Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/9/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou, v právnej veci žalobkyne: Mgr. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. W. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2019

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2019 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len prvostupňový správny orgán) na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 26.07.2017 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.08.2017 podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš z 26.7.2017 žalobkyňa nie je invalidná v zmysle , nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2019 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe podaného odvolania žalobkyne bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 25.10.2017. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 10.01.2018 a po rozhodnutí krajského súdu posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, so sídlom v Poprade dňa 14.01.2019. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia poukazuje na závery posudkového lekára, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníčky konania je ochorenie osového aparátu pri verifikovaných deformačno-degeneratívnych zmenách a verifikovanej skolióze hrudnej chrbtice doprava s Cobbovým uhlom 22 stupňov, jedná sa o ľahkú skoliózu I. stupňa, bez srdcovopľúcnej nedostatočnosti. Podľa všeobecného posudkového hľadiska samotným RTG vyšetrením zistené zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, tá sa určuje podľa funkčného postihnutia postihnutého orgánu. U účastníčky konania z funkčného hľadiska sa jedná o mierne postihnutie s prejavmi nervového dráždenia krčného nervu C7 s poruchami citlivosti prstov pravej ruky s obmedzenou statodynamikou a bolestivosťou osového aparátu mierneho stupňa pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a

medzistavcových platničkách, verifikovaných zobrazovacími metódami. Okrem toho má účastníčka konania zistené chybné zakrivenie hrudnej chrbtice ľahkého stupňa bez postihnutia miešnych koreňov, bez poškodenia miechy. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na vyššie uvedený funkčný nález pri degeneratívnych zmenách na chrbtici so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí osového aparátu - skolióza I. stupňa hodnotil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre poškodenie osového aparátu na hornej hranici percentuálneho rozpätia 35 %. Ostatné ochorenia účastníčky konania pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislosti nemajú vplyv na schopnosť vykonávania zárobkovej činnosti. Zraková ostrosť zodpovedá stupňu ľahkej slabozrakosti pri zakalení sklovca. Artróza bedrových kĺbov s ľahkým obmedzením hybnosti by zodpovedala miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, ľahké obmedzenie pravého kolena s pevným väzivovým aparátom by v porovnaní zodpovedala asi 10 %, ľahké obmedzenie pravého ramenného kĺbu na dominantnej končatine by zodpovedalo 15 %. Znížená funkcia štítnej žľazy pri autoimúnnom poškodení je hranične kompenzovaná, bez vedľajších kardiovaskulárnych komplikácii, čo by zodpovedalo miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Porucha funkcie predsiení srdca v anamnéze je toho času dlhodobo kompenzovaná, bez známok recidívy poruchy rytmu srdca. Ošiaľový syndróm so spolupodielom atlantoaxiálnej subluxácie s ľahkou neistotou stoja s prejavmi závratov s intermitentným zvracaním by zodpovedal miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 %. Ľahká krátkozrakosť s miernym zakalením sklovca zodpovedá 5 %. Tiezov syndróm je posudkovo nevýznamný. Syndróm dráždivého kašľa a častejšie infekcie dýchacích ciest sú bez dôkazu poruchy imunitného systému. Pretože iné zdravotné postihnutia svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a posudkový lekár sociálneho poistenia, z ústredia Sociálnej poisťovne má za to, že svojou závažnosťou pri hodnotení vzájomných súvislostí u účastníčky konania nemajú ďalší vplyv na mieru poklesu pracovnej schopnosti a preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa nezvýšil. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 35 %. Iné ochorenia vzhľadom na určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedosahujú percentuálnu mieru rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti u účastníčky konania a neodôvodňujú 10 % zvýšenie pre jej pracovné zaradenie právničky. Zdravotné obmedzenia, ktoré by odôvodňovali 10% zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jej pracovné zaradenie, právnička, sú závažné psychické poruchy. Preukázané zdravotné postihnutia účastníčky konania sú podmienené vekom. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania a podľa lekárskych správ a vlastného vyšetrenia posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania na celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 35 %, preto účastníčka konania nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.

3. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa. V žalobe uviedla, že Krajský súd v Žiline v Rozsudku sp.zn. zo dňa 25.09.2018 v spojení s Uznesením sp.zn. zo dňa 29.10.2018 vyslovil právny názor, že v ďalšom konaní žalovaná dokazovanie doplní o nové posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom vysloveného záväzného právneho názoru správneho súdu, pričom v novom posudku bude potrebné dbať o to, aby bolo dostatočne presvedčivo zdôvodnené, prečo to-ktoré zdravotné postihnutie žalobkyne je považované za rozhodujúce (súčasne, prečo uvedené kritérium nespĺňajú iné zdravotné postihnutia žalobkyne), ďalej priradiť k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu v zmysle prílohy č. 4 percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri súčasnom dodržaní ust. . Je potrebné zrozumiteľne zdôvodniť, či iné zdravotné postihnutia žalobkyne nezdôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle citovaného zákona, ako aj doplniť dokazovanie o zistení kritérií, ktoré má na mysli ust. veta druhá citovaného zákona. Až na tomto celkovom základe žalovaný vo veci znova rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

V žalobe ďalej uviedla, že v zmysle mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Naviac poukázala aj a skutočnosť, že v predchádzajúcom lekárskom posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2018, posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách - 35 %, pričom do miery poklesu započítal aj skoliotické zakrivenie chrbtice. Po napadnutí tejto skutočnosti žalobkyňou, nakoľko podľa ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Žalovaný v novom posudku určil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách - 35 % bez započítania uvedeného ostatného zdravotného postihnutia, ktorému určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. V rozhodnutí aj v posudku je uvedené, že stav súvisiaci so zdravotným stavom žalobkyne vertigózny ošiaľový syndróm si nevyžiadal hospitalizáciu. Uvedené tvrdenie opätovne vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nie je pravdivé. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa preliečovaná v roku 2014 ambulantne, v roku 2015 bola hospitalizovaná a následne bola preliečovaná ambulantne 2016. Aj na základe vyššie uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2018 nie je vydané v súlade s a , a , , a , a , a . Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.05.2019. Vo vyjadrení uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, organizačných zložiek žalovaného dňa 25. októbra 2017, dňa 10. januára 2018 a dňa 14. januára 2019. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie oboznámil s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou so všetkými predloženými odbornými nálezmi a vykonal vlastné vyšetrenie. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je naďalej ochorenie osového aparátu pri verifikovaných deformačno-degeneratívnych zmenách a verifikovanej skolióze hrudnej chrbtice doprava s Cobbovým uhlom 22 stupňov, jedná sa o ľahkú skoliózu I. stupňa bez srdcovopľúcnej nedostatočnosti. Podľa všeobecného posudkového hľadiska samotným RTG vyšetrením zistené zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, tá a určuje podľa funkčného postihnutia postihnutého orgánu. U účastníčky konania, z funkčného hľadiska, sa jedná o mierne postihnutie s prejavmi nervového dráždenia krčného nervu C7 s poruchami citlivosti prstov pravej ruky s obmedzenou statodynamikou a bolestivosťou osového aparátu mierneho stupňa pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách, verifikovaých zobrazovacími metódami. Okrem toho má žalobkyňa zistené chybné zakrivenie hrudnej chrbtice ľahkého stupňa bez postihnutia miešnych koreňov bez poškodenia miechy. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na vyššie uvedený funkčný nález pri degeneratívnych zmenách na chrbtici so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí osového aparátu - skolióza prvého stupňa určil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pre poškodenie osového aparátu na hornej hranici percentuálneho rozpätia 35 %. Ostatné ochorenia žalobkyne pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť vykonávania zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je daná funkčnou poruchou chrbtice, ktorá je ľahká, mierna. V prípade oboch ochorení chrbtice, a to krčnej chrbtice je podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov 20 % - 35 %, je to dané zákonom, skolióza ľahká podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 5, písm. a) prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov 10 %. Ochorenia s ľahkou funkčnou poruchou z medicínsko-posudkového hľadiska neovplyvňujú pracovné schopnosti do takej miery, aby bola priznaná invalidita - všeobecne, a už vôbec nie v takom pracovnom zaradení, ako má žalobkyňa. Posudkový lekár žalovaného, ústredia so Sídlom v Žiline určil hornú hranicu percentuálneho rozpätia, lebo tam vyhodnotil aj skoliózu, ale posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie, so sídlom v Poprade to takto nehodnotil z

dôvodu, že sú to dve ochorenia a ostatné ochorenia, vzhľadom na pracovnú pozíciu žalobkyne, nie sú dôvodom na 10 % zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobkyňa možnosť požiadať o invalidný dôchodok novou žiadosťou prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. K vyjadreniu žalovaného doručila žalobkyňa súdu repliku dňa 28.05.2019. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že jej pochybnosti sú nedôvodné a sú vyvolané subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Naopak, mala za to, že je preukázateľné, že jej zdravotný stav subjektívne a nezákonne posudzuje žalovaný. Poukázala na skutočnosť, kedy jeden posudkový lekár sociálneho poistenia určí celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, že do 35 % započíta aj skoliózu, ktorá je samostatným ochorením a aj podľa vyjadrenia žalovaného ide o dve ochorenia a druhý posudkový lekár určí celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % bez započítania druhého ochorenia - skoliózy. Záver žalovaného - pretože iné zdravotné postihnutia neprevyšujú svojou mierou rozhodujúce zdravotné postihnutie, posudkový lekár žalovanej určil, že svojou závažnosťou pri hodnotení vzájomných súvislostí u žalobkyne nemajú ďalší vplyv na mieru poklesu pracovnej schopnosti a preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa nezvýšil - považovala za nezákonný. Fakt, že iné zdravotné postihnutia neprevyšujú svojou mierou rozhodujúce zdravotné postihnutie, slúži na určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a nie na odôvodnenie nenavýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie.

6. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril.

7. Správny súd prejednal vec nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (, ďalej len ) a ust. . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. marca 2020.

8. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ust. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť .

9. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

10. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobkyňa podala trikrát žiadosť o priznanie invalidného dôchodku: žiadosť zo dňa 07.06.2013, žiadosť zo dňa 26.02.2016, žiadosť zo dňa 26.07.2017. Žiadosti boli zamietnuté. Žalobkyňa preto podala na súd správne žaloby. Správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.06.2013 (sp.zn. ), zo dňa 21.03.2016 (sp.zn. ) a zo dňa 15.01.2018 (sp.zn. ). Žalobkyňa v priebehu správnych konaní o priznanie invalidného dôchodku (od roku 2013) namietala nesprávne posúdenie vplyvu iných zdravotných postihnutí na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle . Vzhľadom na doterajší priebeh správnych konaní o priznaní invalidného dôchodku správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa . Podľa názoru súdu je možné s konečnou platnosťou rozhodnúť o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku na základe znaleckého posudku.

11. Žalovaný v novom konaní preto dá vyhotoviť znalecký posudok a na základe znaleckého posudku opätovne vo veci rozhodne.

12. Žalobkyňa mala v konaní úspech. Pri aplikácii ust. vo väzbe na ust. súd priznal žalobkyni, ktorá mala úplný úspech v konaní právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia správny súd s poukazom na ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.