Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-12C/81/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v spore žalobkyne O. B., rod. N., nar. XX.X.XXXX, C. Č.. XX, XXX XX Č., zast. splnomocneným zástupcom O. N., nar. XX.X.XXXX, C. Č.. XXX, XXX XX Č., proti žalovaným: 1/ M.. M.D. O., nar. XX.X.XXXX, C. Č.. XX, XXX XX Č. a 2/ O.. M. O., nar. XX.X.XXXX, C. Č.. XX, XXX XX Č., obaja žalovaní právne zast. Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., Palárikova č. 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203,o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ m a j ú nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v podanej žalobe doručenej súdu 7.11.2018 sa voči označeným žalovaným v rade 1 a 2 domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - parcely C KN č. XXXX/X o výmere 224 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúca sa parcela v katastrálnom území C., obec Č., okres Čadca zapísaná na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Čadca v podiele 1.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že v parcele CKN XXXX/X, resp. parcele E č. XXXX zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XXX je ona podielovým spoluvlastníkom. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemku C KN č. XXXX/X sú v podiele 1/1 žalovaní v rade 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.2018 uzatvorenej medzi žalovanými a dedičmi - právnymi nástupcami po V. O.. V. O. nadobudla vlastnícke právo k pozemku na základe osvedčenia o vydržaní NZ 108/97 a osvedčenia o vydržaní NZ 481/2000-140/2000, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX. Z kúpnopredajnej zmluvy z 3.5.1943 vyplýva, že pozemok nadobudli M. U. s manželkou O. N. v podiele 1 a V. U. v podiele 1. Z darovacej zmluvy zo dňa 24.9.1946 vyplýva, že M. U. s manželkou darovali O. N. podiel v pozemku 1/8, darcom zostal podiel 3/8. Z rozhodnutia D 81/68 z 29.8.1968 vyplýva, že O. B. sa stali vlastníkmi pozemku v podiele 1/8, zvyšnú časť M. U. 1/8 a M. U. 1/8. napriek tomu bola V. O., rod. U. uvedená ako výlučná vlastníčka na LV č. XX hod nadobudla iba 1. Na právneho nástupcu V. O. prešlo viac práv ako mal ich právny predchodca a následne dedičia kúpnou zmluvou mali previesť nehnuteľnosť na žalovaných v rade 1/ a 2/. Z listinných dôkazov vyplýva, že O. B., rod. N. (resp. U.) je vlastníčkou 1. V. O., rod. U. musela vedieť, že časť pozemku nie je v jej výlučnom vlastníctve a navyše neexistuje právny titul v jej prospech na nadobudnutie uvedenej nehnuteľnosti v celosti, preto nemohla byť v užívaní pozemku dobromyseľná. Samotný dedič V. O.Á. a ani žalovaní pri uzatváraní zmluvy nemohli byť dobromyseľní, nakoľko ich žalobca oboznámil so stavom a uvedením skutkového a právneho stavu do súladu. na preukázanie tvrdení predložila žalobkyňa k podanej žalobe dôkazy a to výpis LV č. XXXX kat. územie C., okres Čadca, kde je evidovaná parcela XXXX/X o výmere 224 m2 zastavané plochy a nádvoria, výpis LV č. XXX kde bola evidovaní ku dňu 30.8.2018 parcela č.XXXX/X o výmere 224 m2 zastavané plochy a nádvoria na meno O. V. rod. U. v celosti (výlučnom vlastníctve), kúpnopredajnú smluvu Čd 1515/43

uzatvorenú 3.5.1943 medzi M. U. a mal. V. U., Darovaciu smluvu Čd 1204/46 uzatvorenú 24.9.1946 medzi M. U. a manželkou O., rod. N. a O. N. o darovaní 1 čiastky nehnuteľností v prospech dcéry O. N.; rozhodnutie o dedičstve D 81/69 po poručiteľke O. U., rod. N., zomr. XX.X.XXXX, oznámenie žalobkyne adresované A. O. zo dňa X.X.XXXX, podacie lístky.

3. Za podanú žalobu uhradila žalobkyňa súdny poplatok 99,50 € po splnení ktorej poplatkovej povinnosti súd v rámci prípravy pojednávania doručil žalovaným v rade 1/ a 2/ žalobu spoločne s výzvou vo forme uznesenia na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní (rovnako tak doručil i všetky prílohy tvoriace žalobu).

4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe ( č.l. 85 spisu) uviedli, že nadobudli vlastnícke právo k spornej parcele č. 1366/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2 na základe kúpno-predajnej zmluvy medzi nimi a A. O., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom katastrálnym odborom Čadca pod V 3568/2018. A. O. nadobudol sporný pozemok ako dedič po V. O. v podiele 1/1 na základe uznesenia o dedičstve č. , kde V. O. bola zapísaná ako vlastníčka spornej parcele na základe osvedčenia o vydržaní N 131/97 Nz 108/97 spísané notárkou JUDr. Editou Varmusovou so sídlom v Čadci. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 parcely registra C 1366/1 o výmere 224 m2, zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v katastrálnom území C., zapísaný na LV č. XXX. Žalobkyňa v podanej žalobe uvádza, že na základe uvedených právnych titulov /Kúpnopredajná zmluva z 03.05.1943 a Darovacej zmluvy zo dňa 24.09.1946/ je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 pozemku- parcely registra C parc. číslo XXXX/X o výmere 224 m2, zastavené plochy a nádvoria nachádzajúci sa v k.ú. C. okres Čadca zapísaný na LV č. XXX, ktorá by mala byť totožná s parcelou registra E, parc. č. XXXX /pozemnoknižná vložka č. XXX/. Žalovaní v 1/ a 2/ však uviedli, že parcela KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria je totožná s parcelou pkn č.XXXX vo vložke č. XXX a nie s parcelou č. XXXX zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 138, ako to uvádza žalobkyňa. Žaloba je v tejto časti nesprávna. Vyplýva to z Osvedčenia o vyhlásení vydržania N 131/97 NZ 108/97 V pozemnoknižnej vložke č. XXX sa parcela č. XXXX vôbec nenachádza. Žalovaným v 1/ a 2/ rade navyše nebolo zrejmé, prečo by mal byť podiel žalobkyne na spornej nehnuteľnosti 1/4. M. U. nadobudol zmluvou z roku 1943 1 spornej parcele a Darovacou zmluvou z roku 1946 daroval 1 z 1 tejto parcele, ktorú vlastnil O. B. /žalobkyni/ t.j. celkovo 1/8/ Zo všetkých dostupných dokladov vyplýva, že podiel žalobkyne predstavuje maximálne 1/8 spornej parcely. Hoci existujúce dokumenty formálne svedčia o spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1/8, vzhľadom na nižšie uvedené mali žalovaní za to, že k spornej parcele nemá žiadne spoluvlastnícke právo Žalovaní uviedli, že medzi spoluvlastníkmi došlo ešte pred rokom 1950 k reálnej deľbe pozemkov v prírode, pričom sporná parcela bola vydelená v prospech V. O., ktorá ju užívala ako výlučná vlastníčka a nikto ju v užívaní tohto pozemku až do podania žaloby nerušil. Právny zástupca žalovaných poukázal na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky, kde pri takomto dlhotrvajúcom stave reálnej deľby, ktorý nikto nespochybňoval, zaniklo spoluvlastnícke právo žalobkyne k predmetnej parcele. Je potrebné taktiež uviesť, že žalobkyňa má svoje parcele reálne vydelené inde, pričom takéto usporiadanie vzťahov dlhé desaťročia nikto / vrátane žalobkyne/ nenamietal, až do podania súčasnej žaloby. navrhli, aby súd žalobu zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania. Na preukázanie tvrdení predložili rozhodnutie V 3568/2018 zo dňa 12.9.2018 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parcelám XXXX/X a XXXX/X kat. územia C., uznesenie OS Čadca -203 po zomrelej V. O., kúpnu zmluvu medzi A. O. a žalovanými v rade 1 a 2 zo dňa 17.8.2018 PKN vložku č. XXX. právny zástupca žalovaných na preukázanie tvrdení v spore navrhol vypočuť svedkyne S. N., O. P. a Ľ. G..

5. Vyjadrenie žalovaných v rade 1 a 2 doručil súd splnomocnenému zástupcovi na vyjadrenie spoločne s výzvou vo forme uznesenia v lehote 15 dní od doručenia, ktoré listiny prevzal 5.9.2019. Vyjadrenie (replika) súdu nebolo doručené v stanovenej lehote žiadne. V tomto smere súd poukazuje i a poučenie ktoré okrem iného uvádzalo, že žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, o čom bol poučený (koncentračná zásada).

6. Na základe žiadosti boli súdu doručené osvedčenia o vydržaní Nz 108/1997 a Nz 481/2000 ( č.l. 63 a nasled) a zo správny katastra rozhodnutie o povolení vkladu na parcelu tvoriacu predmet sporu v prospech žalovaných v rade 1 a 2 a kúpnu zmluvu (totožné listiny boli predložené zástupcom žalovaných a rovnako tak doručená zástupcovi žalobkyne).

7. Súd vo veci nariadil po tom čo uplynula lehota zástupcovi žalobkyne pojednávanie na 11.3.2020, na ktoré pojednávanie predvolal strany sporu a rovnako tak v rámci dôkazného návrhu predvolal súd i svedkyne, ktoré navrhli na preukázanie tvrdení v spore vypočuť žalovaní v rade 1 a 2 prostredníctvom právneho zástupcu. Splnomocnený zástupca žalobkyne deň pred pojednávaním predložil súdu návrh na prerušenie konania a odročenie pojednávania rovnako tak i návrh na zmenu žaloby. V rámci tohto podania poukázal na to, že odôvodnenie v žalobe je nesprávne vo vzťahu k parcele XXXX/X a totožnosti s PKN parcelou č. XXXX vo vložke XXXX t.j. parcela nie je totožná s parcelou č. XXXX vo vložke XXX. Vo vložke č. XXX je totožná súčasná parcela C KN č. XXXX/X o výmere 11m2 o čom súdu predložil kópiu PKN vložky a v nadväznosti na toto zistenie preto navrhli pripustiť zmenu žaloby - rozšírenie o ďalšiu parcelu CKN XXXX/X kat. územia C.. Zároveň oznámil splnomocnený zástupca žalobkyne, že prebiehajú medzi stranami sporu jednania o mimosúdnom vyriešení sporu a preto navrhuje prerušenie konania na 3 mesiace, nakoľko identifikácia PKN parcely XXXX a XXXX na súčasné parcely CKN XXXX/ X a XXXX/X preukáže vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele 1 v prospech žalobkyne. K tomuto písomnému podaniu pripojil splnomocnený zástupca žalobkyne výpis PKN vložky XXX. na pojednávaní súd zmenu žalobného návrhu nepripustil ( uznesenie č.l. 115 zápisnice z pojednávania), predmetom sporu zostala žaloba pôvodná na podklade tých tvrdení a dôkazov, ktoré produkovala žalobkyňa vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku.

8. Písomné podanie splnomocnenému zástupcovi žalovaných bolo doručené v deň pojednávania, pričom podľa jeho stanoviska sa s týmto podaním riadne oboznámil ( vyjadrenie v zápisnici č.l. 112 spisu).

9. Súd vo veci vykonal pojednávanie v prítomnosti strán sporu. Návrh na odročenie (prerušenie) pojednávania zamietol samostatným uznesením vyhláseným do zápisnice, nakoľko pre tento postup čo do prerušenia a odročenia pojednávania splnené podmienky neboli. Hoc navrhol splnomocnený zástupca žalobkyne pojednávanie prerušiť a odročiť na 3 mesiace z dôvodu jednania medzi stranami sporu, tento návrh navrhol právny zástupca žalovaných zamietnuť (nesúhlas), nakoľko zo strany žalobkyne podľa jeho vyjadrenia dochádza k vydieraniu žalovaných navrhol aby súd ani nepripustil zmenu žalobného návrhu nakoľko samotná žalobkyňa mala dostatočný časový priestor, aby si jama ujasnila, čo tvorí predmet samotného sporu. Súd preto za splnenia procesných podmienok vo veci po vyriešení tejto procesnej otázky vec meritórne prejednal a na pojednávaní rozhodol, pričom z vyjadrení zástupcom strán sporu a svedkýň vypočutých na návrh strany žalovaných mal preukázaný tento skutkový stav:

10. Splnomocnený zástupca žalobkyne poukázal na to, že sa nepripravil na pojednávania majúc zato, že bude toto odročené za účelom jednania a rokovania medzi stranami sporu. Preto toto neriešil ani s právnikom. Poukázal na to, že na podanej žalobe trvá, stará matka mala vydelený podiel, pričom toto bolo delené medzi súrodencov. Následne toto bolo prevedené osvedčením, avšak toto nie je správne.

11. Právny zástupca žalovaných v rade 1 a 2 poukázal na písomné podania v danom súdnom spore na ktorých zotrval. Hoc žalobkyni svedčí formálny zápis maximálne v 4/96 žalobkyňa a právna predchodkyňa žalovaných boli podielové spoluvlastníčky a vzájomne sa podelili čo do pozemkov, ktoré sa nachádzali na C. ešte po roku 1946. Po V. O. bolo dedičské konanie, kde bol prededený aj sporý pozemok v konaní , tento nadobudol A. O., ktorý pozemok zmluvou V 3568/2018 previedol na žalovaných. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

12. Svedkyňa O. P. uviedla, že je dcérou V. O. a žalobkyňa je sesternicou jej mamy. Pozemok ktorý je predmetom sporu mali dvaja bratia boli to otcovia jej mamy a žalobkyne. Potom po roku 1950 sa dohodli, že to budú mať napoly a takýmto spôsobom to bolo aj užívané. Problém nastal až po predaji. Polovicu užívala rodina O., žalobkyňa si do tejto časti nikdy nerobila nároky, nikdy tam nebol žiadny problém. Pokiaľ by bola k nim niekedy prišla, boli by to riešili, rešpektovala tento stav taký, aký je. Pani B. užívala druhú polovicu, ktorá je pri rodinnom dome.

13. Svedkyňa Ľ. G. uviedla, že V. O. je jej matku, tvrdila o rozdelení pozemku napoly, vtedy tam boli dva domy, jeden bol pani B., druhý si kúpila ich matka. Žalobkyňa si do pozemku nikdy nárok nerobila, nikdy ho neužívala.

14. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa má v prvom rade povinnosť tvrdenia.

Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. je žalobkyňa povinná označiť dôkazy, ktoré podľa jej názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinná ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Do ust. sa zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Súd však musí uviesť, že tento spor nie je sporom, kedy súd vykonáva dôkazy nad rámec návrhov a z vlastnej iniciatívy (ex offo), nakoľko jednoznačne je potrebné pre tento spor uplatniť princíp rovnosti zbraní pre stranu nielen žalobcu ale i žalovanej pre zabezpečenie rovnakého prístupu. V konaní o podanej žalobe žalobkyne o určenie vlastníckeho práva v podiele 1 k spornej nehnuteľnosti súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) upravujúce podmienky oprávnenej držby a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam titulom vydržania (§ a nasl. Obč. zák.) v spojení s prechodnými ustanoveniami Obč. zák. o vzťahu súčasnej právnej úpravy a predchádzajúcej (ďalej citovanej) právnej úpravy, účinnej v čase držby spornej nehnuteľnosti, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci, skúmajúc existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení podľa ust. , vychádzajúc z aktuálneho stavu zápisu o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

15. Podmienku, ktorú súd musel skúmať skôr, než vec samú, bola otázka naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Súd mal za preukázané, že v danom súdnom spore je daný naliehavý právny záujem na určení, pretože vlastnícke právo existuje a aktuálne svedčí žalovaným v rade 1 a 2, vo formálnej rovine žalobkyňa chce s predmetom vlastníckeho práva disponovať (čo do podielu), čo nie je možné bez usporiadania vlastníckeho práva t.j. bez listu vlastníctva.

16. V danom prípade súd pokiaľ nepripustil zmenu žaloby vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného samotnou žalobkyňou v podanej žalobe doručenej súdu 7.11.2018. V rámci tejto žaloby žalobkyňa tvrdila, že parcela CKN XXXX/X je totožná, resp. vychádza z parcely registra E č. XXXX zapísanej v PKN vložke č. XXX. Ku dňu rozhodovania parcela CKN XXXX/X evidovaná na LV č. XXXX kat. územia C. patrila žalovaným v rade 1 a 2, ktorí ju nadobudli titulom kúpy od dediča po poručiteľke V. O.. Podľa listu vlastníctva predloženého žalobkyňou zo dňa 30.8.2018 V. O., nar. X.X.XXXX nadobudla nehnuteľnosti opísané na LV č. XXX okrem iných i parcelu XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2 na základe osvedčenia o vydržaní Nz 108/97 ( č.l. 8 spisu). Podľa uznesenia Okresného súdu Čadca č.k. -203, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.8.2018 nehnuteľnosti - okrem iných aj parcelu CKN XXXX/X v rámci dedičského konania po zomr. V. O. zdedil jej právny nástupca ( pozn. súdu neúplné rozhodnutie predložené zo strany žalovaných). Podľa kúpnej zmluvy (č.l. 45) A. O. ktorý nadobudol nehnuteľnosti CKN XXXX/X a XXXX/X kat. územia C. S. dedičskom konaní č.k. -203 v celosti previedol na žalovaných v rade 1 a 2 kúpnou zmluvou zo dňa 17.8.2018, ktorej vklad bol podľa rozhodnutie OU správy katastra Čadca povolený 12.9.2018 pod V 1568/2018.

17. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou parcely CKN XXXX/X, resp. parcely registra E č. XXXX v pozemnoknižnej vložke XXX. Podľa PKN vložky predloženej žalovanými prostredníctvom právneho zástupcu ( č.l. 47 - 50 spisu) je preukázané, že parcela PKN XXXX sa v tejto vložke nenachádza a teda nie je možné prisvedčiť tvrdeniu samotnej žalobkyne, že jej svedčí vlastnícke právo v podiele ako uvádzala v žalobe. Právny zástupca žalovaných v rámci vyjadrenia k žalobe tvrdil, že parcela XXXX je totožná s inou parcelou a to pkn č. XXXX vo vložke č. XXX, čo vyplýva aj z osvedčenia o vydržaní. Žalobkyňa preukazovala nadobudnutie podielu v nehnuteľnostiach titulom Kúpnej smluvy Čd 1515/43 a darovacou smluvou Čd 1204/46, ktoré tvrdenia skutkové však smerovali vo vzťahu k vložke č. XXX a parcele XXXX. V rámci prednesu splnomocneneného zástupcu tento uviedol, že došlo k chybe a reálne parcele CKN XXXX/X zodpovedá iná parcela , resp. z pkn parcely č. XXXX bola vytvorená parcela XXXX/X. Toto je však podľa názoru súdu identifikácia, ktorá zmenila spor ako taký, nakoľko samotná žalobkyňa v rámci podanej žaloby nedostatočne identifikovala predmet sporu a právnu postupnosť tak, aby súd mohol jednoznačne zaujať stanovisko vo vzťahu k preukázaniu jej právneho nástupníctva vo vzťahu k parcele CKN XXXX/X, keďže táto nevznikla z parcely pkn XXXX vo vložke XXX ale odlišnej pkn XXXX vo vložke XXX. V rámci stanoviska žalovaných žalobkyňa po tom, čo jej bolo doručené vyjadrenie od žalovaných v rade 1 a 2, kde poukázali na túto chybu nereagovala žiadnym spôsobom, nepredložila súdu dôkaz preukazujúci identifikáciu nehnuteľnosti ako takej z ktorej

by mala byť vytvorená parcela C KN č. XXXX/X. Svedkyne v konaní vypočuté vypovedali v prospech žalovaných ako právne nástupkyne po pôvodnej vlastníčke. Obe zhodne poukazovali, že nikdy doposiaľ nebol spor o tento pozemok, vždy im tento pozemok patril, resp. ich matke, samotná žalobkyňa si nárok do tohto pozemku nerobila, pričom poukázali na dohodu o deľbe pozemku na dve časti ešte právnymi predchodcami otcami žalobkyne a V. O., ktorí parcelu rozdelili a užívali každý bez rušenia toho druhého. Tomuto potom s prihliadnutím na dôkaznú situáciu môže nasvedčovať i to, že právna predchodkyňa žalovaných v rade 1 a 2 si túto nehnuteľnosť vysporiadala osvedčením vlastníckeho práva vydržaním pred notárom ešte za života (v rokoch 1997, 2000), pričom od tohto obdobia jej nikto po dobu viac ako 20 rokov v užívaní tejto parcely CKN XXXX/X nebránil a vlastnícky nárok nespochybňoval. Stalo sa tak reálne až po smrti V. O. pri prevode na iné osoby - žalovaných v rade 1 a 2. Súd pri uplatnení koncentračnej zásady preto na iné tvrdenia a dôkazy produkované žalobkyňou deň pred pojednávaním vo veci samej neprihliadal majúc zato, že žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu mala dostatočný časový priestor na to, aby zjednala nápravu a preukázala tvrdenia a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, aby uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tomto spore zaťažovalo. Pokiaľ poukazoval splnomocnený zástupca na to, že si dal urobiť identifikáciu, stalo sa tak až v mesiaci február 2020, pričom mal pol roka predtým nato, aby takúto identifikáciu predložil bez predlžovania súdneho sporu. Pokiaľ sa tak nestalo a splnomocnený zástupca sa k tomuto jednoznačne nevyjadril, žiadne návrhy na dokazovanie nevzniesol, súd konštatoval stratu sporu a neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou a preto žalobu ako nie dôvodnú zamietol.

18. Súd tiež poukazuje i na tvrdenie žalovanej strany o reálnej deľbe uskutočnenej ešte pred 01.01.1951, kedy nadobudol účinnosť Stredný , ktorú i mimo zápisu v pozemkovej knihe uhorské obyčajové právo uznávalo ako právny titul nadobudnutia vlastníctva ku konkrétnej predtým spoločnej, teraz rozdelenej nehnuteľnosti alebo jej časti (Úradná sbírka rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI., č. 911/1932 Sb.; viď tiež Úr. sb. 1201). S poukazom i na rozhodnutie Najvyššieho súdu NS SR vo veci sp. zn. je nutné uviesť, že samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva avšak z vyjadrenia právnych nástupcov predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľnosti - dcér právnej predchodkyne žalovaných v rade 1 a 2, ktorá spornú nehnuteľnosť nadobudla a ktorú nehnuteľnosť po jej smrti titulom kúpy previedol jej právny nástupca na žalovaných v rade 1 a 2 súd mal za preukázanú dohodu o reálnej deľbe pôvodnej nehnuteľnosti, uzavretú čo i s konkludentným súhlasom právnych predchodcov strán sporu ako podielových spoluvlastníkov s prihliadnutím i na spôsob následnej držby nehnuteľnosti a v dôsledku tejto deľby preto zaniklo i podielové spoluvlastníctvom medzi pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi. Vzhľadom na zistený skutkový stav a v danom spore žalobkyňa nepreukázal opak rozhodujúcich skutočností, súd preto z takéhoto hodnoverného stavu zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností ( katastrálneho zákona) a v nadväznosti na listinné dôkazy citované vyššie vychádzal a to bez toho, aby za takýchto okolností bolo potrebné, aby strana žalovanej ďalej musela v sporovom konaní hodnovernosť zápisu svojho vlastníctva k spornej nehnuteľnosti sama dokazovať a ktorej prislúcha ochrana vlastníckeho práva v zmysle ust. § a nasl. Obč. zák. Z uvedených dôvodov, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd i zreteľom na zásadu hospodárnosti konania, majúc i vzhľadom na predbežné právne posúdenie uplatneného nároku súdom vo vzťahu k predmetu žaloby žalobkyne a jej argumentácii skutkový stav veci už takto vykonaným dokazovaním za dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci samej ďalšie dôkazy nevykonal.

19. Podľa , (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O nároku na náhradu trov rozhodol súd postupom podľa v spojení s ust. , a priznal úspešnej strane t.j. žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko mali žalovaní v rade 1 a 2 v plnom (100%) rozsahu úspech. Súd nemal preukázané žiadne dôvody pre

aplikáciu ust. (napr. vek žalobkyne a okolnosti sporu), čo nemôže byť na príťaž protistrany v tom smere, aby jej nebol priznaný nárok na náhradu trov.

21. O konkrétnej výške rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Pokiaľ súd uviedol výrok čo do trov v odlišnom postavení úspešných strán, toto napravil samostatným opravným uznesením (úspešní boli žalovaní v rade 1 a 2, nie žalobkyňa).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa ,, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (, ).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) a ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( C.m.p).