Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobkyne: S.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. S. XXXX/XX, XXX XX V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8.12.2020

rozhodol:

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 26.07.2017 požiadala žalobkyňa o invalidný dôchodok s dátumom priznania od 17.06.2017.

2. Na základe vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy podľa - Lekárska správa - Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 26. júla 2017 bol vyhotovený Odborný posudok o invalidite zo dňa 26. júla 2017 (ďalej aj „odborný posudok“), ktorý určil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách - Kapitola XV, Oddiel E, Položka 3b Prílohy č. 4 k o sociálnom poistení (ďalej len „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“), čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „“) 35 % so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odbornom posudku je uvedené, že došlo k vyšetreniu účastníčky konania posudkovým lekárom ako aj sú v ňom popísané odborné nálezy, ktoré boli predložené, a to s označením druhu vyšetrenia, miesta vykonania vyšetrenia, a to neurologická ambulancia, ortopedická ambulancia, MR vyšetrenie C chrbtice, dátum vyšetrenia a záverov vyšetrenia. Predmetný odborný posudok bol podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.8.2017 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 26. júla 2017 zamietnutá podľa a zákona o sociálnom poistení. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš zo dňa 26. júla 2017 žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení uviedol, že posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 26. júla 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

3. Na základe odvolania podaného žalobkyňou, v ktorom nesúhlasila s posúdením zdravotného stavu so žiadosťou o opätovné posúdenie, bolo rozhodnuté v odvolacom konaní Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2018 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo poukázané na priebeh administratívneho konania a na to, že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníčky konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 25. októbra 2017, ktorý zotrval na svojom pôvodnom Posudku zo dňa 26. júla 2017 a keďže nevyhovel odvolaniu žalobkyne, predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 10. januára 2017 na základe v odvolacom konaní doložených lekárskych správ, ktoré sú popísané označením druhu vyšetrenia, miesta vykonania vyšetrenia, dátumom, a ktorými bolo preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktoré zaradil do Kapitoly XV, Oddielu E, Položky 3 písmena b) Prílohy č. 4 zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia podľa neurčil. Odvolací orgán po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania podľa preukázaných lekárskych správ s odkazom na závery odborného posudku, ktorý vyhodnotil zdravotný stav a určil celkovú mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %, a preto účastníčka konania nie je invalidná podľa , uviedol, že účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Pretože účastníčka konania nie je invalidná, bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu správne.

4. Na základe žaloby žalobkyne, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X z 15.01.2018, Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. zo dňa 25. septembra 2018 v spojení s uznesením sp.zn. zo dňa 15.10.2018 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného (Sociálnej poisťovne, ústredie) Číslo: XXX XXX XXXX X z 15.01.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Samostatným výrokom rozhodol, že priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

5. Po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 1.2.2019 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia bolo poukázané na právny názor krajského súdu v odôvodnení rozsudku sp.zn. zo dňa 25. septembra 2018 v spojení s uznesením sp.zn. zo dňa 15. októbra 2018, pričom po doplnení dokazovania preskúmaním napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. augusta 2017 a priloženej spisovej dokumentácie žalobkyne v celom rozsahu odvolací orgán dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, a preto ho potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po rozhodnutí krajského súdu posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia, so sídlom v Poprade dňa 14. januára 2019 posúdil zdravotný stav účastníčky konania so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej ostáva ochorenie krčnej chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z percentuálneho rozpätia 20 % - 35 %), za iné zdravotné postihnutia, obojstranná koxartróza s ľahkým obmedzením hybnosti, omartróza vpravo s miernym obmedzením hybnosti, gonartróza vpravo s miernym obmedzením hybnosti, skolióza hrudnej chrbtice, uhol podľa Cobba 22 stupňov, hypotyreóza pri AIT, stav po flutteri predsiení v minulosti, bez recidívy, vertiginózny (ošiaľový) syndróm, iná recidivujúca subluxácia atlantoaxiálna, myopia levis,

opacitates cort.vitrei, Tiezov sy. III. - V. spoja vpravo, častejšie infekcie dýchacích ciest, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia podľa neurčil. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Žiline podľa preukázaných lekárskych správ (popísané v 4. odseku strany 6 odôvodnenia rozhodnutia), vlastného šetrenia odvolací orgán dospel k záveru, že účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Pretože účastníčka konania nie je invalidná, napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2017 o nároku účastníčky konania na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s Odvolací orgán dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné. Ďalej uviedol, že týmto vykonáva rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 25. septembra 2018 v spojení s uznesením sp.zn. zo dňa 15. októbra 2018, pričom prílohou je Odborný posudok o invalidite zo dňa 14. januára 2019. 6. Proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2019 v zákonnej lehote podala žalobu žalobkyňa, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 11. marca 2020 v spojení s uznesením sp.zn. zo dňa 11. júna 2020 tak, že správny súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Samostatným výrokom rozhodol o tom, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. V odôvodnení rozhodnutia správny súd uviedol, že vzhľadom na doterajší priebeh správnych konaní o priznaní invalidného dôchodku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa , keďže s konečnou platnosťou rozhodnúť o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku je možné na základe znaleckého posudku. Uložil žalovanému v novom konaní povinnosť dať vyhotoviť znalecký posudok a na základe znaleckého posudku opätovne vo veci rozhodnúť.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.9.2020 prerušil konanie o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 1. februára 2019 vo veci invalidného dôchodku, čo odôvodnil tým, že podľa vyjadrenia posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade je potrebné doplniť dokazovanie za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu účastníčky konania. Z uvedeného dôvodu bol o vypracovanie znaleckého posudku požiadaný doc. MUDr. I. N., K.., Neurologická klinika Jeseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice, Martin. Zdravotný stav účastníčky konania bude posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade po vypracovaní predmetného znaleckého posudku.

8. Následne bolo vykonané posúdenie zdravotného stavu žalobkyne dňa 1. decembra 2020, o čom bola spísaná Lekárska správa - zápisnica o ústnom pojednávaní. Posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v ústredí Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Poprade posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe doložených odborných lekárskych nálezov v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s o sociálnom poistení v znení . V rámci posudzovania boli vyhodnotené nasledovné lekárske nálezy: Lekárska správa z neurologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 31.05.2016, 12.06.2017, MR vyšetrenie C chrbtice Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 30.06.2016, Lekárska správa z ortopedického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 11.07.2016, 20.01.2017, 20.02.2017, 06.03.2017, 14.04.2016, 30.05.2016, 05.08.2016, 09.09.2016, 26.10.2016, 04.11.2016, 08.02.2016, 15.02.2016, 29.02.2016, 23.1.2018, 24.1.2018; Lekárska správa z kardiologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 26.04.2017, 14.06.2017; Lekárska správa Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni zo dňa 16.02.2017; RTG vyšetrenie zo dňa 8.9.2003, Lekárska správa z Imunoalergologického vyšetrenie zo dňa 7.4.2014; Lekárska správa z očného vyšetrenia zo dňa 1.12.2014; Lekárska správa z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 21.4.2011, 19.5.2011, 30.7.2012, 7.8.2012, 8.11.2017, 22.11.2017; Vyšetrenie praktickým lekárom 12.1.2017, 16.1.2017, 23.5.2017, 29.5.2017, 8.6.2017, 10.8.2017, 24.8.2017, 10.11.2017, 30.11.2017, 7.12.2017; Znalecký posudok č. 6/2020 vypracovaný k 2.11.2020 znalcom doc. MUDr. I. N., K.., Martin.. Podľa odborného lekárskeho posudku zo dňa 1. decembra 2020 pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske vyšetrenia, ktoré boli v jeho úvodnej časti popísané druhom vyšetrenia, nálezom, dátumom, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil 35%, Kapitola XV- choroby

podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napríklad cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s mierou poklesu (20% - 35 %). Iné zdravotné postihnutie a zvýšenie percentuálnej miery nebolo určené. Pridružené onemocnenia popísané na strane 8 odborného posudku podľa záverov doložených odborných vyšetrení, boli zhodnotené so záverom, že všetky sú z posudkového hľadiska menej závažné (viaceré už podmienené aj vekom) a nemajú zásadný vplyv na schopnosť vykonávania pracovnej činnosti (právničky) žalobkyne, preto ani nie je dôvod na ich hodnotenie, resp. zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. Podľa posudku žalobkyňa nie je invalidná podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

9. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8.12.2020 (ďalej aj ,,odvolací správny orgán“ alebo ,,žalovaný“) rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v súlade s právnym záverom Krajského súdu v Žiline vysloveným v rozsudku sp. zn. zo dňa 11. marca 2020 v spojení s uznesením sp.zn. zo dňa 11. júna 2020 v intenciách rozsudku krajského súdu bol požiadaný o vypracovanie znaleckého posudku dňa 16. júna 2020 znalec pre odbor Zdravotníctvo a farmácia a odvetvie Neurológia doc. MUDr. I. N., K.., ktorý v Znaleckom posudku vypracovanom k dátumu 2. novembra 2020 pod č. 06/2020 po preštudovaní predloženej zdravotnej dokumentácie účastníčky konania a na základe vlastných odborných poznatkov doplnených štúdiom príslušnej vedeckej literatúry sa vyjadril k jednotlivým otázkam nasledovne: Pri otázke, ktoré zdravotné postihnutie účastníčky konania možno považovať za rozhodujúce zdravotné postihnutie, odpovedal: Na základe komplexného zhodnotenia v zmysle za rozhodujúcu neurologickú príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu možno považovať chronický vertebrogénny syndróm pri degeneratívnych zmenách chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Pri ďalšej otázke, či možno považovať skoliózu hrudnej chrbtice za súčasť degeneratívnych zmien chrbtice alebo je potrebné skoliózu hodnotiť osobitne, odpovedal, že sa jedná o skoliózu v kombinácii s degeneratívnymi zmenami chrbtice a nie je možné v predmetnom prípade použiť obidve položky zvlášť, a preto hodnotí mieru obmedzenia funkčnosti chrbtice pri skolióze a degeneratívnych zmenách spoločne, so zaradením do Kapitoly XV, Oddielu E, Položky 3., písmena b) podľa Prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov. Na otázku, či iné zdravotné postihnutia odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, znalec odpovedal, že nie je prítomné žiadne iné neurologické vyšetrenie, ktoré by zdôvodňovalo zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné ochorenia (ortopedické, interné) je vhodné posudzovať na základe záverov odborných lekárov. Žalovaný v odôvodnení ďalej poukázal na to, že 8osudkový lekár sociálneho poistenia posudzoval aj ostatné pridružené ochorenia podľa záverov doložených vyšetrení, a to bolesti pravého ramena zhoršujúce sa hlavne pri zmenách barometrického tlaku a po väčšej fyzickej námahe v dôsledku úrazu v roku 2015 s dokumentovaním ľahkých artrotických zmien bez obmedzenia hybnosti, v krajných polohách s pocitom bolesti; bolesti pravého kolena s potvrdením degeneratívnych zmien na úrovni I - II stupňa bez obmedzenia a porúch hybnosti; bolesti bedrových kĺbov pri degeneratívnych zmenách ľahkého až stredne ťažkého stupňa s ľahkým - terminálnym obmedzením hybnosti; autoimunitná tyreoditída na substitučnej liečbe, kompenzovaná liečbou, bez orgánových komplikácii; ľahká slabozrakosť s normálnymi hodnotami očného tlaku, bez závažných zmien na očnom pozadí; stav po radiofrekvenčnej ablácii v roku 1999 (21 rokov), dlhodobo klinicky aj kardiopulmonálne kompenzovaný s navodením sínusového rytmu; opakované infekty horných ciest dýchacích so syndrómom dráždivého kašľa, bez ventilačnej poruchy a bez dokázaných zmien v imunitnom systéme, ktoré z posudkového hľadiska hodnotil ako menej závažné, nemajúce zásadný vplyv na schopnosť vykonávania pracovnej činnosti. Žalovaný v odôvodnení ďalej poukázal na to, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Žiline, podľa preukázaných lekárskych správ, znaleckého posudku znalca pre odbor Zdravotníctvo a farmácia a odvetvie neurológia doc. MUDr. I. N., K.. zo dňa 2. novembra 2020 pod číslom 06/2020, posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru jej poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 35 %., a preto účastníčka konania nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Pretože účastníčka konania nie je invalidná, napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v súlade s , a preto odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2017 o nároku na invalidný dôchodok nie je dôvodné.

Žalobné body

10. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou (č.l. 1-6 spisu) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré považovala za nezákonné. Namietala, že rozhodnutie je nepresvedčivé, nepresné, neúplné, nedostatočne odôvodnené, nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, obsahuje tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, porušuje ústavné právo žalobkyne na súdny prieskum rozhodnutia a nie je v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 11.03.2020 v spojení s uznesením sp.zn. zo dňa 11.06.2020. Žalobkyňa poukázala na to, že v intenciách rozsudku krajského súdu bol vypracovaný znalecký posudok dňa 16.06.2020 znalcom pre odbor Zdravotníctvo a farmácia a odvetvie Neurológia doc. MUDr. I. N., K.., ktorý vo svojom posudku uviedol, že sa zaoberal iba neurologickým postihnutím a ostatné ochorenia (ortopedické, interné) je vhodné posudzovať na základe záverov odborných lekárov. Žalovaný tak nerešpektoval právny názor súdu, keď ostatné ochorenia opätovne posudzoval vlastným posudkovým lekárom, ktorý opätovne, dostatočne, presvedčivo a zrozumiteľne nezdôvodnil, prečo iné zdravotné postihnutia žalobkyne nezdôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona a nedoplnil dokazovanie o zistenie kritérií, ktoré má na mysli ust. § 71 ods. 8 veta druhá tohto zákona. Žalovaný vychádzal zo subjektívneho hodnotenia zdravotného stavu žalobkyne a jeho závery nezodpovedajú zisteniam zo zdravotnej dokumentácie, ktoré predložila. Žalobkyňa príkladmo poukázala na vyjadrenie žalovaného v rozhodnutí - bolesti bedrových kĺbov pri degeneratívnych zmenách ľahkého až stredného stupňa s ľahkým terminálnym obmedzením hybnosti napriek tomu, že v zdravotnej dokumentácii je potvrdený III. stupeň koxartrózy. Rovnako nesúhlasila s tým, že bolesti pravého kolena s potvrdením degeneratívnych zmien I. a II. stupňa sú bez obmedzenia a porúch hybnosti, nakoľko si nemôže ani kľaknúť, čupnúť, zohnúť koleno. Nestotožnila sa so záverom žalovaného, že pri miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri ostatných zdravotných postihnutiach spolu 80 % (pričom aj určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je otázne, nakoľko žalovaný sa nezaoberal zistením skutočného stavu veci), táto skutočnosť neodôvodňuje zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle . Žalovaný pri rozhodovaní využíva neurčitosť právnej normy, a to , v ktorej súvislosti poukázala na výkladový princíp contra proferentem platný aj vo sfére verejného práva. Žalobkyňa mala za to, že posudkoví lekári pri posudzovaní jej zdravotného stavu nerešpektovali ust. a opätovne vychádzali z vlastného subjektívneho pocitu. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, nepresvedčivosť, nepresnosť, neúplnosť, ako aj, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade s právnym názorom súdu, porušuje ústavné právo žalobkyne na súdny prieskum rozhodnutia, teda právo na súdnu a inú ochranu. Navrhla rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušiť v celom rozsahu s tým, že žalovaný je v novom konaní povinný postupovať v súlade s a právnym názorom súdu.

11. K doručenej žalobe žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 14.4.2022 (č.l. 19-21 spisu). Žalovaný poukázal na to, že podkladom pre vydanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovaného bol Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie, so sídlom v Poprade zo dňa 1. decembra 2020, ktorý po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Žiline vyjadreným v jeho rozsudku sp.zn. zo dňa 11. marca 2020 a podľa preukázaných lekárskych správ, Znaleckého posudku znalca pre odbor Zdravotníctvo a farmácia a odvetvie Neurológia doc. S.. I. N., K.. zo dňa 2. novembra 2020 vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 35 %. Uviedol, že žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, pracuje vo svojej profesii aj v súčasnosti. Na účely invalidity bola posudzovaná už opakovane viacerými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného, naposledy

bol jej zdravotný stav posudzovaný 1. decembra 2020 v intenciách rozsudku Krajského súdu v Žiline, podľa ktorého až na základe záverov znaleckého posudku treba vo veci opätovne rozhodnúť. Znalecký posudok, ktorý je súčasťou spisovej dokumentácie, vypracoval znalec pre odbor Zdravotníctvo a farmácia a odvetvie Neurológia doc. S.. I. N., K.., ktorý s takouto špecializáciou bol stanovený vzhľadom na to, že žalobkyňa namietala posudkové hodnotenie hlavne pri vertebrogénnych ťažkostiach. V závere znaleckého posudku je uvedené, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno považovať mieru obmedzenia funkčnosti chrbtice pri skolióze a degeneratívnych zmenách zaradených spoločne do Kapitoly XV, Oddielu E, Položky 3., písmena b) Prílohy č. 4 k , čo je hodnotené podľa uvádzaných kritérií mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 20 % - 35 %. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného, opakovane stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 35 %, čo je horná hranica v danom percentuálnom rozpätí napriek tomu, že horná hranica v danom percentuálnom rozpätí je zvyčajne uvádzaná pri manuálnych - robotníckych profesiách, nie pri administratívnych činnostiach. Pokiaľ krajský súd v rozsudku uvádzal, že je potrebné zhodnotiť a zrozumiteľne zdôvodniť, či iné zdravotné postihnutia, ktoré je vhodné posudzovať na základe záverov odborných lekárov, neodôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v zmysle , tak všetky tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného zohľadnil a odôvodnil v Lekárskej správe zo dňa 1. decembra 2020. Posudkový lekár svoj posudkový záver vypracoval nie na základe „vlastného subjektívneho pocitu“, ale v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zo spoľahlivo zisteného zdravotného stavu žalobkyne na základe záverov odborných vyšetrení a v súlade s právomocami posudkového lekára. Zhodnotením doložených lekárskych nálezov je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne naďalej 35 % v súvislosti s vertebrogénnymi ťažkosťami, pričom závery odborných vyšetrení pri ďalších ochoreniach, pre ktoré sa žalobkyňa podrobuje kontrolám v odborných ambulanciách, nie sú z medicínskeho hľadiska také závažné, dlhodobo nepriaznivé a ani posudkovo závažné, ktoré by ovplyvňovali pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle . Žalobkyňa vykonáva svoju činnosť dlhodobo a neobmedzene aj napriek prítomnosti viacerých chronických - nezávažných ochorení, ktoré však nemožno hodnotiť ako dlhodobo nepriaznivé aj vzhľadom na to, že stav viacerých ochorení je pri pravidelnej liečbe stabilizovaný bez známok závažnej patológie v diagnostických záveroch odborných vyšetrení bez častých a dlhodobých dočasných pracovných neschopností. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nebol rešpektovaný právny názor súdu, keď ostatné ochorenia opätovne posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ktorý nebol z posudzovania rozsudkom krajského súdu vylúčený, naopak bol vyzvaný po vyhotovení znaleckého posudku a zhodnotení ďalších odborných vyšetrení opätovne vo veci rozhodnúť. K námietkam, ktoré uvádzala žalobkyňa v súvislosti s prítomnosťou degeneratívnych zmien v oblasti bedrových a kolenných kĺbov so subjektívne udávanými bolesťami a obmedzením hybnosti (nemôže si čupnúť, kľaknúť, zohnúť koleno), bol posudkový záver stanovený na základe viacerých odborných vyšetrení z ortopedickej a rehabilitačnej ambulancie v rokoch 2016 a 2017 (celkovo 13x). Posudkový lekár v plnej miere akceptuje prítomnosť degeneratívnych zmien, ktoré uvádzajú zobrazovacie vyšetrovacie metódy - röntgenologické vyšetrenia, cox-artróza II. stupňa (11. júla 2016), artróza coxy III. stupňa (20. januára 2017), röntgenologické vyšetrenia pravého kolena - artróza I. a II. stupňa bez jednoznačných traumatických a štrukturálnych zmien na skelete so začatou laser terapiou (8. februára 2016, 15. februára 2016 a 29. februára 2016). Pre posudzovanie zdravotného stavu sa však nevyhodnocujú subjektívne udávané ťažkosti, bolesti (nemožno ich „objektivizovať“) a degeneratívne zmeny, ale funkčný stav jednotlivých kĺbov a ten je uvádzaný v týchto vyšetreniach nasledovne: rotačné a dukčné pohyby sú redukované v coxách o 20 - 30 stupňov, čo je na úrovni ľahkého funkčného postihnutia a žalobkyňu neobmedzujú pri vykonávaní administratívnej pracovnej činnosti, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Hybnosť v pravom kolene pri artróze I. a II. stupňa flexia je obmedzená o 20 stupňov. Pri normálnom rozsahu pohybov v oblasti kolena je flexia do 135 - 150 stupňov, teda ak je obmedzená o 20 stupňov, zodpovedá to rozsahu pohybu na úrovni 115 až 130 stupňov. Posudkovým hodnotením je obmedzenie pohybu na úrovni ľahkého stupňa hodnotené znížením pohybov na úrovni 90 - 100 stupňov. Zlepšenie zdravotného stavu - ústup bolesti a zlepšenie hybnosti je naviac dokumentovaný v ortopedických vyšetreniach po absolvovaní laser terapie a po rehabilitačných procedúrach (rehabilitačné vyšetrenia v rokoch 2017). Takto hodnotený funkčný stav odborným lekárom ortopédom v oblasti pravého kolena (nie „subjektívnym hodnotením“ posudkového lekára) je len s minimálnym funkčným postihnutím, čo je posudkovo úplne bezvýznamné a žalobkyňu pri výkone jej práce neobmedzuje. Popisované „ploché nohy“ obojstranne môžu byť korigované ortopedickou pomôckou a posudkovo sú úplne bezvýznamné. Aj závery ďalších vyšetrení,

na ktoré sa žalobkyňa už lieči síce dlhšiu dobu, ale nevykazujú také závažné funkčné poruchy a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktoré by žalobkyňu obmedzovali pri výkone jej pracovnej činnosti, preto neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle . Sú to tieto ochorenia: autoimunitná thyreoditída v súčasnosti na susbstitučnej liečbe, subkompenzovaná. Laboratórne v norme ultrasonografické vyšetrenie štítnej žľazy bez závažného patologického nálezu (Národný endokrinologický ústav a diabetologický ústav Ľubochňa zo dňa 16. februára 2017; Stav po rádiofrekvenčnej ablácii v roku 1999 (23 rokov). Stav dlhodobo klinicky aj kardiopulmonálne kompenzovaný (kardiologické vyšetrenia, Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok zo dňa 26. apríla 2017 a 14. júna 2017); Ľahká slabozrakosť s normálnymi hodnotami očného tlaku, bez závažných zmien na očnom pozadí (očné vyšetrenie zo dňa 1. decembra 2014); opakované sezónne zápaly dýchacích ciest bez ventilačnej poruchy a bez zmien v imunitnom systéme (záznamy praktického lekára pre dospelých v roku 2017 a imunologické vyšetrenie); zápaly kĺbneho puzdra v oblasti pravého lakťa ramena (epikondylitída a kapsulitída) - po liečbe ústup zápalu a zlepšenie hybnosti (ortopedické vyšetrenie zo dňa 6. marca 2017); laboratórne hodnoty zvýšeného cholesterolu je možné dobre korigovať správnou životosprávou, prípadne liekmi; esenciálny tremor (tras) neznižuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (Znalecký posudok zo dňa 16. júna 2020, strana 14). Po komplexnom zhodnotení všetkých doložených odborných nálezov vrátane znaleckého posudku posudkový lekár uviedol, že aj naďalej sú v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne hodnotené vertebrogénne ťažkosti v súvislosti s degeneratívnymi zmenami a skoliózou chrbtice (záver znalca) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Ostatné uvádzané ochorenia, aj keď trvajú už dlhšiu dobu, nemožno považovať za taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý je potrebné hodnotiť v zmysle zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v časti iné zdravotné postihnutia. Z ich záverov vyplýva, že významnou mierou neobmedzujú pracovnú - administratívnu činnosť žalobkyne. Žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobkyne, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného presvedčivo a zrozumiteľne neodôvodnil, prečo iné zdravotné postihnutia žalobkyne neodôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sú neopodstatnené. Žalovaný bol presvedčený, že rozhodnutie generálneho riaditeľa je presvedčivé, úplné, dostatočne odôvodnené, vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, je zákonné a správne. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

12. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 08.06.2022 (č.l. 28 spisu). Uviedla, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by vyvrátil, prípadne spochybnil skutočnosti, ktoré uviedla v žalobe. Trvala na tom, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2020 je nepresvedčivé, neúplné, nedostatočne odôvodnené, nie je v súlade so všeobecne záväznými predpismi, nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu a porušuje jej ústavné práva a súčasne nie je v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu.

13. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 14.06.2022 bolo vyjadrenie žalobkyni doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 30 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 31 spisu), ktorú možnosť žalovaný nevyužil.

14. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ,,SSP!) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju zamietol podľa .

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -33 zo dňa 18.10.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.10.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

16. Krajský súd poukazuje aj na to, že v danej veci žalobkyňa nenavrhla vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie, a preto krajský súd k svojmu postupu uvádza, že mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku.

17. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

20. Podľa až 9 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho duševného vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

21. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

23. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

24. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

25. Podľa rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

27. Podľa , ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

28. Podľa , lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

29. Podľa , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

30. Podľa Prílohy č. 4 Kapitola XV - Choroby podporného a pohybového aparáty, Oddielu E - Dorzopatia - deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 3. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) s miernym fukčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, posudkové hľadisko: miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice z rozpätia 20 % - 35 %.

31. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného jednak z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, ale aj nad rámec žalobných bodov podľa , podľa ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobcom je fyzická osoba. Správny súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v administratívnom konaní za dodržania procesných predpisov, ktorým sa toto konanie riadi a či si žalovaný v tomto konaní zabezpečil dostatok podkladov na vydanie rozhodnutia, t.j. či riadne zistil skutkový stav a či tento skutkový stav správny právne posúdil. V tejto súvislosti správny súd skúmal i to, či žalovaný postupoval v rámci vydania napadnutého rozhodnutia aj v zmysle záväzného záveru správneho súdu vyjadreného v rozsudku sp.zn. zo dňa 11. marca 2020 v spojení s uznesením sp.zn. zo dňa 11. júna 2020, ktorým mu bolo uložené dať vyhotoviť znalecký posudok a na základe znaleckého posudku opätovne vo veci rozhodnúť.

32. V súvislosti s posúdením žaloby žalobkyne, rozhodnutia odvolacieho orgánu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu krajský súd súčasne poukazuje na ust. , podľa

ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

33. V zmysle podanej žaloby žalobkyne a po oboznámení sa s postupom odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu a ich rozhodnutí bolo potrebné zodpovedať, či bolo zákonne pristupované k tomu, aby došlo k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne, a tým posúdeniu, či posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj ,,MPSVZČ“) bolo dostatočné.

34. Správny súd uvádza, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa rozhodovalo o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľa z hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (, ).

35. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 28.10.2015).

36. V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia odvolacieho a prvostupňového orgánu, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. V tejto súvislosti opätovne zvýrazňuje ust. , keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu situáciu v zmysle , t.j. keď nešlo o iné konanie vyjadrené v ust. až f) a až k) .

37. V zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.

38. Správny súd vykonaným prieskumom nezistil žalobkyňou vytýkané pochybenia žalovaného. Z obsahu správneho spisu správny súd zistil, že posudkový lekár v druhostupňovom konaní pri posudzovaní miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vychádzal zo žalobkyňou predložených lekárskych vyšetrení, a to Lekárskej správy z neurologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 31.05.2016, Lekárskej správy z MR vyšetrenie C chrbtice Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 30.06.2016, Lekárskej správy z neurologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 12.06.2017, Lekárskych správ z ortopedických vyšetrení Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 11.07.2016, 20.01.2017, 20.02.2017, 06.03.2017. Podľa Lekárskej správy z ortopedického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 20.02.2017: zahájená liečba laserom na obe coxy - laser od a v Lekárskej správe zo dňa 06.03.2017 na to nadväzujúcej bolo konštatované: Stav zlepšený, laseroliečba ukončená. Ďalej boli predmetom posudzovania Lekárske správy z ortopedického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 14.04.2016, 30.05.2016, 05.08.2016, 09.09.2016, 26.10.2016, 04.11.2016, 08.02.2016, 15.02.2016, 29.02.2016 ako aj Lekárska správa z kardiologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 26.04.2017 a 14.06.2017 s totožným záverom klinický stav aktuálne kp, tlakovo comp.. Podľa Lekárskej správy Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni zo dňa 16.02.2017 bol konštatovaný záver: nezväčšená štítna zľaza s rozvinutým echoštrukturálnym obrazom odpovedajúcim autoimunitnému postihnutiu, bez zmeny objemu a echoštruktúry. Dg. autoimunitná thyreoditída, t.č. na subst. liečbe hranične kompenzovaná. Podľa RTG vyšetrenia zo dňa 8.9.2003 vpravo pomerne výrazný posun hlavičky ventrálnym smerom ostatný nález je primeraný. Posudzované boli Lekárska

správa z Imunoalergologického vyšetrenia zo dňa 7.4.2014; Lekárska správa z očného vyšetrenia zo dňa 1.12.2014; Lekárske správy z rehabilitačných vyšetrení zo dňa 21.4.2011, 19.5.2011, 30.7.2012, 7.8.2012, 8.11.2017, 22.11.2017; ďalej vyšetrenia praktickým lekárom z 12.1.2017, 16.1.2017, 23.5.2017, 29.5.2017, 8.6.2017, 10.8.2017, 24.8.2017, 10.11.2017, 30.11.2017, 7.12.2017, ďalšie Lekárske správy z ortopedického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 23.1.2018, 24.1.2018 a Znalecký posudok č. 6/2020 vypracovaný k 2.11.2020 znalcom doc. MUDr. I. N., K.., Martin. Odborný posudok zo dňa 1. decembra 2020 obsahuje celkové posúdenie žalobkyne: 60-ročná žena s vysokoškolským vzdelaním opakovane posudzovaná posudkovými lekármi na účely invalidity na základe žiadosti dňa 7. júna 2013, 26. februára 2016 a 26. júla 2017. Po zhodnotení všetkých doložených lekárskych nálezov stanovili za rozhodujúce zdravotné postihnutie degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Iné zdravotné postihnutia, dokumentované odbornými vyšetreniami boli hodnotené ako posudkovo nezávažné a nepodmieňovali zvýšenie percentuálnej hodnoty. Zdravotný stav účastníčky konania bol naposledy posudzovaný druhostupňovým posudkovým lekárom dňa 14. januára 2019 v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 25. septembra 2018 a aj v rámci tohto posudzovania zdravotného stavu druhostupňový posudkový lekár zotrval na predchádzajúcich hodnoteniach zdravotného stavu, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie aj naďalej určil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Ostatné onemocnenia hodnotil ako posudkovo nezávažné, čo zdôvodnil v Lekárskej správe zo 14. januára 2019 s poukazom aj na pracovné zaradenie účastníčky konania s tým, že tieto onemocnenia nemajú vplyv na obmedzenie pracovnej činnosti. V intenciách zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 11. marca 2020 bol vypracovaný Znalecký posudok znalcom pre odbor Zdravotníctvo a farmácia a odvetvie Neurológia doc. S.. I. N., K.. pod č. 06/2020 k dátumu 20. novembra 2020, ktorý po preštudovaní predloženej zdravotnej dokumentácie a na základe vlastných odborných poznatkov, doplnených štúdiom príslušnej vedeckej literatúry, sa vyjadril k jednotlivým otázkam nasledovne: pri otázke, ktoré zdravotné postihnutie účastníčky konania možno považovať za rozhodujúce zdravotné postihnutie, odpovedal: „Na základe komplexného zhodnotenia v zmysle za rozhodujúcu neurologickú príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu možno považovať chronický vertebrogénny syndróm pri degeneratívnych zmenách chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %“. Pri otázke, či možno považovať skoliózu hrudnej chrbtice za súčasť degeneratívnych zmien chrbtice alebo je potrebné skoliózu hodnotiť osobitne, odpovedal: „že sa jedná o skoliózu v kombinácii s degeneratívnymi zmenami chrbtice a nie je možné v predmetnom prípade použiť obidve položky zvlášť, a preto hodnotí mieru obmedzenia funkčnosti chrbtice pri skolióze a degeneratívnych zmenách spoločne podľa položky 3b v Kapitole XV, Oddielu E podľa Prílohy č. 4 k . Na otázku, či iné zdravotné postihnutia odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti, odpovedal: „že nie je prítomné žiadne iné neurologické vyšetrenie, ktoré by zdôvodňovalo zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné onemocnenia (ortopedické, interné) je vhodné posudzovať na základe záverov odborných lekárov. Druhostupňový posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie ako neurologickú príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu považoval naďalej chronický vertebrogénny bolestivý syndróm pri degeneratívnych zmenách chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v súlade s Kapitolou XV, Oddiel E, Položka 3b podľa Prílohy č. 4 k o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

39. Z predloženého znaleckého posudku č. 06/2020 správny súd zistil, že okrem iného na otázku č. 3, či iné zdravotné postihnutia zdôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle , znalec odpovedal, že u žalobkyne nie je prítomné také neurologické ochorenie, ktoré by zdôvodnilo zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle . Ďalej v znaleckom posudku bolo konštatované, že okrem hore uvedených diagnóz menovaná trpí aj ďalšími ortopedickými diagnózami, pričom znalec odporučil zadávateľovi posudku priznať znalcov z odboru ortopédia a vnútorné lekárstvo, resp. kardiológia za účelom zhodnotenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle .

40. V súvislosti s odporúčaním znalca v závere znaleckého posudku a k námietke žalobkyne, že neboli dostatočne vyhodnotené ostatné pridružené ochorenia, zvýrazňuje správny súd to, že zákon o sociálnom poistení vyžaduje, aby zdravotný stav žiadateľa posúdil odborník v oblasti posudkové lekárstvo (a nie

odborník pre hlavné ochorenie žiadateľa) práve preto, lebo predmetom posúdenia je dopad zdravotného stavu žiadateľa zisteného z ním predloženej zdravotnej dokumentácie na žiadateľovu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, resp. jej pokles v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného to bol posudkový lekár, ktorého kompetenciou bolo posudzovať doložené nálezy a vyjadriť k nim hodnotiaci medicínsky záver, ktorý postup bol súladný so zákonnou úpravou vyplývajúcou s ust. .

41. Čo sa týka ostatných pridružených ochorení podľa záverov doložených vyšetrení tieto zhodnotil nasledovne - bolesti pravého ramena zhoršujúce sa hlavne pri zmenách barometrického tlaku a po väčšej fyzickej námahe v dôsledku úrazu v roku 2015 s dokumentovaním ľahkých artrotických zmien bez obmedzenia hybnosti, v krajných polohách s pocitom bolesti; bolesti pravého kolena s potvrdením degeneratívnych zmien na úrovni I., II. stupňa bez obmedzenia a porúch hybnosti; bolesti bedrových kĺbov pri degeneratívnych zmenách ľahkého až stredne ťažkého stupňa s ľahkým terminálnom obmedzením hybnosti; autoimunitná thyreoditída na substitučnej liečba, kompenzovaná liečbou, bez orgánových komplikácií; ľahká slabozrakosť s normálnymi hodnotami očného tlaku bez závažných zmien na očnom pozadí; stav po radiofrekvenčnej ablácii v roku 1999 (21 rokov) dlhodobo klinicky aj kardio- pulmonálne kompenzovaný s navodením sínusového rytmu; opakované infekty horných ciest dýchacích so syndrómom dráždivého kašľa bez ventilačnej poruchy a bez dokázaných zmien v imunitnom systéme. Posudkový lekár zhodnotil, že všetky pridružené onemocnenia z posudkového hľadiska sú menej závažné (viaceré sú už podmienené vekom) a nemajú zásadný vplyv na schopnosť vykonávania pracovnej činnosti (právničky), preto ani nie je dôvodné ich hodnotenie, resp. zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu.

42. Nebola zhodnotená ako dôvodná ani námietka žalobkyne, že zo strany žalovaného nebol dostatočne zistený skutkový stav, nakoľko zistenia z vyšetrení absolvovaných žalobkyňou boli zahrnuté v lekárskych správach odborných lekárov, ktoré žalobkyňa doložila do administratívneho spisu, tieto boli posudzované nielen posudzujúcim lekárom, ale aj znalecky. Boli posúdené všetky ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí a v dôsledku ktorých podala žiadosť o invalidný dôchodok. Posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, resp. jeho vplyvu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne, vychádzali z doložených lekárskych vyšetrení. Zo záverov odborných posudkov, vyplýva, že posudkoví lekári posudzovali všetky ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí, bolesť chrbta (dorzalgia); obojstranná koxartróza s ľahkým obmedzením hybnosti; omartróza vpravo s miernym obmedzením hybnosti; gonartróza vpravo s miernym obmedzením hybnosti; skolióza hrudnej chrbtice, uhol podľa Cobba 22 stupňov; Hypotyreóza pri AIT, stav po rádiofrekvenčnej ablácii v roku 1999, dlhodobo klinicky aj kardio-pulmonálne kompenzovaný s navodením sínusového rytmu; vertiginózny (ošiaľový syndróm); myopia levis, opacitates corp. vitrei; opakované infekty horných ciest dýchacích so syndrómom dráždivého kašľa, bez ventilačnej poruchy a bez dokázaných zmien v imunitnom systéme. Posudkový lekár odvolacieho orgánu posúdil všetky ochorenia žalobkyne, a to s ohľadom aj na závery znalca tak, že z týchto sú rozhodujúce choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia so slabosťou svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s tým, že pridružené onemocnenia boli z posudkového hľadiska menej závažné a neboli hodnotené ako rozhodujúce ochorenia. Treba pritom zdôrazniť, že z ust. vyplýva, že jednotlivé miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za jednotlivé ochorenia, ktorými žiadateľ trpí, sa nesčítavajú. Správny súd po preskúmaní, či zistenia posudkového lekára a jeho závery nie sú v rozpore s predloženou zdravotnou dokumentáciou, zistil, že medzi posudkom a údajmi uvedenými v lekárskych správach nie je žiaden rozpor. Z uvedeného vyplýva, že nemohla obstáť ani námietka nesprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

43. Nebola zhodnotená ako dôvodná ani námietka žalobkyne týkajúca sa nesprávneho posúdenia pridružených ochorení, keď bolo úlohou posudkového lekára druhostupňového orgánu zobrať do úvahy všetky lekárske správy, ktoré v odbornom posudku zo strany posudkového lekára aj boli posúdené vo vzťahu k ochoreniam žalobkyne. Odborný posudok nie je v rozpore s predloženými lekárskymi správami. Posudkový lekár pridružené choroby žalobkyne posudzoval aj v rámci vykonávania pracovnej činnosti žalobkyne vzhľadom k tomu, že podľa záverov lekárskych vyšetrení, ktoré boli popísané v odbornom lekárskom posudku, dochádza k zlepšeniu zdravotného stavu vo vzťahu k ortopedickému vyšetreniu, pričom podľa správy z kardiologického vyšetrenia: „klinický stav aktuálne KP tlakovo komponovaná“ a

v lekárskej správe z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu: záver: v subst. liečbe hranične kompenzovaná“.

44. Ak aj žalobkyňa v podanej žalobe uvádzala vo vzťahu k niektorým ochoreniam, a to nesprávne posúdenie, tak je potrebné poukázať aj na vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom zaujal podrobné stanovisko k prítomnosti degeneratívnych zmien v oblasti bedrových a kolenných kĺbov, kedy sa vyhodnocuje funkčný stav jednotlivých kĺbov, a to s odkazom na závery odborných vyšetrení ako aj to, či ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by žalobkyňu obmedzoval pri výkone jej pracovnej činnosti. Opakuje správny súd, že nemá oprávnenie na to, aby posudzoval odborné závery ohľadom medicínskych otázok, keď posudzuje len to, či lekársky odborný posudok, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, je úplný a objektívny, logický a presvedčivý a či závery tohto posudku nie sú v rozpore s nálezmi lekárskych vyšetrení. Správny súd žiadne takéto nedostatky v odbornom posudku nezistil.

45. Námietku žalobkyne, že lekárske odborné posudky nespĺňajú kritériá objektívneho posudzovania jej zdravotného stavu, postrádajú objektivizovanie a komplexnosť vyhodnotenia odborných nálezov, správny súd vyhodnotil ako námietku vyjadrujúcu nesúhlas žalobkyne s vyhodnotením zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného, ktorá sama osebe nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd tak ako bolo už vyššie uvedené, konštatuje, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bol odborný posudok, ktorý vychádzal nielen z doložených lekárskych správ, ale aj i zo záverov znaleckého posudku. Zvýrazňuje to, že správne súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobkyne ide o invalidnú osobu alebo nie a nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkový lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok, sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných vyšetrení (rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 28.10.2015). Správny súd preto v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru NS SR posudzoval závery uvedené v lekárskom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý bol podkladom rozhodnutia žalovaného, pričom samotné vyslovenie nesúhlasu žalobkyne nepostačuje na vyvodenie záveru o nezákonnosti, resp. nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.

46. Správny súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného vo väzbe na doložený znalecký posudok, ktorý lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne vyhodnotil všetky jej zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa podrobila. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich závery spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Zdravotné poškodenia žalobkyne vyplývajúce z posudkov posudkových lekárov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola uznaná za invalidnú. Podľa týchto posudkov pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa stanovenú MPSVZČ naďalej v celkovej výške 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

47. Podľa názoru správneho súdu žalovaný žalobkyni v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti boli rozhodné pre vydanie napadnutého rozhodnutia a ako boli právne posúdené. Správny súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, preto si ich osvojil a vychádzal z nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami ako aj nálezmi, ako aj predloženou zdravotnou dokumentáciou a zároveň za také, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov a tieto sú v závere o výške MPSVZČ žalobkyne zhodné aj (s pôvodne prvostupňovým rozhodnutím), nezistil existenciu dôvodu na prípadné ďalšie doplnenie dokazovania. Námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa vyjadrila subjektívne presvedčenie o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu, resp. nesúhlas s určením percentuálnej výšky. Jej námietky však objektívne nevyvolali pochybnosť o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu na základe dostatočne zabezpečených podkladov a ani o správnej aplikácii príslušných ustanovení . Zvýrazňuje správny súd, že posudzovanie výšky MPSVZČ patrí do kompetencie posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne,

nepatrí do kompetencie odborných lekárov. Posudkový lekár posudzuje doložené lekárske nálezy vo vzťahu k objektivizovaniu zdravotného postihnutia.

48. Nebola dôvodná ani námietka žalobkyne, že postupom žalovaného došlo k porušeniu zákona. V jej prípade je potrebné uviesť, že každý prípad žiadateľa o invalidný dôchodok sa posudzuje podľa skutkových okolností vzťahujúcich sa k tomuto žiadateľovi. Z posudku posudkového lekára vyplýva, že žalobkyňou predložená zdravotná dokumentácia nepostačuje na záver o priznaní invalidného dôchodku, pričom posudkový lekár uviedol medicínske dôvody, pre ktoré tomu tak je. Správny súd nemá oprávnenie posudzovať správnosť medicínskych záverov.

49. Na základe uvedeného správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , a contrario. V zmysle právo na náhradu trov konania má len ten účastník konania, ktorý bol v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa v konaní úspešná nebola, preto jej nebola priznaná náhrada trov konania. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému pri aplikácii , pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti na náhradu trov. Krajský súd preto rozhodol tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.