Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/16/2024

Potvrdené rozhodnutím 10Co/25/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: A.. I. D., E.. XX.XX.XXXX, I. X. XX, I., zast. advokátskou kanceláriou LEXANTE s.r.o., IČO: 53 362 624, so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava a 2/ Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 603 317, so sídlom Junácka 1, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. februára 2024, č.k. 6C/16/2024-119, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A.. I. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. X. XX, I., právne zastúpený: LEXANTE s.r.o., IČO: 53 362 624, so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava-Nové Mesto, IČO: 00 603 317, so sídlom Junácka 1, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.02.2024 pripúšťa opravu označenia žalovaného 1/ podľa podania žalobcu zo dňa 20.02.2024 tak, že žalovaným 1/ je: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava.

II. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.02.2024, v znení jeho opravy zo dňa 20.02.2024, sa v celom rozsahu zamieta.

III. Žalovaným 1/,2/ sa proti žalobcovi nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.02.2024 proti žalovaným: 1/ Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne nám. 1,12, Bratislava, (pôvodne), 2/ Mestská časť Bratislava-Nové Mesto, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení, ktorým: “ súd upraví pomery tak, že žalovaní sú povinní zdržať sa zásahov do spevnených plôch, ktoré sú súčasťou nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom v Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, K. D..Ú.. E. A., F. I.-m.č. Nové Mesto, okres Bratislava III, parc.č. XXXXX/XX o výmere 10 m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to tak, že sú povinní zdržať sa zásahu do spevnených plôch zmenou vodorovného dopravného značenia, stavebných úprav alebo akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzoval majetok žalobcu“.

2. V dôvodoch návrhu uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 13.11.2019 so spoločnosťou DUFOUR YACHTS Slovakia s.r.o. Zmluvu o prevode pozemku v k.ú. Nové Mesto, obec Bratislava - m.č. Nové Mesto, vedenú na LV č. XXXX, (pozn. zrejme pisárska chyba správne č. listu vlastníctva XXXX) parc. č. XXXXX/ XX o výmere 10 m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, ktorej vklad bol povolený pod K..

3. Hlavné mesto prijalo dňa 25.05.2023 Všeobecne záväzné (VZN) o dočasnom parkovaní motorových vozidiel, ktorým upravilo parkovanie motorových vozidiel na území hlavného mesta SR Bratislava, a to vrátane územia, kde sa nachádza pozemok žalobcu. Na základe prijatého VZN zo strany hlavného mesta tak postupným zavedením dočasného parkovania sa bude môcť parkovať na jednotlivých územiach mesta, vrátane pozemku žalobcu, výlučne po zaplatení určitého poplatku.

4. Žalovaní k pripravovanému systému dočasného parkovania pripravili dňa 07.06.2023 aj online stretnutie „Verejné predstavenie projektu organizácie dopravy“, ktoré sa týkalo práve území v Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.

5. Na vyššie uvedené online stretnutie reagoval aj pán S. D., majiteľ vedľajšieho pozemku žalobcu, a to listom zo dňa 11.07.2023, pod názvom „Pripomienky k PAAS“, ktorým požiadal mestskú časť o doplnenie informácií ohľadom právnych predpisov a zákonných ustanovení, na základe ktorých mestská časť odôvodňuje svoje tvrdenia uvedené v online stretnutí.

6. Mestská časť Nové Mesto dňa 07.08.2023 mu zaslala odpoveď na list, v ktorom na otázku zriadenia vecného bremena k súkromným pozemkom reagovala odkazom na ust. . Ďalej uviedli, bez uvedenia príslušného právneho predpisu, že majiteľom stavby je Hlavné mesto a Mestská časť je len správcom.

7. Dňa 23.11.2023 začala mestská časť meniť na ulici žalobcu vodorovné dopravné značenie na všetkých pozemkoch, t.j. aj na pozemku žalobcu, a to bez akéhokoľvek upovedomenia či súhlasu majiteľov pozemku; žalobca bol o tom upovedomený len zo strany manželky. Dňa 08.12.2023 pristúpila mestská časť k odstraňovaniu žalobcovho zvislého dopravného značenia s popisom“ Súkromný pozemok“, opäť bez výzvy a právneho dôvodu. Žalobca bol upovedomený opäť len zo strany manželky. Na základe podnetu žalobcu došlo k privolaniu mestskej, štátnej polície a odstraňovanie zvislých dopravných značení bolo ukončené.

8. Žalobcovi bola doručená od mestskej časti Výzva na odstránenie dopravného značenia a dopravného zariadenia na ul. O.. G. zo dňa 09.01.2024. Bol vyzvaný bezodkladne odstrániť dopravné značenie a dopravné zariadenia, inak mestská časť pristúpi ich odstráneniu bez nároku na náhradu.

9. Žalobca odoslal dňa 24.01.2024 mestskej časti cestou právneho zástupcu odpoveď s nesúhlasom a vyzval mestskú časť, aby uviedla na základe akého právneho dôvodu tvrdia, že sú vlastníkmi stavby, spevnených plôch, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalobcu a sú využívané ako odstavné plochy pre motorové vozidlá.

10. Spevnené plochy využívané ako odstavné plochy pre motorové vozidlá, podľa názoru žalobcu, tvoria súčasť pozemku, na ktorom sa nachádzajú, nie sú osobitnou vecou - stavbou na pozemku, tak, ako tvrdia žalovaní, ale sú súčasťou hlavnej veci - pozemku ( zo dňa 30.08.2012 uznesenie NS rozhodnutie ČR sp.zn. zo dňa 06.10.1999).

11. Žalobca mal za to, že žalovaní nepreukázali vlastnícke právo k spevneným plochám na pozemku žalobcu a nezákonným spôsobom zasiahli do jeho vlastníckeho práva.

12. Žalobca mal tiež za to, dostatočne preukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaní začali s nezákonným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu a to vo forme zmeny vodorovného dopravného značenia na spevnených plochách pozemku, a vo forme odstránenia zvislého dopravného značenia žalobcu.

13. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil nasledovné listinné dôkazy: Odpoveď žalobcu na výzvu na odstránenie dopravného značenia a iné na ul. O.. T.. G. zo dňa 24.01.2024, 8 x fotografiu bez dátumu, Výzvu žalovaného 2/ žalobcovi na odstránenie dopravného značenia zo dňa 09.01.2024, list žalobcu č.l. 22, mail žalobcu, Odpoveď žalovaného 2/ A.. S. D. zo dňa 07.08.2023, Pripomienky k PAAS zo dňa 11.07.2023 F. A.. S. D., VZN HMSR Bratislava č. X/XXXX zo dňa 25.05.2023 s Prílohou č. 1, Rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor o povolení vkladu, Zmluvu o prevode pozemku zo dňa 13.11.2019, LV Č.. XXXX k.ú. Nové Mesto.

14. Žalobca na základe vlastného zistenia v podaní zo dňa 20.02.2024, označeným ako Oprava identifikačných údajov označenia žalovaného 1/ v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 01.02.2024 uviedol, že z nepozornosti označil v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 01.02.2024 ako subjekt na strane žalovaného 1/: Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, napriek tomu, že mienil označiť ako žalovaného 1/: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. O uvedenom podľa neho svedčí aj skutočnosť, že IČO žalovaného 1/ uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

je IČO prislúchajúce právnemu subjektu Hlavné mesto Slovenský republiky Bratislava. Žalobca z dôvodu zrejmej chyby v písaní uviedol pri označení sídla žalovaného 1/ v adrese aj dve orientačné čísla. Trval na správnom označení žalovaného 1/ v znení: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481.V ostatnom ostáva návrh na vydanie neodkladného opatrenia nezmenený.

15. Súd vzhľadom na vyššie uvedené pripustil podľa opravu v označení subjektu na strane žalovaného 1/.

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

23. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

26. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

27. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na

jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

28. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležité zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

29. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa . Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. V danom prípade vzhľadom na predmet návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nejedná sa o peňažnú pohľadávku, neprichádza zabezpečovacie opatrenie do úvahy.

30. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných navrhovateľom/ žalobcom v návrhu, resp., ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania.

31. Súd skúmal v celkovom kontexte veci, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti v prípade vyhovenia návrhu objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Po vyhodnotení dospel k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

32. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia bol vecne legitimovaný a taktiež, aby navrhovateľom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.

33. V predmetnej veci sa žalobca ako navrhovateľ navrhovaným neodkladným opatrením voči žalovaným 1/,2/ domáha bezodkladnej úpravy pomerov tak, že :“žalovaní sú povinní zdržať sa zásahov do spevnených plôch, ktoré sú súčasťou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, (špecifikovanej vo výrokovej časti návrhu), a to tak, že sú povinní zdržať sa zásahu do spevnených plôch zmenou vodorovného dopravného značenia, stavebných úprav alebo akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzovali majetok žalobcu“.

34. Dôvodil, že žalovaní nezákonne zasiahli do jeho vlastníckeho práva na pozemku-vo forme zmeny vodorovného dopravného značenia na spevnených plochách jeho pozemku, a vo forme odstránenia zvislého dopravného značenia žalobcu. Spevnené plochy na pozemku žalobcu, sú využívané ako odstavné plochy pre motorové vozidlá, tvoria podľa žalobcu súčasť jeho pozemku, sú súčasťou hlavnej veci - pozemku, ktorého je výlučným vlastníkom.

35. Podľa žalobcu žalovaní nepreukázali vlastnícke právo k týmto spevneným plochám nachádzajúcim sa na jeho pozemku a teda ani oprávnenosť ich zásahu na jeho pozemku a spevnených plochách. Nesúhlasil s názorom žalovaného 2/, že spevnené plochy je možné považovať za priľahlé plochy k pozemnej komunikácii, ktorá je vo vlastníctve obce.

36. S poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu vo veci daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/,2/; žalobca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi stranami. Žalobca si uplatňuje nárok titulom ochrany svojho vlastníctva.

37. Vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v danom prípade z povahy veci vylúčené, nakoľko žalobca neuplatňuje právo na peňažné plnenie od dlžníka, resp. sa nedomáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

38. K dôvodom rozhodnutia súd ďalej uvádza:

39. Súd mal zo žalobcom predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku evidovaného LV č. XXXX K. D..Ú.. E. A., obec Bratislava-m.č. Nové Mesto. Žalobca pozemok nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.11.2019, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 04.12.2019 pod č. K. XXXXX/XXXX. Podľa prehlásenia predávajúceho v kúpnej zmluve na predmete prevodu neviaznu žiadne ťarchy, okrem uvedeného záložného práva, a nie je zaťažený dlhmi ani žiadnymi právami v prospech tretích osôb. V kúpnej zmluve nebolo uvedené, že na danom pozemku sa nachádza spevnená plocha.

40. Ďalej bolo v konaní preukázané, že na základe prijatého VZN č. X/XXXX s Prílohou č.1, ktoré upravilo parkovanie motorových vozidiel na území Bratislavy, a ustanovilo úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel na území hlavného mesta, vrátane územia - Q.. O..T.. G., kde sa nachádza pozemok žalobcu, žalovaný 2/ v období od 23.11.2023 pristúpil ku realizácii VZN č. X/ XXXX, systému PAAS, a vykonal zmenu, a to vodorovné dopravné značenie na pozemku žalobcu a odstránil zvislé dopravné značenie žalobcu.

41. Z obsahu e-mailu žalobcu zo dňa 11.12.2023 adresovaný B. súd zistil, že žalobca reagoval s výhradami na výkon parkovacej politiky. Uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav manželky žiadal o vyhradené parkovanie pri bydlisku, a po udelení povolenia mestskou časťou a súhlasu dopravného inšpektorátu si dal vyznačiť vodorovné a zvislé dopravné značenie; ktoré mu po určitom čase nebolo predlžené z dôvodu, že pozemok nepatrí mestu ani mestskej časti. Ďalej uviedol, že dňa 23.11.2023 začala mestská časť meniť vodorovné značenia na ich ulici, pri ktorom došlo k zmene vodorovného značenia aj na jeho pozemku, ale bez upovedomenia a bez jeho súhlasu. Následne dňa 08.12.203 mu manželka oznámila, že im odpiľujú aj zvislé značenie z vyhradeného parkoviska, aj s popisom súkromný pozemok, bez jeho súhlasu. Týmto boli podľa žalobcu hrubo porušené jeho práva ako majiteľa pozemku, ako aj možnosť využívať pozemok na jeho parkovanie, teda na účel, na ktorý sa stal jeho majiteľom.

42. Z listinných dôkazov fotografie č.l. 14,15,16 bez dátumu súd zistil, že na vyobrazenom pozemku, spevnená asfaltová plocha, sa nachádza zvislé dopravné značenie s popisom: „súkromný pozemok“, a zvislé zariadenie. Na fotografii č.l. 17, 18 bez dátumu sa nachádza vodorovné dopravné značenie, a zvislé dopravné zariadenie nachádza sa mimo pozemku.

43. Ďalej bolo preukázané, že Mestská časť Nové Mesto listom z 09.01.2024 ako Výzva na odstránenie dopravného značenia a dopravného zariadenia, vyzvala žalobcu na odstránenia dopravného značenia a dopravného zariadenia na ul. O..T.. G.. Vo výzve uviedla, že na základe určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení z 14.09.2023 je realizované osadenie ako aj odstraňovanie vodorovného a zvislého dopravného značenia a dopravných zariadení. Dopravné značky a dopravné zariadenia nie je možné osádzať alebo odstraňovať svojvoľne, táto činnosť podlieha povoleniu zo strany cestného správneho orgánu.

Výzvu žalobcovi ďalej odôvodnila tým, že je potrebné odlišovať vlastníctvo pozemku a vlastníctvo stavby- spevnenej plochy. Spevnené plochy, na ktorých je realizované dopravné značenie boli vybudované právnym predchodcom Hlavného mesta SR Bratislava, na základe bol majetok štátu prevedený na obce a vlastníctvo takto spevnených plôch, ciest nadobudlo HMSR Bratislava. Miestnu cestu O..T.. G., priľahlé spevnené plochy, ako aj spevnené plochy medzi bytovými domami eviduje HMSR vo svojom vlastníctve, a nie je si vedomé prevodu vlastníctva týchto spevnených plôch na iný subjekt. Na pozemku, na ktorých sa nachádza spevnená plocha sa podľa vzťahuje zákonné vecné bremeno.

44. Z dokladov predložených žalobcom nebolo osvedčené, preukázané, že by žalobca aktuálne disponoval rozhodnutím príslušného cestného správneho orgánu o vyhradenom parkovaní, o dopravným značení na dotknutom pozemku, t.j. na parcele v jeho vlastníctve. Žalobca v emaily z 11.12.2023 uviedol, že toto mu nebolo predĺžené.

45. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie. Podľa stavebného zákona sa diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie považujú za inžinierske stavby. Pozemné komunikácie nie sú stavbami v zmysle súkromnoprávnych predpisov (nie sú stavbou v zmysle ). Preto sa podľa katastrálneho zákona nezapisujú do katastra nehnuteľností.

46. Zatiaľ čo v prípade diaľnic a ciest by bolo možné uvažovať o stavebnom charaktere pozemnej komunikácie, v prípade miestnej a účelovej komunikácie je potrebné z prípadu na prípad skúmať, či ide alebo nejde o stavbu aj v zmysle občianskoprávnych predpisov.

47. Podľa , ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

48. V danom prípade, ako vyplýva z obsahu emailu žalobcu zo dňa 11.12.2023, žalovaný 2/ - Mestská časť Nové Mesto počnúc dňom 23.11.2023 začala meniť vodorovné dopravné značenie na ul. O..T.. G., Bratislava, ktoré sa dotklo aj pozemku žalobcu, spevnenej plochy, a t.č. už došlo ku zmene vodorovného dopravného označenia; a dňa 08.12.2023 došlo aj ku odstráneniu zvislého dopravného značenia žalobcu.

49. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín-najmä list mestskej časti žalobcovi zo dňa 09.01.2024 (Výzva na odstránenie dopravného značenia a dopravného zariadenia), podľa názoru súdu už nevyplýva zámer žalovaných 1/,2/ na ďalšie zasahovanie do existujúceho vodorovného dopravného značenia na pozemku žalobcu, spevnenej ploche, s poukazom na VZN.

50. Vzhľadom na formuláciu žalobného návrhu - petitu, v súčasnosti, t.j., v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej časti, nie je daná bezodkladná nevyhnutná potreba, obava, o ďalšom konaní zmenou vodorovného značenia zo strany žalovaných 1/,2/ na pozemku žalobcu, spevnenej ploche. Zo strany mestskej časti už ku zmene vodorovného dopravného značenia na pozemku žalobcu, spevnenej ploche, došlo. To znamená, že súd nemal za preukázanú bezprostrednú možnosť ohrozenia záujmov, najmä vlastníckych práv žalobcu.

51. Neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne a právne účinky neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Nie je preto splnená jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosti, bezodkladnosti, ktorá by odôvodňovala uloženie povinnosti žalovaným na zdržanie sa zásahu do spevnených plôch.

52. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto najmä vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Súd mal za osvedčené, že k dátumu rozhodovania súdu tento nezvratný stav, t.j. zmena vodorovného značenia už nastala, čo znamená, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie by už nemohlo splniť svoj účel dočasnej preventívnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.

53. Žalobca sa ďalej domáhal voči žalovaným zdržania sa stavebných úprav alebo akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzovali jeho majetok.

54. Z rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, o aké konkrétne stavebné úpravy zo strany žalovaných sa jedná, že sa tieto vôbec vykonávajú, alebo majú vykonávať na pozemku žalobcu, spevnených plochách. Rovnako nie je z termínu: akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzovali majetok žalobcu zrejmé, o aké konkrétne konania zo strany žalovaných, ktorými by poškodzovali majetok žalobcu sa má jednať. Pojem akékoľvek je všeobecný, neurčitý.

55. Po vyhodnotení veci súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia v danej časti neboli osvedčené kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. i/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a súčasne ii/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

56. V časti návrhu týkajúcich sa stavebných úprav a akéhokoľvek konania, ktorým by žalovaní 1/,2/ poškodzovali majetok žalobcu boli tieto uvedené všeobecne, neurčito, nespĺňali náležitosti konkrétnosti, čo bol dôvod zamietnutia návrhu v danej časti; a tiež pri nich nebol splnený predpoklad bezodkladnosti úpravy navrhovaným neodkladným opatrením. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ani v danej časti nebol dôvodný.

57. Súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

58. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa a . Žalovaní 1/,/ boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešní. V konaní im žiadne trovy nevznikli, súd im preto náhradu trov neodkladného opatrenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( a )