Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/138/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C. A., so sídlom D., A. E. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX a žalobcu: 2/ F. G. E. H. „C.“, so sídlom D., I. J. XX, IČO: XX XXX XXX, žalobcovia 1/, 2/ spoločne zastúpení SUCHÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 13, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Obec K., K., L. C. H. XX/XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Terézie Vansovej 446/8, o zaplatenie 108,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -101 zo dňa 24.07.2023, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. -173 zo dňa 05. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -101 zo dňa 24. 07. 2023, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. -173 zo dňa 05. 10. 2023, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %, ktorých výška bude určená osobitným uznesením do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. súd vyslovil, že splnením povinnosti jedným zo žalobcov zaniká povinnosť druhého v rozsahu plnenia. 1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou domáhali zaplatenia sumy 108,57 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca 1/ je zriaďovateľ súkromného centra voľného času a žalobca 2/ je súkromné školské zariadenie, ktoré zabezpečuje výchovno-vzdelávaciu záujmovú, rekreačnú a športovú činnosť detí. Žalobca 2/ dňa 14.09.2021 vydal rozhodnutie, na základe ktorého prijal dieťa M. N., za ktorú koná zákonný zástupca C. N. so sídlom v obci K., za člena centra voľného času na školský rok 2021/2022. Na podklade tohto rozhodnutia žalobca 2/ zaslal žalovanému žiadosť o poskytnutie finančnej dotácie na mzdy a prevádzku súkromného centra voľného času pre rok 2022, pre deti vo veku od 5 do 15 rokov s trvalým pobytom na území obce K., zo dňa 20.10.2021. Na základe tejto žiadosti žalobca žiadal od žalovaného dotáciu vo výške 60,- Eur na jedného žiaka na jeden rok. Žalovaný žalobcovi neuhradil požadovanú dotáciu ani čiastočne a vo svojej odpovedi zo dňa 28.12.2021 žalovaný uviedol, že obecné zastupiteľstvo uznesením zo dňa 18.11.2021 neodsúhlasilo poskytnutie finančnej dotácie pre súkromné centrum voľného času pre rok 2022. 1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia súd konštatoval jednotlivé vyjadrenia a prednesy sporových strán, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce.

1.3 Na vec súd aplikoval ustanovenie , , , a ustanovenia o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 01.01.2022. Súd prvej inštancie vec právne posúdil i podľa ustanovenia 1.4 Konštatoval, že v prípade žalobcu 2/ ide o súkromné školské zariadenie, ktoré nie je zriadené na území obce, a preto obec nebola povinná uzatvoriť s týmto subjektom zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka alebo na poslucháča, a to ani do 31.12.2021, preto súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu išlo o bezzmluvný vzťah, a preto posudzoval vec podľa predpisov platných od 01.01.2022, t.j. od začiatku obdobia, od kedy žiadal zriaďovateľ o poskytnutie finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvodová správa k novele zákona nerieši a ani nemení vzťah medzi obcou a zriaďovateľom súkromného školského zariadenia zriadeného mimo územia obce. K uvedenému sa vyjadruje list Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, z ktorého vyplýva, že nie je povinnosťou obce poskytnúť zriaďovateľovi centra voľného času zriadeného na území inej obce finančné prostriedky na toto dieťa. Súd pripustil, že je pravdou, že novela zákona o štátnej správe v školstve v špecifikovala povinnosť poskytnúť finančné prostriedky obci súkromným centrám voľného času na deti do dovŕšenia 15. roku veku s trvalým pobytom na území obce, pričom táto povinnosť bola definovaná vo vzťahu k veku dieťaťa, t.j. do 15 rokov, avšak z hľadiska výkladu, či ide o povinnosť týkajúcu sa súkromných školských zariadení, t.j. aj centier voľného času zriadených na území obce, súd bol toho názoru, že toto sa vzťahuje na centrá voľného času zriadené na území obce, keďže finančné prostriedky sa poskytujú zriaďovateľovi centra voľného času, a preto túto otázku rieši v znení neskorších predpisov. 1.5 Ďalej sa súd zaoberal tvrdeniami žalovaného, že pokiaľ nie je právnym základom na poskytnutie príspevku alebo k/ , poskytovanie príspevku sa môže uskutočňovať na základe originálnej kompetencie príslušnej obce z vlastného rozpočtu obce, v rámci ktorej môže obec poskytnúť prostriedky aj v týchto osobitných situáciách na základe Súd zistil, že obec neodsúhlasila poskytnutie finančných prostriedkov na dieťa M. N., preto ani z tohto dôvodu nebolo možné žalobcom nárok priznať a žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. 1.6 O trovách súd prvej inštancie rozhodol podľa .

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom spoločného právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa , a , pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu. Uviedli, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol a v odôvodnení zamietajúceho stanoviska sa obmedzil len na strohé konštatovania, právnymi otázkami ako ani výkladom sporných ustanovení o štátnej správe v školstve sa vôbec nezaoberal a vyselektoval jediný dôkaz, ktorý svedčil v prospech obranným tvrdeniam žalovaného a bol žalovaným predložený ako príloha v rámci podaného odporu k platobnému rozkazu – list Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 31.05.2022. Súd právnu záväznosť a relevanciu obsahu tohto listu v zmysle vyjadrení žalobcov pritom vôbec neposúdil. Súd sa však náležitým spôsobom nevysporiadal so všetkými pre rozhodnutie právne významnými otázkami, najmä neposkytol presvedčivým spôsobom výklad kľúčových ustanovení týkajúcich sa povinností obce poskytovať finančné prostriedky na daný účel ohľadom na individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu žalobcov. Súd bez ďalšieho prevzal argumentáciu žalovaného, ktorú si osvojil, pričom úplne opomenul argumentáciu žalobcov týkajúcu sa výkladu ustanovenia , a , t.j. po novele účinnej od 01.01.2022 v kontexte dôvodovej správy k Písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie tak neobsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ako ani vysporiadanie sa súdu s podstatnými tvrdeniami žalobcov. Žalobcovia tak považujú absenciu odôvodnenia rozsudku za závažný nedostatok napadnutého rozsudku, ktorý svedčí o arbitrárnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie zúžil svoje stanovisko len na vyjadrenie, že podľa neho dôvodová správa k novele nerieši a ani nemení vzťah medzi obcou a zriaďovateľom súkromného školského zariadenia zriadeného mimo územia obce. Súd v rámci právneho posúdenia vôbec neaplikoval účel novely zákona vyjadrený v dôvodovej správe na daný skutkový a právny stav. Obsah dôvodovej správy a príslušných právnych predpisov súd nesprávne interpretoval. Žalobcovia zvýraznili, že v zmysle dôvodovej správy je hlavným dôvodom prijatia novely odstránenie nerovného postavenia zriaďovateľov, ak ide o prerozdeľovanie podielových daní. Keďže v minulosti dochádzalo k diskriminácii súkromných školských zariadení voči štátnym školským zariadeniam, bola prijatá novela

predstavuje aj opatrenie vo vzťahu k princípu rovného financovania každého dieťaťa a žiaka bez ohľadu na zriaďovateľa škody a školského zariadenia. Podstatou celého prípadu je, že obce a mestá dostávajú do svojich rozpočtov finančné prostriedky na každé dieťa s trvalým pobytom v obci alebo v meste vo veku 5 až 15 rokov v zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Na základe tohto ustanovenia zákona sa výnos podielovej dane rozdelí obciam tak, že 40 % z celkového objemu podielovej dane, podľa počtu žiakov zisteného zberom údajov podľa osobitného predpisu (štatistický údaj o počte detí s trvalým pobytom na území obce a mesta k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje) a prepočítaný príslušným koeficientom uvedeným v prílohe č. 3 (pre centrum voľného času je tento koeficient 1,1 t.j. vo finančnom vyjadrení pre rok 2022 ide o sumu 108,57 Eur na dieťa na kalendárny rok). Tieto finančné prostriedky sú poskytované do rozpočtu všetkým obciam a mestám bez ohľadu na to, či v meste alebo obci je zriadené centrum voľného času. Podľa žalobcov nie je možné pripustiť právny názor, že nárok na finančné prostriedky majú len deti, ktoré majú trvalý pobyt v obci a v meste, v ktorom má sídlo centrum voľného času a iné deti z iných obcí tento právny nárok nemajú, a to napriek tomu, že štát na tieto deti prostredníctvom podielových daní finančne obciam a mestám prispieva v zmysle vyššie uvedeného Nariadenia vlády č. Takýto výklad zákona by bol zjavne diskriminačný. Tvrdenia žalobcov vyplývajú aj z ustanovenia a Zákona o štátnej správe v školstve, ktoré nepodmieňuje poskytnutie finančných príspevkov tým, že centrum voľného času musí mať sídlo, alebo že musí byť zriadené v obci, ktorá finančné prostriedky poskytuje. Takáto podmienka taktiež nevyplýva ani z ustanovenia Zákona o štátnej správe v školstve. 2.1 Pokiaľ v bode 14. odôvodnenia rozsudku súd navyše konštatoval, že obec neodsúhlasila poskytnutie finančných prostriedkov na dieťa M. N., preto ani z tohto dôvodu nebolo možné nárok žalobcom priznať a žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu, uvedený argument považujú žalobcovia za „zarážajúci“, pretože pokiaľ by obecné zastupiteľstvo žalovaného odsúhlasilo poskytnutie finančných prostriedkov na dieťa s trvalým pobytom v obci, ktoré navštevovalo centrum voľného času, nemuseli by sa žalobcovia domáhať zaplatenia tejto sumy súdnou cestou prostredníctvom žaloby. I keď v priebehu konania bolo zistené, že M. N. už nie je žiačkou zapísanou v centre voľného času žalobcu 2/, tento ozrejmil, že napriek uvedenému, centrum voľného času navštevuje už ďalších 5 detí, ktoré majú trvalý pobyt v obci K.. Žalovaný na tieto deti rovnako v danom prípade finančné prostriedky žalobcom neposkytuje. Žalobcovia zvýraznili, že záväzok obce plniť povinnosť poskytovať finančné prostriedky na deti s trvalým pobytom v obci vyplýva z ustanovenia Zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, podľa ktorého z rozpočtu obce sa uhrádzajú a) záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi. 2.2 V ďalšom obsahu odvolania žalobcovia namietali spôsob hodnotenia dôkazov a záver z neho prijatý súdom prvej inštancie, keď z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd za najrelevantnejší dôkaz, ktorý vzal do úvahy považoval list Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 31.05.2022, pričom žalobcovia prednesom na pojednávaní jasne namietali právnu nezáväznosť tohto dokumentu. Žalobcovia poukazovali predovšetkým na hľadisko právnej sily tohto dokumentu, pričom obsahom tohto listu sú odpovede na otázky položené zo strany ZMOS, avšak žalobcovia nemajú vedomosť o presnom znení týchto otázok, keďže vo vyjadrení nie sú ani uvedené. Ide o stanovisko Ústredného orgánu štátnej správy, ktoré nie je právne záväzným výkladom zákona a má len odporúčací charakter. Súd v odôvodnení rozsudku nezaujal žiadne stanovisko k vyššie uvedeným argumentom žalobcov. Práve naopak, zamietajúce rozhodnutie založil na obsahu predmetného listu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. 2.3 Ďalej žalobcovia upriamili pozornosť na to, že v zmysle zápisnice z pojednávania konaného dňa 10.07.2023 mali byť účastníci konania oboznámení s tým, že v zmysle bude z pojednávania vyhotovený zvukový záznam. V elektronickom súdnom spise sa síce nachádza zvukový záznam z pojednávania zo dňa 10.07.2023, avšak dĺžka trvania celého záznamu je 6 minút. Znamená to, že v rozpore s ustanovením nebol celý priebeh pojednávania zaznamenaný technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Žalobcovia tak nadobudli dojem, že pri vedení pojednávania došlo k zásadnému porušeniu zákonných procesných pravidiel. Pokiaľ súd nemal k dispozícii plne funkčné technické zariadenie na zaznamenávanie zvuku a neboli teda splnené procesné podmienky na riadny priebeh pojednávania, mal súd možnosť pojednávanie z tohto dôvodu odročiť. Zvukový záznam z pojednávania zo dňa 10.07.2023 o celom trvaní pojednávania, by zaznamenal z pohľadu žalobcov neštandardný priebeh pojednávania zo strany súdu, kedy jednak súd nepristúpil k výsluchu účastníkov konania, pokiaľ by to právny zástupca žalobcov nenamietol, súd v rámci súslednosti úkonov na pojednávaní by neumožnil účastníkom konania priestor na prednes záverečných

návrhov a postupoval v rozpore s ustanovením , keďže neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Z dôvodu pochybenia súdu spočívajúceho v neexistencii zvukového záznamu zaznamenajúceho celý priebeh pojednávania, nie je možné uvedené skutočnosti overiť. 2.4 Ďalej žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že v skutkovo totožnej veci žalobcov voči Obci N. vedenej Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. , súd vydal uznesenie sp. zn. -79 zo dňa 03.11.2022, ktorým bol medzi účastníkmi konania schválený zmier. O schválenie zmieru požiadal samotný žalovaný z titulu uznania argumentácie žalobcov, ako aj v kontexte predbežného právneho posúdenia veci zo strany súdu. Preto s ohľadom na princíp právnej istoty majú žalobcovia 1/, 2/ za to, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcov vyhovel v celom rozsahu, alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Odvolanie žalobcov 1/, 2/ bolo doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.09.2023 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.09.2023. Žalovaný uviedol, že v zmysle o štátnej správe v školstve obec môže poskytnúť na toto dieťa zriaďovateľovi centra voľného času, zriadeného na území inej obce, finančné prostriedky, avšak uvedené nie je povinnosťou obce. Žalovaný uviedol, že v zmysle , môže obec poskytnúť dotáciu na mzdy a prevádzku aj súkromnému školskému zariadeniu, avšak musí ísť o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, pričom uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na právnické osoby, ktorých zakladateľom je obec, podmienky poskytovania tejto dotácie sú predmetom všeobecne záväzného nariadenia obce a musí ísť o poskytovanie dotácie na jeden z taxatívne vymedzených účelov (v danom prípade ide o podporu všeobecne prospešných služieb, ktorou je aj poskytovanie výchovy a vzdelávania). Na základe uvedeného, tak obec môže s uvedenými zriaďovateľmi uzavrieť zmluvu o poskytnutí dotácie. Ide o právo obce disponovať s tým, s ktorým súkromným školským zariadením zmluvu o poskytnutí dotácie uzatvorí. V takom prípade je obec povinná poskytovať dotáciu zariadeniu v zmysle uzatvorenej zmluvy. Takúto zmluvu, však strany medzi sebou nikdy neuzatvorili. Navyše, žalovaný túto povinnosť nemá stanovenú ani všeobecne záväzným nariadením obce. V prípade, ak ide o dieťa neštátneho centra voľného času vo veku od 5 do 15 rokov s trvalým pobytom v obci, na území ktorej je toto neštátne centrum voľného času zriadené, tak obec uzatvára so zriaďovateľom tohto neštátneho centra voľného času zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka alebo na poslucháča, podľa Pre tento prípad však nie je naplnená územná platnosť pre danú povinnosť. Na základe uplatňovaného nároku žalobcami, Združenie miest a obcí Slovenska vyžiadalo usmernenie k žalobcami uvádzanej novele , ku ktorej sa vyjadrilo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR usmernením zo dňa 31.05.2022, kde je to jednoznačne uvedené tak, ako to tvrdí aj žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že neexistenciou zmluvy o poskytnutí dotácie neexistuje ani právny titul na poskytovanie finančných prostriedkov uplatňovaných žalobcami. Žalobcovia sa síce odvolávajú na dôvodovú správu, ktorá však nevysvetľuje financovanie súkromných škôl a školských zariadení obcou, na území ktorej sa tieto nenachádzajú a ktoré nie sú ich zriaďovateľom. Dôvodová správa navyše nie je právne záväzná, avšak i za predpokladu, že by bola, nepriznáva žalobcom uplatnený nárok v tomto spore. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že obce a mestá dostávajú do svojich rozpočtov finančné prostriedky na každé dieťa s trvalým pobytom v obci vo veku 5 až 15 rokov v zmysle nariadenia, uvedené nie je pravdou, čo je dohľadateľné na stránke Ministerstva financií, kde príjem žalobcu do rozpočtu na neštátne základné umelecké školy a školské zariadenia je 0,- Eur. Žalovaný sa preto plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a má za to, že žalobcovia, resp. nimi uplatnený nárok nemá zákonný základ, nakoľko žalovaný nemá v žiadnom nariadení stanovenú tvrdenú povinnosť, pričom zákon ponecháva na zvážení každej obce, či takýto príspevok poskytovať bude, a to na základe dvojstranného právneho úkonu – uzatvorenia zmluvy o poskytnutí dotácie, ktorá v danom prípade absentuje. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

5. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcom 1,/ 2/ prostredníctvom právneho zástupcu.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/, 2/, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.10.2023. Žalobcovia v celom rozsahu odkázali na obsah odvolania a ich skoršie vyjadrenia, pričom argumentáciu žalovaného obsiahnutú vo vyjadrení považovali

za nesprávnu a zavádzajúcu. Poukázali na ustanovenie § 39hh – prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022 zákona č. 596/2023. Uvedené prechodné ustanovenia Zákona o štátnej správe v školstve, jasne formulujú povinnosti obce v danom prípade, pričom zákon v žiadnom ustanovení nestanovuje „územnú platnosť pre danú pôsobnosť“ tak, ako si danú situáciu, kedy je centrum voľného času zriadené na území inej obce, označuje žalovaný. Samotný prístup žalovaného je diskriminačný voči deťom od 5 do 15 rokov veku s trvalým pobytom na území obce, v ktorej nemá centrum voľného času zriadené sídlo. Takýchto obcí je na Slovensku 2 667. Existuje len 259 obcí a mestských častí na území, ktorých sú zriadené centrá voľného času a podľa výkladu žalovaného by mali len deti z týchto 259 obcí právo na poskytnutie finančného príspevku na záujmovú činnosť a len tieto obce by mali povinnosť poskytovať finančné prostriedky. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že súkromné centrum voľného času musí byť zriadené, alebo sa nachádzať v danej obci, v ktorej má dieťa zriadený trvalý pobyt. Žalobcovia opätovne sa vyjadrili k dôvodovej správe k , ktorým došlo s účinnosťou od 01.01.2022 k novele za normu vyššej právnej sily, ako stanovisko Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, pričom dôvodová správa poskytuje výklad, má objasňujúci a podrobne vysvetľujúci charakter. Žalobcovia 1/, 2/ sa vyjadrili tiež k predloženému dokumentu žalovaným v rámci odvolacieho konania – „východiskové štatistické údaje a podiel obcí na výnose DPFO pre rok 2023“, keďže predloženie takéhoto dôkazu je v odvolacom konaní neprípustné. Doplnili, že cieľom novely má byť spresnenie pôvodnej právnej úpravy tak, aby výstižne zohľadňovala skutočnosť, že finančné prostriedky na mzdy a prevádzku škôl a školských zariadení nemajú povahu dotácie. Novela zákona reflektuje skutočnosť, že ide o finančné prostriedky poskytované územnej samospráve zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom podielových daní (daň z príjmov fyzických osôb). 6.1 Žalobcovia s poukazom na ustanovenie navrhli, aby odvolací súd neprihliadol na dôkazy predložené žalovaným v prílohách vyjadrenia k odvolaniu vzhľadom na to, že sa jedná o neprípustné novoty v odvolacom konaní. Opätovne žalobcovia namietali, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebol vyhotovený zvukový záznam z celého priebehu pojednávania. Zároveň žalobcovia opätovne zvýraznili, že majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá náležitosti riadneho odôvodneného rozhodnutia a je nepreskúmateľné. Zotrvali preto na svojom odvolacom návrhu.

7. Vyjadrenie žalobcov 1/, 2/ bolo doručené žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

8. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcov po predložení veci odvolaciemu súdu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 06.12.2023. Žalovaný uviedol, že sa naďalej pridŕža svojich predchádzajúcich vyjadrení a s tvrdeniami žalobcov v celom rozsahu nesúhlasí a popiera ich. Žalovaný zvýraznil, že v danom prípade je pri posudzovaní aplikácie prechodného ustanovenia , treba brať na zreteľ, že v prípade žalobcu 2/ sa jedná o súkromné školské zariadenie, ktoré nie je zriadené na území obce a teda žalovanému nikdy povinnosť uzatvoriť zmluvu o financovaní so žalobcami nevznikla. Nakoľko zmluva uzatvorená nebola, tak na strane žalobcov chýbal akýkoľvek zmluvný či právny titul na požadovanie daných finančných prostriedkov, pričom žiadosť podaná žalobcami ešte nezakladá žiadny právny vzťah medzi žalovanými a žalobcami. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne zrozumiteľne uviedol ako dospel k rozhodnutiu vo veci samej, keď odôvodnil aplikáciu a ustanovenia uvedeného zákona, t.j. poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o financovaní. V danom prípade sa nejedná o vlastný výklad žalovaného, ale o výklad zákona, s ktorým sa stotožňuje i samotný konajúci súd. V ostatnom obsahu vyjadrenia žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

9. V dôsledku odvolania žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie, postupom podľa , , ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Na základe podaného odvolania žalobcov 1/, 2/ tak v rozsahu podaného odvolania podľa a dôvodov podaného odvolania podľa , po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením , pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle . Odvolací súd uvádza, že odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej), nežiadali ani doplniť dokazovanie za podmienok ustanovených v a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom v súdenej veci neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (, , a v spojení s ust. ). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcov a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

13. Nad rámec vyššie uvedeného a k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcov 1/, 2/ odvolací súd uvádza nasledovné.

14. V prejednávanej veci sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 108,57 Eur, právne dôvodiac nimi uplatnený finančný nárok ustanovením a o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „Zákon o štátnej správe v školstve“), Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a podporne i ustanovenia V prejednávanej veci nebol sporný zistený skutkový stav, že žalobca 1/ je zriaďovateľom súkromného centra voľného času žalobcu 2/ a žalobca 2/ je súkromné centrum voľného času C. so sídlom v D. A. L. I. J. XX. Do súkromného centra voľného času bolo na základe rozhodnutia žalobcu 2/ prijaté mal. dieťa M. N., ktorá má trvalý pobyt v obci K., a preto mali žalobcovia 1/, 2/ za to, že s poukazom na vyššie uvedenú právnu úpravu je nárok na finančný príspevok vo výške 108,57 Eur dôvodný, keďže žalovaný, ako obec, v ktorej má maloleté dieťa trvalý pobyt je prijímateľom časti výnosu dane podľa

15. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, keď nárok žalobcov výkladom totožných právnych noriem, na ktoré poukazovali žalobcovia, právne posúdil odlišne než žalobcovia 1/, 2/ a konštatoval nedôvodnosť žaloby z vyššie uvedených dôvodov, keďže súkromné centrum voľného času nie je zriadené na území obce K. (žalovaného).

16. Po oboznámení sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, odvolacími námietkami žalobcov 1/, 2/, ako i ostatným obsahom celého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/, 2/ nie je dôvodné a tomuto nemožno vyhovieť.

17. V podanom odvolaní žalobca argumentuje právnou úpravou, ktorú aplikoval vo veci súd prvej inštancie, avšak uvedenú právnu normu vykladá odlišne než súd prvej inštancie a má za to, že centru voľného času prináleží finančný príspevok za maloleté dieťa vo veku od 5 do 15 rokov i od tej obce, v ktorej sa centrum voľného času síce nenachádza, v ktorej nie je zriadené, ale v ktorej (obci) má bydlisko maloleté dieťa, ktoré bolo na základe rozhodnutia prijaté do centra voľného času a to s poukazom na ust. . Odvolací súd konštatuje, že uvedenej argumentácii a výkladu ustanovení , a Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve žalobcami nemožno prisvedčiť ako

správnemu a odvolací súd vyhodnotil ako správne, zodpovedajúce účelu o štátnej správe v školstve právne posúdenie veci učinené súdom prvej inštancie.

18. Podľa o štátnej správne v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve“) účinného od 01.01.2022, obec poskytuje na základe zmluvy podľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu okrem iných i zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, finančné prostriedky na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka alebo poslucháča.

19. Podľa § 6 ods. 12 písm. d) Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, obec uzatvorí zmluvu podľa § 9aa so zriaďovateľom podľa písmena b) najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa majú finančné prostriedky poskytovať.

20. Podľa § 6 ods. 12 písm. e/ Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, obec poskytuje finančné prostriedky na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom na území obce v centrách voľného času, cirkevných centrách voľného času a v súkromných centrách voľného času na deti do dovŕšenia 15 rokov veku s trvalým pobytom na území obce.

21. Podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka alebo na poslucháča (ďalej len „“) uzatvára na príslušný kalendárny rok: a) obec so zriaďovateľmi podľa b) samosprávny kraj so zriaďovateľmi podľa

22. Podľa o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickej osobe neuvedenej v odseku 2 a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce alebo ktorí pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce, môže obec poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta. 23. Z ustanovení o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení účinnom od 01. 01. 2022, ako aj z ustanovení ( ) vyplýva, že poskytovanie finančných prostriedkov obcou na vzdelávanie detí (i záujmové vzdelávanie detí v súkromných centrách voľného času) sa realizuje buď na základe zmluvy v zmysle ust. Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samosprávne uzatvorenej na príslušný kalendárny rok alebo financovanie môže byť fakultatívne realizované i prostredníctvom obcou schválených dotácií v zmysle o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Zároveň v prípade financovania na zmluvnom základe podľa ust. , a Zákona o štátnej správe v školstve, z ustanovenia Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, vyplýva, že obec poskytuje finančné prostriedky poukázané na základe osobitného predpisu na základe zmluvy, ktorú v zmysle Zákona obec uzatvára so zriaďovateľmi podľa psím. b), t.j. zriaďovateľmi súkromných školských zariadení, ktoré sú zriadené na území obce.

24. Možno tak v súlade so záverom súdu prvej inštancie konštatovať, že uvedené ustanovenia § 6 ods. 12 Zákona o štátnej správe v školstve a územnej samospráve upravujú vzťahy medzi obcou a zákonom vymedzenými subjektami zriadenými na území obce.

25. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobcovia namietali arbitrárny záver súdu prvej inštancie, ktorý sa priklonil k výkladu a právnemu názoru žalovaného, uvedenej odvolacej námietke nebolo možné prisvedčiť ako dôvodnej, keď z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrozumiteľné a zrejmé, ktorú právnu normu a jej jednotlivé ustanovenia súd konajúci vo veci aplikoval, ako znenie konkrétnej právnej normy, jej ustanovenia, vyložil a z akého dôvodu. Právne úvahy súdu prvej inštancie sú obsiahnuté v odôvodnení rozsudku pod bodom 13.. Súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, z akého dôvodu dospel k záveru, že vo veci aplikovaná právna norma, nerieši vzťah medzi obcou a zriaďovateľom súkromného školského zariadenia zriadeného mimo územia obce. Pokiaľ súd prvej inštancie síce stručne, ale hutne a zároveň presvedčivo odôvodnil záver, že ustanovenie § 6 ods.

12 písm. e) Zákona upravujúce poskytovanie finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom za území obce sa vzťahuje na subjekty zriadené na území obce, nakoľko to vyplýva z § 6 ods. 12 ods. b) Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, je potom ďalšie dodatočné odôvodnenie tejto vymedzenej podmienky (na území obce) nadbytočné a duplicitné, nakoľko uvedené vyplýva priamo zo zákona. 26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca 2/, ako súkromné centrum voľného času, je zriadené v meste D., ustanovenie § 6 ods. 12 písm. b) Zákona , by upravovalo vzťah mesta D. (obce) a súkromného centra voľného času zriadeného na území tejto obce, t.j. i žalobcov.

27. Zároveň odvolací súd konštatuje, že správne bolo i právne posúdenie učinené súdom prvej inštancie, keď súd konštatoval, že pokiaľ nie je právnym základom na poskytovanie príspevku alebo k/ , poskytovanie príspevku sa môže uskutočňovať na základe originálnej kompetencie príslušnej obce z vlastného rozpočtu obce, v rámci ktorej môže obec poskytnúť prostriedky aj v osobitých situáciách na základe

28. Súd prvej inštancie v odseku 14. odôvodnenia osobitne poukázal na zákonom upravený spôsob resp. možnosť financovania vzdelávania detí s trvalým pobytom na území obce, ako formy financovia podpory všeobecne prospešnej služby v zmysle , ktoré zveruje obci možnosť poskytovania dotácií, ktorá možnosť je však fakultatívna a tak, ako bolo uvedené vyššie na uvedené nie je daný nárok, tento spôsob financovania tak nie je nárokovateľný, ale závisí od rozhodnutia volených zástupcov obce. Z odseku 14 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie uvedené vyplýva, pričom súd doplnil, že dokazovaním zistil, že obec neodsúhlasila poskytnutie finančných prostriedkov na dieťa M. N., preto ani z tohto dôvodu nebolo možné žalobcov nárok priznať. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je síce stručné, avšak je jasné, zrozumiteľné a tiež presvedčivé, a preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolacej námietke žalobcov 1/, 2/ o arbitrárnosti a nedostatočnej preskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie ako dôvodnej. 29. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobcovia 1/, 2/ namietajú i záver súdu prvej inštancie k otázke, že obec neodsúhlasila poskytnutie finančných prostriedkov na dieťa (v danom prípade M. N.), preto z tohto dôvodu nebolo možné nárok žalobcom priznať, keď uvedený záver súdu prvej inštancie žalobcovia 1/, 2/ považujú za „zarážajúci, pretože pokiaľ by obecné zastupiteľstvo žalovaného odsúhlasilo, poskytnutie finančných prostriedkov na dieťa s trvalým pobytom obci, nemuseli by sa žalobcovia domáhať zaplatenia tejto sumy súdnou cestou prostredníctvom tejto žaloby“, uvedenú odvolaciu námietku nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú, nakoľko je len otázkou výsledku rozhodnutia tej-ktorej obce o tom, či - konajúc zvolenými zástupcami obce - schváli poskytnutie finančných prostriedkov na dieťa s trvalým pobytom v obci, ktoré navštevuje centrum voľného času mimo obce. Takéto rozhodnutie však patrí do výlučnej kompetencie obce, nakoľko sa jedná o nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými do rozpočtu tej-ktorej obce na spravovanie záležitostí týkajúcich sa tejto obce a takéto rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov na dieťa nie je nárokovateľné, resp. vynútiteľné. 30. Uvedené je odôvodnené i tým faktom, že obec plní úlohy samosprávy a úlohy pri prenesenom výkone štátnej správy na úseku týkajúcom sa tej-ktorej obce, teda pri správe vlastných záležitosti a preto nie je dôvodné, aby z finančných prostriedkov určitej obce táto bez možnosti vlastného rozhodovania, podporovala subjekty ako súkromné školské zariadenia, centrá voľného času a pod. zriadené a realizujúce činnosť mimo danej obce, pôsobiace na území inej obce, voči ktorej má dané súkromné zariadenie a jeho zriaďovateľ rovnako vzťah v zmysle Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a možnosť uzatvorenia zmluvy v zmysle ust. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. 31. V podanom odvolaní žalobcovia 1/, 2/ namietajú i spôsob hodnotenia dôkazov, keď súd prvej inštancie prihliadol a v odôvodnení rozhodnutia i odkázal na list Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorého obsah bol v rámci vykonaného dokazovania oboznámený, pričom podľa názoru žalobcov uvedenému nemožno priznať takú právnu silu, ako dôvodovej správe k novele , ktorá podľa názoru žalobcov odôvodňuje žalobcami uplatňovaný nárok a na obsah ktorej súd prvej inštancie neprihliadol resp. prihliadol a odôvodnil nedostatočne a túto nesprávne vyhodnotil.

32. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie

návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ) a nie strán sporu.

33. Hodnotenie dôkazov je činnosť, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov ( základných princípov a ) znamenajúcej, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

34. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal vlastné právne posúdenie výkladu a právnej normy, na základe ktorej sa žalobcovia priznania nároku domáhali. Podporne k vykonanému právnemu posúdeniu vyznievali i výsledky vykonaného dokazovania, keď súd prvej inštancie prihliadol najmä na vykonaný dôkaz – list Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 31.05.2022. 35. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď k výkladu právnej normy, aký zaujal vo veci, uviedol i výsledky vyplývajúce z vykonaného dokazovania, keď jednotlivé dôkazy hodnotil každý samostatne a všetky vo vzájomných súvislostiach. Je potrebné uviesť, že konajúci súd neopomenul vyhodnotiť dôvodovú správu k novele , na ktorej obsah poukazovali žalobcovia na podporu svojho nároku a s uvedenou sa i vysporiadal, vyhodnotil. Súd však obsah dôvodovej správy vyhodnotil právne iným spôsobom, než žalobcovia a v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa jeho názoru dôvodová správa k novele nerieši a ani nemení vzťah medzi obcou a zriaďovateľom súkromného školského zriadenie zriadeného mimo územia obce. S uvedeným záverom sa stotožňuje i odvolací súd a zároveň konštatuje, že súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnym právnym záverom s poukazom na vyššie uvedené dôvody. 36. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalobcov 1/, 2/ o nedostatku zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 10.07.2023, keď tvrdí, že v elektronickom súdnom spise sa síce nachádza zvukový záznam z pojednávania zo dňa 10.07.2023, avšak dĺžka trvania celého záznamu je 6 minút, čo znamená, že v rozpore s ustanovením nebol celý priebeh pojednávania zaznamenaný technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. 37. Za účelom preskúmania dôvodnosti odvolacej námietky sa odvolací súd oboznámil s obsahom elektronického súdneho spisu a zistil, že z pojednávania konaného dňa 10.07.2023 je vyhotovený zvukový záznam z pojednávania nachádzajúci sa v elektronickom súdnom spise, ktorý zachytáva priebeh pojednávania od vyvolania veci cez učinené prednesy sporových strán, ako i vykonané dokazovanie, pričom zvukový záznam má trvanie 30 minút, keď zápisnica bola po vykonaní dokazovania skončená o 14:30 hod.. Z ďalšieho zvukového záznamu z pojednávania totožného dňa, v rozsahu 6 minút vyplýva, že súd prechádzajúce uznesenie o skončení dokazovania zrušil a prítomným sporovým stranám udelil právo vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu ako aj k právnemu posúdeniu a právo záverečnej reči. Z predmetného zvukového záznamu z pojednávania je zrejmé, že právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ uvedené i využila. Po realizovanom prednese záverečných rečí sporovými stranami súd prvej inštancie opätovne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci na deň 24.07.2023, o čom prítomné sporové strany upovedomil, pričom pojednávanie a zvukový záznam z neho boli ukončené o 14:30 hod. 38. Následne je obsahom elektronického súdneho spisu zvukový záznam z verejného vyhlásenia rozhodnutia v prejednávanej veci zo dňa 24.07.2023 o 13:00 hod., na ktorom pojednávaní bol súdom prvej inštancie vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky po tom, čo po vyvolaní konajúci zákonný sudca zistil, že na verejné vyhlásenie rozhodnutia sa nedostavili sporové strany ani ich právni zástupcovia. Zvukový záznam o verejnom vyhlásení rozhodnutia zo dňa 24.07.2023 mal trvanie 27 sekúnd a bolo v ňom zaznamenaný úplný priebeh verejného vyhlásenia rozhodnutia. 39. S poukazom na vyššie uvedené nezodpovedá zistenému stavu z elektronického súdneho spisu námietka o tom, že priebeh pojednávania nebol riadne zachytený v zmysle vyhotoveným zvukovým záznamom, keď odvolací súd zistil, že priebeh pojednávania od jeho otvorenia cez vykonané dokazovanie, uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, záverečné prednesy sporových strán až po verejné vyhlásenie rozsudku sú zachytené na vyhotovenom zvukovom zázname z pojednávania v zmysle . Uvedenú odvolaciu námietku žalobcov preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 40. Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní poukazovali na inú rozhodovaciu činnosť v obdobných právnych veciach, konkrétne na uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. – 79 zo dňa 03.11.2022, odvolací súd zvýrazňuje, že predmetné rozhodnutie je

uznesenie o schválení zmieru v zmysle . Uvedeným tak súd nevykonal právne posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku, posúdil „len“ či navrhovaný zmier nie je v rozpore so záväznými právnymi predpismi. Žalovaný vo vyššie uvedenej veci uplatnený nárok uznal, preto v dôsledku vzájomnej dohody medzi sporovými stranami spor prestal existovať a dohodli sa na zmierlivom riešení, ktoré súd uznesením schválil. Uvedené tak vyjadruje postoj tam žalovaného subjektu k uplatňovanému nároku a nie právne posúdenie dôvodnosti nároku súdom. 41. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v jeho meritórnom výroku ako vecne správny. 42. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie s prihliadnutím na vydané opravné uznesenie na č. l. 173 priznal žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu v celom rozsahu náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/ postupujúc podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti, keďže žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny i vo výrokoch II. a III. týkajúcich sa trov konania, keď výrokom III. konajúci súd vyslovil, že splnením povinnosti jedného zo žalobcov zaniká povinnosť druhého v rozsahu plnenia. 43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcov 1/, 2/, títo neboli úspešní ani sčasti, keď žalobu zamietajúci rozsudok odvolací súd potvrdil ako vecne správny. Procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému v celom rozsahu, a preto odvolací súd postupoval podľa a žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, keďže zo spisu vyplýva, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaní i trovy skutočne vznikli.

44. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).