Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-25-2024.pdf
PDF · 137.29 KB
Case nature
Subarea
10Co/25/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: A.. I. D., E.. XX.XX.XXXX, I. X. XX, I., zast. advokátskou kanceláriou LEXANTE s.r.o., IČO: 53 362 624, so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava a 2/ Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 603 317, so sídlom Junácka 1, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. februára 2024, č.k. 6C/16/2024-119, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pripustil v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.02.2024 opravu označenia žalovaného 1/ podľa podania žalobcu zo dňa 20.02.2024 tak, že žalovaným 1/ je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.02.2024 v znení jeho opravy zo dňa 20.02.2024 v celom rozsahu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovaným 1/ Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne nám. 1, 12, Bratislava a 2/ Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví pomery tak, že žalovaní sú povinní zdržať sa zásahov do spevnených plôch, ktoré sú súčasťou nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom na P. Č.. XXXX, K. D.. Ú.. E. A., F. I. - A.. Č.. E. A., F. I. U., Z.. Č.. XXXXX/XX F. K. XX A.X, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to tak, že sú povinní zdržať sa zásahu do spevnených plôch zmenou vodorovného dopravného značenia, stavebných úprav alebo akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzovali majetok žalobcu. Konštatoval, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13.11.2019 uzatvoril so spoločnosťou DUFOUR YACHTS Slovakia, s.r.o. zmluvu o prevode pozemku v D.. Ú.. E. A., F. I. - A.. Č.. E. A., K. na P. Č.. XXXX, Z.. Č.. XXXXX/XX F. K. XX A.X, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, ktorej vklad bol povolený pod K.. Ďalej uviedol, že žalovaný 1/ prijal dňa 25.05.2023 všeobecne záväzné nariadenie č. 6/2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel, ktorým upravil parkovanie motorových vozidiel na území žalovaného 1/, vrátane pozemku žalobcu, a na základe ktorého sa bude môcť parkovať na jednotlivých územiach mesta výlučne po zaplatení určitého poplatku. K pripravovanému systému dočasného parkovania pripravili žalovaní dňa 07.06.2023 aj online stretnutie „Verejné predstavenie projektu organizácie dopravy“, ktoré sa týkalo území žalovaného 2/. Na uvedené online stretnutie X. Z. S. D., A. vedľajšieho pozemku žalobcu, listom zo dňa 11.07.2023
pod názvom „Pripomienky k PAAS“, ktorým požiadal žalovaného 2/ o doplnenie informácií ohľadom právnych predpisov a zákonných ustanovení, na základe ktorých odôvodňuje svoje tvrdenia uvedené v online stretnutí. Žalovaný 2/ v odpovedi zo dňa 07.08.2023 na otázku zriadenia vecného bremena k súkromným pozemkom reagoval odkazom na ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. a tvrdil, že majiteľom stavby je žalovaný 1/ a správcom je žalovaný 2/. Žalobca uviedol, že žalovaný 2/ začal dňa 23.11.2023 bez upovedomenia a súhlasu majiteľov meniť na ulici žalobcu vodorovné dopravné značenie na všetkých pozemkoch. Dňa 08.12.2023 začal žalovaný 2/ s odstraňovaním žalobcovho zvislého dopravného značenia s popisom „Súkromný pozemok“, pričom až po privolaní mestskej a štátnej polície bolo toto odstraňovanie ukončené. Žalobca bol následne dňa 09.01.2024 žalovaným 2/ vyzvaný bezodkladne odstrániť dopravné značenie a dopravné zariadenia, inak bude odstránené bez nároku na náhradu. Argumentoval, že žalovaní nepreukázali vlastnícke právo k spevneným plochám na jeho pozemku a nezákonným spôsobom zasiahli do jeho vlastníckeho práva. Mal za to, že dostatočne preukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaní začali s nezákonným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu vo forme zmeny vodorovného dopravného značenia na spevnených plochách pozemku a odstránením zvislého dopravného značenia žalobcu.
3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v podaní zo dňa 20.02.2024 uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z nepozornosti označil žalovaného 1/ ako Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, hoci ho mienil označiť ako Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Súd prvej inštancie potom postupom podľa ust. § 129 C.s.p. pripustil opravu v označení subjektu na strane žalovaného 1/.
4. Vec posúdil právne podľa ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2 a § 329 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.. Úvodom vysvetlil, že nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, a v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležité zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Vo svetle uvedeného potom súd prvej inštancie v celkovom kontexte veci skúmal, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti v prípade vyhovenia návrhu objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Zhrnul, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku evidovaného na P. Č.. XXXX K. D.. Ú.. E. A., F. I. - A.. Č.. E. A., ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.11.2019, a ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 04.12.2019 Z. Č.. K. XXXXX/XXXX. V kúpnej zmluve nebolo uvedené, že sa na danom pozemku nachádza spevnená plocha. Ďalej mal za preukázané, že na základe prijatého VZN č. 6/2023 s prílohou č. 1, ktoré upravilo parkovanie motorových vozidiel na území Bratislavy a stanovilo úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel na území hlavného mesta, vrátane ulice J. C. Hronského, kde sa nachádza pozemok žalobcu, žalovaný 2/ v období od 23.11.2023 pristúpil k realizácii VZN č. 6/2023, systému PAAS, a vykonal zmenu vodorovného dopravného značenia na pozemku žalobcu a odstránil zvislé dopravné značenie žalobcu. Žalobca e-mailom zo dňa 11.12.2023 (W. B.) reagoval s výhradami na výkon parkovacej politiky, keď uviedol, že po udelení povolenia žalovaným 2/ a súhlasu
dopravného inšpektorátu si dal vyznačiť vodorovné a zvislé dopravné značenie, ktoré mu po určitom čase nebolo predĺžené z dôvodu, že pozemok nepatrí žalovanému 1/ ani žalovanému 2/. Uviedol, že aktuálne nie je osvedčené, že by žalobca disponoval rozhodnutím príslušného cestného správneho orgánu o vyhradenom parkovaní a dopravnom značení na dotknutom pozemku, čo potvrdil aj žalobca v e-maile zo dňa 11.12.2023. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 23.11.2023 začal žalovaný 2/ meniť vodorovné značenia na ulici, pri ktorom došlo bez upovedomenia a súhlasu k zmene vodorovného značenia aj na jeho pozemku. Následne žalobcovi dňa 08.12.2023 manželka oznámila, že im odpiľujú aj zvislé značenie z vyhradeného parkoviska s popisom súkromný pozemok bez jeho súhlasu. Z fotografií bez dátumu na č. l. 14, 15, 16 súd prvej inštancie zistil, že na vyobrazenom pozemku, spevnená asfaltová plocha, sa nachádza zvislé dopravné značenie s popisom: „súkromný pozemok“ a zvislé zariadenie. Na fotografiách bez dátumu na č. l. 17 a 18 sa nachádza vodorovné dopravné značenie a zvislé dopravné zariadenie mimo pozemku. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný 2/ listom zo dňa 09.01.2024 vyzval žalobcu na odstránenie dopravného značenia a dopravného zariadenia na ulici J. C. Hronského. Vo výzve uviedol, že na základe určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení zo dňa 14.09.2023 je realizované osadenie, ako aj odstraňovanie vodorovného a zvislého dopravného značenia a dopravných zariadení. Dopravné značky a dopravné zariadenia nie je možné osádzať alebo odstraňovať svojvoľne, táto činnosť podlieha povoleniu zo strany cestného správneho orgánu. Na základe uvedeného je preto potrebné odlišovať vlastníctvo pozemku a vlastníctvo stavby - spevnenej plochy. Spevnené plochy, na ktorých je realizované dopravné značenie, boli vybudované právnym predchodcom žalovaného 1/ a na základe zákona č. 138/1991 Zb. bol majetok štátu prevedený na obce a vlastníctvo takto spevnených plôch a ciest nadobudol žalovaný 1/. Miestnu cestu J. C. Hronského, priľahlé spevnené plochy, ako aj spevnené plochy medzi bytovými domami, eviduje žalovaný 1/ vo svojom vlastníctve a nie je si vedomý prevodu vlastníctva týchto spevnených plôch na iný subjekt. Na pozemok, na ktorom sa nachádza spevnená plocha, sa podľa ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. vzťahuje zákonné vecné bremeno.
6. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia a žalovaným naopak pasívna vecná legitimácia, nakoľko žalovaní podľa žalobcu nezákonne zasiahli do jeho vlastníckeho práva vo forme odstránenia vodorovného dopravného značenia na spevnených plochách jeho pozemku, ktoré sú využívané ako odstavné plochy pre motorové vozidlá a tvoria súčasť jeho pozemku. Žalovaní podľa žalobcu nepreukázali vlastnícke právo k spevneným plochám nachádzajúcim sa na jeho pozemku, a teda ani oprávnenosť zásahu na jeho pozemku a spevnených plochách. S poukazom na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., § 43a ods. 3 stavebného zákona a § 6 ods. 2 katastrálneho zákona konštatoval, že pozemné komunikácie nie sú stavbami v zmysle súkromnoprávnych predpisov, a preto sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, hoci v prípade miestnej a účelovej komunikácie je potrebné z prípadu na prípad skúmať, či ide alebo nejde o stavbu aj v zmysle občianskoprávnych predpisov. Citoval ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., podľa ktorého, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Zhrnul, že žalovaný 2/ dňom 23.11.2023 začal meniť vodorovné dopravné značenie na ulici J. C. Hronského, ktoré sa dotklo aj pozemku žalobcu, a dňa 08.12.2023 došlo k odstráneniu zvislého dopravného značenia žalobcu. Dospel potom k záveru, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín už nevyplýva zámer žalovaných na ďalšie zasahovanie do existujúceho vodorovného dopravného značenia na pozemku žalobcu. Vzhľadom na uvedené potom nemal za preukázanú bezprostrednú možnosť ohrozenia záujmov žalobcu, najmä vlastníckych práv, a preto nie je splnená jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosti a bezodkladnosti, ktorá by odôvodňovala uloženie povinnosti žalovaným na zdržanie sa zásahu do spevnenej plochy. Mal za osvedčené, že k dátumu rozhodovania súdu tento nezvratný stav, t.j. zmena na vodorovné označenie už nastala, čo znamená, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie by už nemohlo splniť svoj účel dočasnej preventívnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Ďalej uviedol, že žalobca sa ešte voči žalovaným domáhal zdržania sa stavebných úprav alebo akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzovali jeho majetok. Konštatoval, že z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, o aké konkrétne stavebné úpravy zo strany žalovaných sa jedná, že sa tieto vôbec vykonávajú, alebo majú vykonávať na spevnených plochách. Dospel potom k záveru, že v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia v danej časti neboli osvedčené kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a
síce hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a súčasne uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol ani v tejto časti dôvodný.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v konaní plný úspech, nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli.
8. Proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu zamietajúcej časti (II. výroku) podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v požadovanom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil nesplnenie podmienok pre nariadenia neodkladného opatrenia, a že hodnoverne opísal skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana a súčasne uviedol skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súdu prvej inštancie vytkol, že nedostatočne preskúmal splnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia a nedostatočne preskúmal skutkové okolnosti prípadu a nesprávne vec vyhodnotil po právnej stránke. Rovnako podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd zle vyhodnotil skutkovú situáciu a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a ochranu osvedčeného vlastníckeho práva žalobcu, keď nedôsledne posúdil dané právne vzťahy, nesprávne identifikoval chránený nárok, nesprávne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a nesprávne rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
9. Ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že sa obmedzil na konštatovanie o neosvedčení práva na vyhradené parkovanie žalobcom, čo však nemá v prejednávanej veci žiadnu relevanciu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je podľa žalobcu zrejmé, z akých dôvodov považoval uvedené súd prvej inštancie za dôležité pre rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že v čase zásahu do jeho vlastníckeho práva žalovanými sa nejednalo o vyhradené parkovanie, pretože žalovaný 2/ odmietal už vyhradené parkovanie udeľovať s tým, že v prípade spevnenej plochy žalobcu sa nejedná o súčasť miestnej komunikácie, ale o súkromný pozemok. Tabuľa s označením „súkromný pozemok“ má chrániť užívanie jeho vlastníckeho práva k pozemku, aby nebol využívaný tretími osobami na účely parkovania. Nejednotný postup pri udeľovaní povolenia na vyhradené parkovanie žalovaného 2/ podľa žalobcu preukazuje to, že žalovaný 2/ v minulosti uznal vlastníctvo k parkovaciemu miestu - spevnenej ploche vtedajšiemu vlastníkovi príslušného pozemku, pričom žalovaní vtedy netvrdili, že je v ich vlastníctve. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dňa 08.12.2023 už došlo k odstráneniu zvislého dopravného značenia, a teda nie je preukázaná bezprostredná možnosť ohrozenia záujmov, najmä vlastníckych práv žalobcu. Uviedol, že zvislé dopravné značenie a dopravné zariadenie v podobe sklopnej parkovacej zábrany je majetkom žalobcu, čo potvrdil žalovaný 2/ vo výzve zo dňa 09.01.2024, pričom tieto sa stále nachádzajú na pozemku žalobcu, ktoré žalovaní žiadajú bez právneho dôvodu a bez akéhokoľvek práva k spevnenej ploche od žalobcu odstrániť. Argumentoval, že spílené značky si okamžite osadil opätovne, nakoľko je podľa jeho názoru oprávneným vlastníkom spevnenej plochy na pozemku a žalovaní nie sú oprávnení vykonávať na jeho pozemku žiadne zásahy. Na predložených fotografiách je viditeľne osadené dopravné značenie a zariadenie na pozemku žalobcu, ktoré zachytávajú aktuálnu situáciu a preukazujú existenciu dopravného značenia a zariadenia na pozemku žalobcu v súčasnosti. Ustálil, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov trvá, pretože žalovaní plánujú využívať spevnené plochy na účely parkovacej politiky PAAS a stále mienia odstrániť dopravné značenie a zariadenie na pozemku žalobcu, pričom s odstránením čakajú podľa ich vyjadrenia do času rozhodnutia v tomto konaní, čo potvrdili v Zápise zo stretnutia zo dňa 22.02.2024. Pokračovanie v konaní žalovaných predstavuje možné odstránenie dopravného značenia a zariadenia žalobcu, označenie pozemku žalobcu ako parkovacieho miesta PAAS, možné stavebné úpravy spevnenej plochy a v takom zmysle možnosť parkovania pre tretie osoby a pokutovanie žalobcu, pokiaľ by na spevnenej ploche parkoval bez splnenia poplatkovej povinnosti. V dôsledku takéhoto konania žalovaných nebude môcť žalobca využívať pozemok a spevnenú plochu za účelom parkovania svojho motorového vozidla. Zhrnul, že obava zo zásahu do jeho vlastníckeho práva preto stále trvá. Rovnako sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v časti návrhu týkajúceho sa uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa stavebných úprav alebo akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzovali majetok žalobcu je tento neurčitý. Argumentoval, že návrh je v tejto časti dostatočne určitý, konkrétny a jasne z neho vyplýva identifikácia
povinnosti zdržania sa stavebných úprav alebo akéhokoľvek poškodzovania majetku žalobcu, pričom v súdnej praxi je bežné, že vlastníckemu právu sa poskytuje ochrana aj takým výrokom, ako je navrhnuté v prejednávanom prípade.
10. Záverom konštatoval, že súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentami vo vzťahu k vlastníckemu právu k spevnenej ploche. Predložil nové dôkazy, vo vzťahu ku ktorým tvrdil, že ich nemohol predložiť pri podaní návrhu, pretože nimi nedisponoval, a od ktorých žalovaný 1/ odvodzuje svoje vlastnícke právo k spevnenej ploche na pozemku žalobcu. Vysvetlil, že tieto dôkazy boli označené žalovaným 1/ až dňa 22.02.2024 na stretnutí so zástupcami žalovaného 1/. Na predmetnom stretnutí žalovaný 1/ predostrel časovú os majetkovo-právnej situácie v lokalite Jozefa Cígera Hronského a Sibírska, s odkazom na rôzne právne dokumenty, ktoré majú preukazovať vlastnícke právo žalovaného 1/ k spevneným plochám, ktoré ale nepredložil. Predložené boli až na základe infožiadosti žalobcu zo dňa 07.03.2024. Z uvedených dokumentov podľa žalobcu nie je jednoznačné, kto spevnenú plochu na pozemku žalobcu postavil, ani kto ju financoval a v prípade, že sa jednalo o majetok bývalého československého štátu, tak akým spôsobom prešla do majetku žalovaného 1/. Všetka predložená projektová dokumentácia deklaruje buď zámer o výstavbe, alebo realizáciu rekonštrukcie, avšak v lokalite mimo pozemkov žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný 1/ nemá k dispozícii žiadne dokumenty týkajúce sa kolaudácie spevnenej plochy, ani žiadne iné dokumenty, ktoré by preukazovali vlastnícke právo žalovaného 1/. Konštatoval, že žalovaní nevedia preukázať vlastnícke právo k spevneným plochám parkovísk na ulici J. C. Hronského, ktoré chcú zaradiť do parkovacej politiky PAAS, a teda ani k spevnenej ploche nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu a nemajú na to dôkazy. V tejto súvislosti ešte uviedol, že žalovaný 1/ argumentuje vo vzťahu k vlastníckemu právu k spevnenej ploche zákonom č. 135/1961 Zb., keď mal za to, že spevnená plocha je súčasťou miestnej komunikácie, ktorej správcom má byť potom žalovaný 2/. Citoval ust. § 4b ods. 1 a § 3d ods. 9 zákona č. 135/1961 Zb., z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že parkovisko môže byť súčasťou miestnej komunikácie, pokiaľ po 01.01.1999 je vo vlastníctve obce a je zaradené do siete miestnych komunikácii. Spevnená plocha ale v súčasnosti nie je zaradená do siete miestnych komunikácii a nebola zaradená ani v čase prevodu vlastníctva k pozemkom pod parkoviskom. Z verejne prístupného zoznamu komunikácii žalovaného 1/ je zrejmá iba evidencia miestnej komunikácie na ulici J. C. Hronského III. triedy uvedenej pod poradovým číslom 640. Parkovisko ako súčasť nie je spomenuté ani v rámci poznámky. Nestotožnil sa v tejto súvislosti s argumentáciou žalovaných, že dokumentácia z roku 1979 je pasportom. Vysvetlil, že pasport podrobnejšie vymedzuje ust. § 29 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., pričom s poukazom na ust. § 3d ods. 9 zákona č. 135/1961 Zb. potom predmetný projekt z roku 1979 predstavuje iba zámer, nie skutočnosť a projekt skutočného vyhotovenia z 09/1984 deklaruje iba veľmi úzku časť dotknutej lokality - konkrétne staničenie km 0,000 - 0,380, ktoré nezahŕňa pozemky žalobcu. Tvrdil, že spevnená plocha je súčasť pozemku žalobcu, na ktorom sa nachádza, a teda zdieľa právny režim a osud pozemku. Spolu s prevodom vlastníckeho práva dochádza automaticky aj k prevodu vlastníckeho práva k spevnenej ploche, pretože súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa s hlavnou vecou bez ohľadu na skutočnosť, že to prevodová zmluva vylučuje alebo opomína, nakoľko súčasť veci nemôže byť oddelená od hlavnej veci. Záverom zhrnul, že nakoľko žalovaný 1/ nedisponuje rozhodnutím o zaradení parkoviska, vrátane spevnenej plochy žalobcu, na ulici J. C. Hronského do siete miestnych komunikácii, ani nie je evidované ako miestna komunikácia z verejne prístupného zoznamu, ani k nej nie je pasport miestnych komunikácii, a ani dôkazy predložené žalovaným 1/ v rámci odpovede na infožiadosť nespochybňujú vlastnícke právo žalobcu k spevnenej ploche na jeho pozemku, tak vlastnícke právo žalobcu k spevnenej ploche je dané a žalovaní nemôžu do neho zasahovať konaním, ktorého zdržania sa žalobca v tomto konaní domáha.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné, reaguje jasne a zrozumiteľne na všetky relevantné skutkové a právne otázky a obsahuje presvedčivé a logické argumenty, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko k zmene dopravného značenia už prišlo, tak tomuto zásahu už nie je možné neodkladným opatrením zabrániť bez ohľadu na oprávnenosť predmetného zásahu. Vo vzťahu k časti návrhu žalobcu na zdržanie sa stavebných úprav tvrdil, že žalobca nijako neosvedčil záujem žalovaných na akýchkoľvek stavebných úpravách na parkovacej ploche na pozemku žalobcu ani neuviedol, za akým účelom by mohli mať žalovaní o takéto stavebné úpravy záujem a o aké stavebné úpravy by sa malo jednať, a teda nepreukázal možnosť ohrozenia jeho práv. Konštatoval, že z návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia nijako nevyplývali niektoré tvrdenia následne uvedené v odvolaní, najmä to, že existuje hrozba odstránenia dopravného značenia a zariadenia, ktoré
je stále umiestnené na parkovacej ploche na pozemku žalobcu. Vyjadril názor, že používanie dopravných značiek a dopravných zariadení určuje v súlade s ust. § 3 ods. 2 a 7 zákona č. 135/1961 Zb. obec, takže je zrejmé, že uvedené dopravné značenie a dopravné zariadenie si žalobca osadil bez rozhodnutia obce, teda v rozpore so zákonom. Úkon vykonaný v rozpore so zákonom nepožíva právnu ochranu. Mal za to, že predmetné parkovacie miesta spadajú pod definíciu miestnej cesty podľa ust. § 4b zákona č. 135/1961 Zb. a ako také sú stavbou, ktorá nie je súčasťou pozemku, čo je dané minimálne tým, že miestne cesty môžu byť len vo vlastníctve obcí. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 1 ods. 1 a § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., z ktorých vyplýva, že stavba vo vlastníctve obce, ktorá prešla na obec v zmysle zákona č. 135/1961 Zb., je samostatným predmetom právnych vzťahov, keďže sa týmto zákonom zriaďuje vecné bremeno k pozemkom pod takýmito stavbami. Vecné bremeno je vždy právo k cudzej veci, t.j. v prípade, že by stavba bola súčasťou pozemku, tak by nebol dôvod v zákone zakotviť zriadenie takéhoto vecného bremena. Z predložených dôkazov podľa žalovaného 2/ vyplýva, že predmetné parkovacie plochy boli súčasťou komunikácie už v roku 1979, a že ako súčasť vozovky boli označené aj parkovacie plochy pozdĺž cestného telesa. Uzavrel, že žalobca nepreukázal dôvodnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď žiadne jeho právo nie je ohrozené, pretože nie je vlastníkom stavby, parkoviska, na svojom pozemku a právnu ochranu neoprávnene osadenému dopravnému značeniu a dopravným zariadeniam nie je možné poskytnúť.
12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 1/, ktorý uviedol, že spevnené plochy, nachádzajúce sa na pozemku žalobcu, boli vybudované právnym predchodcom žalovaného 1/ a boli priamo napojené na hlavné cestné teleso miestnej cesty J. C. Hronského. O uvedenej skutočnosti svedčí fakt, že pre cestné teleso a spevnené plochy bolo budované spoločné technické vybavenie. Zhrnul, že predmetné parkovacie pásy boli postavené ako súčasť miestnej komunikácie, ktorú eviduje žalovaný 1/ vo svojom vlastníctve. O zaradení predmetnej komunikácie do siete miestnych komunikácii rozhodol Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy rozhodnutím č. 539/1190-280/11-S3 zo dňa 26.03.1990, a teda vlastníctvo predmetných spevnených plôch ako súčasť miestnej cesty nadobudol žalovaný 1/ priamo zo zákona č. 138/1991 Zb., a to dňom účinnosti tohto zákona. V tejto súvislosti ešte poukázal na ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., podľa ktorého sa na pozemok žalobcu, na ktorom sa nachádza spevnená plocha, vzťahuje zákonné vecné bremeno, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Ďalej argumentoval, že žalobca nenadobudol spolu s pozemkom aj spevnené plochy nachádzajúce sa na tomto pozemku, nakoľko v rámci Registra obnovy evidencie pozemkov, ktorý bol v katastrálnom území Nové Mesto ukončený v roku 2010, bol pôvodný pozemok na základe zápisu ROEPu v roku 2010 zapísaný v prospech vlastníka Bratislavské elektrotechnické závody, štátny podnik, podnik v likvidácii. V roku 2012 vlastníctvo k pozemku nadobudla súkromná firma. V priloženej kúpnej zmluve sa výslovne uvádza, že na pozemku je nesúlad druhu pozemku a nachádzajú sa na ňom miestne cesty, spevnené plochy, parkoviská a zeleň, ktoré nie sú predmetom prevodu. Predmetný pozemok bol následne rozdelený na pozemky, medzi ktorými je aj pozemok žalobcu. Ustálil, že žalobca tak nemohol nadobudnúť do vlastníctva vec, ktorú predávajúci nevlastnil. Zopakoval, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha voči žalovaným povinnosti zdržať sa zásahu do spevnených plôch zmenou vodorovného dopravného značenia, stavebných úprav alebo akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzovali majetok žalobcu. Tvrdil, že spevnené plochy, nachádzajúce sa na pozemku vo vlastníctve žalobcu, sú súčasťou miestnej cesty, ktorej vlastníkom je žalovaný 1/, pričom kompetenciu rozhodnutia o zaradení do siete miestnych ciest je na posúdení cestného správneho orgánu ako prenesený výkon štátnej správy. Citoval ust. § 1 ods. 1 a § 3 ods. 2 a 7 zákona č. 135/1961 Zb. a § 8 ods. 7 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a vysvetlil, že v danom prípade je osadenie, prípadne odstránenie vodorovného a zvislého dopravného značenia na spevnených plochách, nachádzajúcich sa na pozemku vo vlastníctve žalobcu, realizované na základe určenia dopravných značiek a dopravných zariadení žalovaným č. MAGS ODP 57168/2023-481925 zo dňa 21.09.2023, čo je plne v súlade s príslušnými ustanoveniami cestného zákona ako prenesený výkon štátnej správy a na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. V tejto súvislosti potom citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/1385/2015 zo dňa 06.03.2017 a sp. zn. 5Cdo/60/2018 zo dňa 27.01.2021, ako aj Ústavného súdu SR, III. ÚS 689/2018 zo dňa 21.11.2017 a dospel k záveru, že v danom prípade nie je civilný súd príslušný rozhodovať vo veci užívania spevnených plôch, ktoré sú súčasťou miestnej cesty, vzhľadom na skutočnosť, že otázky užívania pozemných komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením upraveným cestným zákonom, a v súlade s § 3 ods. 2 cestného zákona patria v rámci preneseného
výkonu štátnej správy do rozhodovacej právomocí obcí. Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby konanie o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 3, § 4 a § 10 ods. 1 C.s.p. zastavil a vec postúpil príslušnému orgánu na rozhodnutie.
13. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne, a preto ho potvrdil, a keďže sa plne stotožnil aj s jeho odôvodnením, poukazuje naň bez potreby ho opakovať (s odkazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p.). Dospel totiž k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky.
15. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu musí byť konkrétna, a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.
17. Možno teda zhrnúť, že ak žalobca navrhol voči žalovanému nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sledoval dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, mal povinnosť osvedčiť svoj nárok, právny vzťah medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu, a tiež, že bez takejto úpravy pomerov mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného reálne a bezprostredne hrozí ujma,
ktorej môže zabrániť len navrhnutým neodkladným opatrením. Žalobca bol teda povinný tvrdiť a zároveň osvedčiť, že úprava pomerov strán je z nejakých konkrétnych dôvodov naliehavo potrebná. Túto povinnosť si však podľa názoru odvolacieho súdu (zhodného so súdom prvej inštancie) nesplnil. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobcom neboli splnené, a preto jeho návrh zamietol. Odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia, ako i žalobcom k návrhu priložených dôkazov, nezistil totiž, zhodne so súdom prvej inštancie, žiadny dôvod, na základe ktorého by bola bezodkladná úprava pomerov medzi žalobcom a žalovaným práve žalobcom navrhnutým spôsobom naliehavo potrebná. Napokon, žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorým je súd viazaný) ani žiadne konkrétne tvrdenie alebo argumentáciu, skutočne odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neuviedol, a to napriek tomu, že je ako navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný tvrdiť a zároveň osvedčiť dôvody, pre ktoré je naliehavo a bezodkladne potrebné upraviť pomery strán sporu (ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p.). V tejto súvislosti z jeho strohého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žiada uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa zásahov do spevnených plôch, ktoré sú súčasťou vyššie špecifikovaného pozemku evidovaného na P. Č.. XXXX (W. Z.. Č.. XXXXX/XX F. K. XX A.X, zastavaná plocha a nádvorie) vo vlastníctve žalobcu, a to tak, že sú povinní zdržať sa zásahu do spevnených plôch zmenou vodorovného dopravného značenia, stavebných úprav alebo akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzovali majetok žalobcu. Sám žalobca pritom v návrhu uvádza a ním k návrhu pripojenou nedatovanou fotodokumentáciou preukazuje, že zmena vodorovného dopravného značenia na ulici žalobcu už bola na všetkých pozemkoch, t.j. aj na pozemku žalobcu vykonaná (podľa návrhu zrejme dňa 21.11.2023), a že dňa 08.12.2023 došlo k odstraňovaniu žalobcovho cit. „zvislého dopravného značenia s popisom súkromný pozemok“, pričom z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že zvislé dopravné značenie bolo odpílené a leží na tráve mimo pozemku so spevnenou plochou. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nejde o dopravné značenie s popisom súkromný pozemok, ako v návrhu uvádza žalobca, ale súčasne aj o dopravné značenie „P Reservé“, teda vyhradené parkovacie miesto, pričom, ako správne ustálil už súd prvej inštancie, žalobca nijak neosvedčil, že disponuje rozhodnutím príslušného cestného správneho orgánu o vyhradenom parkovaní a dopravnom značení na spornom pozemku. Napokon, toto zvislé dopravné značenie sa podľa fotodokumentácie vôbec nenachádzalo na spevnenej ploche, vo vzťahu ku ktorej navrhoval žalobca neodkladné opatrenie, ale bolo umiestnené mimo spevnenej plochy na tráve (či bolo vôbec umiestnené na pozemku vo vlastníctve žalobcu tak nie je z návrhu zrejmé a žalobca to ani netvrdí). Poukazovanie žalobcu v odvolaní na to, že si zvislé dopravné značenie po jeho odpílení znova osadil, čo však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neuviedol, je vzhľadom viazanosť súdu návrhom (z ktorého predsa mali vyplývať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov), ako i na vyššie uvedené zistenia irelevantné. Možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa zásahu do spevnených plôch zmenou vodorovného dopravného značenia, nie je možné nariadiť, pretože k takejto zmene dopravného značenia už došlo, je jeho rozhodnutie správne, pretože žalobcom navrhované neodkladné opatrenie v tejto časti nebolo spôsobilé upraviť pomery strán ním navrhnutým spôsobom. Ak žalobca tiež požadoval uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa vo vzťahu k spevnenej ploche stavebných úprav alebo akéhokoľvek konania, ktorým by poškodzovali majetok žalobcu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti jeho návrhu aj v tejto časti. Žalobca totiž v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neopísal, o aké konkrétne stavebné úpravy na spevnených plochách sa má zo strany žalovaných jednať, netvrdil, že sa nejaké stavebné úpravy vykonávajú, alebo z nejakého konkrétneho dôvodu majú vykonávať. Naopak, hoci takéto neodkladné opatrenie žalobca navrhol, vo svojom návrhu neopísal žiadne okolnosti, ktoré by ho odôvodňovali. Okrem požadovaného znenia výroku neodkladného opatrenia sa v celom jeho návrhu nenachádza o nejakých stavebných úpravách ani zmienka. Rovnako, okrem odpílenia zvislého dopravného značenia o vyhradenom parkovaní, ktoré však ani nebolo osadené na spevnenej ploche, a vo vzťahu ku ktorému žalobca ani nepreukázal, že si ho na tráve za spevnenou plochou osadil v súlade so zákonom, keď zároveň k jeho odstráneniu už došlo, neopísal žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne konanie žalovaných, ktorým by mali poškodzovať jeho majetok, pričom ani neuviedol o aký jeho majetok sa má jednať. Že má na spevnenej ploche umiestnenú parkovaciu zábranu, žalobca v návrhu neuviedol a po prvýkrát sa o tom zmienil až v odvolaní. Pre neodkladné opatrenie je však rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Záver súdu prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti neboli splnené podmienky, pretože žalobca v návrhu neopísal žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov
strán ním navrhovaným neodkladným opatrením, je preto správny. Žalobcom neboli osvedčené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitú úpravu pomerov strán súdom, a preto nemohol byť s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. Odvolací súd už len dodáva, že na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nemohli nič zmeniť ani odvolacie námietky žalobcu, pretože odvolanie nie je novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a skutočnosti, na ktoré žalobca v odvolaní poukazoval a zdôvodňoval nimi potrebu úpravy pomerov strán, vo svojom návrhu neuviedol a vôbec z neho nevyplývali, a preto sa nimi ani súd prvej inštancie nemohol zaoberať.
18. Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil, že úprava vzťahov medzi sporovými stranami rozhodnutím súdu je naliehavo potrebná, a že teda predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené. Ak potom súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí. Preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).