Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60C-145-2018.pdf
PDF · 161.76 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/145/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Q. súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: S.. G. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom V.Á. XXX/X, G., právne zast. JUDr. Igor Kovačik, advokát so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 43 634 451, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O. BOX 100, Bratislava, IČO: 30 416 094, o zaplatenie 909 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 909 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.11.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 17.12.2018, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 909 eur s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dvoma nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky Bratislava, mu bola spôsobená škoda a žalovaný, ako pasívne legitimovaný subjekt, ju odmietol nahradiť. Prvým nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie sp. zn. OÚ BA č. OU-BA-OVBP2-2017/4357/GRJ zo dňa 10.01.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo vlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS“) ako navrhovateľa. Toto nezákonné rozhodnutie bolo v odvolacom konaní na základe odvolania žalobcu zrušené. Za druhé nezákonné rozhodnutie považuje žalobca rozhodnutie sp. zn. OU-BA-OVBP2-2017/4357/ GRJ zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa (NDS), pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho konania, o náhrade trov konania sa ani nezmienil, a to i napriek tomu, že si žalobca ako účastník správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho konania uplatnil náhradu trov vyvlastňovacieho konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne preukázal a vyčíslil. Druhé nezákonné rozhodnutie bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku na základe jeho podnetu zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „MDaV SR“). Žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody dňa 14.06.2018 a žalovaný dňa 16.11.2018 oznámil žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí.
Žalobca je presvedčený, že sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci (existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím). Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcu v účelne vynaložených trovách konania, ktoré mu vznikli v konaniach, v ktorých boli vydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie. Žalobcovi ako poškodenému vznikla v konaniach, v ktorých došlo ku vydaniu nezákonných rozhodnutí, ako aj v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, škoda v celkovej výške 909 eur, spočívajúca v nákladoch vynaložených na dokazovanie a trovách právneho zastúpenia v predmetnom správnom konaní.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v replike doručenej súdu dňa 24.06.2019 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný namietal, že žalobca si má nárok na náhradu škody uplatniť z každého zo správnych konaní samostatne, a teda v prípade žaloby nie sú splnené procesné podmienky na podanie žaloby. V rámci procesnej obrany ďalej uviedol, že žalobca ako poškodený môže požadovať úhradu len v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný, a vzhľadom na to, že žalobca sa v návrhu na predbežné prerokovanie domáhal sumy 1.303,58 eur, ktorá suma sa odlišuje od žalovanej sumy 909 eur, má žalovaný za to, že nie je splnená procesná podmienka na uplatnenie nároku na súde. Poukázal na to, že každý účastník konania má právo navrhovať a predkladať dôkazy v správnom konaní, keď toto právo využije, tak za určitých podmienok je povinný náklady na zaobstaranie takýchto dôkazov znášať. Účastník konania nemá zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom, pokiaľ využije služby právneho poradenstva, urobí tak na základe vlastného uváženia. Trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu, uhrádza správny orgán, trovy vzniknuté účastníkom konania znášajú účastníci a trovy, ktoré vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba. Ak sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne osoba, ktorá sa dala zastúpiť. Poukázal na to, že predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako následkom týchto príčin. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Žalovaný má za to, že príčinou vzniku tvrdenej škody bolo dobrovoľné rozhodnutie žalobcu predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť, pričom zákon jednoznačne ustanovuje, že tieto náklady sú povinní sami znášať. Podľa žalovaného žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody, nepreukázal vznik samotnej škody, príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami.
4. Žalobca sa vo svojom podaní doručenom súdu dňa 08.08.2019 vyjadril, že žalovaný ako príslušný orgán predbežne prerokoval jeho nárok na náhradu škody spôsobenej oboma nezákonnými rozhodnutiami, pričom v písomnom oznámení o neuspokojení nároku žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal skutočnosť, že ide o uplatnenie náhrady škody spôsobenej dvoma nezákonnými rozhodnutiami. Navyše žalovaný konštatoval, že v danom prípade bola splnená jedna z podmienok pre uplatnenie náhrady škody z titulu rozhodnutí Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2017/4357/ GRJ zo dňa 10.01.2017 a č. OU-BA-OVBP2-2017/4357/GRJ zo dňa 02.08.2017, právoplatného dňa 02.08.2017, oboch zrušených pre rozpor so zákonom. Uplatneniu nároku na náhradu škody z dvoch nezákonných rozhodnutí v konkrétnom prípade nikdy nebránili a v súčasnosti ani nebránia žiadne zákonné dôvody, nakoľko ide o nezákonné rozhodnutia vydané tým istým orgánom verejnej moci (Okresným úradom Bratislava, Odborom výstavby a bytovej politiky), obe rozhodnutia boli vydané v tom istom správnom konaní, obe rozhodnutia sa týkajú tých istých účastníkov správneho konania (navrhovateľ vyvlastnenia NDS, vlastníkom vyvlastňovaných pozemkov je žalobca), pričom obe nezákonné rozhodnutia boli zrušené pre ich nezákonnosť práve žalovaným. Uplatňovanie celej škody v jednom predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ako aj v jednom sporovom konaní, je správnym a zákonným postupom. V opačnom prípade by došlo k nezákonnému popretiu dispozičného oprávnenia žalobcu v sporovom konaní. Tvrdenie, že náklady spojené s právnym zastúpením účastníka správneho konania si znáša zastúpený účastník správneho konania sám a tieto náklady nemôžu byť uplatnené ako súčasť škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona o zodpovednosti
za škodu, nemá oporu v príslušných zákonných predpisoch a navyše je aj v priamom rozpore s princípmi právneho štátu. Žalobca je presvedčený, že tvrdenie ministerstva o tom, že príčinou vzniku škody nie sú nezákonné rozhodnutia, ale je ňou jej dobrovoľné rozhodnutie predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť v správnom konaní, nemá v právnom štáte miesto, je ústavne neudržateľné a je v priamom rozpore s princípmi dobrej verejnej správy v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy. Žalobca trval na svojom právnom názore, že sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci.
5. Žalovaný sa v duplike doručenej súdu dňa 24.09.2019 vyjadril, že trvá na námietke absencie riadneho predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ktoré je procesnou podmienkou na uplatnenie nároku na súde, čo v tomto prípade nebolo splnené, a teda neboli splnené procesné podmienky na podanie žaloby. Poukázal na ust. § 31 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý Správny poriadok je na rozdiel od súdneho konania založený na solidarite úhrady trov konania, ak sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne osoba, ktorá sa dala zastúpiť. Žalovaný zotrval na tom, že nie sú ani splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody podľa zákona, neboli splnené procesné podmienky (nárok na náhradu škody je uplatnený z dvoch samostatných konaní, v rámci predbežného prerokovania bola prerokovaná iná výška tvrdenej škody) a neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody (vznik samotnej škody, príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami), preto žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
6. Podľa ust. § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
7. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.02.2020, na ktorom vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci:
10. V rámci prednesu právny zástupca žalobcu odkázal na predchádzajúce písomné podania a poukázal na právoplatný a vykonateľný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 17C/146/2018 v skutkovo aj právne identickom spore, ktorým bolo podanej žalobe vyhovené v plnom rozsahu a žiadal, aby súd na neho prihliadol v zmysle princípu právnej istoty. Doplnil, že vyvlastňovacie konanie, ako druh správneho konania, je ovládané zásadou jednotnosti správneho konania, podľa ktorej platí, že správne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie, tvoria jeden nedeliteľný celok. Je teda zrejmé, že vyvlastňovacie konanie vedené pred Okresným úradom Bratislava ako prvostupňovým správnym orgánom, ako aj odvolacie konanie vedené pred MDaV SR ako druhostupňovým správnym orgánom, a aj následné konanie vedené pred Okresným úradom Bratislava a tiež aj následné konanie vedené pred MDaV SR je jediným nedeliteľným správnym konaním tvoriacim jeden celok, v ktorom bola žalobcovi spôsobená škoda v celkovej výške špecifikovanej v podanej žalobe. Nezákonnosť rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 10.01.2017 je preukázaná rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.04.2017, v ktorom sám
žalovaný uvádza: MDaV SR dospelo k záveru, že sú dôvody na zrušenie rozhodnutia Okresného úradu a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie, ministerstvo zistilo rozpor napadnutého rozhodnutia Okresného úradu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 02.08.2017 je preukázaná rozhodnutím žalovaného zo dňa 27.11.2017, v ktorom sám žalovaný uvádza: Ministerstvo po preskúmaní právoplatného rozhodnutia dospelo k záveru, že je odôvodnené ho zrušiť. Okresný úrad je povinný pri novom prejednaní veci opakovane rozhodnúť o zastavení vyvlastňovacieho konania a zároveň rozhodnúť o žiadosti podateľky o náhradu trov konania. Vyvlastňovacie konanie bolo ukončené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava zo dňa 30.04.2018, ktorým bolo vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie a súčasne bolo rozhodnuté o tom, že žalobcovi sa nepriznáva žiadna náhrada trov vyvlastňovacieho konania. Toto rozhodnutie však nie je predmetom podanej žaloby a žalobca si titulom tohto rozhodnutia neuplatňuje žiadnu náhradu škody. Je teda zrejmé, že žalobca odvodzuje náhradu škody z jediného správneho konania a týmto konaním je konanie o návrhu NDS na vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom je nesporné, že rozhodnutia vydané v tomto konaní boli zrušené a nič na tom nemení ani skutočnosť, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie, pričom trovy vyvlastňovacieho konania neboli uhradené. Medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava a uplatnenou škodou existuje príčinná súvislosť. Je nepochybné, že ak by nebolo začalo konanie o vyvlastnení, žalobca by nemal potrebu sa v ňom brániť, nenastala by situácia, že potreboval právne služby pri uplatňovaní svojich práva a nebolo by ani potrebné dokazovanie preukazujúce hodnotu predmetných nehnuteľností. Žalobcovi konanie o vyvlastnení a vydané nezákonné rozhodnutia v rámci tohto konania, vyvolali potrebu právneho zastúpenia a vynaloženie s tým súvisiacich nákladov. Tým je jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a vzniknutou škodou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., jeho nárok je potrebné posúdiť v zmysle príslušných ustanovení zákona o zodpovednosti za spôsobenú škodu, a nie podľa ustanovení Správneho poriadku tak, ako sa mylne domnieva žalovaný v tomto konaní a poukázal na judikatúru, predloženú tunajšiemu súdu v rámci jeho písomných vyjadrení.
11. V rámci prednesu poverený zástupca žalovaného odkázal na predchádzajúce písomné podania a k predloženému rozsudku sp. zn. 17C/146/2018 uviedol, že došlo k ľudskej chybe a márne uplynula lehota na podanie odvolania. Žalovaný doplnil, že namietané rozhodnutie Okresného úradu v Bratislave zo dňa 10.01.2017 bolo rozhodnutím ministerstva zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný zastáva právny názor, že v prípade tohto rozhodnutia Okresného úradu v Bratislave zo dňa 10.01.2017 nie je splnený zákonný predpoklad práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko toto rozhodnutie nebolo len zrušené, ako je to v prípade ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ale vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V uvedenom prípade sa jedná o rozhodnutie procesného charakteru, nejedná sa o konečné rozhodnutie v predmetnom správnom konaní, nakoľko správne konanie o zrušení rozhodnutia správneho orgánu nižšieho stupňa pokračuje ďalej. Takisto žalovaný namietal, že rozhodnutie Okresného úradu v Bratislave zo dňa 02.08.2017 bolo v rámci mimo odvolacieho konania zrušené znova citovaným rozhodnutím ministerstva (druhé rozhodnutie), a tým pádom proti rozhodnutiu Okresného úradu v Bratislave zo dňa 02.08.2017 nebol podaný riadny opravný prostriedok, ale bol podaný podnet na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania a preto v prípade citovaného rozhodnutia Okresného úradu v Bratislave zo dňa 02.08.2017 nie je splnený zákonný predpoklad práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže nebol proti nemu podaný riadny opravný prostriedok a nejedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalovaný má za to, že náklady vynaložené na podanie odvolania žalobcom neboli účelne vynaložené, nakoľko žalobca si nemusel dať spísať odvolanie advokátom. Trovy vynaložené na právne zastúpenie je povinný znášať účastník správneho konania. Vo vzťahu k nákladom Ing. Kevického na vyhotovenie znaleckého posudku, ktorých nákladov sa žalobca domáha v tomto konaní, uviedol žalovaný, že bolo možné rozpor v hodnote nehnuteľností riešiť aj iným spôsobom a to prizvaním nestranného znalca na ústne pojednávanie v rámci vyvlastňovacieho konania, kde by rozpor bol odstránený, z tohto dôvodu považuje žalovaný vynaložený náklad za neúčelný. Žalovaný poukázal na späťvzatie správnej žaloby zo dňa 30.11.2017 v celom rozsahu, pričom má za to, že týmto úkonom žalobcu bolo podľa ich názoru potvrdené, že nepriznanie trov konania a zastavenie konania bolo v poriadku.
12. V rámci konania nebolo sporné, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OVBP2-2017/4357/GRJ zo dňa 10.01.2017 o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobcu bolo na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného 10912/2017/SV/27391 zo dňa 25.04.2017.
13. Oznámením Okresného úradu Bratislava zo dňa 04.08.2017 Okresný úrad Bratislava žalobcovi oznámil, že na základe udelených súhlasov so späťvzatím návrhov na vyvlastnenie podaných NDS, bolo konanie zastavené a podľa Správneho poriadku sa zastavenie konania iba vyznačilo v spise. O trovách konania úrad nerozhodoval, návrhu na náhradu trov konania, podľa neho, nebolo možné vyhovieť. Žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, keďže o náhrade trov rozhodnuté nebolo. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2017/4357/GRJ zo dňa 02.08.2017 o zastavení vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa vyvlastnenia NDS bolo zrušené rozhodnutím žalovaného 25343/2017/SV/82030 zo dňa 27.11.2017, na základe podaného opravného prostriedku (podnetu) žalobcu.
14. Vyvlastňovacie konanie bolo ukončené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OVBP2-2018/14332/GRJ zo dňa 30.04.2018, ktorým bolo vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany NDS a súčasne bolo rozhodnuté o tom, že žalobcovi sa nepriznáva žiadna náhrada trov vyvlastňovacieho konania. Odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu v časti nepriznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi ako účastníkovi konania, nadriadený orgán (žalovaný) rozhodnutím č. 04664/2019/SV/04481 zo dňa 17.01.2019 zamietol. Uvedené rozhodnutie nebolo možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami, bolo možné ho preskúmať v správnom súdnictve len v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí podľa Súdneho správneho poriadku. Žalobca podaním zo dňa 30.11.2017 doručeným Krajskému súdu v Bratislave vzal správnu žalobu dňa v celom rozsahu.
15. Medzi stranami nebolo ďalej sporné, že žalobca sa listom zo dňa 14.06.2018 obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prorokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej oboma nezákonnými rozhodnutiami a domáhal sa zaplatenia škody spolu vo výške 1.303,58 eur. Škoda spočívala v trovách správneho konania špecifikovaných žalobcom nasledovne:
- odmena a náhrada hotových výdavkov znalca a náhrada za stratu času (znalečné) za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Kevickým vo výške 275 eur
- odmena a náhrada hotových výdavkov znalca a náhrada za stratu času (znalečné) za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku Ing. Kevickým vo výške 40 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „vyhláška 655/2004 Z.z.“) - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v r. 2016 vo výške 74,58 eur - za tento úkon si žalobca žalobou uplatňuje len dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 66 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - žiadosť o uzavretie kúpnej zmluvy na vyvlastňované pozemky a dosiahnutie účelu vyvlastnenia formou vzájomnej dohody - v r. 2016 vo výške 74,58 eur - za tento úkon si žalobca žalobou uplatňuje len dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 66 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej - námietky proti vyvlastneniu - v r. 2016 vo výške 74,58 eur- za tento úkon si žalobca žalobou uplatňuje len dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 66 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - účasť na konaní pred správnym orgánom - ústne pojednávanie na správnom orgáne - v r. 2016 vo výške 74,58 eur- za tento úkon si žalobca žalobou uplatňuje len dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 66 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej - žiadosť o odstránenie prieťahov v správnom konaní - v r. 2016 vo výške 74,58 eur- za tento úkon si žalobca žalobou uplatňuje len dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 66 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- písomné podanie na prokuratúru týkajúce sa veci samej - podnet na prešetrenie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy - v r. 2016 vo výške 74,58 eur- za tento úkon si žalobca žalobou uplatňuje len dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 66 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej - odvolanie proti prvému nezákonnému rozhodnutiu - v r. 2017 vo výške 76,84 eur- za tento úkon si žalobca žalobou uplatňuje len dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 66 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej - vyjadrenie ku späťvzatiu návrhu na vyvlastnenie - v r. 2017 vo výške 76,84 eur- za tento úkon si žalobca žalobou uplatňuje len dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 66 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- písomné podanie na prokuratúru týkajúce sa veci samej - podnet na prešetrenie zákonnosti druhého nezákonného rozhodnutia - v r. 2017 vo výške 76,84 eur-tento úkon si žalobca žalobou neuplatňuje
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej - podnet na preskúmanie druhého nezákonného rozhodnutia mimo odvolacieho konania - v r. 2017 vo výške 76,84 eur- za tento úkon si žalobca žalobou uplatňuje len dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 66 eur
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - správna žaloba proti druhému nezákonnému rozhodnutiu - v r. 2017 vo výške 76,84 eur -tento úkon si žalobca žalobou neuplatňuje
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - späťvzatie správnej žaloby proti druhému nezákonnému rozhodnutiu - v r. 2017 vo výške 76,84 eur-tento úkon si žalobca žalobou neuplatňuje
- trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej - vyčíslenie trov vyvlastňovacieho konania - v r. 2018 vo výške 80,06 eur -tento úkon si žalobca žalobou neuplatňuje.
Žalovaný listom, doručeným žalobcovi dňa 16.11.2018 oznámil žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí.
16. Výpočtový základ podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2016 predstavoval sumu 858 eur, z čoho 1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. prestavovala sumu 66 eur a 1/100 výpočtového základu podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (režijný paušál), predstavovala sumu 8,58 eur. Tarifná odmena spolu s režijným paušálom v r. 2016 za jeden úkon právnej služby tak predstavovala sumu 74,58 eur.
17. Výpočtový základ podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2017 predstavoval sumu 884 eur, z čoho 1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. prestavovala sumu 68 eur a 1/100 výpočtového základu podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (režijný paušál), predstavovala sumu 8,84 eur. Tarifná odmena spolu s režijným paušálom v r. 2017 za jeden úkon právnej služby tak predstavovala sumu 76,84 eur.
18. Žalobca na základe faktúr vystavených jeho právnym zástupcom a znalcom Ing. Kešickým uhradil spolu sumu 1.057 eur (č.l. 38-49).
19. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
20. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva priamo z článku 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podrobnosti upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 514/2003 Z.z.“).
21. Podľa ust. § 2 zákona č. 514/2003 Z.z., výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb; a orgánom verejnej moci je: 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
22. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného aj nezákonným rozhodnutím.
23. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
24. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.
25. Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
26. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
27. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, pre ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
29. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
30. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
31. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie možné uspokojiť ju inak.
32. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
33. Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
34. Podľa ust. § 25 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.
35. Podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len ako „Správny poriadok“), trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.
36. Podľa ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
37. Podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
38. Podľa ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
39. Podľa ust. § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
40. Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „vyhláška 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
41. Podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
42. Podľa ust. § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) predžalobná výzva, e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, f) vypracovanie právneho rozboru veci, g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
43. Podľa ust. § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
44. Podľa ust. § 13a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.
45. Podľa ust. § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.
46. Podľa ust. § 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
47. Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., od klienta možno považovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
48. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
50. Predmetom žaloby bol nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 909 eur titulom zodpovednosti štátu (v zastúpení žalovaného) za škodu spôsobenú dvoma nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci (Okresného úradu Bratislava) vo vyvlastňovacom konaní. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v správnom konaní je svojou povahou občianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd.
51. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby skúmal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok.
52. V rámci konania nebolo sporné, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OVBP2-2017/4357/GRJ zo dňa 10.01.2017 o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobcu bolo na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného 10912/2017/SV/27391 zo dňa 25.04.2017. Nebolo sporné ani to, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2017/4357/GRJ zo dňa 02.08.2017 o zastavení vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa vyvlastnenia NDS bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 25343/2017/
SV/82030 zo dňa 27.11.2017, tiež na základe podaného opravného prostriedku žalobcu (podnetu), keď z oznámenia Okresného úradu Bratislava zo dňa 04.08.2017 vyplýva, že žalobcovi oznámil, že na základe udelených súhlasov so späťvzatím návrhov na vyvlastnenie podaných NDS bolo konanie zastavené a podľa Správneho poriadku sa zastavenie konania iba vyznačilo v spise. O trovách konania Okresný úrad nerozhodoval, návrhu na náhradu trov konania, podľa neho, nebolo možné vyhovieť. Žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, o náhrade trov rozhodnuté nebolo.
53. Vyvlastňovacie konanie bolo ukončené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OVBP2-2018/14332/GRJ zo dňa 30.04.2018, ktorým bolo vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany NDS a súčasne bolo rozhodnuté o tom, že žalobcovi sa nepriznáva žiadna náhrada trov vyvlastňovacieho konania. Odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu v časti nepriznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi ako účastníkovi konania, nadriadený orgán (žalovaný) rozhodnutím č. 04664/2019/SV/04481 zo dňa 17.01.2019 zamietol. Uvedené rozhodnutie nebolo možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami, bolo možné ho preskúmať v správnom súdnictve len v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí podľa Súdneho správneho poriadku. Žalobca podaním zo dňa 30.11.2017 doručeným Krajskému súdu v Bratislave vzal správnu žalobu späť v celom rozsahu.
54. Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola nahradená. Nie je namieste lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Reštriktívny výklad zákona by bol v rozpore so zmyslom a účelom tohto právneho predpisu a v rozpore so všeobecným princípom spravodlivosti.
55. Z ustálenej judikatúry, na ktorú poukázal aj žalobca, vyplýva, že zastavenie správneho konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku, alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne skončené skôr než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sž-o-KS/62/2006, sp. zn. 2Sžo/72/2015, sp. zn. 10Sža/7/2015).
56. Pri hodnotení námietky žalovaného v rámci procesnej obrany, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody z dvoch samostatných rozhodnutí, z dvoch konaní, hoci si mal uplatniť právo na náhradu škody z každého konania samostatne, a teda nie sú splnené procesné podmienky na podanie žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z.z., súd poukazuje na zásadu jednotnosti správneho konania, podľa ktorej platí, že prvostupňové správne konanie tvorí s odvolacím konaním jeden celok, a dospel k záveru, že žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z jedného konania, ktorým konaním je konanie o návrhu NDS na vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom bolo nesporné, že obe rozhodnutia vydané v tomto konaní boli zrušené ako nezákonné (rozporné so zákonom). Na tom nič nemení ani skutočnosť, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa. Proti výroku o trovách konania žalobca podal v každej fáze správneho konania odvolanie, príp. využil mimoriadny opravný prostriedok, nie je teda pravdou tvrdenie žalovaného, že neboli vyčerpané riadne opravné prostriedky tak, ako predpokladá ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
57. Žalovaný ďalej namietal, že neboli splnené predpoklady na uplatnenie nároku, pretože žalobca si v tomto spore uplatňuje inú sumu, ako uviedol v návrhu na predbežné prerokovanie. Ani s touto argumentáciou sa súd nestotožňuje. Nebolo sporné, že žalobca sa listom zo dňa 14.06.2018 obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prorokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami, citovali obe rozhodnutia a domáhal sa zaplatenia škody spolu vo výške 1.303,58 eur. Žalovaný v odpovedi na žiadosť konštatoval, že v danom prípade bola splnená jedna z požiadaviek pre uplatnenie náhrady škody, nakoľko obe rozhodnutia boli zrušené pre rozpor so zákonom. Je preto výlučným právom žalobcu, ktorý je procesným pánom sporu (dominus litis), či sa v spore bude domáhať rovnakej výšky škody ako požadovali v návrhu na predbežné prerokovanie, alebo si uplatnia menšiu výšku, pričom výška škody spočívajúca v trovách právneho zastúpenia je limitovaná ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. na výšku tarifnej odmeny (aj keby skutočná odmena za právne služby bola dohodnutá vyššia, čo ale nebol prejednávaný prípad). Je legitímnym právom žalobcu žalovať a uplatňovať si náhradu škody pred súdom v plnej výške, ako i rozhodnúť sa, v akom inom (menšom)
rozsahu si bude vzniknutú škodu od zodpovednostného subjektu v súdnom konaní vymáhať. Podmienku prerokovania nároku na náhradu škody tak súd považoval za splnenú.
58. Žalobca si v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami uplatňuje náhradu škody pozostávajúcu z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času - znalečné za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Kevickým v sume 275 eur, odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času - znalečné za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku Ing. Kevickým v sume 40 eur, spolu 315,- Eur a náhradu trov konania za 9 úkonov právnej služby (v hodnote 66 eur za jeden úkon) v sume v hodnote 66 eur, 594 eur uhradenú právnemu zástupcovi žalobcu, teda spolu sumu 909 eur.
59. Nakoľko súd dospel k záveru existencie nezákonných rozhodnutí, preskúmaval existenciu príčinnej súvislosti so vznikom uplatnenej škody. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Príčinná súvislosť musí byť priama, nie sprostredkovaná a nemôže byť posudzovaná v rovine subjektívneho pocitu jednej zo strán sporu.
60. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a uplatnenou škodou existuje príčinná súvislosť. Je nepochybné, že ak by nebolo začalo konanie o vyvlastnení a neboli vydané obe napadnuté rozhodnutia, žalobca by nepotreboval uplatňovať v tomto správnom konaní obranu a opravné prostriedky proti týmto rozhodnutiam, nenastala by tak situácia, že by potreboval právne poradenstvo pri uplatňovaní svojich práv a nebolo by potrebné ani dokazovanie preukazujúce hodnotu predmetných nehnuteľností. Žalobcovi práve konanie o vyvlastnení a vydané nezákonné rozhodnutia v rámci správneho konania vyvolalo potrebu obstarania právnych služieb a s tým súvisiace náklady. Súd preto mal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a vzniknutou škodou.
61. Súd tak považoval žalobu za dôvodnú, keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca preukázal všetky zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody.
62. Čo sa týka výšky škody, táto nebola v konaní sporná. Žalobca výšku škody preukázal listinnými dôkazmi už pri podaní žaloby a žalovaný ju v priebehu sporu žiadnym relevantným a účinným spôsobom nerozporoval. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a nebolo sporné, že žalobca ako vlastník pozemkov, ktoré mali byť vyvlastnené v prospech NDS bol v správnom konaní právne zastúpený advokátom na všetky úkony a voči všetkým subjektom týkajúcich sa jeho vlastníctva. Právny zástupca žalobcu úkony právnej služby vykonal, odmenu za ne vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (advokátskou tarifou). Žalobca právnemu zástupcovi (advokátovi) za vykonané úkony právnej služby ako aj znalcovi za vyhotovenie znaleckého posudku riadne zaplatil, a to na základe predložených faktúr (č.l. 38 až 49). Súd považoval za preukázané, že žalobcovi tieto výdavky skutočne vznikli, tieto výdavky ako trovy konania neboli vysporiadané v predmetnom správnom konaní, keď žalobcovi nebola náhrada trov správneho konania priznaná. Skutočnosť, že v správnom konaní náklady na zaobstaranie dôkazov a náklady na právne zastúpenie znášal žalobca sám, v ktorom správnom konaní mu nevznikol nárok ich náhradu, nemá vplyv na existenciu jeho nároku na náhradu škody voči štátu z titulu ich vynaloženia v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami vydanými Okresným úradom Bratislava vo vyvlastňovacom konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a bez ďalšieho neznamená, že náklady nie sú účelne vynaložené. Žalobou uplatnené náklady žalobca vynaložil na účelnú obranu jeho práv ako účastníka vyvlastňovacieho konania, o čom naviac svedčí aj to, že jeho podaniam (riadnym a mimoriadnym opravným prostriedkom) bolo nadriadeným orgánom vyhovené, napadnuté rozhodnutia boli zrušené, v dôsledku jeho aktivity a bráneniu si jeho práv došlo k zmene postoja NDS a späťvzatia návrhu na vyvlastnenie a k následnému zastaveniu konania. Žalovaný vykonanie jednotlivých úkonov právnej služby ani ich účelnosť nijak v konaní účinne nespochybnil, preto tvrdenie žalobcu o účelnosti
ich vynaloženia považoval súd za nesporné podľa ust. § 151 ods. 1 CSP. Posúdením vynaložených nákladov na právne zastupovanie v správnom konaní a vyhotovenie znaleckých posudkov, súd dospel k záveru, že náklady boli účelne vynaložené, a preto dôvodne uplatnené v tomto spore. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie vyčíslenej škody vo výške celkovo 909 eur. Úkony právneho zástupcu žalobcu vykonané vo vyvlastňovacom konaní a nesúvisiace s nezákonnými rozhodnutiami tak, ako je uvedené v ods. 15 vyššie, si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody odvodzuje z jediného správneho konania o návrhu NDS na vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom je nesporné, že rozhodnutia Okresného úradu v Bratislave, vydané v tomto konaní, boli zrušené. Skutočnosť, že následne bolo konanie (z procesnej iniciatívy NDS) zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie, nemá na vznik nároku žalobcu vplyv, pričom škoda uplatnená v tomto konaní nebola (ani sčasti) uhradená a vysporiadaná v správnom konaní.
63. Námietky žalovaného, že náklady vynaložené na vypracovanie znaleckého posudku a zastupovanie žalobcu v konaní (vrátane podania odvolania žalobcom) neboli účelne vynaložené, nakoľko účastník konania nemá zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom a pokiaľ využije služby právneho poradenstva (vrátane spísania podania), urobí tak na základe vlastného uváženia a že bolo možné rozpor v hodnote nehnuteľností riešiť aj iným spôsobom ako vypracovaním znaleckého posudku (prizvaním nestranného znalca na ústne pojednávanie v rámci vyvlastňovacieho konania, kde by rozpor bol odstránený), súd vyhodnotil ako nedôvodné.
64. Súd má zhodne so žalobcom za to, že tvrdenie žalovaného, že náklady spojené s právnym zastúpením účastníka správneho konania si znáša zastúpený účastník správneho konania sám a tieto náklady nemôžu byť uplatnené ako súčasť škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nemá oporu v príslušných zákonných predpisoch a navyše je aj v priamom rozpore s princípmi právneho štátu. Tvrdenie žalovaného o tom, že príčinou vzniku škody nie sú nezákonné rozhodnutia, ale dobrovoľné rozhodnutie žalobcu predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť v správnom konaní, nie je v súlade so základnými princípmi spravodlivosti a prístupu k nej. Je dôvodné, účelné a plne obhájiteľné, že na to, aby žalobca mohol efektívne hájiť svoje práva v správnom (vyvlastňovacom) konaní a domôcť sa spravodlivosti a ochrany svojich práv (v tak závažnej veci ako nútená strata vlastníckeho práva), ak sám nedisponuje potrebnou kvalifikáciu, potrebuje si zabezpečiť (rovnako ako všetci ostatní v určitých situáciách) kvalifikované poradenstvo prostredníctvom oprávnenej osoby (advokát, znalec). Skutočnosť, že náhrada trov konania mu nebola v správnom konaní priznaná bez ďalšieho neznamená, že náklady nie sú účelne vynaložené a že v takomto prípade má byť účastník konania odkázaný sám na seba aj v takých komplikovaných sporoch a konaniach, akých vyvlastňovacie konanie bezpochyby je, ak nechce vynakladať náklady na právne zastupovanie a náklady na zabezpečenie dôkazov.
65. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že nebolo potrebné vyhotovovať znalecký posudok a rozpory bolo možné odstrániť prizvaním nestranného znalca na ústne pojednávanie v rámci vyvlastňovacieho konania, kde by rozpor bol odstránený, súd naviac poukazuje na ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré výslovne zakotvuje právo účastníka správneho konania navrhovať a predkladať dôkazy, keď posúdenie otázky hodnoty vyvlastňovaných pozemkov je výsostne odbornou otázkou, ktorej zodpovedanie spadá do náplne činnosti znalca, a teda nie je možné považovať náklady na vyhotovenie znaleckého posudku za neúčelne vynaložené. V ostatnom platí to, čo bolo uvedené vyššie k právu žalobcu na zastúpenie v správnom konaní.
66. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd mal za preukázané, že žalobca splnil zákonom požadovanú podmienku a pred podaním žaloby požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku žiadosťou zo dňa 14.06.2018 a listom zo dňa 05.11.2018 bola žalobcovi doručená odpoveď, že uplatnený nárok nebude uspokojený. Nasledujúci deň sa žalovaný dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobcovu zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 909 eur od 16.11.2018 až do zaplatenia.
67. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy
navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
68. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
69. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
71. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
72. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.