Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-124-2019.pdf
PDF · 95.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9Csp/124/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobkyne: Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L., M. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Václav Sosna, advokát so sídlom Skalica, Námestie slobody 2, proti žalovaným: 1/ BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A a 2/ Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, substitučne právne zastúpený: Mgr. Július Meszároš, advokát so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 20 B, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a .
II. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v bode 4.9 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.9.2013 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., IČO: 31340890 ako veriteľom a Y. Y., W.. X.X.XXXX ako dlžníkom a Y. Y., W.. XX.X.XXXX ako spoludlžníkom je neplatná.
III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 4.11 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.9.2013 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., IČO: 31340890 ako veriteľom a Y. Y., W.. X.X.XXXX ako dlžníkom a Y. Y., W.. XX.X.XXXX ako spoludlžníkom v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy o úvere predložia na prerokovanie a rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovská a mediačná, a.s., so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 46023151, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
IV. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému 1/
V. Súd žalovanému 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.6.2019 domáha, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská doložka obsiahnuté v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.9.2013 uzavretej medzi žalovaným v 2. rade ako veriteľom a žalobkyňou ako spoludlžníkom sú neplatné z dôvodu, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa uviedla, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, nakoľko je priamo ohrozené jej právo brániť sa pred nezákonným výkonom zrážok zo mzdy uskutočňovaným na základe neplatného zmluvného dojednania. Žalobkyňa doplnila,
že pôvodný veriteľ (žalovaný v 2. rade) následne postúpil svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy žalovanému v 1. rade.
2. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, výplatnou páskou, výzvou na upustenie od výkonu zrážok, zmluvou o úvere, písomnými vyjadreniami strán sporu, uznesením Okresného súdu Trnava, výpisom z obchodného registra žalovaných a zistil tento stav veci:
3. Na základe Zmluvy o úvere pôžička na bývanie zo dňa 3.9.2013 (ďalej len Zmluva) poskytol žalovaný v 2. rade ako veriteľ spotrebiteľský úver Y. Y. ako dlžníkovi a žalobkyni ako spoludlžníkovi vo výške 5.000,- €, ktorý sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 79,95 € po dobu 120 mesiacov, t.j. celkovo mali zaplatiť sumu 9.054,37 €. Zmluvné strany sa zároveň v zmysle bodu 4.9 Zmluvy dohodli na zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých bude veriteľ oprávnený sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo z iného príjmu vo výške splátky najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky. Zároveň v bode 4.11 účastníci Zmluvy uzatvorili rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa všetky spory vzniknuté medzi nimi majú predložiť na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovská a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave.
4. Z písomných vyjadrení žalovaných vyplýva, že so žalobou nesúhlasia a navrhli ju zamietnuť, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade poukázali na nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ďalej čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, túto považujú za zákonný zabezpečovací inštitút pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou, pričom trvajú na tom, že je určitá, jasná a zrozumiteľná. Takisto v prípade rozhodcovskej doložky túto nepovažujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že na žalobkyňu bol vyhlásený konkurz, pričom medzi hmotnoprávne účinky podania návrhu na vyhlásenie konkurzu patrí aj nemožnosť zabezpečovať pohľadávky veriteľov mimo konkurzného konania. Okrem uvedeného žalovaný v 2. rade namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
5. Uznesením č. k. 9Csp/124/2019-25 zo dňa 27.6.2019 Okresný súd Skalica nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy upravenej v bode 4.9 Zmluvy a zároveň povinnosť zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v prospech žalovaného realizovaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy upravenej v bode 4.9 Zmluvy.
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)
9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
13. Podľa § 3 ods. 3, ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.9) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
14. Podľa § 47 ods. 1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
15. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žaloba bola voči žalovanému v 1. rade podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že žalobkyňa ako spoludlžníčka uzatvorila so žalovaným v 2. rade Zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v 2. rade konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyňa mala v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň súd predmetnú Zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je súd povinný zistiť, či subjekty vystupujúce ako strany konania sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobkyňa odvodzuje svoje subjektívne práva, t.j. súd sa najprv vysporiadal s vecnou legitimáciou strán sporu. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že žalovaný má subjektívnu povinnosť plniť uplatnený nárok. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže žalovaný v 1. rade sa podľa § 524 Občianskeho zákonníka ako postupník stal veriteľom namiesto žalovaného v 2. rade ako postupcu a nadobudol pohľadávku voči žalobkyni s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Aj napriek skutočnosti, že v konaní súd nemal žalobkyňou preukázané postúpenie predmetnej pohľadávky na žalovaného v 1. rade, uvedené skutkové tvrdenie nebolo zo strany žalovaných popreté, z ktorého dôvodu ho súd považoval za nesporné.
16. V súvislosti s argumentáciou žalovaných spočívajúcou v absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení súd uvádza, že v prípade obrany spotrebiteľa proti neoprávneným zásahom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu naliehavý právny záujem netreba preukazovať, nakoľko tento vyplýva priamo z ustanovení upravujúcich ochranu spotrebiteľa, konkrétne z ustanovenia § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zároveň požadované určenie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy môže následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky zo mzdy (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/304/2016 zo dňa 17.5.2017), nakoľko žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 26.2.2019. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha určenia právnej skutočnosti na základe žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého ustanovenia netreba preukazovať naliehavý právny záujem. Z uvedeného dôvodu potom nemožno vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo/31/2011 zo dňa 6.12.2011, ktorý sa zaoberal právnym záujmom ako podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (v súčasnosti podľa § 137 písm. c/ CSP).
17. Súd konštatuje, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť musí súd brať zreteľ. Vychádzajúc z uvedeného je súd toho názoru, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre neurčitosť právneho úkonu. Predmetná dohoda totiž neobsahuje označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide ani výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Zároveň predstavuje formulárovú dohodu, ktorá so žalobkyňou ako spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná a nemala tak možnosť ovplyvniť jej obsah, pričom svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán sporu v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne.
18. Vo vzťahu k zmluvnému dojednaniu upravenému v bode 4.11 Zmluvy, predmetom ktorého je rozhodcovská doložka, súd uvádza, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Ako totiž vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III ÚS 438/2018 zo dňa 11.6.2019 pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa totiž vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Zároveň rozhodcovská doložka predstavuje formulárovú dohodu, ktorá so žalobkyňou nebola individuálne dojednaná, ale je súčasťou formulára a žalobkyňa ako spotrebiteľ tak nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, z ktorého dôvodu v prípade predmetného zmluvného dojednania uvedeného v bode 4.11 Zmluvy ide podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd preto v súlade s ustanovením § 298 ods. 2 CSP vo výroku rozsudku uviedol jej znenie, nakoľko ju určil za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
19. Súd dodáva, že nemožno prihliadnuť ani na námietku žalovaného v 1. rade o nemožnosti zabezpečovať pohľadávku veriteľa na súde mimo konkurzného konania (uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36OdK/385/2019-12 zo dňa 9.1.2020 bol na majetok žalobkyne vyhlásený konkurz), nakoľko v danom prípade sa neuplatňuje pohľadávka úpadcu, ale žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti časti Zmluvy, t.j. nejedná sa o súdne konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriacemu úpadcovi, ako to upravuje ustanovenie § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Na záver súd uvádza, že nevykonal dôkaz výsluchom žalobkyne, nakoľko hoci by bol medzi stranami sporu sporný mechanizmus uzavretia Zmluvy, uvedená skutočnosť nebola relevantná pre rozhodnutie vo veci.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal voči žalovanému v 1. rade ich plnú náhradu, nakoľko bola voči nemu úspešná v celom rozsahu. Zároveň však súd priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko v uvedenom
nároku nebola úspešná, keďže voči nemu bola žaloba zamietnutá. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prCípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).