obchodnej spoločnosti MURSTAV, s.r.o..
36. Súd má za to, že o záväznosti rozhodcovskej zmluvy pre právnych nástupcov pôvodnej zmluvnej strany v zmysle § 3 ods. 2 ZoRK, možno hovoriť vo všeobecnosti v prípadoch univerzálnej sukcesie, ako aj v prípadoch singulárnej sukcesie. Pokiaľ ide o univerzálnu sukcesiu, nie je sporné, že sukcesor vstupuje do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu. V prejednávanom prípade však o univerzálnu sukcesiu nejde, keďže obchodná spoločnosť MURSTAV, s.r.o. je stále samostatným subjektom práv a povinností a povinní 1/, 2/ (jej konatelia) nie sú jej právni nástupcovia. Pokiaľ ide o singulárnu sukcesiu, k postúpeniu práv a povinností z pôvodného obchodného vzťahu, t.j. k postúpeniu pohľadávky, prípadne k prevzatiu dlhu, taktiež nedošlo. Preto, pokiaľ ide o tvrdené pristúpenie povinných 1/, 2/ k záväzku medzi oprávneným a spoločnosťou MURSTAV, s.r.o., resp. o akceptáciu záväzku, čo boli ďalšie uvádzané spôsoby vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinnými 1/, 2/, súd konštatuje, že takýto spôsob vzniku rozhodcovskej zmluvy súdu preukázaný nebol a z nijakých skutočností nevyplýval.
37. Súd ďalej uvádza, že vo vzťahu k uzatvorenej rozhodcovskej zmluve, možno v zmysle § 3 ods. 2 ZoRK považovať za inú zmenu v osobe dlžníka, napr. inštitút ručenia. Podľa názoru súdu nie je možné za inú zmenu v osobe dlžníka považovať, s poukazom na § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, štatutárny orgán dlžníka, titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkovi (nie veriteľovi). Súd pritom nespochybňuje nárok veriteľa v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorý je oprávnený nárok spoločnosti voči svojmu konateľovi žiadať v súdnom konaní aj vo vlastnom mene a na vlastný účet, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, avšak je potrebné zdôrazniť, že v takom prípade veriteľ uplatňuje nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľovi. Teda, v tomto prípade by za splnenia základných zákonných predpokladov v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka (a predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie povinnosti konateľa, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nimi) mohol oprávnený ako veriteľ žalobou uplatňovať nárok MURSTAV, s.r.o. na náhradu škody voči jej konateľom - povinným 1/, 2/, vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet, avšak kvantitatívne obmedzenej vo výške svojej pohľadávky s príslušenstvom. Zodpovednosť konateľa pri výkone jeho funkcie upravuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je konateľ povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ak konaním spoločnosti vznikla škoda tretej osobe, za škodu zodpovedá spoločnosť. Ak škoda vznikla porušením povinností konateľa, je spoločnosť povinná nahradiť škodu tretej osobe a regresne môže škodu vymáhať od konateľa. Zodpovednosť konateľa za škodu je objektívna a na vznik zodpovednosti vyžaduje splnenie predpokladov v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ak škoda vznikne konaním viacerých konateľov, sú za škodu zodpovední spoločne a nerozdielne. Okrem spoločníkov môže nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatniť aj veriteľ spoločnosti, ak nie je možné jeho pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti. Nároku sa môže domáhať aj žalobou na súde. Pre úspech žaloby musí veriteľ dokázať kumulatívne splnenie nasledovných podmienok a) vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi, b) existenciu pohľadávky voči spoločnosti a c) nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti. Nároky veriteľa voči konateľovi nezanikajú ani vtedy, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo spoločnosť uzatvorí s konateľom dohodu o urovnaní.
38. Sud má za to, že nie je možné za inú zmenu v osobe dlžníka, tak ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK, považovať zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti v ktorej je konateľom, nakoľko tu ide o iné subjekty zodpovednostného vzťahu (MURSTAV, s.r.o. a povinní 1/ a 2/), ale aj o iný obsah záväzku (náhrada škody). Na uvedenom nič nemení ani to, že veriteľ (oprávnený) môže uvedený nárok na náhradu škody uplatňovať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Nepochybne ide o iný právny nárok. Rozhodcovská doložka v znení: „,Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú riešené (predložené) rozhodcovi u Rozhodcovského Súdu_Royal Development. (ustanovenej vybranej právnickej osoby) alebo ad hoc rozhodcom lng. Milošom Valachom alebo ad hoc rozhodcom Zuzanou Valachovou podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu. Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi, alebo vybranej právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa rozhodcovských pravidiel RSRD - ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na stránke www.royaldevelopment.sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Podľa zákona 244|2002 Z.z. strany si ustanovujú za vybranú právnickú osobu ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o., podľa zákona 244/2002 Z.z § 6 ods. 3 a § 8 ods. ods. 2 a). Doručovacia adresa na podanie žaloby je Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika.“ sa nemôže vzťahovať na obchodný vzťah obchodnej spoločnosti (jednej zo strán rozhodcovskej doložky) voči svojim konateľom, ktorí neboli samostatnou stranou rozhodcovskej doložky, ale konali v jej mene. Inak povedané, spoločnosť nemôže vo vzťahu k svojim konateľom a ich zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti uzatvoriť rozhodcovskú doložku s nimi (bez nich) v takejto podobe. Rozhodcovská doložka, v znení: „vrátane uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka“ nezaväzuje konateľov spoločnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ktoré bude viesť spoločnosť voči nim z dôvodu náhrady škody spôsobenej spoločnosti.
39. Z vyššie uvedeného dôvodu súd neakceptoval právnu argumentáciu oprávneného, že v prípade povinných 1/, 2/ ide o inú zmenu v osobe dlžníka v obchodnoprávnom vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva, čím sa stali nástupcami dlžníka zo vzťahu vyplývajúcom z rozhodcovskej zmluvy. Súd sa nezaoberal vecnou stránkou rozhodcovského rozsudku a preto neskúmal rozdiel v sume pôvodného záväzku. Súd skúmal iba samotnú existenciu rozhodcovskej zmluvy.
40. Súd po opätovnom preskúmaní veci zistil, že medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ nevznikla rozhodcovská zmluva. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Súd tiež dodáva, že exekúciu treba zastaviť aj z dôvodu litispendencie
- prekážka už začatej veci na Okresnom súde Žilina. Takýto exekučný titul je v rozpore s ustanoveniami
Exekučného poriadku, čím došlo k naplneniu dôvodu zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d).
41. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
42. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
43. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
44. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
45. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
46. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
47. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
48. Podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
49. Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia povinného 1/ a 2/ boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie vyhovel, preto súd priznal náhradu týchto trov právnemu zástupcovi povinného 1/ a 2/, pozostávajúcich za 4 úkony právnych služieb (príprava a prevzatie zastúpenia povinného 1/ a 2/, vypracovanie návrhu povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie: 4 x 25,31 EUR + režijný paušál za 4 úkon právnej služby: 4 x 9,21 Eur + 20 % DPH v sume 27,61 Eur). Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia povinného 1/ a 2/ sumu 165,69 Eur s DPH, a na ich náhradu súd zaviazal oprávneného.
51. Súd právnemu zástupcovi povinného 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon zo dňa 01.04.2019 - podanie sťažnosti, nakoľko si povinní 1/ a 2/ za tento úkon náhradu trov exekučného konania neuplatnili.
52. Súd z dôvodu, že návrhu povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel, nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania.
53. Podľa §-u 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
54. Podľa §-u 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
55. Súd výzvou zo dňa 31.05.2019, doručenou dňa 03.03.2020 vyzval súdneho exekútora, aby súdu oznámil, či si podľa § 196 Exekučného poriadku uplatňuje trovy súdneho exekútora. Súdny exekútor dňa 07.03.2020 doručil súdu vyjadrenie, v zmysle ktorého si súdny exekútor uplatňuje odmenu súdneho exekútora vo výške 39,83 Eur s DPH a 5,58 Eur s DPH ako poštovné, všetko spolu vo výške 45,41 Eur s DPH. Súd v tejto veci uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí v zmysle § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 náhrada paušálnych výdavkov v celkovej výške 36,- Eur s DPH, nakoľko do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nastal iný dôvod na ukončenie exekúcie a exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%. Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,- Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného, pretože dôvod pre ktorý sa exekúcia zastavila možno podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku pričítať oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.