Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-120-2019.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/120/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 821 01 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. T., B. T. XXXX/XX, o zaplatenie 470,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17Csp/215/2017 - 128, zo dňa 30. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 470,60 eur s 5,25 % ročným úrokom z dlžnej sumy od 02.08.2017 do zaplatenia, úroky vo výške 224,74 eur, poplatky vo výške 39,20 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 24,54 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením“.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP - ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sa nestali spornými a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo Zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu - Poštová banka a.s. (veriteľ) so žalovanou (dlžníkom) dňa 08.11.2011. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 1000,- eur za v zmluve dohodnutých podmienok - úver mal byť splatený 30 mesačnými splátka po 46 eur splatnými k 8. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná 08.12.2011 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 08.05.2014). Právny predchodca žalobcu z dôvodu porušovania podmienok zmluvy žalovanou využil svoje oprávnenie a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 21.07.2014. Právny predchodca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 predmetnú pohľadávku postúpil na žalobcu. Žalobca na súd žalobu podal dňa 04.08.2017.
4. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere na ktorú sa vzťahuje režim Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského práva t.j. ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/20010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
5. Súd na základe zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti uplatnenej istiny úveru vo výške 470,6 eur, preto žalobcovi tento nárok priznal spolu aj s 5,25 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 02.08.2017 do zaplatenia (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Žalobcovi priznal aj zmluvné úroky vo výške 224,73 eur a poplatky vo výške 59,2 eur (žalobca preukázal že nárok na zaplatenie poplatkov vyplýva z Obchodených podmienok).Priznané plnenie súd uložil žalovanej zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Zmluvné úroky patria veriteľovi iba vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 68,71 % a úspech žalovanej bol 31,29 %. Potom žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,42 %.
6. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalovaná v konaní nevzniesla námietku premlčania, pričom ust. § 5b zákona č. 270/2007 Z. z. stratilo platnosť dňa 27.09.2018, čo bol dôvod, pre ktorý pôvodné rozhodnutie okresného súdu vydané v danej veci dňa 22.02.2018 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konane a nové rozhodnutie.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, alebo aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je z neho zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď prijal záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/1998 a jeho názor, že nárok na úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru veriteľovi neprináleží, nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu, keďže po jeho vydaní došlo k vstupu Slovenskej republiky do EÚ a následne k implementácii relevantných smerníc do nášho právneho poriadku. Žalobca poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého by mal mať veriteľ zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia úveru. Súd nemal dôvod odchýliť sa od ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, v jeho zmysle povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru a vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia si strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne (viď. bod 6.4. Obchodných podmienok). Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Dohodnuté úroky a aj úroky z omeškania môžu existovať popri sebe. Povinnosť platiť dohodnuté úroky (odplatu za užívanie požičanej istiny) možno požadovať za celú dobu, po ktorú dlžník požičanú istinu užíva, zaníká splatením pôžičky. Žalobca poukazuje na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach podporujúce takýto názor.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
cké vzdelanie druhého stupňa 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolanie bolo podané iba žalobcom a predmetom preskúmania odvolacím súdom je iba výrok rozsudku okresného súdu, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tým je dotknutý aj závislý výrok o trovách konania.
13. Zo spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal „zaplatenia istiny 470,6 eur, úrokov vo výške 590,86 eur, úrokov zo sumy 470,6 eur vo výške 25,5 % p. a. zo sumy 470,6 eur od 02.08.2017 do
zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 470,6 eur od 02.08.2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 59,2 eur a žiadal nahradiť trovy konania.“ Z týchto žalovaných nárokov súd žalobcovi priznal iba nárok na zaplatenie istiny 470,60 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % p. a. z tejto sumy počnúc od 02.08.2017 do zaplatenia a žalobcovi priznal aj sumu úrokov vo výške 224,74 eur, ktoré predstavujú tzv. kapitalizované úroky t.j. úroky vypočítané do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a žalobcovi priznal aj nárok na uplatnené poplatky vo výške 59,20 eur, ktoré podľa záveru súdu vyplývajú z Obchodných podmienok veriteľa.
14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie že jednorázovým zosplatnením vzniká dlžníkovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru a kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka s plnením veriteľovi ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie. S protiprávnym stavom sa nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý a po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úroku z omeškania.
15. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Obchodný zákonník upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expressis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 citovaného prvého odseku, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Naviac, upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože citované ustanovenie upravuje iba splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1, 2, ktoré veriteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia. V prejednávanom prípade, kedy ide o spotrebiteľský právny vzťah, je treba zdôrazniť, že vychádzajúc z prednosti Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom, ktorá vyplýva z poslednej vety ods. 2 § 52 Občianskeho zákonníka, v prípade spotrebiteľských zmlúv, povinnosť platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia poskytnutých prostriedkov zo zákona (Občianskeho zákonníka) nevyplýva, ako odvolací súd uviedol v predchádzajúcich bodoch. Hoci je potrebné konštatovať, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva skutočnosť, že by sa veriteľ s dlžníkom na takomto úročení aj po splatnosti nemohli dohodnúť. Ak by tak však urobili uvedená dohoda by mala byť podrobená testom neprijateľnosti zmluvných podmienok, keď hoci úrok nemožno stotožňovať so sankciou z omeškania dlžníka (touto je úrok z omeškania) už len samotná kumulácia úroku z omeškania s úrokom za rovnaké časové obdobie je neprijateľná.
16. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej (v zamietavom výroku) potvrdil, zároveň potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.
17. Odvolaciemu súdu však neuniklo, že konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá na „08.05.2014“ takýto dátum, ako deň konečnej splatnosti úveru je uvedený v zmluve, čo napokon korešponduje aj s tým, že úver mal byť splatený v 30-tich mesačných splátkach pri splatnosti prvej splátky 08.12.2011. Keď žalovaná celý úver nezaplatila a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 08.05.2014, potom právny predchodca žalobcu (logicky) nemohol vyhlásiť „predčasnú“ splatnosť úveru k 21.07.2014, teda neskôr, ako už automaticky plynutím času uplynul dátum dohodnutej konečnej splatnosti úveru (v súdnom spise sa dodatok k zmluve o úvere - ani iný doklad o prípadnom predĺžení konečnej splatnosti úveru medzi účastníkmi zmluvy nenachádza). Potom aj výzvy opakovane posielané právnym predchodcom žalobcu žalovanej na zaplatenie úveru zo dňa 03.07.2014 a 21.07.2014, sú iba výzvami urgujúcimi žalovanú na splatenie záväzku zo zmluvy, ktorá už zanikla. Avšak aj za takejto situácie žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z úveru po splatnosti úveru.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).